Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_7C-41-2022.pdf
PDF · 91.91 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/41/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti žalovanému: M. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Z. S., o zaplatenie sumy 73,50 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 73,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 73,50 eur od 06.07.2020 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 16,50 eur Slovenskej republike na účet Okresného súdu Humenné vedený v Štátnej pokladnici do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 73,50 eur s titulom nezaplatenia vystavenej faktúry zo dňa XXXXXXXXXX, splatnej dňa XX.XX.XXXX, za stravu zabezpečenú počas nariadenia karantény v karanténnom zariadení Domov SZSU H. H. za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Poukázal, že zaslal žalovanému výzvu na úhradu pohľadávky štátu zo dňa XX.XX.XXXX ako aj zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný neuhradil žalobcovi žalovanú istinu, čím sa odo dostal do omeškania. Preto žiada zaviazať žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od XX.XX.XXXX do zaplatenia. Žalobca v žalobe argumentoval, že faktúra predstavuje plnenie v podobe paušálnych nákladov za stravu, ktorá bola žalovanému zabezpečená počas doby nariadenej izolácie v karanténnom zariadení. Zastáva názor, že žalovaný by si potreboval zabezpečiť stravu aj v prípade, ak by nebol umiestený v karanténnom zariadení, a preto žalobca postupoval v súlade s príslušnými platnými právnymi predpismi a stravu žalovanému zabezpečil. Právne žalobu odôvodnil § 58 ods. 2 zákona 355/2007 Z.z. o ochrane zdravia, podpore a rozvoji verejného zdravia, zákonom č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, zákonom č. 374/2014 Z.z. o pohľadávkach štátu a poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. A..Ú.. X/XXXX.
2. Žalovaný sa vo veci nevyjadril.
3. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 73,50 eur s prísl.. S poukazom k uvedenému súd dňa 18.01.2023 v súlade s 177 ods. 2 písm. a) a § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku vyhlásil v danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 16.12.2022.
Podľa § 177 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon.
Podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
4. Keďže boli splnené zákonné podmienky, súd v danej právnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.
5. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to faktúrou, výzvami na úhradu pohľadávok, poštovou zásielkou a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako dodávateľ vystavilo žalovanému dňa XX.XX.XXXX faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 73,50 eur, splatnú dňa XX.XX.XXXX, ktorou boli žalovanému vyúčtované náklady na stravu počas nariadenej karantény v zariadení Domov SZSU H. H. za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.
Podľa pripojenej kópie doručenky faktúra bola žalovanému doručená dňa XX.XX.XXXX
7. Výzvami zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX žalobca vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky po lehote splatnosti vo výške 73,50 eur.
8. Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
9. Podľa § 12 ods. 2, písm. f) zákona č. 355/2007 Zb., opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení sú izolácia, karanténa, zvýšený zdravotný dozor a lekársky dohľad.
Podľa § 48 ods. 4 písm. n) Zákona č. 355/2007 Z.z. v znení platnom v čase nariadenej karantény Úrad verejného zdravotníctva alebo Regionálny úrad verejného zdravotníctva pri ohrození verejného zdravia nariaďuje opatrenia, ktorými sú: nútená izolácia osôb chorých na prenosné ochorenie, ktoré odmietajú nariadené opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. f).
Podľa § 51 ods. 1 písm. d) Zákona č. 355/2007 Z.z. v znení platnom v čase nariadenej karantény fyzické osoby sú povinné podrobiť sa v súvislosti s predchádzaním prenosným ochoreniam lekárskym vyšetreniam a diagnostickým skúškam, ktoré nie sú spojené s nebezpečenstvom pre zdravie, preventívnemu podávaniu protilátok a iných prípravkov, povinnému očkovaniu, liečeniu prenosných ochorení, izolácii a karanténnym opatreniam.
Podľa § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.
