Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13C-8-2011.pdf
PDF · 109.29 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-13C/8/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany, samosudkyňou JUDr. Janou Tvrdou v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Bratislava, Panenská č. 7, IČO: 35 787 783, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Bratislava, Ventúrska č. 16, IČO: 47 234 547, proti odporcovi: M. C., G..: XX.XX.XXXX, K. Z., G.. A.. R. Q. M. Č.. X/X, t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpenému: A. K. - súdna tajomníčka Okresného súdu Piešťany, o zaplatenie 491,92 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd návrh zamieta.
II. Súd určuje, že zmluvná podmienka obsiahnutá vo všeobecných podmienkach CETELEM SLOVENSKO a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 05.09.2002 a 22.10.2002, bod IV.-3 v znení: „Ak klient poruší svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, je Cetelem oprávnený požadovať od klienta, aby zaplatil zmluvnú pokutu vo výške 8% z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania viac než 30 dní. Zmluvná pokuta je splatná ku dňu splatnosti nasledujúcej mesačnej splátky, pri omeškaní s poslednou splátkou uplynutím 30. dňa omeškania. Nesplatená úverová istina je ďalej úročená podľa platnej úrokovej sadzby. Dojednanie o zmluvnej pokute nevylučuje možnosť uplatnenia práv z titulu náhrady škody.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
III. Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.08.2011 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 491,92 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 198,41 eura od 01.08.2010 do zaplatenia, zo sumy 263,17 eura od 01.08.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Súd vo veci za použitia § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) nenariadil pojednávanie, nakoľko ide o tzv. drobný spor v súlade s § 200ea ods. 1 O.s.p.
Návrh, prílohy a procesné poučenie pre účastníka konania bolo odporcovi doručované, avšak pobyt odporcu sa nepodarilo zistiť. Vzhľadom na to súd odporcovi uznesením zo dňa 14. októbra 2014, č.k.: 13C 8/2011 - 74 ustanovil opatrovníčku pre konanie. Písomnosti jej boli doručené dňa 14.10.2014, táto sa k nim nevyjadrila.
Súd vo veci za použitia § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) nenariadil pojednávanie, nakoľko ide o tzv. drobný spor v súlade s § 200ea ods. 1 O.s.p.
Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty Aura zo dňa 05.09.2002, č. 42608505599100 a Zmluvou o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty Aura zo dňa 22.10.2002, č. 42608505599200 (ďalej len „zmluvy“), všeobecnými obchodnými podmienkami CETELEM SLOVENSKO a.s. pre poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru a vydanie úverovej karty (ďalej len „podmienky“), odstúpením od úverovej zmluvy č. 42608505599100 a č. 42608505599200 zo dňa 21.06.2010, špecifikáciou uplatnenej pohľadávky zo dňa 15.04.2014, sadzobníkom poplatkov i ostatným obsahom súdneho spisu a zistil tento stav veci:
Navrhovateľ uzatvoril s odporcom Zmluvou o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty Aura zo dňa 05.09.2002, č. 42608505599100. Na základe úverovej zmluvy navrhovateľ odporcovi poskytol úverový rámec vo výške 20.000,-Sk. Odporca vyčerpal z poskytnutého úverového rámca celkom sumu 1.603,46 eura. Odporca svoj záväzok splácať poskynutý úver riadne a včas neplnil. V dôsledku neplnenia navrhovateľ dňa 21.06.2010 od úverovej zmluvy odstúpil. Dňa 31.07.2010 odstúpenie nadobudlo účinnosť a dlh odporcu sa stal splatným v celom rozsahu. Dlh odporcu je 212,68 eura, ktorá suma pozostáva zo sumy 195,71 eura titulom dlžných mesačných splátok úveru so splatnosťou do odstúpenia od úverovej zmluvy. Každá splátka zahŕňa splátku istiny a úroku. Ďalej dlžná suma pozostáva z časti úverovej istiny, ktorá sa stala zročnou až v dôsledku ostúpenia od úverovej zmluvy v sume 2,70 eura. Titulom vyúčtovaných a nezaplatených zmluvných pokút za porušenie povinnosti splácať úver včas a ďalších zmluvných poplatkov dlh odporcu tvorí aj suma 14,27 eura. Navrhovateľ sa domáha zo sumy 198,41 eura aj úroku z omeškania vo výške 9% ročne počnúc 01.08.2010 do zaplatenia.
