Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Cpr/5/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: U. Y., O.. XX.XX.XXXX, V. B. XXXX/XX X. O. proti žalovanému: STAVOTERM s.r.o. so sídlom Močarianska 1, Michalovce IČO: 31 663 834 o zaplatenie sumy 1.389,09 eur s prísl. , t a k t o

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi dlžnú mzdu v sume 1.140,89 EUR spolu s 8,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 380,60 EUR od 01.04.2014 do zaplatenia, s 8,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 368,25 EUR od 01.05.2014 do zaplatenia, s 8,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 392,04 EUR od 01.06.2014 do zaplatenia a dlžné stravné v sume 160,60 eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému vydania rozhodnutia ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1.389,09 eur spolu s úrokmi z omeškania, pričom v žalobnom návrhu žalobca to, aké úroky požaduje, od kedy a z akej sumy, neuviedol. Svoju žalobu odôvodnil tým, že podľa pracovnej zmluvy, ktorú uzavrel so žalovaným dňa 24.10.2013, pracoval u žalovaného v pracovnom pomere ako stavebný robotník s dňom nástupu do práce dňa 28.10.2013. Pracovný pomer mal uzavretý na dobu určitú do 31.12.2013 a následne bol dohodou zo dňa 18.12.2013 predlžený do 30.04.2014. Žalovaný ako zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu za odpracované mesiace a to február 2014 v sume 380,60 eur, marec 2014 v sume 368,25 eur a apríl 2014 v sume 392,04 eur, spolu je to 1.140,89 eur. Uviedol ďalej, že žalovaný mu zároveň ako zamestnávateľ nevyplatil za mesiace január 2014 až apríl 2014 stravné. Za január 2014 ide o 21 odpracovaných dní, za február 2014 ide o 16 odpracovaných dní, za marec 2014 ide 17 odpracovaných dní, za apríl 2014 ide o 19 odpracovaných dní. Spolu je to suma 248,20 eur, pri stravnom za jeden deň 3,40 eur.

Následne, keďže žalobný návrh bol nejasný ohľadom požadovaných úrokov z omeškania, súd uznesením zo dňa 16.07.2014 vyzval žalobcu na jeho doplnenie. Na toto uznesenie súdu žalobca reagoval, no žalobný návrh ohľadom úrokov v zmysle pokynu súdu nespresnil. Po prvom pojednávaní po oboznámení sa vecou a poučení súdu vo vzťahu k žalobcovi dňa 21.10.2014 zaslal žalobca súdu spresnenie ohľadom úrokov z omeškania. Z jeho podania vyplynulo, že úroky z omeškania žiada len zo sumy dlžnej mzdy zo sumy 380,60 EUR od 01.04.2014 do zaplatenia, zo sumy 368,25 EUR od 01.05.2014 do zaplatenia a zo sumy 392,04 EUR od 01.06.2014 do zaplatenia v zákonnej výške.

Žalovaný sa k žalobe a k jej prílohám nevyjadril. Žalovaný taktiež neospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní včas a vážnym okolnosťami. Doručenie predvolania vrátane žaloby s prílohami bolo u neho vykázané. Žalobca si osobne prevzal aj predvolanie na pojednávanie. Žalobný nárok nijako nerozporoval.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi, a to výpisom z obchodného registra týkajúceho sa žalovaného, pracovnou zmluvou zo dňa 24.10.2013 vrátane dohody o zmene zo dňa 18.12.2013, výplatnými páskami za mesiace január až apríl 2014, vyjadrením žalobcu zo dňa 27.06.2014, zo dňa 21.10.2014 a zo dňa 18.11.2014 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav veci:

Z pracovnej zmluvy zo dňa 24.10.2013 vyplýva, že žalobca nastúpil u žalovaného ako stavebný robotník dňa 28.10.2013. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 31.12.2013. Mzda bola dohodnutá 2,30 eur brutto za hodinu a bola splatná do konca nasledujúceho mesiaca.

Následne dohodou zo dňa 18.12.2013 bolo medzi účastníkmi konania dohodnuté, že pracovný pomer, o je jeho doba trvania, bol zmenený - predĺžený do 30.04.2014.

Z výplatnej pásky za mesiac január 2014 vyplýva, že čistá mzda žalobcu bola 377,93 eur, odpracoval 21 dní.

Z výplatnej pásky za mesiac február 2014 vyplýva, že čistá mzda žalobcu bola 380,60 eur, žalovaný odpracoval 16 dní.

