Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/34/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Zity Nagypálovej, vo veci starostlivosti o maloletého C. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny W. Q., dieťa rodičov - matky W. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XX/ XX, XXX XX N. A. M., právne zastúpenej Mgr. Petrom Mačajom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Dolná 7, 969 01 Banská Štiavnica a otca C. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. Q. č. XXX, XXX XX N. A. M., právne zastúpeného JUDr. Mgr. Ivanou Švarcovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Horná 41, 974 01 Banská Bystrica, o zákaze styku otca s maloletým dieťaťom, na základe odvolania matky proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -208 zo dňa 02. 04. 2014, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) zo dňa 02. 04. 2014 bol návrh matky na zákaz styku otca s maloletým C. L., nar. XX. XX. XXXX (ďalej aj „maloletý“) zamietnutý. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že matka maloletého (ďalej len „matka“) podala návrh na začatie konania, pretože otec maloletého (ďalej len „otec“) nerešpektuje súdom stanovený styk s maloletým; po jeho návštevách sa zhoršuje psychický a zdravotný stav maloletého. O predchádzajúcej úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému C. rozhodol Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom č. k. -41 zo dňa 29. 06. 2011, ktorým schválil rodičovskú dohodu tak, že maloletý C. L. bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na maloletého výživným 120 Eur mesačne počnúc dňom 01. 02. 2011 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Otec bol oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň v kalendárnom roku v nedeľu v čase od 15.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti matky a od 01. 09. 2011 každý párny týždeň v kalendárnom roku v nedeľu v čase od 15.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti matky a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v stredu v čase od 17.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky maloletého dieťaťa. Otec sa zaviazal maloleté dieťa v stanovenom čase prevziať aj odovzdať pred domom v mieste bydliska matky. Rodičia sa zaviazali najneskôr 2 dni vopred telefonicky alebo sms-správou si oznámiť dôvod prípadnej prekážky styku v súdom upravenom čase a dohodnúť sa na náhradnom termíne realizácie styku otca s maloletým dieťaťom. Okresný súd vychádzal zo skutočnosti, že maloletý je úplne naviazaný na svoju matku, k otcovi má vytvorený skôr odmietavý vzťah. Zo znaleckého posudku súdom ustanovenej znalkyne z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých, Poradenská psychológia, F.. P. M., F.. č. 31/2012 zo dňa 03. 01. 2013 nebolo jednoznačne preukázané, že styk

maloletého s otcom je jediným ohrozujúcim faktorom pre výchovu zdravého, telesného a duševného vývinu maloletého; pri styku maloletého s otcom dochádzalo k problémom, konfrontáciam a konfliktom medzi rodičmi maloletého, preto je nutná dlhodobá rodičovská terapia s cieľom upraviť vzájomné vzťahy predovšetkým medzi nimi a zefektívniť prostredníctvom certifikovaného pracoviska ich vzájomnú komunikáciu. Otec, uvedomujúc si vyhrotenú situáciu medzi ním a matkou, ako aj to, že týmto konfliktným situáciám bol vystavovaný aj maloletý, sa s dieťaťom dlhodobo (od apríla 2013) nestýka; v súčasnosti je zdravotný maloletého uspokojivý, i keď nie je možné jednoznačne posúdiť, či bol negatívne ovplyvňovaný práve stretnutiami s otcom. Vzhľadom na uvedené okresný súd ustálil, že otec neohrozuje záujem maloletého dieťaťa, a teda nie sú splnené dôvody osobitného zreteľa na zákaz styku otca s maloletým dieťaťom. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“).

Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie matka. Žiadala napadnutý rozsudok podľa ustanovenia § 221 ods. 1písm. h) O. s. p. zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie, pretože okresný súd nevykonal dôkazy, ktoré boli navrhnuté a ani túto skutočnosť nijako neodôvodnil. Nevykonal dôkaz výsluchom znalkyne, ani psychologičky P.. Y. X., resp. psychiatra P.. U. O.. Znalkyňa v znaleckom posudku síce uviedla, že sa nedá určiť, či je styk otca jednoznačným a jediným faktorom ohrozujúcim vývoj maloletého, avšak túto skutočnosť ani nevylúčila. Lekárskymi správami bolo preukázané, že po zamedzení styku otca s maloletým došlo k značnému posunu v jeho fyzickom a psychickom vývoji; otec nevyužil možnosť stretávať sa s dieťaťom bez jej prítomnosti za účasti odborne vzdelanej osoby. Podľa jej názoru otcovi nešlo o styk s maloletým, ale o možnosť predovšetkým urážať a napádať ju. Neprešetrenie zdravotného stavu otca, ktorý i v súčasnosti požíva alkoholické nápoje, ako aj jeho neznámy pobyt je dôvodom, pre ktorý je dôvodné zakázať mu styk s maloletým. Poukázala na to, že zdravotný stav maloletého sa stabilizoval, napreduje, preto vystavovanie maloletého konfliktom, vyprovokovaným otcom, nie je v záujme maloletého.

Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka k odvolaniu matky vyplýva, že s prihliadnutím na závery znaleckého dokazovania v súčasnom období stretávanie sa otca s maloletým nie je v záujme maloletého dieťaťa, pretože je nevyhnutné stabilizovať psychický stav otca a dodržiavať jeho pravidelné kontroly u psychiatra. Otec nerealizoval styk s dieťaťom za prítomnosti psychologičky na referáte poradensko-psychologických služieb.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že matka nechce pripustiť jeho kontakt s maloletým, pretože ho obviňuje z ukončenia ich spolužitia, nenávidí ho, čo prenáša na maloletého. Zo znaleckého posudku č. 31/2012 zo dňa 31. 12. 2012 vyplýva, že je potrebný kontakt medzi ním a maloletým. Nestýkal sa s maloletým na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, pretože nemal dôveru v jeho pracovníkov, ktorí mu opakovane nevedeli pomôcť pri jeho ťažkostiach pri úprave styku s maloletým. Uviedol, že nevie ovplyvniť antagonistický postoj matky voči nemu, ktorý prenáša aj na maloletého. Podľa jeho názoru nie je v záujme maloletého, aby sa s ním stýkalo na úradoch, resp. iných oficiálnych miestach. Maloletý má právo na pokojné a šťastné detstvo.

