Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sp/107/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľa: X/ I.. R. W., M.. X.X.XXXX, Q. L., D.. XX/b, X/ E. M. Q., P. P. F. Q., E.. U. Č.. X, I.: XX XXX XXX, proti odporcovi: Okresný úrad Bratislava- pozemkový a lesný odbor, so sídlom v Bratislave, Ul. Trenčianska č. 55, za účasti: 1/ Hlavné mesto SR Bratislava, 2/ UNIMED s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ul. Oriešková č. 11, IČO: 17 312 752, zastúpeného JUDr. Miroslavou Tencerovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Šafárikovo námestie č. 2, 3/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom v Bratislave, Ul. Búdkova č. 36, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 24.októbra 2014, sp. zn. MBE, takto

rozhodol:

Súd rozhodnutie odporcu zo dňa 24.októbra 2014, sp. zn. MBE p o t v r d z u j e.

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím odporca rozhodol, že navrhovateľ 1/ je v podiele 1/1 k celku oprávnenou osobou podľa o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov ( ďalej len reštitučný zákon ) a spĺňa podmienky uvedené v ustanovení reštitučného zákona, nakoľko vlastníctvo k uplatnenému pozemku prešlo na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia za náhradu, nehnuteľnosť existuje, avšak nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená.

Navrhovateľovi 1/ priznal vlastníctvo k pozemku U.. Č.. XXXX/XX, o výmere 143 m2, v B.. Ú. F., odčlenenej od parcely Č.. XXXX/XX, S. na C. Č.. XXXX ako ostatné plochy, podľa overeného geometrického plánu I.. T. E., J. Y. J. B. Č. XXXXX/XXXX zo dňa 13.6.2013, vo vlastníctve Slovenskej republiky- Univerzitná nemocnica Bratislava. Vzhľadom na to, že časť pozemku je vo vlastníctve právnických osôb, ktoré nie sú povinnými osobami v zmysle § 4 ods.1 reštitučného zákona a po prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby boli zastavané, pozemok ( U. . F..Č.. XXXXX, U..Č.. XXXX/X G. F. XXX L.X, S. ) nie je možné vydať. Navrhovateľovi 1/ preto priznal právo na náhradu zaň. Napokon navrhovateľovi 1/ sa uložila povinnosť vrátiť štátu sumu vo výške 59,54 €, za ktorú bol pozemok s náhradou vyvlastnený.

Z jeho odôvodnenia ďalej vyplýva, že pôvodnou vlastníčkou U.. U..Č.. XXXX/X záhrada o výmere 897 m2, zapísanej F. U.. F.B. XXXXX, v pôvodnom B..Ú.. Q., bola matka navrhovateľa X/ L. W., D.. Q. v celosti. Z do úvahy troch prichádzajúcich dedičov zo zákona ( deti Milan, Dušan a Peter ) si reštitučný nárok uplatnil navrhovateľ 1/, preto má nárok na pozemok v podiele 1/1 k celku. Predmetná nehnuteľnosť prešla na štát vyvlastňovacím rozhodnutím č. 1120/60 zo dňa 26.8.1960 za náhradu vo výške 1.794,-

Kčs za pozemok, vo veci nie sú preto naplnené podmienky podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. m/ reštitučného zákona. Nehnuteľnosť bola vyvlastnená za účelom výstavby mestskej nemocnice.

Po vykonaní dokazovania vykonaním písomnej i grafickej identifikácie pkn. parcely s aktuálnym stavom v registri C katastra nehnuteľnosti i na základe ohliadky dospel k záveru, že časť pkn. parcely je súčasťou parcely Č.. XXXX/XX- ostatná plocha, zapísanej na C. Č.. XXXX vo vlastníctve SR- navrhovateľa 2/. Na pozemku sa nachádza verejná zeleň.

Pôvodná pkn. parcela je tiež súčasťou parcely Č.. XXXXX/X J. U..Č.. XXXXX/X, zapísanej na C. Č.. XXXX vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy a predstavuje komunikáciu Limbová ulica a plochu spevnenú asfaltom, naväzujúcu na miestnu komunikáciu.