Z výplatnej pásky za mesiac marec 2014 vyplýva, že čistá mzda žalobcu bola 368,25 eur, žalovaný odpracoval 17 dní.

Z výplatnej pásky za mesiac apríl 2014 vyplýva, že čistá mzda žalobcu bola 392,04 eur, žalovaný odpracoval 19 dní.

Podľa ust. pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

Podľa ust. v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:

a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,

b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto),

c) deň nástupu do práce,

d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Podľa ust. ods. v zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie okrem náležitostí podľa odseku 1 aj ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby.

Podľa ust. 48 ods. 1 ZPv pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené

zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.

Podľa ust. § 118 ods. 1,2 zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Podľa ust. mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

Podľa ust. ods 1,2 zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny. Povinnosť zamestnávateľa ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí. Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.

Podľa ust. zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odseku 2 v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok v sume uvedenej v odseku 3, len ak povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku alebo ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa odseku 2, alebo ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom.

Podľa opatrenia č248/2012 účinného v rozhodnom čase a to ust. § 1 suma stravného pre časové pásma je nasledujúce:

-5 až 12 hodín - stravné 4 €,

- viac ako 12 hodín až do 18 hodín - stravné 6 €,

- viac ako 18 hodín - stravné 9,30 €.

Podľa , ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa a nariadenia vlády SR č. , účinného v čase uzavretia pracovnej zmluvy ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Na základe vykonaného dokazovania, tak ako je to vyššie uvedené, má súd za to, že medzi žalobcom a žalovaným bola platne uzatvorená v zmysle citovaných zákonných ustanovení pracovná zmluva dňa 24.10.2013, na základe ktorej pracoval žalobca u žalovaného v pracovnom pomere ako stavebný robotník, s dňom nástupu do práce dňa 28.10.2013. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 31.12.2013 a následne bol dohodou zo 18.12.2013 predlžený do 30.04.2014. Taktiež bolo nepochybne preukázané, že žalobca v mesiacoch január až apríl 2014 u žalovaného pracoval o čom svedčia výplatne pásky, ktoré vystavil žalobca a ktoré preukazujú výšku mzdy na ktorú ma žalobca nárok. Žalovaný túto skutočnosť nerozporoval. Taktiež bolo preukázané, že za mesiace február až apríl 2014 žalobcovi ako zamestnancovi žalovaný ako zamestnávateľ nevyplatil mzdu na ktorú mal nárok, hoci to bola jeho zákonná povinnosť ako zamestnávateľa. Za mesiac február 2014 je mzda v sume 380,60 eur, za mesiac marec 2014 je to v sume 368,25 eur a za mesiac apríl 2014 je to v sume 392,04 eur, spolu je tak dlh na nevyplatenej mzde vo vzťahu k žalobcovi v sume 1.140,89 eur. Sumy nepochybne vyplývajú z preložených výplatných pások za príslušné odpracované mesiace. Na základe uvedeného mal súd za to, že žaloba je preto v tejto časti plne dôvodná a vyhovel jej.

Nesplnením svojho záväzku, t.j. neuhradením mzdy v lehote splatnosti, t.j. vo výplatnom termíne ( ktorý je do konca nasledujúceho mesiaca podľa znenia pracovnej zmluvy) sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou mzdy ( od 01.04.2014 pri mzde za mesiac február, 01.05.2014 pri mzde za mesiac marec a od 01.06.2014 pri mzde za mesiac apríl 2014 ) a preto žalobcovi v zmysle citovaných zákonných ustanovení vznikol nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške podľa citovaných zákonných ustanovení podľa výška úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Preto súd žalobe vyhovel ako dôvodnej j čo do úrokov z omeškania z dlžnej mzdy.

Ohľadom ďalšieho nároku žalobcu a to požadovaného stravného, taktiež bolo v konaní nepochybné preukázané vykonaným dokazovaním, že žalobcovi žalovaný ako zamestnávateľa nevyplatil za mesiace január 2014 až apríl 2014 nevyplatil stravné, hoci mal na to nárok v zmysle citovaných zákonných ustanovení v zákonnej výške. Vyplýva to z výplatných pások, kde žiadne stravné nie je uvedené a žalovaný nič iné nepreukázal. V januári žalobca odpracoval 21 odpracovaných dní, vo februári 2014 16 odpracovaných dní, v mesiaci marec 2014 17 odpracovaných dní a v apríli 2014 19 odpracovaných dní.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení zamestnanec má právny nárok na poskytnutie stravy zo strany zamestnávateľa, ak vykonáva prácu v rámci pracovnej zmeny na svojom obvyklom pracovisku viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ sa môže rozhodnúť, či zabezpečí poskytnutie ďalšieho teplého jedla na pracovisku. Zamestnávateľ poskytuje stravu

