Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/39/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Zity Nagypálovej, vo veci starostlivosti o maloletú Q. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny B., dieťa rodičov - matky F.. Q. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. X, XXX XX V. a otca I. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. XX, XXX XX B., t. č. X. XX, XXX XX B., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. -99 zo dňa 22. 05. 2014, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej Q. A., nar. XX. XX. XXXX s účinnosťou od 17. 04. 2013 výživným 100,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa každého mesiaca vopred k rukám matky maloletej (druhý výrok); vo výroku, ktorým uložil otcovi povinnosť zaplatiť dlh na zročnom výživnom za obdobie od 17. 04. 2013 do 22. 05. 2014 vo výške 576,66 Eur k rukám matky maloletej do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia (tretí výrok) a v súvisiacom výroku o trovách konania (šiesty výrok), p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky (prvý výrok); otcovi uložil povinnosť s účinnosťou od 17. 04. 2013 prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 100,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa každého mesiaca vopred k rukám matky (druhý výrok); otcovi uložil povinnosť zaplatiť dlh na zročnom výživnom za obdobie od 17. 04. 2013 do 22. 05. 2014 v sume 576,66 Eur k rukám matky do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia (tretí výrok); styk otca s maloletou neupravil, ponechal ho na dohodu rodičov (štvrtý výrok). Vo zvyšku návrh matky zamietol (piaty výrok). O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (šiesty výrok).

Z jeho odôvodnenia vyplýva, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti; súhlasili s tým, aby maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky. Matka dieťaťa je vdova, vdovský dôchodok poberá vo výške 315,70 Eur mesačne, sirotský dôchodok na zdravotne postihnutú dcéru E. X., nar. XX. XX. XXXX. poberá vo výške 210,70 Eur mesačne. Od júla 2012 do 28. 02. 2014 poberala rodičovský príspevok vo výške 197,70 Eur až 203,20 Eur mesačne. Od 01. 03. 2014 pracuje v I. V. V., jej hrubý funkčný plat predstavuje 842,- Eur mesačne. Je vlastníčkou trojizbového bytu a motorového vozidla V. J., rok výroby XXXX. Mesačne zaplatí za byt 170,- Eur bytovému spoločenstvu, inkaso 48,- Eur, mobil s internetom 30,- Eur, za investičné životné poistenie 76,- Eur; platí pre seba poistné vo výške 218 Eur polročne, pre maloletú E. 40,- Eur ročne a pre maloletú Q. 37,- Eur ročne. S návštevou materskej školy maloletej Q. jej vznikajú výdavky vo výške 11,- Eur mesačne; za stravu jej zaplatí denne 1,12 Eur.

Otec je rozvedený; má vyživovacie povinnosti k maloletému T. A., nar. XX. XX. XXXX vo výške 130,- mesačne a k maloletej T. A., nar. XX. XX. XXXX v sume 120,- Eur mesačne podľa rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. -34 zo dňa 19. 08. 2010. Do júna 2013 vykonával živnostenskú činnosť, ktorú od 01. 07. 2013 do 30. 06. 2016 „prerušil“; v roku 2012 mal príjem zo živnostenskej činnosti vo výške 15 743,52 Eur a výdavky vo výške 34 279,86 Eur; v roku 2013 jeho príjmy zo živnostenskej činnosti predstavovali 27 617,72 Eur a výdavky 3 609,09 Eur. V roku 2013 otec pracoval vo V., kde mal zarobiť 6 000,- Eur, tieto finančné prostriedky mu však neboli vyplatené. Na základe dohody o pracovnej činnosti, uzatvorenej so zamestnávateľom N. K. s. r. o. E. (správne obchodné meno malo byť uvedené N., s. r. o.), na dobu určitú (od 30. 01. 2014 do 31. 12. 2014), mal otec príjem vo februári 2014 vo výške 238,50 Eur a v marci 2014 vo výške 200,63 Eur. Otec býva v spoločnej domácnosti s partnerkou F. X. v štvorizbovom byte, patriacom do jej vlastníctva. Mesačne mu vznikajú výdavky v súvislosti s bývaním vo výške 100,- Eur, 30,- Eur - 50,- Eur zaplatí za používanie mobilného telefónu, 175,- Eur mesačne platí za leasingové splátky za motorové vozidlo V. X., rok výroby XXXX. Vzhľadom na ochorenie A. (T.) štvrťročne zaplatí za injekcie 64,- Eur. Nehnuteľnosti nevlastní. Otec tvrdil, ale nepreukázal, že s jeho výdavkami mu pomáhajú jeho rodičia. Podľa názoru okresného súdu výživné 100,- Eur mesačne je primerané vzhľadom na odôvodnené potreby maloletej, vzhľadom na možnosti a schopnosti otca, ale i na možnosti, schopnosti a osobnú starostlivosť matky o maloletú.