Napokon je pôvodná pkn. parcela tvorená parcelami, zapísanými na C. Č.. XXXX ( U.. Č.. XXXX/X S. J. U..Č..XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria) vo vlastníctve UNIMED s.r.o. Bratislava , na ktorých sa nachádza polyfunkčný dom P..Č.. XXXXX a spevnená plocha ( zámková dlažba ) okolo domu na účel parkovania áut.

Vychádzajúc z takto zisteného využitia pozemku dospel k záveru, že vyvlastnená nehnuteľnosť neslúži účelu, na ktorý bola vyvlastnená.

So zreteľom na námietky navrhovateľa 1/ o nesprávnej identifikácii pkn. parcely odporca požiadal správu katastra o vykonanie kontroly správnosti písomnej i grafickej identifikácie a požiadal SPF o zabezpečenie vyhotovenia technického podkladu, preskúmania hraníc pôvodného pkn. pozemku, následného zamerania v teréne a vyhotovenia geometrického plánu. Pôvodná písomná i grafická identifikácia zo dňa 21.10.2011 bola i po jej kontrole a prešetrení zo strany SPF považovaná za správnu. Odporca preto z identifikácie vychádzal ( zo dňa 21.2011, 17.5.2012, 2.7.2013 ) a neprihliadol na námietky odporcu, ktoré tento nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom.

Na námietky navrhovateľa 2/, týkajúce sa charakteru časti U.. Č.. XXXX/XX, v odôvodnení uviedol, že inžinierske siete v zmysle § 6 ods. 1 reštitučného zákona nemožno považovať za prekážku pre vydanie pozemku a to so zreteľom na účel reštitučného zákona. Napokon v odôvodnení rozhodnutia poučil navrhovateľa, akým spôsobom možno uplatniť náhradu za časť pozemku, ktorú nie je možné z dôvodu jeho zastavania vydať.

Vo včas podanom odvolaní sa navrhovateľ 1/ domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Domnieval sa, že z dôvodu vykonania nesprávnej identifikácie vyvlastneného pozemku odporca dospel k nesprávnemu záveru, že priznať vlastnícke právo možno len k časti vyvlastneného pozemku, a to výmere 143 m2.

Navrhovateľ 2/ ako osoba povinná sa taktiež domáhal zrušenia preskúmavaného rozhodnutia a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Mal za to, že vyvlastnená nehnuteľnosť neexistuje. Pozemok slúži na účel, na ktorý bol vyvlastnený, pretože pozemkom U.. Č.. XXXX/XX prechádzajú inžinierske siete ako voda, kanalizácia a elektrický kábel.

Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Poukázal na argumentáciu, obsiahnutú v jeho odôvodnení.

Hlavné mesto SR i UNIMED s.r.o., so sídlom v Bratislave navrhli preskúmavané rozhodnutie taktiež potvrdiť. SPF sa vo veci nevyjadril.

Súd zistiac, že vo veci nie sú dané podmienky pre postup podľa preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný oboma navrhovateľmi neopodstatnene.

Podľa § 3 ods. 1 písm. l/ reštitučného zákona oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a/ zákona vlastníctvo k pozemkom alebo jeho častiam nemožno navrátiť, ak pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby a právnickej osoby okrem povinnej osoby.

Podľa § 4 ods. 1 zákona povinnými osobami sú právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona majú k pozemku vo vlastníctve SR právo hospodárenia alebo právo správy a poľnohospodárske družstvá.

Súd s ohľadom na argumentáciu navrhovateľov v správnom konaní preskúmal zákonnosť rozhodnutia v záveroch odporcu o tom, že:

1/ navrátiť vlastníctvo možno iba k časti vyvlastneného pozemku na základe spochybnených identifikácií,

2/ možnosť navrátenia vlastníctva k novovytvorenej parcele Č. XXXX/XX, odčlenenej z parcely, ku ktorej má právo správy navrhovateľ 2/.

