Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/144/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Monikou Juskovou v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 81 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovaným X/ U. Q., W.. X.X.XXXX, X/ E. Q., W.. X.X.XXXX, I. F. T. XXX/XX, XXX XX U. Š., za účasti vedľajšieho účastníka právna pomoc spotrebiteľom, o. z., Sofijská 13, 040 01 Košice, IČO: 42 247 268, zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom Miklušom, so sídlom Stará Baštová 2, 040 01 Košice, o zaplatenie sumy 926,56 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

pripúšťa vstup právna pomoc spotrebiteľov, o.z., IČO: 42 247 268 ako vedľajšieho účastníka do konania,

žalobný návrh zamieta,

žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 118,98 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobným návrhom súdu doručeným 13.3.2014 domáhal toho, aby súd uložil žalovaným zaplatiť mu sumu 926,56 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne od 18.6.2012 do zaplatenia a aby im taktiež uložil zaplatiť mu náhradu trov s konaním mu vzniknutých.

V odôvodnení žalobného návrhu uviedol, že medzi ním ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi uzatvorená bola dňa 19.5.2010 pod č. XXXXXXXXXX zmluva o revolvingovom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému v 1. rade úver vo výške 1.020 eur. Žalovaný v 1. rade sa zaviazal úver spolu s úrokom žalobcovi zaplatiť v 36 mesačných splátkach po 57,91 eura, a to v dohodnutom čase a dohodnutým spôsobom. Žalovaná v 2. rade k záväzku pristúpila ako spoludlžník. Žalovaný sa dostal do omeškania už s úhradou 6. splátky úveru, napokon zaplatil žalobcovi už len sumu 1.158,20 eura. Pre omeškanie s úhradou 21. splátky o viac ako 3 mesiace, žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru. Žalovaný mal uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 926,56 eura dňa 18.6.2012. Túto sumu neuhradil ani čiastočne a nakoľko s úhradou naďalej mešká, žalobca má preto nárok aj na úrok z omeškania.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k žalobnému návrhu uviedol, že pokiaľ žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie peňažných prostriedkov poskytnutých ako úver s úrokmi v zmluve dohodnutými, ide o úroky neprimerane vysoké. V čase uzavretia úverovej zmluvy bola priemerná výška úrokov spotrebiteľských úverov poskytovaných bankami pre daný typ úveru len 14,83 % ročne, teda uvedené úroky poskytované žalobcom prevyšujú o viac ako 674 %. Takéto úroky sú dojednané v rozpore s dobrými mravmi. Aj keď podľa slovenskej právnej úpravy nie je civilnoprávna úžera explicitne upravená, odporuje dobrým mravom a ustanoveniu . Vedľajší účastník uviedol, že žaloba je preto nedôvodná a potrebné je ju zamietnuť.

Žalovaní vo vyjadrení k žalobnému návrhu uviedli, že súhlasia s vyjadrením vedľajšieho účastníka, žiadajú žalobu zamietnuť z dôvodu úžerníckych úrokov. Uviedli taktiež, že vedľajší účastník ich vo veci kontaktoval a súhlasili s tým, aby sa vyjadril.

Žalobca po oboznámení sa s vyjadrením vedľajšieho účastníka navrhol, aby súd nepripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania. Uviedol taktiež, že tvrdenia vedľajšieho účastníka o neprimeranej výške úroku sú nesprávne. Žiadne štatistiky údaje o úrokových sadzbách v bankách sa nemôžu použiť na porovnávanie. Podľa relevantnej právnej úpravy v čase vzniku záväzkového vzťahu dojednaná odplata neprevyšovala výšku možnej maximálnej odplaty, táto bola v tom čase 76 %. Odplata uvedená zmluve, uzavretej so žalovanými, je nižšia ako 76 %, nemôže byť v rozpore so zákonom. Celkové náklady žalobcu boli tvorené len jednou položkou, úrokom.

Vzhľadom na súhlas žalovaných so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, rozhodol súd o návrhu žalobcu na nepripustenie jeho vstupu tak, že vstup vedľajšieho účastníka pripustil, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 25.11.2014. Žalovaní sa na pojednávanie neustanovili, neustanovil sa taktiež žalobca ani jeho právny zástupca, ani vedľajší účastník a jeho právny zástupca; súd preto vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania a ich zástupcov.

Súd vykonal dokazovanie všetkými dôkaznými prostriedkami, ktoré súdu boli predložené alebo označené. Dokazovanie vykonal výpisom z obchodného registra žalobcu, zmluvou o revolvingovom úvere, oznámením o zosplatnení, zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere, oznámením veriteľa o schválení úveru, prehľadom účtovných transakcií, ako aj ďalšími písomnosťami zo spisu a zistil tento skutkový stav:

Žalobca je zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., oddiel L., U. Č.. XXXXX/B, pričom jedeným zo zapísaných predmetov jeho podnikania (činnosti) je poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov.

Medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným v 1. rade ako dlžníkom a žalovanou v 2. rade ako spoludlžníčkou bola dňa 19.5.2010 uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere pod č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným úver vo výške 1.020 eur, ktorý mal byť zaplatený v 30 mesačných splátkach po 57,91 eura, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci. Zmluvná odmena predstavuje čiastku 1.064,76 eura, RPMN 64,64 %, ročná úroková sadzba úveru je 70,02 % a priemerná RPMN za úver 51,49 %. Obsahom zmluvy je aj dohoda o poskytnutí služby možnosti odkladu maximálne 3 akýchkoľvek splátok úveru, pričom odplata za túto službu predstavuje čiastku 151,27 eur za odklad splátok úveru a za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingového úveru vo výške 91,68 eura v prípade, že bude dlžníkovi revolving poskytnutý.

Z karty klienta zaznamenávajúcej účtovné transakcie v období od poskytnutia úveru vyplýva, že na úhradu záväzku z úveru zaplatená bola čiastka 1.158 eur, pričom posledná platba bola realizovaná dňa 13.2.2012 do výške 57,91 eura.

Listom zo dňa 28.5.2012 žalobca žalovanému v 1. rade oznámil, že mešká s úhradou splátok č. 21, 22 a 23. V prípade omeškania s úhradou ktorejkoľvek z uvedených splátok o viac ako 3 mesiace a po uplynutí 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Žalobca pri uzatváraní a plnení konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, pričom zo zmluvy nevyplýva, že by žalovaný v 1. rade mal na základe žalobcom mu poskytnutých peňažných prostriedkov financovať iné ako svoje osobné potreby, práva a povinnosti z tohto záväzkového vzťahu bolo preto potrebné posúdiť podľa právnych predpisov upravujúcich daný vzťah, účinných ku dňu vzniku záväzkového vzťahu účastníkov konania, t.j. k 19.5.2010.

Podľa spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a priemernosti ceny, ak tieto podmienky sú vyjadrené určito, jasne, zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a zo zhodnotenia v konaní vykonaných dôkazov mal súd za to, že žalobný návrh bol nedôvodný.

Žalovaní sa na pojednávanie neustanovili. Nezistenými tak zostali okolnosti, ktoré žalovaných viedli k tomu, že vstúpili do záväzkového vzťahu práve so žalobcom podpísaním zmluvy akceptujúc podmienky, za ktorých boli žalobcom poskytnuté peňažné prostriedky ako úver. Uvedené však nebolo dôvodom preto, aby súd nepodrobil kontrole zmluvné dojednania z úradnej povinnosti v záujme zistenia, či zodpovedajú kritériám platnosti právneho úkonu.

Vedľajší účastník mal za to, že pokiaľ žalobca poskytol úver pri ročnej úrokovej sadzbe ako vyplýva zo zmluvy, že ide o civilnoprávu úžeru.

Ako bolo uvedené, tým že sa žalovaní na pojednávanie neustanovili, vylúčili možnosť posúdiť objektívne, aj subjektívne pomery existujúce v čase vzniku záväzkového vzťahu na ich strane. Pri absencii možnosti zhodnotenia, či sa nenachádzali v tiesnivej, alebo inej obdobnej situácií, ktorá mohla viesť k akceptovaniu podmienok zmluvy, nie je možné vyvodiť jednoznačný záver svedčiaci pre civilnoprávnu úžeru.

Uvedené však neznamená, že pokiaľ bol zmluvou dohodnutý úrok z úveru vo výške 70,02 % ročne, že ide o úrok, výška ktorého by mala byť akceptovateľná. Aj keď právne predpisy neurčujú do akej výšky je možné dohodnúť úroky, neznamená to, že by výška úrokov z úveru nepodliehala žiadnemu obmedzeniu. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia , výkon práv a povinností nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Dobrými mravmi sa rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel, ktorý zodpovedá všeobecne uznávaným vzájomným vzťahom v spoločnosti a mravných princípom, ktoré vystihujú podstatné historické tendencie, akceptované sú rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných (obdobne Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí sp. zn. XCdon/XX/ XX z 30.9.1998).

Ústavný súd SR v náleze z 28.2.1995 sp. zn. T..Ú. XX/XX okrem iného uviedol, že aj keď sú úroky z pôžičky predmetom zmluvnej voľnosti medzi účastníkmi, neznamená to, že možno dohodnúť úroky v akejkoľvek výške. Dohoda o úrokoch musí byť v súlade s ust. , teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Závisí od rozhodnutia súdu, aby v konkrétnom prípade ustálil, či

výška dohodnutých úrokov je alebo nie je v súlade s dobrými mravmi. Predmetný nález, v ňom vyslovený názor, vyjadruje právnou vedou prijímaný názor o tom, zmluvná voľnosť nie je absolútna a má svoje obmedzenia.

Neprimerane vysoké úroky sú vo všeobecnosti považované za odporujúce všeobecne uznávaným pravidlám a právnym princípom spoločenského poriadku, a preto sú v rozpore s dobrými mravmi.