Počas prebiehajúceho súdneho konania Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. -153 zo dňa 12. 06. 2013 zmenil uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -136 o predbežnom opatrení tak, že upravil styk otca s maloletým na každú stredu v nepárnom týždni roka v čase od 15.00 hod. do 16.00 hod. a to v priestoroch Referátu poradensko- psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny N. A. M..

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ďalej aj „O. s. p.“), vec preskúmal podľa § 212 ods. 1, 2 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 25 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej aj „ZoR“), ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

V zmysle platnej právnej úpravy, pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154 O. s. p.); pri rozhodovaní nemôže prihliadať na okolnosti, ktoré by len prípadne mohli v budúcnosti nastať, alebo anticipovať (predvídať) skutočnosti, ktoré v čase vyhlásenia ešte nenastali; nemôže akceptovať ani skutočnosti, ktoré nastali v minulosti, avšak v čase vyhlásenia rozhodnutia už netrvajú. Skutkový a právny stav v čase vyhlásenia rozhodnutia je pre súd záväzným.

Ak by sa v čase po rozhodnutí o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohode rodičov o výkone rodičovských práv a povinností zmenili pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť toto rozhodnutie alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu na strane niektorého z rodičov, ako aj zmenu pomerov na strane dieťaťa. Pod pojmom zmena pomerov rozumie zákon len podstatnú a závažnú zmenu, nie zmeny krátkodobého charakteru; malo by ísť o podstatné zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový základ rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností alebo rozhodnutia súdu o schválení dohody rodičov o rodičovských právach a povinnostiach. Pri rozhodovaní musí súd prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia, ako aj na právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa (čl. 18 ods. 1- obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa; základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa), ale aj v iných právnych predpisoch (čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky - starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť).

Treba zdôrazniť, že rodič má právo stýkať sa s dieťaťom, nie je to však jeho povinnosť a nemožno ho k tomu nútiť. Ak by styk s rodičom negatívne vplýval na záujmy dieťaťa, súd po tomto zistení obligatórne styk maloletého dieťaťa s rodičom obmedzí alebo ho aj zakáže.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že okresný súd o predchádzajúcej úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému C. L. rozhodol rozsudkom v júni 2011 s určením výživného (120 Eur) a zameškaného výživného (400 Eur) od otca a s úpravou styku otca s maloletým dieťaťom. V priebehu aktuálneho súdneho konania predbežným opatrením okresný súd zakázal styk otcovi s dieťaťom až do právoplatného skončenia vo veci samej; odvolací súd toto rozhodnutie zmenil a otcovi styk dočasne upravil.

Otec sa od apríla roku 2013 s maloletým nestýka.

Vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie; zo znaleckého posudku (č.l. 78 - 98 spisu) vyplynulo, že maloleté dieťa potrebuje kontakt so svojím otcom; nebolo jednoznačne preukázané, že jeho styk s otcom je jednoznačným a jediným ohrozujúcim faktorom výchovy zdravého telesného a duševného vývoja. Zlepšenie stavu dieťaťa vyžaduje kooperáciu rodičov a ďalších príbuzných, intenzívnu a dlhodobú psychiatrickú a psychologickú intervenciu. U otca sú nutné pravidelné kontroly v psychiatrickej ambulancii, užívanie liekov a úplná abstinencia od alkoholu.

Odvolanie matky nie je dôvodné.

Matka namietala predovšetkým nedostatky, týkajúce sa vykonávania dôkazov a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv účastníka nie je ani postupom, ktorým by mu súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodnutie o tom, ktoré dôkazy vykoná, patrí výlučne súdu, a nie účastníkovi konania (§ 120 ods. 1 O. s. p.). Ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môže to viesť nanajvýš k jeho nesprávnym skutkovým záverom, a teda v konečnom dôsledku aj k nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k zmätočnosti rozhodnutia (viď napr. aj rozhodnutia uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993 a pod č. 125/1999).

Vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci (dlhodobá neprítomnosť otca, nerealizovanie styku otca s maloletým dieťaťom) by nebolo ani hospodárne ani účelné, aby sa kategoricky trvalo na doplnení

dokazovania; bolo by to i na úkor efektívnosti rozhodovania, pretože de facto nedochádza k styku otca s maloletým. Nebolo preto nutné pristúpiť k radikálnemu riešeniu, ktoré by predstavovalo vyhovenie návrhu matky a zakázať styk otca s maloletým, keď z obsahu spisu vyplýva, že už v čase rozhodovania prvostupňového súdu sa otec, berúc ohľad na záujem maloletého dieťaťa, fakticky vzdal svojho práva na styk s dieťaťom. Jediným kritériom vyslovenia zákazu styku rodiča s maloletým dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem maloletého dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva; v danom prípade žiadna z uvedených podmienok nebola splnená. Preto nebolo potrebné tento zákaz vysloviť aj v súdnom rozhodnutí.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok okresného súdu vrátane súvisiaceho výroku o trovách prvostupňového konania, pri ktorom okresný súd správne aplikoval ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., ako vecne správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., z ktorého vyplýva, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.