Navrhovateľ uzatvoril s odporcom aj Zmluvou o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty Aura zo dňa 22.10.2002, č. 42608505599200. Na základe úverovej zmluvy navrhovateľ odporcovi poskytol úverový rámec vo výške 20.000,-Sk. Odporca vyčerpal z poskytnutého úverového rámca celkom sumu 1.540,46 eura. Odporca svoj záväzok splácať poskynutý úver riadne a včas neplnil. V dôsledku neplnenia navrhovateľ dňa 21.06.2010 od úverovej zmluvy odstúpil. Dňa 31.07.2010 odstúpenie nadobudlo účinnosť a dlh odporcu sa stal splatným v celom rozsahu. Dlh odporcu je 279,24 eura, ktorá suma pozostáva zo sumy 208,20 eura titulom dlžných mesačných splátok úveru so splatnosťou do odstúpenia od úverovej zmluvy. Každá splátka zahŕňa splátku istiny a úroku. Ďalej dlžná suma pozostáva z časti úverovej istiny, ktorá sa stala zročnou až v dôsledku ostúpenia od úverovej zmluvy v sume 54,97 eura. Titulom vyúčtovaných a nezaplatených zmluvných pokút za porušenie povinnosti splácať úver včas a ďalších zmluvných poplatkov dlh odporcu tvorí aj suma 16,07 eura. Navrhovateľ sa domáha zo sumy 263,17 eura aj úroku z omeškania vo výške 9% ročne počnúc 01.08.2010 do zaplatenia.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 879i ods. 1 OZ, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2005; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2005 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak nie je ustanovené inak.
Podľa § 879f ods. 3 a 4 OZ, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti
tohto zákona. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.
Podľa § 53 ods. 1 veta prvá OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 3 písm. a) OZ ( účinný v čase uzatvárania zmlúv o pripojení a dodatkov k nim ), za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ splniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.
Podľa § 1 a 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom k 05.09.2002 a 22.10.2002 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Zákon sa ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty.
Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä, ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na zakúpenie tovaru alebo poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, ak je spotrebiteľ v omeškaní jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok.
Podľa § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (účinného k 01.08.2010), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Právny vzťah účastníkov konania z titulu uzavretej zmluvy zo dňa 05.09.2002 a 22.10.2002 podľa § 497 až § 507 Obchodného zákonníka a podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, vrátane všeobecných obchodných podmienok, považoval súd za nesporný (§ 120 ods. 3 O.s.p.). Vo vzťahu k predmetu konania súd konštatuje, že navrhovateľ bol oprávnený zmluvu vypovedať v súlade s čl. III. - 5.-1 všeobecných podmienok. Z dôvodu odstúpenia od zmluvy mal navrhovateľ právo požadovať od odporcu predčasné splatenie úveru v plnej výške dlžnej sumy, čo do istiny i príslušenstva. Povinnosť vrátiť poskytnutý úver vo výške istiny a príslušenstva je podstatnou časťou obsahu záväzku
odporcu v zmluve o úvere, vrátane úveru spotrebiteľského. Nakoľko odporca si túto povinnosť nesplnil riadne a včas (keď v konaní nebol preukázaný opak), je povinný zaplatiť navrhovateľovi uplatnený nárok.
Navrhovateľ si návrhom uplatnil právo na zaplatenie pohľadávky, ktorá pozostáva zo sumy 491,92 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 198,41 eura od 01.08.2010 do zaplatenia a zo sumy 263,17 eura od 01.08.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. V prejednávanej veci súd dopel k záveru, že právny vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom spotrebiteľským. Právna povaha úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania spĺňa podmienky predpokladané § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. V čase uzavretia zmluvy, ktorá bola pripravená navrhovateľom (vrátane všeobených obchodných podmienok), ktorých obsah odporca nemohol ovplyvniť, nesledovala táto zmluva zákonodarcom sledovaný cieľ ochrany spotrebiteľa. Spotrebiteľská zmluva je osobitným zmluvným typom s osobitnou a jedinečnou právnou úpravou obsiahnutou v zákone o spotrebiteľských úveroch. Možno teda uzavrieť, že právny vzťah založený medzi účastníkmi konania nie je tzv. absolútnym obchodom v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka. Pri zachovaní možnosti voľby právnej úpravy podľa Obchodného zákonníka, by takéto dojednanie nepochybne znamenalo podstatné zvýhodnenie veriteľa na úkor spotrebiteľa a naopak bezdôvodné zhoršenie zmluvného postavenia spotrebiteľa. Voľba Obchodného zákonníka podľa § 262 Obchodného zákonníka ako právnej normy, ktorou sa majú spravovať právne vzťahy účastníkov konania, tak bola súdom vyhodnotená ako v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto ako dojednanie je absolútne neplatné. Ako to vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, podstatnou náležitosťou úverovej zmluvy je okrem iného aj ročná percentuálna miera nákladov. Ak nie je uvedená vôbec, ale ak je uvedená v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa, treba na úver nazerať ako bezúročný a bez poplatkov.
