Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-22P/44/2014

Uznesenie

Okresný súd Bratislava V, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Z. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, dieťa rodičov: matka - S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XX, G. a otec: Z. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. č. XX, G. o návrhu matky na vydanie predbežného opatrenia takto

rozhodol:

Súd n a r i a ď u j e p r e d b e ž n é o p a t r e n i e , na základe ktorého je otec od 26.11.2014 povinný platiť na výživu maloletej Z. G., nar. XX.XX.XXXX sumou XX,- eur mesačne, ktoré výživné je zročné vopred, do 15 dňa v každom mesiaci, na ktorý sa poskytuje k rukám matky maloletej a to až do vykonateľnosti meritórneho rozhodnutia vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. .

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

odôvodnenie:

Dňa 27.10.2014 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na úpravu rodičovských práv a povinností voči mal. Z., konanie o ktorom sa vedie pod sp. zn. . Súčasne s podaním návrhu vo veci samej podala v ten istý deň matka i návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd maloletú zveril do jej osobnej starostlivosti, otca maloletej zaviazal predbežne prispievať na jej výživu sumou 100 eur mesačne od mesiaca september 2014 a súčasne upravil styk otca s maloletou každý prány týždeň v roku v piatok od 14.00 hod do 18.00 hod, v sobotu od 14.00 hod do 18.00 hod a v nedeľu od 14.00 hod do 18.00 hod., všetko to právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Predbežným opatrením sa matka domáhala v zásade totožnej úpravy rodičovských práv a povinností, ako vo svojom návrhu veci samej.

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol odôvodnený tým, že po predchádzajúcej dlhodobej kríze a fyzických útokoch voči matke zo strany otca sa od júla 2014 matka s otcom maloletej stretáva iba kvôli dieťaťu, pričom si po dieťa príde, ako sa mu chce. S maloletou má otec v podstate dobrý vzťah, ale posledné mesiace matku pred dieťaťom uráža, ponižuje ju, nadáva jej, snaží sa ju vyprovokovať, aby vybuchla, čo si natáča na telefón a hovorí jej, že to proti nej použije. Dcérka sa jej zdôverila, že keď je s otcom sama, na matku pred ňou nadáva, natáča si, čo jej zbalila na jedenie. Naposledy otec maloletej matku fyzicky napadol začiatkom augusta 2014 a následne 25.09.2014, na čo na neho opakovane podala trestné oznámenia, ktoré pripojila k návrhu vo veci smaej. Matka je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 175,80 eur a do decembra 2014 aj rodičovského príspevku vo výške 237,74 eur. Maloletá navštevuje materskú školu, avšak zo zdravotných dôvodov iba do 12.00 hod. Matka žije v spoločnej domácnosti s matkou a bratom, pričom na nájom prispieva sumou 100 eur do času, kým poberá rodičovský príspevok s tým, že po ukončení jeho výplaty bude prispievať sumou 50 eur. Ďalšie náklady má na stravu, lieky, oblečenie a materskú škôlku (bez ich bližšieho vyčíslenia) s tým, že jej finančne výrazne vypomáha jej matka. Otec je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, pričom poberá príspevok vo výške 60 eur. Na žiadosti matky o príspevok na výživu maloletej reaguje tak, že nemá, alebo

prisľúbi platbu o mesiac, ku ktorej však nedôjde. Agresivita otca maloletej voči matke sa vystupňovala po tom, čo po smrti svojho brata podľahol drogám, ktoré najskôr predával a neskôr ich aj konzumoval.

Podľa veta prvá ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

O nariadení predbežného opatrenia inak platí i ust. a nasledujúce.

Podľa. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Okrem iného predbežným oparením môže súd uložiť účastníkovi (povinnosť), najmä aby platil výživné v nevyhnutnej miere ( ).

Účelom inštitútu predbežného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, ktorá však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov. V konaní o starostlivosti súdu o maloleté deti môže byť tiež nariadené predbežné opatrenie, avšak súd musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky.

Keďže predbežné opatrenie nie je končeným rozhodnutím, jeho nariadením navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie končeného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva hroziacej ujmy.

