Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/79/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporkyni T. L., B.. XX. XX. XXXX, X. Z. L., W. XXX/X, v konaní o zaplatenie 5 025,34 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 2 564,23 eur a úroky z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 25,38 eur od 21. 06. 2011, zo sumy 25,78 eur od 21. 07. 2011, zo sumy 26,20 eur od 21. 08. 2011, zo sumy 26,62 eur od 21. 09. 2011, zo sumy 27,04 eur od 21. 10. 2011, zo sumy 27,47 eur od 21. 11. 2011, zo sumy 27,91 eur od 21. 12. 2011, zo sumy 18,36 eur od 21. 01. 2012, zo sumy 28,81 eur od 21. 02. 2012, zo sumy 29,28 eur od 21. 03. 2012, zo sumy 29,74 eur od 21. 04. 2012, zo sumy 10,22 eur od 21. 05. 2012, zo sumy 30,70 eur od 21. 06. 2012, zo sumy 31,19 eur od 21. 07. 2012 do 06. 08. 2012, úroky z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 2 607,86 eur od 04. 08. 2012 do 30. 08. 2012, zo sumy 2 577,86 eur od 31. 08. 2012 do 21. 09. 2012, zo sumy 2 527,86 eur od 22. 09. 2012 do 26. 10. 2012, zo sumy 2 477,86 eur od 27. 10. 2012 do 30. 11. 2012, zo sumy 2 427,86 eur od 01. 12. 2012 do 27. 12. 2012, zo sumy 2 377,86 eur od 28. 12. 2012 do 25. 01. 2013, zo sumy 2 327,86 eur od 26. 01. 2013 do 25. 02. 2013, zo sumy 2 317,86 eur od 26. 02. 2013 do 26. 02. 2013, zo sumy 2 277,86 eur od 27. 02. 2013 do 23. 03. 2013, zo sumy 2 267,86 eur od 24. 03. 2013 do 27. 03. 2013, zo sumy 2 247,86 eur od 28. 03. 2013 do 29. 03. 2013, zo sumy 2 227,86 eur od 30. 03. 2013 do 09. 04. 2013, zo sumy 2 215,86 eur od 10. 04. 2013 do 17. 04. 2013, zo sumy 2 207,86 eur od 18. 04. 2013 do 18. 04. 2013, zo sumy 2 199,86 eur od 19. 04. 2013 do 22. 06. 2013, zo sumy 2 189,86 eur od 23. 06. 2013 do 29. 06. 2013, zo sumy 2 179,86 eur od 30. 06. 2013 do 16. 08. 2013, zo sumy 2 154,86 eur od 17. 08. 2013 do 12. 10. 2013, zo sumy 2 129,86 eur od 13. 10. 2013 do 19. 12. 2013, zo sumy 2 104,86 eur od 19. 12. 2013 do 29. 09. 2014, zo sumy 2 084,86 eur od 30. 09. 2014 do 17. 10. 2014 a zo sumy 2 044,86 eur od 18. 10. 2014 do zaplatenia, v mesačných splátkach po 60,-eur, prvá splátka splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo aj len jednej splátky.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Písomným návrhom, doručeným súdu dňa 05. 06. 2014, uplatnil navrhovateľ voči odporkyni pohľadávku 5 025,34 eur, úroky z omeškania z jednotlivých splátok za obdobie od 21. 06. 2010 do 06. 08. 2012 vo výške 167,77 eur a úroky z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 5 025,34 eur od 07. 08. 2012 do zaplatenia. Poukázal na to, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 27. 06. 2012 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a. s. Bratislava

a ním, ako postupníkom, navrhovateľovi bola postúpená pohľadávky voči odporcovi. Postupca a odporca uzatvorili dňa 24. 07. 2008 Zmluvu č. 334042366, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy Slovenská sporiteľňa, a. s. poskytla odporcovi peňažné prostriedky, pričom podmienky čerpania, podmienky splácania peňažných prostriedkov a podmienky pre neplnenie zmluvných povinností a ďalšie náležitosti, sú upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky bola navrhovateľovi postúpená pohľadávka voči odporcovi vo výške 6 715,47 eur, ktorá pozostávala z istiny 5 643,08 eur, riadneho úroku 657,22 eur, úroku z omeškania 409,19 eur a ostatného príslušenstva 5,98 eur. Navrhovateľ však jednoznačne uviedol, že predmetom tohto konania sú len splátky splatné od 20. 06. 2010 do 20. 07. 2016 v počte 74 a celkovej výške 5 025,34 eur. Splátky pôvodne splatné od 20. 08. 2012 do 20. 07. 2016 sa stali splatnými dňa 06. 08. 2012, kedy navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.

