Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-61-2014.pdf
PDF · 78.56 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/61/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov: matka Z. K., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N.., v súčasnosti M. S. XXXX/XX-XX, F. K. a otec: T. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX, M., v konaní o návrhu otca na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, na odvolanie matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 20P/198/2013-139 zo dňa 9. apríla 2014, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že návrh otca na zvýšenie výživného na maloletého T. V., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol o povinnosti matky platiť zvýšené výživné na maloletého T. V. (ďalej „maloletý“) vo výške 95 Eur mesačne s účinnosťou od 01.05.2013. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.05.2013 do 31.03.2014 v celkovej výške 165 Eur povolil matke splácať v splátkach po 5 Eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšnej časti návrh otca, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti matke platiť zvýšené výživné v celkovej výške 150 Eur zamietol.
Vychádzal zo zistenia, že naposledy o vyživovacej povinnosti matky bolo rozhodnuté rozsudkom okresného súdu Martin zo dňa 21.09.2011 č. k. 20P/30/2011-161 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 29.02.2012, sp. zn. 6CoP/1/2012, ktorým bola matke uložená povinnosť platiť výživné na maloletého vo výške 80 Eur mesačne. Následne otec aj matka žiadali zmenu tohto rozhodnutia, otec zvýšenie výživného a matka naopak zníženie výživného. Tieto ich návrhy boli v celom rozsahu zamietnuté. Otcov návrh rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. 23P/204/2012-62 zo dňa 12.11.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 9CoP/10/2013 zo dňa 07.03.2013. Návrh matky bol zamietnutý rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. 23P/228/2012-20 zo dňa 12.11.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 8CoP/10/2013-43 zo dňa 25.02.2013.
Pri rozhodovaní o aktuálnom návrhu otca na zvýšenie výživného okresný súd zisťoval v súlade s ust. § 78 Zákona o rodine, či od posledného rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti matky došlo k zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu (zvýšenie) doteraz určeného výživného. Porovnaním týchto pomerov zistil, že v priebehu času došlo k zmene pomerov na strane maloletého, ktorý je už na druhom stupni základnej školy - 6. triede, v čase predchádzajúceho rozhodovania bol štvrtákom.
Výdavky sa zvýšili nielen prechodom na druhý stupeň, ale má aj vyššie výdavky v súvislosti s uspokojovaním bežných hmotných potrieb. Ďalej prihliadal na vývoj cien, ktorý sa prejavil zvýšením finančných prostriedkov potrebných na úhradu všetkých potrieb maloletého, ale aj na zvýšení výdavkov rodičov či už s bývaním alebo uspokojovaním ostatných potrieb rodiny. U maloletého pribudli výdavky na mimoškolské aktivity, ktorým sa začal venovať, najmä futbalu. V súvislosti s pomermi na strane matky konštatoval, že u nej výraznejšia zmena nenastala, naďalej je na materskej dovolenke s dcérou T. vzhľadom na jej nepriaznivý zdravotný stav, ktorý si vyžaduje osobitnú celodennú starostlivosť. Rodičovský príspevok sa jej zvýšil len minimálne, má však možnosť požiadať o príspevok na výživu rozvedenej manželky od bývalého manžela a tak si zlepšiť finančnú situáciu. Ďalej prihliadol na zmenu, ktorá nastala u otca, ktorého príjem sa zvýšil o približne 191 Eur v porovnaní s obdobím posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti. Neprihliadal na skutočnosť, že manželka otca maloletého je opätovne nezamestnaná, uznal, že má sťaženú situáciu pri hľadaní zamestnania vzhľadom nato, že má len základné vzdelanie, ale zdôraznil, že musí vynaložiť viac úsilia, aby aj ona zlepšila finančnú situáciu v rodine.
O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. tak, že žiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie obaja rodičia maloletého.
Otec maloletého namietal, že zvýšenie výživného zo sumy 80 Eur na sumu 95 Eur mesačne je absolútne nepostačujúce a je neadekvátne k veku maloletého, jeho potrebám a záľubám. Uviedol, že v konaní jasne preukázal, že matka maloletého sa rozviedla iba účelovo, aby sa príjem jej manžela nebral do úvahy pri určení vyživovacej povinnosti, naďalej však žijú v spoločnej domácnosti a vychovávajú spoločnú dcéru.