Nariadenie predbežného opatrenia teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe predbežnej úpravy. V súvislosti s rozhodovaním o predbežných opatreniach v konaní starostlivosti o maloleté deti treba uviesť, že zmyslom právnej úpravy formou predbežného opatrenia v uvedených konaniach je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia, kedy možno nariadiť odovzdať dieťa do starostlivosti druhého rodiča alebo inej osoby ( ), prípadne určiť výživné v nevyhnutnej miere, ak je výživa dieťaťa vážne ohrozená ( ). Starostlivosť treba chápať ako procesný nástroj, pričom jeho úprava potvrdzuje provizórnosť ako pojmový znak predbežného opatrenia. Rovnaké zásady platia aj v prípade nariadenia predbežného opatrenia úpravou styku rodiča s maloletými deťmi, pričom treba zdôrazniť, že nariadenie takéhoto predbežného opatrenia slúži prioritne na zabezpečenie kontaktu rodiča s maloletými deťmi, tak aby nedošlo k prerušeniu citových väzieb medzi dieťaťom a rodičom a aby nedošlo k vylúčeniu takéhoto rodiča z výkonu jeho rodičovských práv a povinností a prichádza do úvahy ak rodičia spolu nežijú a na styku s maloletými deťmi sa nevedia dohodnúť. Tým, že rodičovské práva k maloletým deťom majú obaja rodičia, má taktiež otec, ktorý nežije s deťmi právo sa s nimi stretávať, rovnako právom detí je, aby mali zabezpečený kontakt aj s rodičom, s ktorým nežijú v spoločnej domácnosti. Právo na kontakt rodiča s deťmi vyplýva ako z príslušných ustanovení Zákona o rodine, tak aj z Dohovoru o právach dieťaťa.

V danom prípade mal súd za to, že na vydanie navrhovaného predbežného opatrenia boli splnené podmienky iba čiastočne a to v časti požadovaného výživného v nevyhnutnej miere, keďže vo zvyšku neboli dané základné podmienky naliehavosti dočasnej úpravy právnych pomerov k maloletej Z..

V prvom rade súd poukazuje na dikciu ustanovenia , z ktorej jednoznačne vyplýva, že v predbežnom opatrení sa vždy nariaďuje určitá povinnosť. Požadované zverenie dieťaťa do osobnej

starostlivosti niektorého z rodičov teda nemá priamu oporu v zákone, keď navyše takýto výrok by neprípustne, v rozpore s účelom predbežného opatrenia, nahrádzal rozhodnutie vo veci samej. Z obsahu návrhu vyplýva, že hoci rodičia maloletej Z. spolu nežijú najneskôr od júla 2014 (presný dátum ukončenia ich spolužitia nie je z návrhu zrejmý), maloletá sa fakticky nachádza v osobnej starostlivosti matky, ktorú skutočnosť otec rešpektuje. Matka, ktorá v súčasnosti zabezpečuje starostlivosť o dieťa, disponuje plnými rodičovskými právami, bez toho, že by jej bolo v ich realizácii zo strany otca akýmkoľvek spôsobom bránené. V danom prípade teda neprichádza do úvahy vydanie dieťaťa do starostlivosti rodiča podľa a nebola preukázaná ani hrozba žiadnej hroziacej ujmy, ktorá by odôvodňovalo nutnosť predbežného zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky a tým prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej, keď zverenie sa bude riešiť v konaní o úprave rodičovských práv a povinností, v ktorom bude možné v tomto smere vykonať aj potrebné dokazovanie. Predbežné opatrenie, rovnako ako každé rozhodnutie súdu, musí vychádzať z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania ( v spojení s ). Preto je potrebné skonštatovať, že z návrhu a vykonaného dokazovania nevyplynula naliehavá potreba predbežnej úpravy rodičovských práv a povinností voči maloletej Z. v tomto smere.