zamestnancovi na pracovisku prostredníctvom vlastného stravovacieho zariadenia alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa. Inač je zamestnávateľ povinný prispieť zamestnancovi na stravovanie vo výške najmenej 55% z ceny jedla, najviac však za každé jedno jedlo do výšky 55% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5-12 hodín (4 €), t. j. 2,20 €. Sumy stravného pri pracovnej ceste upravuje opatrenie Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, účinné v rozhodnom čase. Tieto sú stanovené v závislosti od času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni. Čas trvania pracovnej cesty je rozdelený na časové pásma:

• 5 až 12 hodín - stravné 4 €,

• viac ako 12 hodín až do 18 hodín - stravné 6 €,

• viac ako 18 hodín - stravné 9,30 €. Zamestnanec má právny nárok na príspevok na stravovanie vo výške najmenej 2,20 €, pričom uvedená suma je oslobodená od dane z príjmov podľa Zákona o dani z príjmov. Ak dostáva od zamestnávateľa príspevok na stravovanie aj zo sociálneho fondu, tento príspevok je podľa Zákona o dani z príjmov na strane zamestnanca od dane z príjmov oslobodený.

Súd zistil, že stravné v rozhodnom období od januára do apríla 2014 bolo 4,- eur, teda 55 % z ceny jedla vo výške ktorého je zamestnávateľ povinný prispievať na stravu zamestnancovi je tak 2,20 eur , t.j. 55% zo sumy 4,- eur. To že by žalovaný ako zamestnávateľ sa zaviazal prispievať na stravu vyššou sumou žalobca nepreukázal. Žalobca požadoval 3,40 eur za jeden odpracovaný deň, podľa súdu má však v zmysle zákona nárok len na stravné vo výške 2,20 eur za jeden deň, čo pri 73 odpracovaných dňoch ( 21+16+17+19 ) je 160,60 eur.

Na základe uvedeného preto súd žalobe v časti stravného vyhovel ako dôvodnej len v tomto rozsahu, t.j. vo výške 160,60 eur, na ktorú ma žalobca nárok. Zvyšok nároku žalobcu na stravné ako nedôvodný zamietol.

Súd poukazuje, že žalobca ani v doplnení žaloby neuviedol, že požaduje úroky z omeškania aj zo stravného. Žalobca vyslovene v doplnení zrejme nedopatrením uviedol, že ich žiada len z dlžnej mzdy za ten ktorý mesiac. Súd poukazuje, že žalobcovi nič nebráni, aby si tento nárok uplatnil samostatnou žalobou.

Súd poukazuje, že žalovaný bol súdom uznesením zo dňa 09.09.2014 vyzvaný, aby sa v lehote 15 dní k veci vyjadril, prípadne ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny aj s potrebným počtom fotokópii a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení ( ). Poučil ho, že všetky dôkazy musí predložil alebo označiť skôr ako súd vyhlási uznesenie , ktorým ukončí dokazovanie a vo veci, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada ( ).

Žalovaný sa na pojednávanie stanovené na deň 26.112014 nedostavil, hoci bol naň riadne a včas predvolaný s poučením o následkoch nedostavenia sa. Predvolanie na pojednávanie ako aj uznesenie si osobne prevzal. Žalobný nárok nijako nespochybnil a k žalobe sa nevyjadril.

Súd preto rozhodol, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku z dôvodov vyššie uvedených a to v neprítomnosti žalovaného, pretože tento sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil a to na základe listinných dôkazov predložených žalobcom, o ktorých nemal žiadne pochybnosti ktoré nárok žalobcu jednoznačne preukazujú, pričom prihliadol na to, žalovaný žalobný nárok nijako nespochybnil.

Podľa ( ďalej len ,,“), ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa , trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa , ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa , , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa , vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

V danej právnej veci podľa pomeru úspechu a neúspechu bol úspešnejší žalobca a preto má právo na náhradu pomerených trov konania. Keďže mu žiadne trovy konania nevznikli súd mu ich nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej , možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l

b/ konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c/ súd I.stupňa neúplne zistil skutkový stav veci , pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d/súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí , pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205 a/

f/ rozhodnutie súdu I.stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote , možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.