Výšku nedoplatku na zročnom výživnom za obdobie od 17. 04. 2013 do dňa vyhlásenia rozsudku (22. 05. 2014) vyčíslil okresný súd na 576,66 Eur (1 346,66 Eur /alikvotná časť výživného za apríl 2013 vo výške 36,66 Eur + 13 mesiacov x 100,- Eur/ - zaplatené výživné vo výške 770,- Eur).

Vzhľadom na ochotu rodičov dohodnúť sa na úprave styku otca s maloletou, súd styk otca s maloletou neupravoval.

Keďže matka žiadala priznať výživné vo výške 130,- Eur, a súd jej priznal 100,- Eur, v prevyšujúcej časti návrh zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa ustanovenia

Proti rozsudku okresného súdu podal otec v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal rozsudok vo výroku o výživnom zmeniť tak, že mu súd uloží povinnosť platiť výživné vo výške 50,- Eur mesačne od právoplatnosti rozsudku; výrok o zročnom výživnom žiadal zrušiť. Podľa neho výška výživného, určená na maloletú je s prihliadnutím na jej vek (X,X roka) neúmerná. Platí výživné na maloletého T. vo veku XX rokov v sume 130,- Eur a na maloletú T. vo veku XX rokov v sume 120 Eur; títo sú žiakmi základnej školy, zároveň sú aktívnymi športovcami. Podľa jeho názoru matka maloletej Q. v konaní nepreukázala adekvátne výdavky na maloletú. Zdôraznil, že do júna 2013 vykonával živnostenskú činnosť, ktorú od 01. 07. 2013 do 30. 06. 2016 prerušil z dôvodu výkonu práce vo V.. Tu mu však nebol vyplatený zárobok za obdobie 6 mesiacov vo výške 6 000,- Eur. V súčasnosti od 30. 01. 2014 do 31. 12. 2014 pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti u zamestnávateľa N. K. s. r. o., E. s mesačným zárobkom 250,- Eur, ktorý mu nepostačuje na pokrytie jeho základných životných nákladov. Aktívne si hľadá nové zamestnanie, avšak bezúspešne. Je odkázaný na pomoc svojich rodičov. Mesačne platí leasingové splátky za osobné motorové vozidlo V. X., rok výroby XXXX, vo výške 175,- Eur; motorové vozidlo potrebuje pri výkone svojho zamestnania a taktiež na zabezpečenie prevozu maloletých detí do školy, škôlky, k lekárovi. Svojej priateľke prispieva na bývanie sumou 100,- Eur mesačne. Má T. A. a bolesti A.. Štvrťročne za injekcie platí 64,- Eur. Poukázal na majetkové pomery matky, ktorá v priebehu súdneho konania v roku 2014 ako poručníčka maloletej E. predala 2-izbový byt v B. a kúpila 3-izbový byt vo V., v ktorom býva a kúpila aj garáž; vlastní motorové vozidlo V. J., rok výroby XXXX. Jej hrubý funkčný plat je vo výške 842,- Eur mesačne, okrem toho je poberateľkou vdovského dôchodku vo výške 315,70 Eur a sirotského dôchodku na dcéru E. 210,70 Eur mesačne; poberá prídavky na 2 deti vo výške 47,04 Eur mesačne. Podľa jeho názoru finančná situácia matky jej umožňuje pokryť základné potreby a náklady maloletej. Naopak, jeho finančná situácia mu neumožňuje zaplatiť nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 576,66 Eur, ktorý napokon matka ani nežiadala zaplatiť.