Okrem vyživovacej povinnosti k maloletému má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére M. V., ktorá je žiačkou 3. triedy Základnej školy vo Vrútkach. Tejto uhrádza polovicu mesačných nákladov, okresný súd sa však touto okolnosťou nezaoberal.
Ďalej poukázal nato, že matka maloletého nejaví o maloletého žiadny záujem a okrem úhrady výživného mu ničím neprispieva na úhradu potrieb.
Matka v podanom odvolaní namietala, že okresný súd nezobral do úvahy v plnom rozsahu potreby jej maloletej dcéry, ktorá pre svoj zdravotný stav ma zvýšené výdavky na lieky, stravu, nevynímajúc zvýšenú osobnú starostlivosť, keďže býva často chorá. Tieto okolnosti jej zároveň bránia nájsť si riadne zamestnanie a boli dôvodom, pre ktorý jej bola predĺžená doba vyplácania rodičovského príspevku a do veku 6-tich rokov dcéry.
Matka sa zároveň písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 30.06.2014 vyjadrila k odvolaniu otca . Uviedla, že tvrdenia týkajúce sa jej osoby v podanom odvolaní nie sú pravdivé. Pokiaľ prišla na návštevu k maloletému vždy mu niečo doniesla. Aj v čase, keď už ich stretnutia neprebiehali vďaka otcovi maloletého a jeho manželke, mu nosila darčeky do školy a podobne. Komunikácia s jej osobou zo strany otca maloletého sa obmedzuje iba na žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. , za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p. rozsudok okresného súdu zmenil tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia podľa § 220 O.s.p..
Hmotnoprávnou podmienkou zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je v zmysle ust. § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine zmena pomerov. Musí však ísť o takú zmenu pomerov, ktorá sa zásadnejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom.
Okresný súd v podstate náležite vymedzil rozhodujúce okolnosti, pri ustálení stavu veci však dôsledne neprihliadal na (všetky) ním zistené skutočnosti. Základným rozdielom v prístupe odvolacieho súdu (k právnemu) posúdeniu veci, ktorý podmienil aj odlišné závery oproti okresnému súdu, je dôsledné rešpektovanie uvedeného ustanovenia Zákona o rodine. Podstatou rozhodnutia o zmene výšky vyživovacej povinnosti je totiž posúdenie zmeny v skutkových okolnostiach (v pomeroch účastníkov), ku ktorým došlo po predchádzajúcom rozhodnutí o vyživovacej povinnosti.
Na strane otca k podstatnej zmene pomerov od času posledného rozhodovania v zásade nedošlo. Prestal síce vykonávať živnostenskú činnosť, avšak je v pracovnom pomere v spoločnosti KIA, kde dosahuje priemerný čistý zárobok okolo 660 Eur, čo je porovnateľné s jeho príjmom počas živnostenského podnikania. Vyživovaciu povinnosť, na ktorú poukazoval v podanom odvolaní k dcére M. mal už v čase predchádzajúceho rozhodovania. Rovnako zásadná zmena pomerov nenastala ani u matky maloletého od obdobia posledného rozhodovania. Táto je stále na rodičovskej dovolenke s maloletou T..
Okresný súd konštatoval, že otec už skôr podával návrh na zvýšenie výživného, ktorý bol však zamietnutý a rozsudkom okresného súdu zo dňa 12.11.2012, ktorý bol potvrdený rozsudkom krajského súdu zo dňa 07.03.2013. Následne otec po uplynutí ani nie 2 mesiacov podal opätovne návrh na zvýšenie výživného, o ktorom bolo rozhodované v prejednávanej veci. Zmenou, ktorú považoval otec za významnú na strane maloletého bol nástup na II. stupeň základnej školy. Nebolo však zistené, že by boli zvýšené výdavky spojené s týmto štúdiom na strane maloletého. K zmene pomerov, ktoré existovali v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o zamietnutí návrhu otca na zvýšenie výživného ku dňu rozhodovania okresného súdu v prejednávanej veci nedošlo k takom zásadnom rozsahu, ktorý by odôvodňoval určenie výživného tak, ako to žiadal otec.
Krajský súd preto rozsudok okresného súdu zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. písm. a/ O.s.p. a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletého je konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.