Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5T/143/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. ViktoraMarka, PhD., a prísediacich Mgr. Pavla Melicherčíka a Márie Greguškovej, v trestnej veci obžalovanej V. W., pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 26. 11. 2014vo Zvolene, takto

rozhodol:

Podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku sa obžalovaná V. W., nar. XX. XX. XXXX v A. A., trvale bytom F. Č.. XX, prechodne bytom F. N., T. X, oslobodzuje spod obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen sp. zn. 3Pv/717/2013/6611 zo dňa 11. 09. 2014, ktorá jej kládla za vinu spáchanie zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, ktorý mala spáchať tým, že spoločne s J. C., vystupujúc pod vymyslenými totožnosťami zamestnancov tajnej služby Ministerstva obrany SR sa po vzájomnej dohode v presne nezistenom čase najneskôr dňa 02. 10. 2006 nakontaktovali z utajených telefónnych čísel na Q. W., ktorému oznámili, že bol zaradený do tajných zložiek Ministerstva obrany SR a že v prípade spolupráce s nimi, mu bude do konca roku 2013 vyplatená suma 120 000,- Eur, z toho výsluhový dôchodok vo výške 90 000,- Eur a pre jeho manželku a syna suma 30 000,- Eur, s čím poškodený súhlasil, pričom následne v období od 02. 10. 2006 do 10. 10. 2013 obvinený poškodeného viacerými telefonátmi pod rôznymi vymyslenými totožnosťami vplyvných osôb presvedčili, že na účel jeho zaradenia do tajnej služby im má vopred zaslať finančnú hotovosť, ktorá sa mu zhodnotí vo výsluhovom dôchodku, pričom takto od poškodeného vylákali v rôznych čiastkach peniaze, ktoré poškodenému prikázali vložiť na bankové účty č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX vedené vo Všeobecnej úverovej banke, a.s., Bratislava, č. XXXXXXXXXX vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. Bratislava, č. XXXXXXXXXX vedený v Tatra Banke, a.s. A., čo poškodený v presvedčení, že sa stane tajným agentom, a že plní úlohy pre tajnú službu aj urobil a na uvedené bankové účty v období od 10. 10. 2006 do 24. 07. 2013 zaslal celkovo 35.773,15 Eur, zároveň v období od 02. 10. 2006 do 10. 10. 2013 v Moteli Luteus A. v obci A. pri D., ako aj pred obchodným domom Lidl vo D., postupne odovzdal J. C. na uvedený účel finančnú hotovosť vo výške 78.276,29 Eur, ktorú následne obvinení použili pre svoju potrebu, čím spôsobili Q. W., nar. 19. 10. 1956 vo Zvolene, trvale bytom F., K. XXXX/XX a Z. W., nar. 10. 09. 1957 vo D., trvale bytom F., K. XXXX/XX škodu vo výške 114.052,44 Eur, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 12. 09. 2014 na tunajší súd pod sp. zn. 3Pv/717/13/6611obžalobu na V. W. pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Obžalovaná V. W. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravila vyhlásenie o tom, že je nevinná. V rámci svojho výsluchu po zákonnom poučení uviedla, že nevie o čo ide, až na polícii sa dozvedela, že je spoluvinníkom za podvod voči pánovi W., a že mal tento