Kolízny opatrovník maloletej žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť, pretože okresný súd dostatočne preskúmal možnosti otca i odôvodnené potreby maloletého dieťaťa.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca žiadala rozsudok okresného súdu potvrdiť. Uviedla, že svoje výdavky a majetkové pomery odôvodnila v návrhu na začatie konania, i na pojednávaní dňa 22. 05. 2014. Garáž kúpila z finančných prostriedkov darovaných jej otcom. Dvojizbový byt nadobudla do vlastníctva počas trvania manželstva a na základe dedičského konania po nebohom manželovi (jeho podiel); byt predala pred začatím súdneho konania. Údaj o príjme otca vo výške 250,- Eur je vzhľadom na jeho výdavky podľa nej zavádzajúci. Poukázala na výšku mesačnej leasingovej splátky za motorové vozidlo, amortizáciu motorového vozidla, paušálne náhrady, keďže otec motorové vozidlo používa v súvislosti s výkonom práce. Výška mesačných faktúr za mobilný telefón, vystavených otcovi nie je nižšia než 100,- Eur. Výživné má prednosť pred inými jeho výdavkami. Okrem toho nemal objektívny dôvod na ukončenie živnosti, pretože v 2013 vykázal zo živnostenskej činnosti príjmy vo výške 27 617,72 Eur; presťahovaním sa do V. prijal na seba neprimerané riziko. Nepreukázal nevyplatenie mzdy vo V. a ani to, že si aktívne hľadá zamestnanie. Tiež neuverila tvrdeniam o finančnej výpomoci rodičov - vzhľadom na výšku dôchodku matky otca nie je v jej možnostiach prispievať na výdavky otca sumou, uvedenou v čestnom vyhlásení. Majetková situácia otca sa nezhoduje s jeho tvrdeniami. Žiadala, aby jej zaplatil aj zročné výživné vo výške 576, 66 Eur.

Krajský súd, ako súd odvolací ( - ďalej aj „“), vec prejednal v rozsahu a rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom (druhý a tretí výrok) a v súvisiacom výroku o trovách prvostupňového konania (šiesty výrok) podľa , potvrdil.

Podľa ustanovenia , , , o rodine (ďalej len „“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý s rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa , výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Práva a povinnosti rodičov vyplývajú z rodičovského právneho vzťahu, ktorý je trvalej povahy. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom preto nie je časovo obmedzená, môže však byť podmienená určitými skutočnosťami, ktoré majú za následok jej zánik. Absolútne vyživovacia povinnosť zaniká napr. smrťou rodiča, resp. dieťaťa, prípadne úspešným zapretím otcovstva k dieťaťu. Relatívne rodičovská vyživovacia povinnosť najčastejšie zaniká v okamihu, keď dieťa nadobudne schopnosť samé sa živiť. V prípade určovania vyživovacej povinnosti sú u povinnej osoby rozhodujúce objektívne reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné. Povinnosť obidvoch rodičov starať sa o výživu detí je odrazom zásady, podľa ktorej sa na zabezpečení osobných potrieb a výživy maloletého dieťaťa podieľajú obidvaja rodičia podľa svojich objektívnych možností a schopností (v ktorých sa zohľadňuje i vzdelanie, zdravotný stav, prípadne iné relevantné skutočnosti, ktoré majú vplyv na ich sociálny status a materiálne a finančné zázemie) a podľa pomeru ich zárobkov (finančného príjmu) a celkovej finančnej a sociálnej situácie. Zákonná úprava vychádza z predpokladu, že osobná starostlivosť o maloleté dieťa, ktorú poskytuje jeden z rodičov, predstavuje materiálnu hodnotu rovnocennú finančnému príspevku, ktorý poskytuje druhý rodič vo forme výživného. Náročnosť osobnej starostlivosti o dieťa je samozrejme determinovaná vekom dieťaťa.

