Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31T-49-2022.pdf
PDF · 91.36 KB
Case nature
Area
Subarea
31T/49/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II samosudcom JUDr. Filipom Gilányim na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.01.2023 v Bratislave takto rozhodol:
rozhodol:
U. B. nar. XX.XX.XXXX v Piešťanoch trvale bytom B. XXXXX/XB, Bratislava
sa uznáva vinným, že
na adrese Kríková č. 2 v Bratislave od presne nezisteného času, najmenej však od roku 2011 až do 29.11.2021, v priestoroch spoločného bytu, kde býval so svojou manželkou, poškodenou L. B. a synom, poškodeným L. B. a v Bardejove, na B.M. Č.. XX a na iných doposiaľ nezistených miestach, útočil voči ním slovne, vykrikovaním a vulgárnymi nadávkami, ktoré opakovane prerastali do fyzických útokov voči obom poškodeným, vyhrážal sa im smrťou, vulgárne ponižoval ich rozumové schopnosti, a to predovšetkým tak, že poškodeného L. B. v roku 2014 napadol presne nezisteným spôsobom, z čoho mal zranenie na tvári, v roku 2015 ho napadol tak, že ho hodil o liatinový radiátor rebrový a dobil ho po celej tvári, v dôsledku čoho bol celý od krvi, čím utrpel zranenia na tvári, očiach a rôzne hematómy, pričom k takýmto slovným a fyzickým útokom malo dochádzať dva až tri krát týždenne, poškodeného udieral päsťou do celého tela, a preto poškodená zariadila, aby mohol poškodený syn L. bývať v Bardejove u švagrinej, a to od roku 2015, avšak dochádzal na vyšetrenia do Bratislavy, v roku 2015 v marci, v roku 2016 vo februári, v septembri a v novembri, v roku 2017 v septembri, v roku 2019 na prelome marca apríla v roku 2020 v októbri a v roku 2021 od novembra, bol v spoločnej domácnosti, pričom počas týchto návštev vždy, keď bol poškodený doma, začala hádka s obžalovaným nejakou maličkosťou, urážal hanlivo poškodenú a keď poškodený niečo povedal, zastal sa jej, alebo povedal, nech nenadáva, tak sa jeho agresia stupňovala, ponižoval ho, hlavne slovne, tancoval okolo neho, ťukal si na hlavu a vykrikoval nadávky, v roku 2017 počas návštevy syna škrtil pákou, pritom mu roztrhol retiazku, zároveň v lete, v roku 2020, v Bardejove, na Kúpeľnej ulici č. 31, zaútočil na poškodeného tak, že po predchádzajúcom slovnom útoku vbehol do izby, kde ho zvalil na gauč a ako ho išiel rukou zbiť, tak sa pred obžalovaného postavila sestra poškodenej, ktorej začal nadávať a zároveň vykrikoval, že dá vystrieľať celý východ, lebo sú sprostí, a že jej sestra a syn budú zomierať pomalou smrťou, on si nájde spôsob, ako sa pomstiť poškodenej a poškodenému, následne v presne nezistenom čase v poslednom novembrovom týždni v roku 2020, po návrate poškodeného z Bardejova, do spoločnej domácnosti, vulgárne nadával poškodenému synovi, zobral nôž a podával mu ho, aby ho zabil so slovami, že je debil aj tak ho oslobodia, pričom poškodený sa celý triasol, zároveň voči poškodenej L. B. slovne a fyzicky útočil, a to tak, že v presne nezistenom čase okolo roku 2011, počas jazdy autom vytiahol kľúče zo spínacej skrinky, zablokoval volant a smial sa, že ak nabúrajú, bude zodpovedná ona, uviedol jej, že si už objednal Ukrajincov, aby jej dolámali nohy, v presne nezistenom čase v roku 2015, keď odišiel poškodený zo spoločnej domácnosti bývať do Bardejova, tak denne na poškodenú kričal a napádal ju, v presne nezistenom čase a roku zobral nôž a povedal, že ju podreže, v presne nezistenom čase a roku napadol poškodenú tak, že jej rozkázal, aby mu nastavila hlavu, chytil ju za vlasy a ťahal jej hlavu hore, že ju kopne, ale bol taký opitý, že spadol, čo ho rozzúrilo, a preto ju dobil päsťami, v roku 2017 napadol