podvod spáchať pán C.. Poškodení sú jej krstní rodičia a J. C.Š. je jej partner. Poškodených s pánom C. zoznámila ona, často ich ale nenavštevovali. Ona bola prítomná pri debate poškodených s pánom C., ale to boli len debaty na káve o bežných veciach. Spomína si, že J. C. dával na začiatku poškodenému nejaké pracovné ponuky, keď ich spolu zoznámila, tak poškodenému J. C. uviedol, že mu vybaví nejakú prácu z vojenského prostredia. Nevedela však uviesť, či mal reálne možnosť takúto prácu vybaviť. V tom čase J. C. pracoval na exekútorskom úrade v A. A., kde sa aj zoznámili. Potom už pracovné ponuky poškodenému nedával. Bližšie ku skutku nevie nič uviesť, je nevinná. Momentálne je na materskej dovolenke, mesačný príjem má 250,- Eur, a to materskú, ktorá jej chodí na účet. O tom, ako mal pán C. vylákať peniaze od poškodených vie len z papierov v spise, ako aj to, že tieto peniaze mali posielať na účet, a to aj na jej, o čom ale nemala vedomosť. Jej chodí domov výpis z účtu každé tri mesiace, ona ich ale neotvárala, ani ich neštuduje podrobne, nemá ani SMS notifikáciu k tomuto účtu. Vie len, že jej tam chodí materská 250,- Eur, o inom vedomosť nemala. Žije teda z materskej vo výške 250,- Eur a z toho, čo jej dáva partner J. C.. Partnermi sú 9 rokov a majú spolu dve deti. Ďalej uviedla, že vie, kde J. C. pracuje, ale k mesačnému príjmu sa nevedela presne vyjadriť, jeho príjem je vo výške cca 400,- Eur mesačne. Taktiež sa nevedela presne vyjadriť k mesačným výdavkom na domácnosť. Ona má dve pôžičky, kde mesačné splátky sú vo výške 50,- a 40,- Eur, tieto platí z materskej, a ešte platí stravu pre deti. Nikdy nežili a ani nežijú dobre, naozaj nevie, kam dal J. C. tie peniaze, ona si nevšimla nadštandardné príjmy alebo nadštandardný spôsob života, finančne im pomáhala aj matka J. C.. Ten účet, na ktorý mali chodiť peniaze od poškodených ešte má, dispozičné právo k tomuto účtu má len ona, keď ale chcel J. C. vybrať peniaze, tak mu dala bankomatovú kartu. Ona si myslela, že ide vybrať peniaze, ktoré im na účet posielala jeho mama. Počas obdobia uvedeného v skutkovej vete obžaloby navštevovali poškodených, oni o tomto skutku s nimi ale vôbec nekomunikovali. Vie, že poškodení sú teraz na tom finančne veľmi zle. Keď sa im občas sťažovali, že sú na tom finančne zle, tak poškodený Q. W. uviedol, že si brali rôzne pôžičky. Nevedela sa ale vyjadriť k tomu, aký mali, resp. aký majú poškodení mesačný príjem. Ďalej uviedla, že ona si z jej účtu vyberala len 250,- Eur materskú, pôžičky má z nebankoviek, tie splácala poštovými poukážkami, nie prevodmi z účtu. Z jej telefónneho čísla nikto nekomunikoval s poškodenými. Komunikovať s nimi mohla ak tak len ona, pričom sa bavili o normálnych veciach. Oni spolu cez telefón ale komunikujú strašne málo. Svedkyňu Ing. V. K. nepozná osobne, len z videnia. O jej vzťahu k J. C. vedela uviesť len toľko, že boli kolegovia.