Vzhľadom na vyššie uvedené sa súd ďalej zaoberal dôvodnosťou jednotlivých nárokov uplatnených navrhovateľom. Je nepochybné, že odporca je v omeškaní zo zaplatením zvyšku istiny. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere obsahujú údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 18,56% a 15,86%. Uvedená ročná percentuálna miera nákladov je však v zmluve uvedená len ako RPMN, ktorej výška závisí od splnenia podmienok, a to, ak je úverový rámec 20.000,-Sk, suma prvého čerpania 10.000,-Sk a pri pravidelnom mesačnom splácaní splátky vo výške 1.000,-Sk bez prípadného poistenia. V prípade prvého čerpania peňažných prostriedkov z úverového rámca na úhradu ceny tovaru objednaného prostredníctvom katalógu je označenie tovaru a jeho cena uvedená v objednávacej karte.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala ročnú percentuálnu mieru nákladov, avšak na túto treba nazerať ako na neuvedenú, keďže nebola určená presne, ale len približne za súčasného splnenia podmienok, ktoré nastanú až v budúcnosti (pravidelné splácanie úveru). Klamlivé alebo nesprávne uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere, nemôže mať za následok splnenie si zákonnej povinnosti uvedenia tohto údaju v zmysle § 4 ods. 2, písm. g) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Tiež treba poukázať na to, že nesprávne uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov, by bolo možné hodnotiť ako klamanie spotrebiteľa. Ustanovenie § 4 ods. 2, písm. g) zák. č. 258/2001 Z.z. jednoznačne uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov a ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, pričom v zmysle § 2 písm. d) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ročnou percentuálnou mierou nákladov sa rozumie sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, to znamená že ročná percentuálna miera nákladov uvedená v zmluve v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z.z. musí byť uvedená podľa výpočtu podľa prílohy tohto zákona, a to v správnej výške. Uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov v akejkoľvek inej výške ako vypočítanej správne v zmysle prílohy zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nemôže mať za následok splnenie si povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z.z. ohľadom uvedenia ročnej percentuálnej miery nákladov, preto v danom prípade treba považovať poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.
Zo špecifikácie poskytnutej navrhovateľom (potvrdenie k zmluve č. 42608505599100 a č. 42608505599200) súd zistil, že tento prijal na úverovej zmluve č. 42608505599100 splátky celkom v sume 2.817,13 eura a na úverovej zmluve č. 42608505599200 splátky celkom v sume 2.781,12 eura,
teda odporca na úvery zaplatil spolu 5.598,25 eura. Odporca na základe oboch poskytnutých úveroch vyčerpal celkom sumu 3.143,92 eura (1.603,46 eura a 1.540,46 eura).
Ďalej sa súd zaoberal aj navrhovateľom uplatneným právom na zaplatenie zmluvných pokút. Ustanovenia o zmluvnej pokute sú sučasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú navrhovateľ (dodávateľ) opakovane používal v rámci svojej podnikateľskej činnosti pri uzatváraní zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Sú súčasťou štandardných podmienok, preto vzniká riziko, že odporca (spotrebiteľ) nepoukáže na ich neprijateľnosť. Ustanovenia o zmluvnej pokute splývajú s ostatnými ustanoveniami zmluvných dojednaní zmluvy o úvere a odporca nemá možnosť výberu. Ak by s ustanoveniami nesúhlasil, znamenalo by to odmientnutie návrhu na uzavretie zmluvy ako celku.
Predmetné ustanovenia o zmluvnej pokute spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona, pôsobí voči všetkým od počiatku, a teda ani spotrebiteľa nezaväzuje.