Pri určovaní výšky výživného podľa citovaných ustanovení je potrebné predovšetkým brať ohľad na potreby oprávneného. Ich miera je rôzna podľa okolností prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, jeho kultúrno-spoločenských potrieb, športových záujmov a podobne. Toto však nie sú jediné relevantné kritériá, ktoré sa pri určovaní výšky výživného zohľadňujú, pretože podľa súčasného právneho stavu nie sú dominantné tzv. odôvodnené potreby dieťaťa, ale potreby dieťaťa sa skúmajú najmä vo vzťahu k životnej úrovni rodičov. Pri vyššej životnej úrovni rodiča, ktorý je povinný platiť výživné, súd určí výživné pre maloleté dieťa vo výške, ktorá prevyšuje jeho oprávnené, či odôvodnené potreby. U povinnej osoby sú preto rozhodujúce jej reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné. Povinnosť oboch rodičov rovnako sa starať o výživu detí neznamená mechanickú rovnosť, ale to, že úhradu potrieb na výživu dieťaťa poskytujú obidvaja rodičia podľa svojich objektívnych schopností a pomeru svojich finančných a materiálnych možností.

Výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného je princíp potencionality príjmov, ktorý umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery, ktoré sú reálne dané (prednosť pred princípom fakticity), ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Je to potrebné z dôvodu existenčného charakteru výživného ako aj z dôvodu zabránenia povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu. V konkrétnom prípade môže byť takouto okolnosťou napríklad zmena zamestnania, na základe ktorej povinný dosahuje nižší príjem, alebo prípad, keď bez závažného dôvodu ukončí podnikateľskú činnosť či pracovný pomer, porušenie pracovnej disciplíny, ktoré malo za následok rozviazanie pracovného pomeru s povinným. Obdobne možno posudzovať situáciu zamestnanca s určitou kvalifikáciou, v dôsledku čoho môže vykonávať prácu v lepšie ohodnotenej funkcii. Za vzdanie sa majetkového prospechu sa spravidla považuje i odmietnutie dedičstva, výhry, daru. Následkom princípu potencionality je, že súd pri určovaní výšky výživného vychádza z potenciálneho príjmu, t j. príjmu pred zmenou zamestnania, príjmu, aký by dosahoval vo vyššie ohodnotenej pozícii, z príjmu, ktorý by dosahoval pred rozviazaním pracovného pomeru, resp. z majetkových pomerov, ako by obsahovali predmetné majetkové podstaty v prípade vzdania sa majetkového prospechu.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd pri určovaní výšky výživného zohľadnil všetky vyššie uvedené zákonné aspekty. Okresný súd pri určení takejto výšky výživného správne prihliadol na to, že osobnú starostlivosť o maloletú Q. zabezpečuje výlučne matka, ktorá má okrem tejto aj vyživovaciu povinnosť ku maloletej E. X., nar. XX. XX. XXXX.

Z obsahu spisu odvolací súd považoval za preukázané, že matka poberala rodičovský príspevok v období od 01. 07. 2012 do 31. 12. 2012 vo výške 194,70 Eur mesačne (č.l. 25 spisu) a v období od 01. 01. 2013 do 30. 06. 2012 vo výške 199,60 Eur mesačne (č.l. 26 spisu). V roku 2012 poberala vdovský dôchodok vo výške 315,70 Eur mesačne (č.l. 40 spisu) a sirotský dôchodok (E. X.) vo výške 210,70 Eur mesačne. Od 01. 03. 2014 je matka zamestnaná v I. V. V. ako R. X. Q. I. V. s funkčným platom vo výške 842,- Eur brutto mesačne (č.l. 94 spisu).