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý poškodený Q. W., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že on trestné oznámenie nepodával, obžalovaná je jeho neter, v tom období uvedenom v obžalobe sa nestretávali veľmi často. J. C. bol u nich prvýkrát asi v roku 2005 na jeho narodeniny, vtedy sa zoznámili. Komunikácia ohľadne pracovnej ponuky bola v decembri v roku 2005, to mu J. C. ponúkol prácu skladníka vo Vojenskom útvare na W., z čoho ale nič nebolo. Potom nasledovali už len tie telefonické ponuky, pričom obžalovaná nikdy nebola svedkom týchto telefonických rozhovorov, v začiatkoch pri tej prvej pracovnej ponuke od pána C. ale prítomná bola. Po tých telefonických rozhovoroch poukazoval finančné prostriedky na účet, a to aj na účet, ktorý bol vedený na obžalovanú. Ten účet bol potom zablokovaný, tak peniaze poukazoval na iný účet, ale veľa finančných prostriedkov dal osobne J. C., a ten ich mal odovzdávať tým osobám, ktoré mu volali. To, že účet obžalovanej je zablokovaný, zistil tak, že bol vo VÚB banke v F. vložiť peniaze na tento účet, pričom pani mu povedala, že na účet sa peniaze nedajú vložiť, pretože je zablokovaný. Volal preto J. C., že účet je zablokovaný, a peniaze mu dal osobne, aby ich on mohol odovzdať ďalej. Osoby, ktoré mu volávali, boli muži aj ženy, ale väčšinou muži, žena mu volala asi len raz na začiatku, tá mu volala, že potrebuje finančné prostriedky na diplomatický pas. Pani sa mu predstavila ako K.. Že ide o podvod zistil tak, že mal požičané peniaze od susedy, ktoré jej však nestihol včas vrátiť, ona potom dala vec na súd, a popri výsluchu na polícii on uviedol všetky okolnosti, a tak sa zistilo o čo išlo a začalo sa to riešiť. O celej tejto veci s obžalovanou od roku 2005 vôbec nekomunikoval. Nekomunikoval s ňou ani v období, keď sa začalo trestné stíhanie. O tomto prípade komunikoval len s J. C., keď prišli papiere ohľadne tohto trestného konania. Ešte sa ani nebavili o tom, kto a ako bude vracať peniaze, keďže nevedel, ako dopadne súd.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj poškodená Z. W., ktorá po zákonnom poučení uviedla, že k veci môže akurát uviesť, že vie, že sa platilo, že vždy niekto zavolal a následne sa platili peniaze. Tie sa platili z dôchodkov, keď z dôchodku peniaze neboli, tak si brali pôžičky. Tieto peniaze platil jej manžel, poškodený Q. W., vravel jej, že na dane, že to musí zaplatiť, lebo že inak peniaze nebudú. Jemu vždy niekto zavolal a on potom posielal peniaze. Občas ich posielal aj cez banku na účet obžalovanej. Obžalovaná V. W. je jej neter. V tom období uvedenom v obžalobe ich obžalovaná nejako často nenavštevovala, ale párkrát u nich bola. Poškodená bola v tom, že obžalovaná o ničom nevie.

