Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-709-2011.pdf
PDF · 82.82 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-1Er/709/2011
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874 vo veci pobočky Senica, so sídlom Štefánikova 698/7, 905 01 Senica, proti povinnému: N. Z., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom K., vedenej súdnou exekútorkou: JUDr. Ing. Zuzana Dobrodenková, PhD., Exekútorský úrad Skalica so sídlom Ružová 10, 909 01 Skalica, o vymoženie 600,51 eur s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie v sume 39,83 eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Skalica č. 5206 024355 zo dňa 01.06.2011 bola súdna exekútorka JUDr. Ing. Zuzana Dobrodenková, PhD., Exekútorský úrad Skalica so sídlom Ružová 10, 909 01 Skalica, poverená podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - výkazov nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., pobočka Senica č. 1108046413 a č. 1108046513 zo dňa 01.03.2011. Exekučné konanie za začalo dňa 12.05.2011 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke.
Dňa 03.11.2014 doručila súdna exekútorka tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť. Súdna exekútorka zároveň žiadala rozhodnúť o trovách exekúcie v sume 40,31 eur a na ich úhradu žiadala zaviazať oprávneného.
Súd je v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom. Súd zistil, že počas vykonávania exekúcie nastali skutočnosti znemožňujúce ďalšie pokračovanie v exekúcii, a to zánik účastníka konania - povinného smrťou.
Podľa § 19 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.) spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 20 O.s.p. každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Podľa ods. 2 smrťou táto spôsobilosť zanikne.
Podľa § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd má z uznesenia Okresného súdu Skalica č.k. 3D/86/2013-46, D not 115/2013-K zo dňa 19.11.2013 preukázané, že povinný dňa 30.04.2013 zomrel, pričom dedičské konanie bolo zastavené, nakoľko poručiteľ nezanechal žiadny majetok.
Podľa aktuálnej judikatúry (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2011, sp. zn. 7 M Cdo 5/2011), ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok, exekučný súd zastaví exekúciu z dôvodu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku).
Vzhľadom k tomu, že boli naplnené zákonné znaky pre zastavenie exekúcie, nakoľko povinný zomrel a dedičské konanie bolo zastavené z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiadny majetok, súd podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu z a s t a v i l.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
V zmysle citovaného ustanovenia súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnej exekútorke.
V zmysle § 37 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený súdny exekútor.
Súdny exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Súdna exekútorka žiadala priznať náhradu trov exekúcie v súlade s § 14 ods. 1 a § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) a § 196 Exekučného poriadku.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Súdna exekútorka vyčíslila a žiadala priznať trovy exekúcie v celkovej sume 40,31 €, trovy exekúcie vyčíslila nasledovne:
1) v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky žiadala súdna exekútorka priznať minimálnu odmenu za výkon exekučnej činnosti vo výške 33,19 €. Súd priznal súdnej exekútorke odmenu vo výške 33,19 €.
2) v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky žiadala súdna exekútorka priznať náhradu hotových výdavkov za spisový obal v sume 0,40 €. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. V časti rozhodovania súdu o priznaní náhrady hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súd skúmal, či vynaloženie a reálna výška hotových výdavkov boli dostatočne preukázané v exekučnom spise, pričom ich vynaloženie súd posudzoval z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Súd vychádzal výlučne z obsahu spisu súdnej exekútorky. Súd konštatuje, že v spise súdnej exekútorky sa nachádza faktúra, podľa ktorej bolo vyfakturovaná suma 132 € za celkovo 400 ks spisových obalov. Z uvedenej faktúry vyplýva, že cena za 1 ks spisového obalu je 0,33 €, a preto nie je súdu zrejmé, z akého dôvodu si súdna exekútorka uplatnila náhradu za spisový obal v sume 0,40 €. Pokiaľ by súdna exekútorka sumou 0,40 € mala na mysli cenu spisového obalu + DPH, bol by postup súdnej exekútorky nesprávny, nakoľko si vo vyúčtovaní zároveň uplatnila aj zvýšenie odmeny a náhrad hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty v zmysle § 196 Exekučného poriadku a sumu 0,40 € ešte opätovne zvýšila o daň z pridanej hodnoty. To by znamenalo, že si súdna exekútorka z ceny spisového obalu uplatňuje DPH dvakrát, čo je neprípustné. Súd zároveň poznamenáva, že faktúra je vystavená s dátumom 22.04.2014, pričom návrh na vykonanie exekúcie bol doručený súdnej exekútorke dňa 12.05.2011, a teda je zrejmé, že uvedenou faktúrou neplatila za nákup spisových obalov použitých v máji 2011. Z ustanovenia § 30 Výnosu Ministerstva spravodlivosti SR č. 1618/1998-60, ktorým sa vydáva kancelársky poriadok pre súdnych exekútorov, vyplýva, že všetky písomnosti týkajúce sa konkrétnej exekučnej veci, tvoria exekučný spis. Platí to rovnako pre listiny zachytávajúce priebeh vykonávanej exekúcie ale aj pre všetky doklady o výdavkov, ktorých náhradu si súdny exekútor mieni uplatňovať. Tieto listiny a doklady o výdavkoch by sa do spisu mali zakladať neodkladne po ich vzniku, inak exekučný spis nemôže poskytnúť reálny prehľad o exekúcii. S ohľadom na uvedené súd súdnej exekútorka uplatnenú náhradu za spisový obal nepriznal, nakoľko reálnu výšku tohto výdavku nepovažoval za preukázanú.
3) súdna exekútorka si zvýšila svoju odmenu a náhradu hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %. Keďže uplatnená náhrada hotových výdavkov nebola súdnej exekútorke priznaná, súd priznal súdnej exekútorke len zvýšenie odmeny o 20 % DPH v sume 6,64 €.
Súd na základe uvedeného priznal súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie v celkovej sume 39,83 €.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p. ).
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).