Súd po oboznámení sa z obsahom obchodných podmienok pre úver, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere súd zistil, že obchodné podmienky sú na predtlačenom formulári. Podľa článku IV.-3. obchodných podmienok odporca súhlasil s tým, že zaplatí navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 8% z každej splátky v prípade, že ktorákoľvek mesačná splátka alebo jej časť, s ktorej úhradou bude v omeškaní viac ako 30 dní. Súd konštatuje, že toto dojednanie je absolútne neplatné ako neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4 OZ. Súd v rámci výkladu (aplikácie) noriem občianskeho práva, musí vyhodnotiť medze aplikácie zásady zmluvnej voľnosti (§ 2 ods. 3 OZ) vo svetle princípu proporcionality (čl. 1 Ústavy SR) a povinnosti súdu dbať na to, aby sa práva nezneužívali (§ 2 OSP). V týchto intenciách, a o to viac v prípadoch, keď je zmluvná voľnosť niektorého z účastníkov zmluvného vzťahu (spotrebiteľa) obmedzená, keďže žiadnym spôsobom nemôže ovplyvňovať obsah zmluvných dojednaní, musí zvážiť proporcionalitu každého jednotlivého zmluvného ustanovenia a vyvodiť z neho primerané následky. Ani legitímne očakávania navrhovateľa nemôžu byť prekážkou v deklarovaní niektorého zo zmluvných dojednaní ako neplatného, a to najmä v prípadoch, keď tieto ustanovenia sám v zmluve a zmluvných podmienkach formuloval.
Súd prihliadal na to, že ak je zabezpečenie plnenia totožnej zmluvnej povinnosti dojednané (resp. ex lege dané) viacerými spôsobmi (úrokmi z omeškania, zmluvnou pokutou), ktoré sú zároveň z kauzálneho hľadiska obdobnými sankčnými inštitútmi (v kauzálnej rovine nie je rozdielom, či sa platí „úrok z omeškania“ alebo „zmluvná pokuta“, platí sa jednoducho určitá peňažná suma), je potrebné skúmať primeranosť takéhoto zabezpečenia k významu zabezpečovanej zmluvnej povinnosti. Zmluvná povinnosť zaplatiť riadne a včas je esenciálnou povinnosťou dlžníka, na druhej strane výška zabezpečenia je v tomto prípade zjavne neprimeraná a podľa názoru súdu v prejednávanom prípade pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ) ako aj pre neprijateľnosť (§ 53 ods. 4 písm. k) OZ) absolútne neplatná. Nie je zlúčiteľné s dobrými mravmi, že pre porušenie právnej povinnosti (hoc takejto významnej v právnom vzťahu), je dojednané sankčné zabezpečenie predstavujúce 8% z nezaplatenej splátky úveru.
Vzhľadom na to, že vyčerpané peňažné prostriedky, ktoré navrhovateľ titulom úverov odporcovi poskytol, tento vrátil, nie je navrhovateľovi nič dlžný, preto jeho súd návrh zamietol, keď zároveň zistil, že na úvery treba nazerať ako na bezúročné a bez poplatkov. Rovnako tak navrhovateľ nemá právo na zaplatenie zmluvných pokút.
Podľa § 153 ods. 3 O.s.p. (v znení po 31.05.2014), súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.
Podľa § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.
Súd prihliadal na to, že ak je zabezpečenie plnenia totožnej zmluvnej povinnosti dojednané (resp. ex lege dané) viacerými spôsobmi (úrokmi z omeškania, zmluvnou pokutou), ktoré sú zároveň z kauzálneho hľadiska obdobnými sankčnými inštitútmi (v kauzálnej rovine nie je rozdielom, či sa platí „úrok z omeškania“ alebo „zmluvná pokuta“, platí sa jednoducho určitá peňažná suma), je potrebné skúmať primeranosť takéhoto zabezpečenia k významu zabezpečovanej zmluvnej povinnosti. Zmluvná povinnosť zaplatiť riadne a včas je esenciálnou povinnosťou dlžníka, na druhej strane výška zabezpečenia je v tomto prípade zjavne neprimeraná a podľa názoru súdu v prejednávanom prípade pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ) ako aj pre neprijateľnosť (§ 53 ods. 4 OZ) absolútne neplatná. Nie je zlúčiteľné s dobrými mravmi, že pre porušenie právnej povinnosti (i keď významnej v právnom vzťahu) je dojednané sankčné zabezpečenie zmluvnou pokutou 8%. V komplexe vysloveného právneho názoru súdu a s prihliadnutím k výkladu priaznivejšieho pre spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka) súd dospel k záveru, že dojednanie zmluvným podmienok, od ktorých navrhovateľ odvodzuje uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, dosahuje značnú intenzitu nevyváženosti a výskytu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Teda v danom prípade súd v zmysle § 153 ods. 3 O.s.p. vo výroku rozsudku určil, že určitá podmienka použitá v spotrebiteľskej zmluve dodávateľom je neprijateľná. Na základe týchto skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal i zo Smernice rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, kde v čl. 3 ods. 2 sa nepovažuje podmienka za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol preto schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Podľa § 142 ods. 1O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Plne úspešný odporca si náhradu trov konania neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, trojmo.
Základnými náležitosťami odvolania sú: všeobecné náležitosti (z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.