Obžalovaná prišla s J. C. a ona im ho predstavila. Ak si dobre pamätá, tak manžel začal tieto peniaze posielať na základe toho, že mu J. C. povedal, že mu vybaví nejakú robotu. Manžel s J. C. sa o tom ale bavili zvlášť. Pri týchto komunikáciách manžela s J. C. nebola prítomná obžalovaná. Keď boli u nich na návšteve, tak oni boli aj s deťmi dnu, a jej manžel s J. C. sa rozprávali napríklad dole v garáži. Nevedela uviesť, či bola obžalovaná prítomná pri komunikácii ohľadne nejakej pracovnej ponuky. Poškodená nevedela o tom, že ide o podvod, nemala ani podozrenie, to, že ide o podvod zistila až vtedy, keď prišli policajti. Policajti jej nepovedali kto ich podviedol, ona nevie uviesť kto by to mal byť. Po tom, ako začalo trestné stíhanie, o tom s obžalovanou nekomunikovala, ani ona ju ohľadne tohto nekontaktovala. Obžalovaná nebola prítomná pri výsluchoch poškodenej. Obžalovaná ani J. C. ich nekontaktovali, ona nevie kto ich mal podviesť, nevie ani, od koho si má uplatňovať škodu. Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý svedok J. C., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že obžalovaná za nič nemôže, ona s týmto nemá nič spoločné. Nebola si vedomá, že na jej účet chodia tieto peniaze. Na jej účet im posielali peniaze jeho rodičia, napríklad tisíc Eur, a to keď prerábali dom. V roku 2004 alebo 2005 pracoval na exekútorskom úrade, jeden čas spolu s obžalovanou pracovali aj v A.. Na exekútorskom úrade zarobil málo, cca 3.000 Sk, v A. dostávali minimálnu mzdu, obžalovaná potom dostávala materskú vo výške cca 250,- Eur. Myslí si, že obžalovaná už nespláca žiadnu pôžičku, mala pôžičku v Poštovej banke, ale tú má splatenú. Na účte obžalovanej nebol disponent, ale keď chcel peniaze, tak mu obžalovaná požičala bankomatovú kartu. Pohyby na účte sa realizovali výbermi z bankomatu alebo platbami cez terminál. Internet banking nemali, aspoň o tom nevie. Prehľad o tomto účte mali taký, že raz za štvrť roka im chodil domov výpis z tohto účtu. Tieto výpisy sa väčšinou len založili, už si nespomína, či ich otvárala a prezerala obžalovaná. Na otázky prokurátorky svedok uviedol, že peniaze od poškodených používal len on, použil ich keď bolo potrebné niečo kúpiť. V tej dobe prerábali dom po starých rodičoch obžalovanej, z ich príjmov nebolo možné toto financovať. Nevedel ale presne uviesť koľko peňazí sa tam investovalo. Prerábala sa kúpeľňa, izby. Dom užívajú oni a vlastnícky patrí otcovi obžalovanej. Materiál na stavbu chodil nakupovať on. Prestavba bola financovaná z finančných prostriedkov od rodičov, zvyšok z peňazí od poškodených. Obžalovaná neskúmala odkiaľ boli peniaze na prerábku, bola si vedomá toho, že peniaze posielali rodičia. Tí posielali rôzne, niekedy 500,- Eur, niekedy 1.000.- Eur, niekedy 1.500,- Eur. Peniaze posiala niekedy mama, niekedy otec. Otec je učiteľ a mama pracuje ako ekonomická pracovníčka na škole. Obžalovaná má vedomosť o zamestnaní jeho rodičov, ale nemá vedomosť o výške ich príjmu. Svedok si nevedel spomenúť, či sa na komunikáciu s poškodenými používal aj mobilný telefón obžalovanej. Na záver uviedol, že okrem neho v tom nebol nikto zainteresovaný, obžalovaná určite poškodeným nevolala, ale volal len on. Volal aj z kariet, ktoré mal na dobíjanie. Mal napríklad jednu kartu, keď sa tá poškodila, tak si kúpil druhú. K tým ženským hlasom sa nevedel vyjadriť, nikto okrem neho netelefonoval.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa J.. V. K., ktorá po zákonnom poučení uviedla, že vo vzťahu k obžalovanej a ku skutku nevie nič uviesť. Ona bola predvolaná na políciu kvôli J. C. pre podvod. Obžalovanú pozná len z videnia. Spolu s J. C. pracovali na jednom mieste, ona v tejto veci figuruje tak, že J. C. jej dlžil peniaze, 5.000,- Eur, ktoré jej vracal, ale potom zistila, že jej ich vlastne nevracal on. Tieto peniaze od nej žiadal pred niekoľkými rokmi, niečo vtedy prerábali, ona vtedy mala voľné peniaze, tak mu ich požičala. Peniaze jej vracal vkladom na jej účet. Raz pri vklade figurovalo meno Q. W., tak sa pýtala J. C., že čo to znamená, na čo jej povedal, že ten pán to len vložil na účet ale že tie peniaze sú od neho, teda od J. C.. Ona neskúmala z akých účtov jej tie peniaze boli vracané. S obžalovanou o tejto veci vôbec nekomunikovala. Potom sa o tom bavila s J. C., bola rozčúlená, že ako je to možné, ale nepamätá si, či sa jej k tomu vôbec nejakým spôsobom vyjadril. Ona bola rozčúlená preto, že jej vlastne boli vracané cudzie peniaze.