Ad 1/

Odporca v súlade s reštitučným zákonom vyhodnotil všetky relevantné skutočnosti, keď dospel k záveru, že navrhovateľovi 1/ možno priznať- navrátiť vlastníctvo iba k časti vyvlastneného pozemku- záhrady, zapísanej v U.. F. XXXXX J. U..Č.. XXXX/X o výmere 897 m2, záhrada.

Navrhovateľ 1/ spochybňoval tento záver odporcu tvrdiac, že pozemok je nesprávne identifikovaný, vyvlastnený pozemok nie je zastavaný a možno ho v celosti vydať.

Uvedené námietky navrhovateľ 1/ prednášal i v správnom konaní, v dôsledku čoho odporca doplnil dokazovanie a požiadal nielen o kontrolu písomnej a grafickej identifikácie v tom čase príslušnej správy katastra, ale o preverenie hraníc vyvlastneného pozemku požiadal i zo strany SPF a o vyhotovenie ďalšej grafickej identifikácie ako aj geometrického plánu. Vo všetkých prípadoch dospela či už správa katastra alebo SPF, prostredníctvom geodeta, k zhodným záverom o tom, že pozemok bol identifikovaný správne. Navrhovateľ 1/ v priebehu dlhoročného konania neprodukoval žiaden relevantný dôkaz, ktorý by hodnoverným spôsobom preukázal pochybenie kompetentných inštitúcií pri vykonaní jednotlivých identifikácií. Laický pohľad navrhovateľa 1/, založený výlučne na tvrdení, že si spomína, v akej polohe vo vzťahu k ich záhrade sa nachádzala odpadová šachta, umiestnená pri miestnej komunikácii, vonkoncom nespochybňuje správnosť záverov o riadne vykonanej identifikácii vyvlastneného pozemku, ktorý je v súčasnosti tvorený časťami pozemkov, zapísaných na viacerých listoch vlastníctva ako súčasť parciel riadne špecifikovaných v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia.

Pre pretrvávajúce námietky navrhovateľa 1/ aj správny súd v tomto konaní doplnil dokazovanie a u zhotoviteľa identifikácie overoval, či parcela Č.. XXXX/X vyznačená v blízkosti vyvlastnenej parcely č. XXXX/X na polohopisnom a upravovacom pláne zo dňa 4.12.1948 je totožná s parcelou rovnakého čísla na grafickej identifikácii parciel zo dňa 21.10.2011. Zo správy príslušného katastrálneho odboru je nepochybné, že na grafickej identifikácii zo dňa 21.10.2011 sú všetky parcelné čísla parcelnými číslami z C registra katastra nehnuteľností ( aktuálny stav), preto pozemok U..Č.. XXXX/X na tejto identifikácii nie je totožný s pozemkom rovnakého parcelného čísla na polohopisnom pláne z roku 1948. Navrhovateľ 1/ sa preto nesprávne domnieva, že vyvlastnená parcela sa má nachádzať v blízkosti parcely Č.. XXXX/X, vyznačenej na grafickej identifikácii, vyhotovenej Ing. Dobroľubou Bendžákovou dňa 21.10.2011.

Napokon i z uznesenia vyšetrovateľa zo dňa 28.4.2014 o odmietnutí trestného oznámenia vyplýva, že kanalizačná šachta, na ktorú poukazoval navrhovateľ 1/ nie je súčasťou verejnej kanalizácie, pravdepodobne ide o areálovú kanalizáciu nemocnice. Verejná kanalizácia bola vybudovaná v danej lokalite až v rokoch 1963-1964 po vyvlastnení záhrady, preto i v dôsledku tejto skutočnosti navrhovateľ 1/ nesprávne v teréne stotožňuje vyvlastnený pozemok podľa kanalizačnej šachty. Predmetná kanalizačná šachta jednoznačne musela byť vyhotovená až po vyvlastnení záhrady v súvislosti s výstavbou nemocnice.