10. Podľa opatrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pri ohrození verejného zdravia zo dňa 17.04.2020 (bod 1), všetkým osobám, ktoré od 20. apríla 2020 od 7.00 hod. vstúpia na územie
Slovenskej republiky, sa nariaďuje izolácia v zariadeniach určených štátom na dobu nevyhnutnú na vykonanie laboratórnej diagnostiky ochorenia COVID-19 a následne po zistení negatívneho výsledku sa tejto osobe nariaďuje domáca izolácia v celkovej súhrnnej dobe 14 dní. Po dobu domácej izolácie podľa predchádzajúcej vety sa táto nariaďuje i osobám žijúcim s ňou v spoločnej domácnosti.
11. Podľa § 2 ods. 10 nariadenia č. 269/2020 Z.z., financovanie karanténnych zariadení sa riadi usmernením generálneho riaditeľa sekcie krízového riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. Z.-Y.-XXXX/XXXXXX-XXX o rozsahu a podmienkach úhrad nákladov spojených s vykonávaním karanténnych opatrení v karanténnych zariadeniach a o postupe účtovania zverejnenom na stránke www.korona.gov.sk. Podľa čl. 3 ods. 4 Usmernenia generálneho riaditeľa sekcie krízového riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o rozsahu a podmienkach úhrad nákladov spojených s vykonávaním karanténnych opatrení v karanténnych zariadeniach a o postupe účtovania č. Z.-Y.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, stravnou jednotkou je denná strava v odporúčanej celkovej výške 13,- eur s DPH vrátane plastového obalu, ak ubytovanému bola dodaná celodenná strava (raňajky, obed, večera). Ak ubytovanému nebola dodaná celodenná strava, hodnota stravnej jednotky sa pomerne kráti podľa dodanej stravy vo výške 3,-eur za raňajky, 5,-eur za obed a 5,-eur za večeru.
12. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
13. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn.: A. Ú. X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX publikovaným v Zbierke zákonov SR pod č. 551/2021 Z. z., konkrétne v bode 168 odôvodnenia uviedol, že uloženie povinnosti podľa § 58 ods. 2 zákona o ochrane verejného zdravia znášať (bez náhrady) náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, osobe, ktorá je povinná tieto povinnosti plniť, je v súlade s čl. 20 ods. 1, 3, 4 a 5, čl. ods. 1 a čl. 13 ods. 4 ústavy i v spojení s čl. 1 dodatkového protokolu. V bode 157 a 158 predmetného nálezu Ústavný súd SR konštatoval, že niet pochýb o tom, že namietané ustanovenie § 58 ods. 2 zákona o ochrane verejného zdravia je ustanovením svojou povahou zákonným, ktoré umožňuje obmedziť vlastníctvo fyzickej osoby v rozsahu nákladov, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi uložených tejto osobe tým, že tieto náklady je povinná znášať. Z tohto ustanovenia je zároveň zrejmé, že uložená povinnosť znášať náklady je podmienená tým, že tieto vzniknú pri plnení povinností uložených fyzickej osobe v záujme ochrany verejného zdravia. Prípustnosť tohto zásahu do vlastníctva z hľadiska rozsahu je výslovne obmedzená výškou nákladov spojených s plnením uložených povinností, ktoré je fyzická osoba povinná znášať sama. Ide pritom o náklady plnenia akýchkoľvek (uložených) povinností, nielen povinnosti podrobiť sa opatreniam obmedzujúcim jej osobnú slobodu - patrí sem napríklad aj povinnosť znášať náklady spojené s používaním preventívnych a iných ochranných pomôcok, náklady dezinfekcie atď. V bode 177. nálezu, vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti preto ústavný súd návrhu navrhovateľky na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 58 ods. 2 zákona o ochrane verejného zdravia s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4 a čl. 17 ods. 1 a 2 ústavy v spojení s čl. 5 ods. 1 písm. e) dohovoru, s čl. 35 ods. 3 druhou vetou, čl. 39 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a) a ods. 4 ústavy a s čl. 20 ods. 1, 3, 4 a 5, čl. 1 ods. 1 a čl. 13 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 1 dodatkového protokolu nevyhovel (výrok 3 nálezu). V závere pod bodom 185 Ústavný súd SR skonštatoval, že tretí okruh napadnutých ustanovení tvoril iba § 58 ods. 2 zákona o ochrane verejného zdravia, v ktorom navrhovateľka dominantne videla neprimeraný zásah do základného práva vlastniť majetok a sprostredkovane aj do ďalších základných práv a slobôd. Po vykonanom teste proporcionality, so zohľadnením poznatku, že napadnuté ustanovenie ukladá povinnosť úhrady skutočných nákladov, ako
aj po zistení, že fyzická osoba plniaca povinnosti tam uvedené by ich znášala aj v prípade, ak by napadnuté ustanovenie súčasť zákona o ochrane verejného zdravia netvorilo, ústavný dospel k záveru o ústavnej udržateľnosti povinnosti z neho plynúcej. Právny poriadok, ako aj vyhovujúca časť tohto nálezu ústavného súdu navyše efektívne eliminujú riziko povinnosti znášať neprimerane vysoké náklady.