Rovnako v danom prípade neboli splnené podmienky na predbežnú úpravu styku otca s maloletou, keďže neboli naplnené základné predpoklady naliehavosti dočasnej úpravy právnych pomerov k maloletej v tomto smere, ktoré by vyplývali napr. z osvedčenej reálnej a bezprostrednej hrozby, ktorá by pre deti vyplývala z ponechania doterajšieho stavu bez požadovanej autoritatívnej úpravy styku s otcom. Hoci rodičia maloletej Z. spolu nežijú, z obsahu návrhu je zrejmé, že na styku otca s maloletou sa v zásade dohodnúť vedia, hoci pravdepodobne za sprievodných komunikačných problémov, vyplývajúcich z doposiaľ nespracovaného ukončenia ich spolužitia. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia matka odôvodnila predovšetkým svojimi výhradami k správaniu otca voči jej osobe (žiarlivosť, hádky, fyzické útoky, atp.). Matka však nemôže očakávať, že jej osobné problémy a konflikty s otcom maloletej môžu byť vyriešené ingerenciou súdu vo forme predbežného opatrenia týkajúceho sa styku otca s dieťaťom, keď z obsahu návrhu vyplýva schopnosť rodičov dohodnúť sa v tomto smere. Matka neosvedčila, a toto napokon ani netvrdila, že by správanie otca bolo negatívne namierené voči maloletej, pre ktorú by z tohto dôvodu mohol predstavovať potenciálne vážnejšie riziko. Trestné oznámenie na otca bolo podané taktiež v dôsledku jeho konania voči matke. Predbežnou súdnou úpravou relatívne širokého styku, ktorú matka požadovala, by sa rozhodne nedosiahla eliminácia matkou tvrdeného otcovho negatívneho vyjadrovania na jej adresu pred maloletou. V prípade výchovných problémov s dieťaťom, ktoré môžu mať súvis s rozchodom rodičov, má matka možnosť obrátiť sa so žiadosťou o pomoc na kompetentných pracovníkov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, prípadne vyhľadať odbornú psychologickú pomoc.

Čo sa týka ďalšej časti požadovaného predbežného opatrenia - úpravy vyživovacej povinnosti otca voči maloletej, zo skutočností uvádzaných matkou v návrhu súd zistil, že otec si vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní. Vzhľadom na potreby zabezpečovania bežnej výživy dieťaťa teda súd považoval za potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov a otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletej sumou 35 eur, avšak až odo dňa nariadenia predbežného opatrenia, keďže spätné určenie vyživovacej povinnosti predbežným opatrením neprichádzalo do úvahy. V súvislosti s určenou sumou výživného súd poukazuje na to, že predbežným opatrením môže uložiť povinnému povinnosť platiť výživné iba v nevyhnutnej miere. Predbežne určeným výživným sa zabezpečujú len tie najzákladnejšie potreby dieťaťa, nevyhnutné na jeho prežitie. Ostatné náklady spojené s výživou maloletej budú zohľadňované až pri určení vyživovacej povinnosti v rozhodnutí vo veci samej. Pri určení nevyhnutného rozsahu výživného zo strany otca súd zohľadňoval, že otec je nezamestnaný s jediným príjmom vo forme dávok v hmotnej núdzi vo výške 60 eur mesačne a matka na predĺženej rodičovskej dovolenke, pričom okrem rodičovského príspevku, ktorý jej však bude vyplácaný iba do decembra 2014, poberá čiastočný invalidný dôchodok, takže svoj diel vyživovacej povinnosti si plní aj ona, a súčasne poberá aj rodinné prídavky na maloletú, z ktorých je pokrývaná časť potrieb dieťaťa. Súd pritom prihliadal aj na sumy životného minima, vyplývajúce zo v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je v súčasnosti životné minimum pre matku s jedným nezaopatrenými dieťaťom, žijúcu v spoločnej domácnosti s inými osobami, stanovené na sumu 228,61 eur, resp. pre nezaopatrené dieťa na sumu 90,42 eur mesačne. Súd v tejto súvislosti nevykonáva dokazovanie, teda nezisťuje dôkladne majetkové potreby rodičov a odôvodnené potreby dieťaťa, keďže takéto dokazovanie by prekračovalo rámec konania o nariadenie predbežného opatrenia a bude vykonané až v konaní vo veci samej.

Toto predbežné opatrenie zanikne vykonateľnosťou meritórneho rozhodnutia v konaní vo veci samej, ktoré je na tunajšom súde vedené pod sp. zn. .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.