Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-333-2013.pdf
PDF · 78.67 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/333/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní samosudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00492736, zastúpený: JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, AK ECKER-KÁN & partners, Námestie Martina Benku 9-C1, Bratislava proti odporkyni: M. I., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom: G. XX, G., zastúpená opatrovníkom F. P., pracovníčkou Okresného súdu Bratislava II, o zaplatenie 50,70 eura takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,70 Eur, do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 16,50 Eur, titulom zaplateného súdneho poplatku a trovy konania vo výške 29,29 Eur , titulom náhrady trov právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu navrhovateľa, JUDr. Vladimíra Kána, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXX, a to všetko do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 19.8.2013 domáhal zaplatenia 50,70 Eur a náhrady trov konania, nakoľko odporkyňa sa v dopravnom prostriedku navrhovateľa nepreukázala na výzvu kontrolného orgánu platným cestovným lístkom.
Súd vydal platobný rozkaz č. k. 32Ro/4167/2013-8 zo dňa 22.8.2013, ktorým odporkyňu zaviazal k zaplateniu uvedenej sumy a náhrady trov konania.
Nakoľko sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť do vlastných rúk odporkyne, súd ho uznesením č. k. 32Ro/4167/2013-13 zo dňa 19.11.2013 zrušil.
Uznesením č. k. 9C/333/2013-23 zo dňa 11.8.2014 ustanovil súd odporkyni podľa § 29 ods. 2 a 6 Občianskeho súdneho poriadku opatrovníka, z dôvodu že súdu sa nepodarilo, napriek lustrácii vykonanej v Centrálnom registri obyvateľov a Sociálnej poisťovni, zistiť pobyt odporkyne. Opatrovník sa k návrhu nevyjadril.
Súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a to za zachovania lehoty 5 dní podľa § 156 ods. 3 O.s.p., kedy miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 14.11.2014.
Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 15.2.2012 mal súd za preukázané, že odporkyňa dňa 15.2.2012 o 18.48 hod. cestovala v dopravnom prostriedku navrhovateľa na linke
č. 53 a na výzvu revízora sa nepreukázala platným cestovným dokladom. Odporkyňa odmietla zaplatiť cestovné vo výške 0,70 Eur a sankciu vo výške 50,-Eur.
Podľa § 760 Občianskeho zákonníka, zmluvou o preprave osôb vniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave, podmienky, za ktorých sa prepravujú osoby, ich batožina a veci v cestnej doprave upravuje prepravný poriadok.
Podľa § 9 písm. b) zákona č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave, dopravca prostredníctvom vodiča, alebo iného člena osádky autobusu alebo revízora môže uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže cestovným lístkom, zaplatiť cestovné a úhradu (§ 14 ods. 3)alebo môže žiadať od cestujúceho, aby sa preukázal osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného a úhrady.
Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave, úhrada pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom je v mestskej autobusovej doprave stonásobok základného cestovného bez príplatkov a zliav.
Podľa Tarify Mestskej hromadnej dopravy v Bratislave platnej v rozhodnej dobe, t.j. dňa 15.2.2012 základné cestovné bez príplatkov a zliav bolo 0,70 Eur.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporkyňa cestovala v dopravnom prostriedku navrhovateľa, pričom sa na výzvu revízora nepreukázala platným cestovným lístkom.
Nastúpením odporkyne do dopravného prostriedku navrhovateľa došlo medzi účastníkmi k vzniku zmluvy o preprave. Povinnosťou odpokyne bolo zaplatiť za prepravu určené cestovné, čo však nesplnila. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení ( § 9 písm. b) a § 14 ods. 3 zákona č. 168/1996) preto odporkyni vznikla povinnosť zaplatiť nielen základné cestovné vo výške 0,70 Eura ale aj sankčnú úhradu vo výške 50,-Eur. Súd, na základe vyššie uvedeného, nárok navrhovateľa posúdil ako dôvodný a odporkyňu zaviazal na zaplatenie návrhom uplatnenej istiny v plnej výške.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva. Zároveň pri svojom rozhodovaní súd zohľadnil znenie ustanovenia § 150 ods. 2, v zmysle ktorého ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd znížiť.
Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 Eur.