Na druhej strane, otec od 01. 05. 2004 vykonával živnostenskú činnosť pod obchodným menom I. A.

- I.-F. s miestom podnikania O. XXXX/XX, XXX XX B., IČO: XXXXXXXX. V priebehu súdneho konania pozastavil živnostenskú činnosť (od 01. 07. 2013 do 30. 06. 2016), hoci jeho príjem zo živnostenskej činnosti v období od 01. 01. 2013 do 30. 06. 2013 bol vo výške 27 617,72 Eur a výdavky vo výške 3 609,09 Eur (č.l. 77 spisu). Na pojednávaní dňa 22. 05. 2013 uviedol, že v roku 2013 6 mesiacov pracoval vo V., pričom mu nebol zaplatený zárobok vo výške cca 8000,- frankov ( 6000,- Eur), avšak nepredložil žiaden právne relevantný dôkaz o svojom príjme za výkon práce v zahraničí. Od 30. 01. 2014 je otec zamestnaný u zamestnávateľa N., s. r. o., X. - E., L. XXX/XX, na základe dohody o pracovnej činnosti. Jeho čistý zárobok v období od 01. 02. 2014 do 31. 03. 2014 predstavoval 439,13 Eur (č.l. 93 spisu), t. j. 219,57 Eur netto mesačne.

Otec má okrem maloletej Q. ešte vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom, XX ročnému T. (130,- Eur mesačne) a k XX ročnej T. (120,- Eur mesačne).

Odvolací súd na základe takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že výživné v sume 100,- Eur mesačne od 17. 04. 2013 je primerané veku, odôvodneným potrebám a záujmom maloletej, ale i aktuálnym možnostiam a schopnostiam otca s prihliadnutím na to, že tento sa sám vzdal príjmu zo živnostenskej činnosti. Túto skutočnosť považoval aj odvolací súd za najzávažnejšiu na to, aby vychádzal pri určení výživného z jeho príjmu, dosahovaného pred 01. 07. 2013. Do momentálnej majetkovej a príjmovej situácie sa otec dostal dobrovoľne, z vlastnej iniciatívy. Okrem toho, výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča ( ), preto výdavky ním uvádzané v odvolaní i v priebehu samotného konania nemohol akceptovať ani odvolací súd.

Aj keď matka nežiadala priznať dlh na výživnom, okresný súd správne ex offo rozhodol aj o zročnom výživnom od 17. 04. 2013 (odo dňa podania návrhu na okresný súd) do 22. 05. 2014 (do dňa vynesenia rozsudku okresným súdom) vo výške 576,66 Eur, vychádzajúc z rozdielu medzi výškou súdom určeného výživného mesačne násobeného počtom mesiacov omeškania po odpočítaní výživného zaplateného otcom v uvedenom období, ktorú uložil otcovi zaplatiť v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku podľa ustanovenia Konanie o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu aj konanie o výživnom je konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu; v takomto konaní má súd zákonnú povinnosť okrem iného rozhodnúť aj o nedoplatku na zročnom výživnom. V takomto nesporovom konaní môže súd prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť im viac, než čoho sa domáhajú ( ).

Odvolací súd výroky rozsudku (druhý a tretí výrok) a súvisiaci výrok o trovách konania (šiesty výrok), pri ktorom okresný súd správne aplikoval ustanovenie , ako vecne správne podľa , potvrdil.

Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku (prvý, štvrtý a piaty výrok) zostal nedotknutý ( ).

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia v spojení s ustanovením z ktorého vyplýva, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.