poškodenú tak, že keď chcela brániť syna, počas toho ako ho dusil, tak ju dvakrát sotil a vulgárne jej nadával, v októbri roku 2020 sa spýtal poškodenej, či niečo cíti, pričom ako vošla do kuchyne, uvidela všetky plynové horáky otvorené, chcela ich vypnúť horáky, kričal na ňu, že zdochne s ním a že vyletia všetci do vzduchu, počas návštevy v Bardejove v lete 2020 nadával poškodenej a uviedol, že ju zabije tak, že ju bude škrtiť a potom ju pustí, následne, taktiež v lete 2020 udieral poškodenú s barlou po rukách, po chrbte, ľadvinách, až mala modriny, preto nosila dlhé rukávy, v presne nezistenom čase v októbri v roku 2021 pustil v byte plyn a zobudil poškodenú s tým, že stačí len iskra a vybuchne celý byt aj so susedmi, dňa 11.11.2021 v presne nezistenom čase znovu zaútočil na poškodenú a poškodeného, ktorí preto museli utiecť z domu, dňa 15.11.2021 opäť prišiel do izby za poškodenou a povedal jej, že všetci vyletia do vzduchu, že chce, aby zhorela aj so synom, opakovane jej uviedol, že keby ju zabil pred 40 rokmi, tak už si to mohol odsedieť, dňa 29.11.2021 vo večerných hodinách prišiel pod vplyvom alkoholu domov do bytu na 7. poschodí na B. E.. X v Bratislave a na otázku poškodenej L. B., čo si dá jest', uviedol, že by si dal slíže, a po reakcii poškodenej, že „ty slíže neľúbiš", jej začal vulgárne nadávať, dal jej facku a vyhrážal sa, že toto už nehodlá trpieť, že ich aj so synom zabije, bodne ich nožom alebo ich vyhodí von oknom, keď to započul ich syn, U. L. B., dobehol do kuchyne, zastal sa svojej matky, na čo ho obžalovaný začal fyzicky napádať a niekoľkokrát ho udrel do oblasti tváre, poškodená počas agresívneho správania obžalovaného opakovane utekala z domu a prespávala v aute na parkovisku, vo firme alebo u známych, keď však nestihla odísť z bytu obžalovaný ju opakovane napádal a sácal a opakovane sa jej vyhrážal, pričom uvedeným konaním tak spôsoboval poškodenej L. B. trvale bytom B.Í. XXXXX/X, Bratislava a poškodenému L. B. trvale bytom B. XXXXX/X, Q. fyzické a psychické utrpenie ako aj strach a obavu o svoj život a zdravie,
teda
blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, ktorým ohrozoval jej fyzické a psychické zdravie a obmedzoval jej bezpečnosť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
čím spáchal
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.
Za to sa
odsudzuje
Podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 per analogiam Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. l), písm. j), § 37 písm. g) Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d), § 74 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranné liečenie protialkoholické a protitoxikomanické ambulantnou formou.
odôvodnenie:
Dňa 01.06.2022 prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II podal obžalobu na obžalovaného Pavla Kováčika pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výroku rozsudku.
Súd podľa § 241 ods. 2 a § 284 ods. 2 Trestného poriadku oboznámil prokurátora, obžalovaného, obhajcu, splnomocnenca poškodenej a opatrovníka poškodeného, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, pri správnom použití zákona treba posudzovať ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona. Súčasne súd oboznámil obžalovaného s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za uvedený
trestný čin, t. j. s trestnou sadzbou sedem až pätnásť rokov trestu odňatia slobody. Keďže obžalovaný a obhajca po oboznámení požiadali o poskytnutie novej lehoty na prípravu obhajoby, s poukazom na ust. § 284 ods. 2 Trestného poriadku bola obom poskytnutá nová lehota na prípravu obhajoby a hlavné pojednávanie bolo na ten účel odročené.