Čo sa týka náhrady trov právneho zastúpenia, súd v prvom rade nepriznal navrhovateľovi náhradu za uplatnený úkon- pokus o zmier ( výzva na zaplatenie ) zo dňa 26.3.2012, nakoľko v zmysle § 13a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ( ďalej len " vyhláška") nepredstavuje táto výzva úkon právnej služby v zmysle tohto ustanovenia. Podľa názoru súdu, keďže žiadny právny predpis nevyžaduje realizáciu pokusu o zmier a výzvy na plnenie ako hmotnoprávnu podmienku úspešného uplatnenia si nároku na súde, nemožno tento úkon kvalifikovať ako nevyhnutne potrebný a priznanie náhrady trov právneho zastúpenia by v tomto prípade bolo v rozpore s požiadavkou účelnosti vynaložených trov. Okrem uvedeného má súd za to, že tento úkon možno subsumovať pod úkon právnej služby- prevzatie a príprava zastúpenia, ktorý si v rámci náhrady trov navrhovateľ tiež vyčíslil. Súd preto uznal ako úkon právnej služby 2 uplatnené úkony a to 1. príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 12.6.2013 ( § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky) a 2. písomné podanie návrhu zo dňa 19.8.2013 ( § 13a ods. 1 písm. b) vyhlášky), pričom základná sadzba tarifnej odmeny činí za jeden úkon 16,60 Eur (§ 10 ods. 1 vyhlášky), teda 2x 16,60 Eur, t.j. 33,20 Eur. Zároveň súd pri vyčíslení náhrady trov právneho zastúpenia vychádzal aj z ustanovenia § 16 ods. 3 vyhlášky, ktoré priznáva paušálnu náhradu výdavkov vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby, v tomto prípade vo výške 7,81 Eur, teda 2x 7,81 Eur, t.j 15,62 Eur. Vzhľadom ku skutočnosti, že právny zástupca navrhovateľa je platiteľom DPH, má podľa § 18 ods. 3 vyhlášky nárok na zvýšenie odmeny (33,20 Eur)
a náhrady ( 15,62 Eur) o daň z pridanej hodnoty 20% ( teda 20% zo sumy 48,82 Eur t.j 9,76 Eur). Spolu náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje 33,20 Eur + 15,62 Eur + 9,76 Eur t.j. 58,58 Eur.
Vychádzajúc z dikcie ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p., súd konštatuje, že v tomto konaní sú splnené podmienky na jeho aplikáciu. Jedná sa totižto o drobný spor a trovy konania sú voči samotnej pohľadávke neprimerané a to z viacerých hľadísk. Vychádzajúc z úmyslu zákonodarcu a najmä z dôvodovej správy k novele O.s.p. č. 348/2008 Z.z., ktorou bolo ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. zavedené do právneho systému, cieľom súdneho konania v drobných sporoch má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi, pričom nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta. Trovy konania, tak ako boli v návrhu uplatnené ( vo výške 104,38 Eur) predstavujú viac ako dvojnásobok výšky uplatnenej pohľadávky, pričom nemožno neprihliadnuť na skutočnosť, že v konaní sa jedná o jednoduchú vec, kedy skutková a právna stránka sporu je štandardná a viacnásobne sa opakujúca, predmet sporu si po právnej stránke nevyžaduje náročnú prípravu advokáta a všetky úkony právnej služby majú formu tzv. formulárového úkonu, t.j. návrh na začatie konania je vo všetkých prípadoch z hľadiska právnej argumentácie rovnaký a dochádza len k zmene v označení značky veci navrhovateľa, mena a adresy odporcu, prípadne výšky žalovanej sumy. Najmä vzhľadom na vyššie uvedené argumenty sa súdu javí výška uplatnených trov ako neprimeraná a považuje jej zníženie za náležité a odôvodnené. Je nutné tiež zdôrazniť, že zákon žiadnym spôsobom neupravuje postup súdu pri určovaní výšky náhrady trov pri drobných sporoch a prípadné zníženie náhrady závisí výlučne od úvahy súdu. S prihliadnutím na nespornú existenciu nároku advokáta ( právneho zástupcu) na odmenu za poskytnuté právne služby, súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 16,50 Eur ( titulom zaplateného súdneho poplatku) a náhradu trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby vo výške 16,60 Eur, spolu s paušálnou náhradou 7,81 Eur a 20% DPH, spolu vo výške 29,29 Eur.
Náhradu trov konania je odporca povinný zaplatiť advokátovi navrhovateľa (§ 149 ods. 1 O. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd v Bratislave , písomne, v dvoch rovnopisoch.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.