Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_13C-263-2014.pdf
PDF · 81.13 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/263/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci navrhovateľa: Ľ. Q., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I. Č.. XX, štátny občan SR, proti odporcovi: C. Q., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H.Ý. Q. Č.. XXX, štátny občan SR, o zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi ako plnoletému dieťaťu naposledy určovanú rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k.15P/286/2009-114 zo dňa 28.9.2010 právoplatným dňa 2.5.2011, a to s účinnosťou od 31.8.2014.
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 18.08.2014 domáhal zrušenia svojej vyživovacej povinnosti voči odporcovi stanovenej naposledy rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 15Nc 930/93-52 z dôvodu ukončenia štúdia na Dopravnej akadémie v Ž.
Na pojednávaní dňa 25.11.2014 navrhovateľ zotrval na podanom návrhu, pretože odporca ukončil štúdium. Odporca na pojednávaní uviedol, že si je vedomý, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči nemu musí byť zrušená, pretože ukončil štúdium na dopravnej akadémii k 31.08.2014, ďalej na vysokej škole neštuduje a je zamestnaný.
Súd okrem výsluchu účastníkov na pojednávaní vykonal dokazovanie aj oboznámením s predloženými listinnými dôkaznými prostriedkami a zistil nasledovný skutkový stav:
Z rodného listu odporcu mal súd preukázané, že navrhovateľ je otcom odporcu.
Z rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 15P/286/2009-114 zo dňa 28.09.2010 súd zistil, že týmto rozsudkom bol navrhovateľ zaviazaný prispievať na výživu vtedy ešte mal. syna C. nar. 16.06.1993, sumou 73,- eur s účinnosťou od 01.09.2009. Rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 7CoP/93/2010-133 zo dňa 09.02.2011. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02.05.2011.
Z potvrdenia Dopravnej akadémie v Ž. zo dňa 01.10.2014 bolo preukázané, že odporca bol do dňa 31.08.2014 študentom na Dopravnej akadémii, C. Z. X, XXX XX Ž..
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ZR): Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 78 ods. 1 ZR: Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
V zmysle § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Zánik vyživovacej povinnosti v zmysle vyššie citovaného ustanovenia je u každej oprávnenej osoby individuálnou záležitosťou a je potrebné preto zvažovať viaceré faktory rozhodujúce pre posúdenie nadobudnutia schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť a z toho vyplývajúci zánik vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu. Okrem štúdia ako prípravy na budúce povolanie je potrebné zohľadniť napríklad aj schopnosť zamestnať sa alebo vykonávať prácu a majetkové pomery dieťaťa. Dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, keď je samostatne schopné uspokojovať svoje potreby z pravidelnej odmeny za svoju prácu, pričom musí ísť o prácu, ktorá zodpovedá jeho psychickým a fyzickým schopnostiam a potrebám spoločnosti.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporca po ukončení štúdia nastúpil do práce, tak, ako to aj sám potvrdil na pojednávaní. V súčasnosti má odporca stále zamestnanie, a teda je schopný sám sa živiť, čím sú splnené predpoklady na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči nemu. Napokon odporca sám vo svojom vyjadrení na pojednávaní tieto skutočnosti potvrdil a nepopieral ich, medzi účastníkmi teda v podstate ani nebolo sporu o tom, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa k odporcovi zanikla.
Na základe uvedených skutočností a citovaných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa ust. § 142 ods.1 OSP zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 OSP by mal navrhovateľ ako úspešný účastník (keďže návrhu bolo v celom rozsahu vyhovené) voči odporcovi právo na náhradu trov konania. Navrhovateľ si počas konania neuplatnil právo na náhradu trov konania. Vzhľadom na to, že navrhovateľ náhradu trov konania nežiadal priznať, súd navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo
vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, ak nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. v platnom znení).