Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6CoP-85-2014.pdf
PDF · 79.76 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/85/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Jany Urbanovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieti: M. L., nar. XX.XX.XXXX a F. L., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov matky: Y. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., ul. C. XXX/ XX, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Mendel, Mestická, Slovíková, s. r. o. so sídlom Žilina, ul. Hollého 31/371 a otca: Y. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., ul. C. XXX/XX, v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, o odvolaní matky detí proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 30P/281/2013-165 zo dňa 13.08.2014, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 30P/281/2013-165 zo dňa 13.08.2014 vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti návrh matky zamietol, ako aj vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e.
Vo zvyšnej časti z o s t á v a rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 30P/281/2013-165 zo dňa 13.08.2014 n e d o t k n u t ý .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zveril maloleté deti M. a F. do osobnej starostlivosti matky. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletej F. výživným vo výške 130,00 Eur mesačne a na výživu maloletého M. výživným vo výške 100,00 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí s účinnosťou od 01.09.2013. Nedoplatok na výživnom na maloletú F. za obdobie od 01.09.2013 do 31.08.2014 vo výške 360,00 Eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30,00 Eur k rukám matky spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. Styk otca s maloletými deťmi neupravil. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že rodičia maloletých detí nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti. O maloleté deti sa stará ich matka, v ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Otec so zverením maloletých detí do starostlivosti matky súhlasil. Pokiaľ sa týka výšky výživného, okresný súd pri svojom rozhodovaní porovnával možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, prihliadol k odôvodneným potrebám maloletých detí. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že matka býva s maloletými deťmi v prenajatom byte, v súvislosti s čím má výdavky 450,00 Eur mesačne, dostáva výsluhový dôchodok vo výške 301,00 Eur, finančne jej tiež prispieva jej matka. Dostala tiež odstupné, z ktorého je ešte zostalo 3 500,00 Eur. Maloletý M. je od 01.09.2014 žiakom prvého ročníka základnej školy. V súvislosti u uvedeným má bežné výdavky zodpovedajúce jeho veku.
F. od 01.09.2013 nastúpila do piateho ročníka základnej školy. Otec je samostatne zárobkovou činnou osobou, za rok 2013 jeho príjem predstavoval 30 194,69 Eur, výdavky 23 397,37 Eur, základ dane 6 797,32 Eur, daň predstavovala sumu 581,66 Eur. Ďalej bolo zistené, že otec je vlastníkom dvojizbového bytu v ktorom býva. V súvislosti s čím má výdavky v sume 210,00 Eur mesačne. Tiež je vlastníkom rodinného domu, v ktorom občas býva, tento neprenajíma a poplatky za dom platí mesačne 200,00 Eur. Napokon je tiež vlastníkomk chatky a pozemkov ornej pôdy, trvalých trávnatých porastov, ktoré zdedil po mame. Otec detí uviedol, že má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k dospelej dcére, ktorá diaľkovo študuje a to v sume 100,00 Eur. Túto vyživovaciu povinnosť však nijakým spôsobom nepreukázal. Vychádzajúc z vyššie uvedeného skutkového stavu (v ďalších podrobnostiach uvedeného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia) okresný súd určil otcovi detí výživné na maloletú F. v sume 130,00 Eur a na maloletého M. v sume 100,00 Eur mesačne, s účinnosťou od začiatku mesiaca, v ktorom matka podávala návrh na úpravu práv a povinnosti k maloletým deťom, t. j. od 01.09.2013. Takto určená vyživovacia povinnosť podľa prvostupňového súdu zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí a zohľadňuje možnosti a schopnosti povinného rodiča, t. j. otca. Pri svojom rozhodovaní súd prihliadol na to, že otec sa podiela na mimoriadných výdavkoch detí, prispieva dcére na záujmovú činnosť - basketbal, čo potvrdila matka detí. Na druhej strane, matka si tiež plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaní bytových potrieb maloletých detí. Nedoplatok na zameškanom výživnom za obdobie od 01.09.2013 do 31.08.2014, ako rozdiel medzi doposiaľ plateným a novo určeným výživným, prvostupňový súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach, ktorých výšku ako aj podmienky ročnosti schválil vo výrokovej časti napadnutého rozsudku podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). V časti, v ktorej sa matka domáhala stanovenia výživného na maloletú F. v sume 200,00 Eur mesačne a na maloletého M. v sume 150,00 Eur mesačne, súd návrh zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Proti vyššie uvedenému rozsudku podala matka detí odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadala, aby rozsudok okresného súdu v napadnutej časti - vo výroku o výživnom zmenil tak, že zaviaže otca detí prispievať na výživu maloletého M. sumou 150,00 Eur mesačne a na maloletú F. sumou 200,00 Eur mesačne, počnúc odo dňa podania návrhu.