14. Žalobca smeroval svoje rozhodujúce skutkové tvrdenia k aplikácii § 58 ods. 2 zákona o ochrane verejného zdravia na tom základe, že mal za žalovaného uhradiť náklady organizácii prevádzkujúcej karanténne zariadenie, v ktorom bola strava žalovanému poskytnutá. Žalovaný v konaní nepoprel, že bol v rozhodnom období v karanténnom zariadení. Rovnako nepoprel, že mu strava nebola v danom období karanténnym zariadením poskytnutá a že žalobca za túto stravu karanténnemu zariadeniu zaplatil cenu stravného. Súd na základe predložených dôkazov podľa § 186 ods. 2 CSP nemal o týchto zhodných skutkových tvrdeniach sporových strán pochybnosti.
15. Súd na základe vykonaného dokazovania tak dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. V konaní neboli sporné skutočnosti tvrdené žalobcom a to vzhľadom na pasivitu žalovaného. Keďže vo veci je nesporné, že žalovaný bol v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v nariadenej karanténe v zariadení Domov SZSU H. H. a v tomto období mu bola poskytnutá aj strava, pričom cenu stravného zaplatil namiesto žalovaného žalobca, súd podľa citovaného § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy 73,50 eur ako nákladov za stravu poskytnutú počas nariadenej karantény.
Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, zaviazal ho súd aj na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne z dlžnej sumy 73,50 eur odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry vystavenej žalobcom, t.j. od XX.XX.XXXX.
16. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danom prípade súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalobcovi preto vznikol nárok na priznanie náhrady trov súdneho konania v plnej výške. Nakoľko však žalobcovi v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy konania nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Súd v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami preto priznal žalobcovi nárok na pomernú náhradu trov konania v rozsahu 76 % ( 88 % - 12 %) s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
17. Podľa § 2 ods.1 písm. a) a ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov ( ďalej len ,,Zákon“), poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.
Podľa § 4 ods. 2 písm. a) Zákona, od poplatku sú oslobodení: Slovenská republika, štátne rozpočtové organizácie, štátne účelové fondy, právnická osoba vykonávajúca konsolidáciu pohľadávok verejného sektora, Slovenský pozemkový fond pri úkonoch a konaniach, ktoré vykonáva v mene Slovenskej republiky, a Sociálna poisťovňa.
Keďže žalobca je oslobodený od poplatkovej povinnosti, súd s poukazom na vyššie uvedený § 2 ods. 2 Zákona uložil žalovanému, ktorý nebol úspešný v konaní, zaplatiť súdny poplatok z návrhu vo výške 6 % z hodnoty konania, najmenej 16,50 eur podľa položky 1 sadzobníka súdnych poplatkov v platnom znení. Súdny poplatok predstavuje sumu vo výške 16,50 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.