Keďže poškodený Kováčik ani poškodená Kováčiková do skončenia vyšetrovania riadne nenavrhli, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť im škodu, súd o nárokoch poškodených na náhradu škody nekonal.
Obžalovaný následne na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení urobil vyhlásenie, že sa cíti byť vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Na otázky v zmysle ust. § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku kladne vyhlásil, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu a bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a mohol sa s ním radiť o spôsobe obhajoby, rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu - zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin mu kladený za vinu, t. j. s trestnou sadzbou sedem až pätnásť rokov trestu odňatia slobody, a dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona. Na základe uvedených vyhlásení, súd u obžalovaného v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal jeho vyhlásenie a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa menovaný priznal k spáchaniu skutku, sa nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. por. prečítaním znaleckého posudku z č. l. 225-236 a znaleckého posudku z č. l. 467-490 a prečítaním listinných dôkazov, a to lustrácii z č. l. 313-317 a aktuálneho odpisu registra trestov obžalovaného. Súd vykonaním uvedených dôkazov vyčerpal dôkazné návrhy strán súvisiacich s výrokom o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení. Všetky vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu.
Súd vzal za dokázané nasledovné. Obžalovaný sa ku skutku kladenému mu za vinu priznal a tento úprimne oľutoval, čo vyplynulo z priebehu hlavného pojednávania a vyjadrení obžalovaného ku skutku. Obžalovaný pred spáchaním skutku viedol riadny život, keď vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní nebolo preukázané, že by sa obžalovaný pred spáchaním skutku, t. j. pred rokom 2011 dopustil konania, ktoré by bolo nezlučiteľné s vedením riadneho života. Pokiaľ ide o odsúdenie obžalovaného v roku 1986, ktoré vyplynulo z aktuálneho odpisu registra trestov obžalovaného, vzhľadom na výrazný časový odstup od odsúdenia a vzhľadom na zahľadenie odsúdenia, súd na toto odsúdenie v žiadnom smere neprihliadal. Zo znaleckého posudku z č. l. 225-236 vyplynulo, že u obžalovaného bola zistená závislosť od alkoholu a od benzodiazepínov. Znalkyňa navrhla uložiť obžalovanému ochranné liečenie ambulantnou formou.
V otázke viny súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania stíhaného zločinu, pretože obžalovaný konaním popísaným v skutkovej vete, ku ktorému vyhlásil svoju vinu a súd toto vyhlásenie prijal, naplnil znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, teda úmyselne svojej manželke a svojmu synovi ako blízkym osobám spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, ktorým ohrozoval ich fyzické a psychické zdravie a obmedzoval ich bezpečnosť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas - po dobu viac ako desať rokov.
V otázke trestu súd dospel k nasledovnému. Súd pri ukladaní trestu vychádzal z ust. § 34 Trestného zákona, pričom prihliadol na potrebu ochrany spoločnosti pred ďalším páchaním trestnej činnosti obžalovaným a súčasne na to, aby iných trest odradil od páchania trestných činov, majúc tiež na zreteli vytvorenie podmienok na výchovu obžalovaného k tomu, aby viedol riadny život a ďalšiu trestnú činnosť už nepáchal a aby trest zároveň vyjadril morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou. Súd ukladal trest v trestnej sadzbe stíhaného zločinu podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona, teda v trestnej sadzbe sedem rokov až pätnásť rokov trestu odňatia slobody. Pritom podľa § 38 ods. 2