V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to: správa Okresného súdu Zvolen, správa spoločnosti O2Telefonica, správa Slovenskej sporiteľne, a.s., správa VÚB banky, a.s., správa Tatra banky, a.s., doklady o vkladoch a výberoch, listinné dôkazy predložené poškodeným, zápisy poškodeného k výpovedi zo dňa 19.11.2013 a exekučné spisy tvoriace prílohu vyšetrovacieho spisu, správa ÚPSVaR Zvolen - pracovisko Detva, správa Mestského úradu Detva, výpis z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR, odpis registra trestov.

Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.

Obžaloba kládla obžalovanej za vinu v podstate to, že spoločne s J. C. mala pod vymyslenými totožnosťami vylákať od poškodených finančné prostriedky vo výške 114.052,44 Eur. Vykonaným dokazovaním ale nebolo preukázané, že by sa skutku uvedeného v obžalobe mala dopustiť aj obžalované V. W.. Vo vzťahu k J. C. bol dňa 26. 11. 2014 vyhlásený rozsudok na základe dohody o vine a treste, na základe ktorého bol uznaný za vinného zo zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere troch rokov, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní piatich rokov. Samotný odsúdený, v tomto konaní v postavení svedka, opísal ako malo dôjsť k spáchaniu skutku, poprel, že by obžalovaná V. W. o skutku čokoľvek vedela. Taktiež obaja poškodení zhodne uviedli, že obžalovaná jednak nebola prítomná pri rozhovoroch poškodeného Q. W. a J. C., a taktiež, že obžalovaná sa s poškodenými o celej tejto trestnej veci vôbec nerozprávala. Taktiež obaja poškodení si od obžalovanej nežiadali náhradu škody. Poškodený Q. W. uviedol, že o tomto prípade komunikoval len s J. C.R.. Jedinou skutočnosťou spájajúcou obžalovanú s prejednávaným skutkom je potom to, že na jej účet posielal poškodený finančné prostriedky. Ako ale uviedla obžalovaná a svedok J. C., obžalovaná nemala prehľad o finančných prostriedkoch na jej účte, bola si vedomá len toho, že jej na účet chodí materská a občas peniaze od rodičov J. C.. Taktiež obžalovaná a svedok J. C. zhodne uviedli, že pokiaľ J. C. potreboval peniaze, obžalovaná mu dala bankomatovú kartu a ten išiel peniaze vybrať. Skutočnosť, že obžalovaná nemala o prejednávanom skutku vedomosť, potvrdzuje aj to, že svedkyni J.. V. K. vložil na účet peniaze poškodený Q. W., pričom bola v domnení, že sú to peniaze z titulu vrátenia pôžičky od J. C.. O skutočnosti, že J. C. je dlžný svedkyni J.. K. peniaze však obžalovaná vôbec nevedela. Z uvedeného je potom podľa názoru súdu zrejmé, že skutku sa dopustil len J. C., ktorý už zaň bol aj právoplatne odsúdený.

Na naplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona sa vyžaduje, aby páchateľ uviedol niekoho do omylu alebo využil niečí omyl, a seba alebo iného tak na škodu cudzieho majetku obohatil. Vykonaným dokazovaním však nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaná uviedla poškodených do omylu, alebo využila ich omyl, a tak sa na škodu ich majetku obohatila. Naopak, z vykonaného dokazovania, najmä výpovedí oboch poškodených, ako aj výpovede svedka J. C., ale aj samotnej obžalovanej, vyplynulo, že obžalovaná nemala vedomosť o konaní J. C.,

Z uvedených dôvodov preto súd dospel k záveru, že v konaní nebolo možné bez akýchkoľvek pochybností prijať záver o tom, že obžalovaná V. W. je vinná zo skutku tak, ako je uvedený v obžalobe, pretože v konaní nebol vykonaný žiadny priamy dôkaz, ktorý by preukazoval vinu obžalovanej, a ani logická reťaz nepriamych dôkazov, na základe ktorých by bolo možné preukázať vinu obžalovanej.

Vzhľadom na skutočnosť, že sa v konaní podľa názoru súdu nepreukázalo, že skutok uvedený v obžalobe spáchala obžalovaná V. W.Ó., súd preto obžalovanú v zmysle § 285 písm. c) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil.

Poškodení si v tomto trestnom konaní neuplatnili nárok na náhradu škody voči obžalovanej, súd preto o škode nijakým spôsobom nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu;

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.