Prvostupňovému súdu vytýkala, že na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. S výškou určeného výživného nesúhlasila, označila ju za neprimerane nízku, vzhľadom na odôvodnené potreby maloletých detí a schopnosti a možnosti otca. Zdôraznila, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na strane matky detí nebol zistený žiaden majetok, avšak na strane otca bolo zistené, že je vlastníkom viacerých nehnuteľností. Matka detí musí navyše zabezpečovať ich bytové potreby a uhrádzať výdavky spojené so záujmovou činnosťou detí. Matka detí sa nemôže spoliehať na ústny záväzok otca, učinený na pojednávaní, že sa aj naďalej bude podielať na mimoriadných výdavkoch detí, pretože tento záväzok je právne nevymožiteľný.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., v odvolacom konaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v súlade s ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil, a to z nasledovných dôvodov:
Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedla v rámci odvolacieho konania odvolateľka - matka detí, konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O. s. p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O. s. p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.
Pokiaľ sa týka odvolacích námietok, odvolací súd uvádza, že matka detí neuviedla žiadne také okolnosti, na základe ktorých by odvolací súd videl dôvody pre zmenu napadnutého rozhodnutia. Všetky ňou produkované tvrdenia boli známe už v prvostupňovom konaní, pričom v dostatočnej miere, zrozumiteľne a presvedčivo sa s nimi vysporiadal už okresný súd. To platí aj v súvislosti s posúdením celkových schopnosti a možnosti povinného rodiča - otca dieťaťa, vo vzťahu k rozsahu prvostupňovým súdom určenej vyživovacej povinnosti, v ktorom smere odvolací súd nezistil žiadne pochybenie. Zákonná vyživovacia povinnosť každého rodiča vychádza z posúdenia jeho individuálnych schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. V danom prípade, z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva výška zistených príjmov na strane oboch rodičov, ako aj ich ďalšie majetkové, osobné a iné pomery. Správne prvostupňový súd neprihliadol na otcom dieťaťa tvrdenú ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ktorá v konaní nebola preukázaná. Pokiaľ matka detí poukazovala na tú skutočnosť, že otec detí je vlastníkom viacerých podielov nehnuteľností, z jeho vyjadrenia vyplýva, že ide o nehnuteľnosti, ktoré zdedil po svojej matke, pričom podiely na týchto nehnuteľnostiach nemajú veľkú hodnotu, keďže ide o poľnohospodársku pôdu. Vo vzťahu k tvrdenému vlastníctvu rodinného domu otec detí uviedol, že v skutočnosti ide o chatku postavenú v záhradkárskej oblasti. Vlastníctvo týchto nehnuteľností otcom detí bolo zohľadnené už pri rozhodovaní okresného súdu, a ani podľa krajského súdu neodôvodňuje záver o vyššom výživnom. Výška výživného na 11-ročnú dcéru v sume 130,00 Eur mesačne a 7-ročného syna v sume 100,00 Eur mesačne, podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá súčasným odôvodneným a oprávneným potrebám maloletých detí, ako aj celkovým schopnostiam a možnostiam na strane povinného rodiča, zohľadňujúc pritom aj jeho výdavky nevyhnutné na uspokojovanie životných potrieb a spojené aj so zhoršeným zdravotným stavom (otec detí prekonal dva infarkty). V konečnom dôsledku v prípade zmeny pomerov, má matka detí právo obrátiť sa na súd s návrhom na zmenu rozhodnutia o výživnom.
Podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 O. s. p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu. Konanie vo veciach starostlivosti o mal. deti je konaním, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 O. s. p.). Preto odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý, keďže nebol napadnutý odvolaním.
Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.