Trestného zákona súd zohľadnil pomer a mieru priťažujúcich okolností a poľahčujúcich okolností. V rámci priťažujúcich okolností súd prihliadol na to, že obžalovaný sa svojho konania dopúšťal v byte ako obydlí poškodenej Kováčikovej a poškodeného Kováčika, ktoré požíva zvýšenú ochranu (článok 21 Ústavy Slovenskej republiky) a kde sa má človek cítiť bezpečne a nie byť vystavovaný útokom, čím je daná priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. g) Trestného zákona. V rámci poľahčujúcich okolností súd zohľadnil, že obžalovaný sa ku skutku priznal a vyjadril úprimnú ľútosť nad spáchaným skutkom, čím je daná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. V rámci poľahčujúcich okolností súd ďalej zohľadnil, že obžalovaný pred spáchaním skutku, t. j. pred rokom 2011 viedol riadny život, čím je daná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona. Súd tak vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností mal ukladať trest v upravenej trestnej sadzbe so zníženou hornou hranicou trestnej sadzby o jednu tretinu (§ 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák.), t. j. v trestnej sadzbe sedem rokov až dvanásť rokov a štyri mesiace trestu odňatia slobody. Súd pri výmere trestu s poukazom na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016 (S 44/2017) ďalej zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný učinil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine. Zohľadniac túto skutočnosť, zohľadniac rozsah dokazovania ako aj zohľadniac doterajšiu bezúhonnosť obžalovaného, je primerané poskytnúť obžalovanému s poukazom na označené stanovisko trestného kolégia zvýhodnenie v podobe uloženia miernejšieho trestu. Preto súd podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 per analogiam Trestného zákona obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov, ktorý považoval za primeraný, nie neprimerane prísny, spôsobilý naplniť funkcie trestu podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona. Uloženie miernejšieho trestu považoval súd za vylúčené vzhľadom na spôsob spáchania činu, keď obžalovaný spáchal trestný čin na dvoch osobách, čo násobí závažnosť trestného činu a keď obžalovaný páchal trestný čin po dobu viac ako desiatich rokov, teda po mimoriadne dlhú dobu, čo predstavuje vysokú intenzitu kvalifikačného znaku páchania trestného činu po dlhší čas. Súd zároveň konštatuje, že nezistil žiadne také mimoriadne okolnosti prípadu, pre ktoré by bolo možné pristúpiť k mimoriadnemu zníženiu trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona. Pokiaľ ide o okolnosti prípadu, tie sú pre obžalovaného nepriaznivé (páchanie trestného činu na dvoch osobách po mimoriadne dlhý čas). Pokiaľ ide o pomery obžalovaného, ani tie nie sú žiadnym spôsobom také mimoriadne, že by uloženie trestu vo výmere šesť rokov trestu odňatia slobody predstavovalo neprimerane prísny postih. Uložený trest je síce pre obžalovaného ako doposiaľ netrestanú osobu vážnym postihom, avšak plne odzrkadľuje stíhaný skutok a spôsob jeho spáchania. Naopak nielen vzhľadom na skôr uvádzané okolnosti, ale aj z hľadiska funkcií trestu podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, a to odradiť iných od páchania trestných činov a trestom vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, považuje súd za vylúčené uloženie miernejšieho trestu vzhľadom na už uvádzaný spôsob spáchania skutku.
Súd pre úplnosť uvádza, že vzhľadom na trestnú sadzbu stíhaného trestného činu bolo vylúčené samostatné uloženie tzv. alternatívneho trestu a súd nezistil žiadne také okolnosti, ktoré by odôvodňovali uloženie iného druhu trestu popri treste odňatia slobody. Vzhľadom na výšku ukladaného trestu odňatia slobody bolo podmienečné odloženie jeho výkonu vylúčené.
Keďže obžalovaný nebol v predchádzajúcich 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Súd zároveň nevzhliadol žiadne také okolnosti, ktoré by odôvodňovali zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s iným stupňom stráženia (§ 48 ods. 4 Tr. zák.).
Keďže z dokazovania vyplynulo, že obžalovaný sa dopustil skutku v súvislosti s užívaním alkoholu a iných návykových látok a znalkyňa konštatovala závislosť obžalovaného od užívania týchto látok, súd podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona uložil obžalovanému ochranné liečenie protialkoholické a protitoxikomanické. Keďže znalkyňa navrhla uložiť obžalovanému ochranné liečenie ambulantnou formou a súd nevzhliadol žiadne také okolnosti, pre ktoré by malo byť obžalovanému uložené ochranné liečenie v inej forme, súd podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona nariadil spôsob liečenia ambulantnou formou.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Bratislava II, Drieňova 5, 827 02 Bratislava. Rozsudok nemôže napadnúť obžalovaný pre nesprávnosť
výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe.
Okresný súd Bratislava II dňa 18.01.2023