Žalobca je nebankovou spoločnosťou, nie len súdu je z jeho úradnej činnosti, ale je aj všeobecne známe, že nebankové spoločnosti sa stávajú zmluvnými partnermi osôb, ktoré nepochodia so žiadosťami o poskytnutie úveru v bankách preto, lebo vstupné hodnotiace parametre ich bonity ako podstatné skutočnosti určujúce mieru rizika návratnosti poskytovaných úverov sú natoľko nepostačujúce, že banky im úver neposkytnú. Taktiež je súdu známe, že nebankové spoločnosti nepodnikajú s takou štruktúrou produktov ako banky, t. j. nemajú možnosť kompenzovať dôsledky neúspešnosti jedného produktu s úspešnosťou iného. Známe je aj to, že nebankové spoločnosti zdroje pre poskytovanie úverov získavajú na finančnom trhu za odplatu, preto poskytujú úvery za vyššie úroky ako banky. To všetko však v žiadnom prípade neodôvodňuje to, aby žalobca ako jeden z nebankových subjektov mal mať nárok na vrátenie peňažných prostriedkov s úrokom v neprimeranej výške.

Súdna prax nie je jednotná v posudzovaní miery toho, kedy dohodnutá úroková sadzba prekračuje hranicu zodpovedajúcu dobrým mravom. Krajský súd v Trenčíne vo veci XXCo XXX/XXXX mal za úroky nezodpovedajúce dobrým mravom úroky vo výške 24 % ročne, Krajský súd v Prešove vo veci XCo XX/ XXXX úroky nad 25 %, Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci XMCdo X/XXXX úroky vo výške 60 %, pre porovnanie v Českej republike je v rozpore s dobrými mravmi štvornásobok maximálneho úroku, aký poskytujú banky (Krajský súd v Ostrave vo veci XXICm XXX/XXXX uviedol, že ide o „setrvalú“ judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky).

Úrok z úveru je jedným zo znakov, ktoré zmluvu o úvere definujú, túto časť zmluvy od jej zvyšnej časti nie je možné oddeliť, čo znamená, že zmluva o úvere, ktorú žalobca so žalovanými uzavrel, je celá neplatná. Jej podstatnou náležitosťou je totiž úrok vo výške 70,02 % ročne a takýto úrok je zjavne v rozpore s dobrými mravmi. V čase, keď žalobca žalovaným úver poskytol totiž banky poskytovali spotrebiteľské úvery pri úrokovej sadzbe 14,83 % ročne u obdobných úverov.

Pokiaľ sa týka výpočtu RPMN za úver, v zmluve je uvedené, že RPMN bola 64,64 %, do jej výpočtu neboli zahrnuté tzv. ďalšie náklady spotrebiteľa, RPMN bola vypočítaná len v závislosti od vstupných údajov, ktorými je výška poskytnutého úveru, frekvencia, počet a výška jednotlivých splátok úveru. Za tejto situácie výška RPMN, ktorá bola stanovená na 64,64 % je tvorená výlučne odplatou za poskytnutie úveru v podobe úrokov úveru, nakoľko ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 70,02 %.

V konkrétnom prípade, ak mal žalobca za to, že dôvodnou je jeho požiadavka, aby súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť mu zostatok záväzku zo zmluvy, ktorú dojednal poskytnutím veru pri 70,02 % úrokovej sadzbe revolvingového úveru, nebol žiaden dôvod, aby súd jeho návrhu vyhovel. Z prehľadu realizovaných úhrad vyplynulo, že za obdobie od poskytnutia úveru do času vyhlásenia jeho splatnosti zaplatené bolo žalobcovi 1.158,20 eura, t.j. vyššia čiastka, než bola suma peňažných prostriedkov, ktorú žalobca žalovaným poskytol. Žalobcovi tým nevzniklo ani žiadne bezdôvodné obohatenie, ktoré by mal súd žalovaným uložiť, preto súd žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa zásady úspechu vo veci, ustanovenia

Žalobca bol v konaní neúspešný, nemá právo na náhradu trov, ktoré mu s konaním vznikli. Úspešní žalovaní náhradu trov konania nežiadali, túto s v zmysle ustanovenia neuplatnili, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Vedľajší účastník právne zastúpený, žiadal priznať trovy konania titulom trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby: prevzatie veci vrátane prvej porady a vyjadrenie k návrhu. Súd mal tieto úkony

právnej pomoci za dôvodne žiadané a účelné. Vedľajší účastník vo vyjadrení k návrhu poukázal na podstatné dôvody, pre ktoré súd žalobný návrh zamietol. Výšku trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka súd kvantifikoval v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z, keď hodnota 1 úkonu právnej pomoci podľa § 10 ods. 1 tejto vyhlášky bola vo výške 51,45 eura, k obidvom úkonom súd priznal režijný paušál po 8,04 eur, trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka tak vyčíslil na čiastku 118,98 eur, zaplatenie náhrady trov v tejto výške uložil súd žalobcovi v lehote a miestom plnenia ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ustanovenia , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( ).