Vychádzajúc z vykonaných identifikácii i zo zápisnice o ohliadke súd mal preto za preukázané, že odporca vyvlastnenú záhradu správne identifikoval so stavom existujúcim v čase vydania

preskúmavaného rozhodnutia a v súvislosti s tým i správne ustálil, že s ohľadom na okruh vlastníkov jednotlivých časti vyvlastnenej záhrady možno navrátiť vlastníctvo len k časti o výmere 143 m2, ktorá je vo vlastníctve SR, v správe navrhovateľa 2/.

Ad 2/

Navrhovateľ 2/ ako povinný osoba v zmysle § 4 ods. 1 reštitučného zákona považoval rozhodnutie za nezákonné, pretože nehnuteľnosť neexistuje, ako aj z dôvodu, že novovytvorenou parcelou Č.. XXXX/ XX o výmere 143 m2 prechádzajú inžinierske siete pre navrhovateľa 2/.

Navrhovateľ 2/ sa podľa názoru súdu nesprávne domnieva, že nehnuteľnosť neexistuje, pretože vyvlastnený pozemok na zemskom povrchu nepochybne existuje. Nemožno stotožňovať pozemok s parcelným číslom, ktorým je konkrétny pozemok špecifikovaný v evidencii nehnuteľností.

Pokiaľ navrhovateľ 2/ argumentoval, že pozemok slúži na účel, pre ktorý bol vyvlastnený, v dôsledku čoho by navrátenie vlastníctva k pozemku vôbec neprichádzalo do úvahy, súd tento názor navrhovateľa 2/ nepovažuje za správny.

Je nepochybné, že vyvlastnený pozemok mal výmeru 897 m2. Z tejto výmery sa ako zeleň pred areálom nemocnice ( ostatná plocha ) využíva len pozemok o výmere 143 m2 . Na ploche 752 m2 sa nachádza miestna komunikácia, polyfunkčný objekt ( mimo areálu nemocnice) a spevnená plocha na parkovanie.

Podľa názoru súdu pokiaľ pozemok vo výmere väčšej ako jedna polovica nie je užívaný na účel, pre ktorý bol vyvlastnený, nemožno hovoriť o tom, že nehnuteľnosť slúži účelu, na ktorý bola vyvlastnená , ako má a contrario na mysli ustanovenie § 3 ods. 1 písm. e/ reštitučného zákona. V danom prípade ide takmer o 5/6 z výmery vyvlastnenej záhrady, ktorá neslúžila a neslúži na účel, na ktorý bola vyvlastnená.

Vychádzajúc z judikatúry súdov odporca v odôvodnení rozhodnutia správne konštatoval, že so zreteľom na účel reštitučného zákona existencia inžinierskych sietí nie je prekážkou pre navrátenie vlastníctva k pozemku, resp. jeho časti.

Navrhovateľ 2/ v priebehu dlhoročného správneho konania do vydania preskúmavaného rozhodnutia okrem toho existenciu tvrdených inžinierskych sietí a elektrického kábla nepreukazoval. Až na súdnom pojednávaní predložil neautorizovaný náčrt sietí, z ktorého nemožno zistiť, či má ísť o siete slúžiace výlučne pre jeho potreby alebo ide o verejnú sieť.

Vychádzajúc z uvedeného nutno uzavrieť, že odporca vo veci náležite zistil skutkový stav, z ktorého vyvodil i zodpovedajúce právne závery ohľadom včasnosti uplatnenia reštitučného nároku oprávnenou osobou, ako aj závery o možnosti navrátenia vlastníctva len k časti vyvlastnenej záhrady a o priznaní náhrady za vyvlastnený pozemok v časti, ktorá nie je vo vlastníctve SR.

Súd preto preskúmavané rozhodnutie odporcu ako zákonné potvrdil podľa

Súd účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, keď navrhovatelia v konaní úspech nedosiahli a odporca a zúčastnené osoby ich náhradu neuplatnili (porovnaj , ods.2, 250k ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do pätnástich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.