Odporkyňa uviedla, že má dlh, ktorý vznikol v dôsledku toho, že nesplácala riadne úver, ktorý jej bol poskytnutý Slovenskou sporiteľňou. Dôvodom bola jej zlá sociálna situácia, nakoľko je na rodičovskej dovolenke a jej súčasný príjem spolu s rodinnými prídavkami na dve deti je 250,-eur. Je slobodná, žije s priateľom v rodinnom dome patriacom jeho rodičom. Okrem tohto dlhu má ešte tri exekúcie, ktoré spláca po 20,-eur mesačne a dlh zo stavebného úveru po 100,-eur mesačne, takže za obživu jej zostáva čiastka 40,-eur. Dlh navrhovateľovi je preto schopná splácať maximálne po 50 - 60,-eur mesačne. Spochybnila však výšku dlhu uplatnenú v tomto konaní, pretože po doručení návrhu zaplatila dve splátky (20,-eur a 40,-eur) a aj v období, ktoré je predmetom tohto konania, poukazovala splátky. Na pojednávaní predložila doklady preukazujúce, že splácala navrhovateľovi úver, ktorý je predmetom tohto konania a to najskôr na účet pôvodného veriteľa (splátky uhradené dňa 20. 01. 2012 a 18. 05. 2012) a od splátky zaplatenej dňa 30. 08. 2012 poukazovala finančné prostriedky na účet, ktorý jej oznámil navrhovateľ vo výzve k úhrade zo dňa 18. 07. 2012. Odporkyňa uviedla, že kvôli tomuto úveru ju doma navštívili dvaja muži, jeden na osobnom motorovom vozidle so žilinskou značkou (pravdepodobne P.. O.) a ďalší na aute s banskobystrickou poznávacou značkou. Muž so žilinskou značkou od nej chcel len občiansky preukaz, nakoľko sa presťahovala a nebýva už na adrese uvedenej v zmluve o úvere. Občiansky preukaz tomuto mužovi predložila a on si ho prefotil do svojho mobilného telefónu. Z týmto mužom hovorila večer pred domom, v ktorom býva a to pri pouličnom osvetlení. Dotyčný muž pri tomto rozhovore sedel v aute a ona stála pri okienku auta. Na žiadosť tohto muža podpísala listiny, ktoré si neprečítala, pričom jej bolo povedaná, že podpisuje iba doklad o tom, že súhlasí s prefotením občianskeho preukazu a že sa jej zmenilo bydlisko. Opis listín, ktoré podpísala, jej nebol odovzdaný. Druhý muž, ktorý prišiel na aute s banskobystrickou poznávacou značkou len zisťoval, či muž, ktorý ju v tejto veci navštívil predtým, si prefotil jej občiansky preukaz - tomuto mužovi už nepodpisovala žiadne listiny.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že Slovenská sporiteľňa, a. s. Bratislava a odporkyňa uzavreli dňa 24. 07. 2008 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0334042366, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru odporkyni vo výške 100 000,-Sk pri úrokovej sadzbe 18,15 % ročne. Odporkyňa sa zaviazala úver splatiť v 96-tich mesačných splátkach po 2 046,-eur, v ktorej splátke bol zahrnutý aj poplatok za správu úveru 60,-Sk mesačne. Splatnosť prvej splátky bola určená na deň 20. 08. 2008 a konečná splatnosť úveru na deň 20. 07. 2016 s tým, že splátky boli splatné vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. RPMN bola určená vo výške 22,33 %, priemerná hodnota RPMN 15,96 % a celkové náklady spojené s úverom 99 486,80 eur. Slovenská sporiteľňa, a. s., ako postupca a navrhovateľ, ako postupník, uzavreli dňa 24. 03. 2011 zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bola aj pohľadávka voči odporkyni vo výške 6 715,48 eur, z čoho istina bola 5 643,08 eur a príslušenstvom pohľadávky celkom 1 072,39 eur. Postupca Slovenská sporiteľňa, a. s. listom zo dňa 18. 07. 2012 oznámila odporkyni, že došlo k postúpeniu pohľadávky. Tým mal súd preukázanú vecnú aktívnu legitimáciu navrhovateľa v tomto konaní.

Listom zo dňa 18. 07. 2012 vyzval navrhovateľ odporkyňu, aby najneskôr do 28. 07. 2012 uhradila dlh v celkovej výške 6 894,69 eur na účet XXXXXXXXXX/XXXX. Súčasne jej oznámil, že vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 18. 07. 2012. Zo zostavy prehľadu transakcií úveru súd zistil, že dňa 24. 07. 2008 bolo uskutočnené bezhotovostné čerpanie úveru 97 301,-eur, keď súčasne bol zaúčtovaný spracovateľský poplatok dojednaný v zmluve o splátkovom úvere vo výške 2 699,-Sk. Navrhovateľ predložil históriu úveru len do 31. 10. 2011 pričom tvrdil, že od postúpenia pohľadávka do podania žaloby odporkyňa na úver nesplatila nič. Výpismi z účtu však odporkyňa preukázala, že dňa 20. 01. 2012 zaplatila splátku 10,-eur. 18. 05. 2012 splátku 20,-eur (tieto splátky poukázala na pôvodný účet vedený

Slovenskou sporiteľňou). Následne už poukazovala ďalšie splátky na účet označený navrhovateľom vo výzve na úhradu. Na tento účet dňa 30. 08. 2012 zaplatila 30,-eur, dňa 21. 09. 2012 zaplatila 50,- eur, 26. 10. 2012 zaplatila 50,-eur, 30. 11. 2012 zaplatila 50,-eur. 27. 12. 2012 zaplatila 50,-eur, 25. 01. 2013 zaplatila 50,-eur, 25. 02. 2013 zaplatila 10,-eur, 26. 02. 2013 zaplatila 40,-eur, 23. 03. 2013 zaplatila 10,-eur, 27. 03. 2013 zaplatila 20,-eur, 29. 03. 2013 zaplatila 20,-eur, 09. 04. 2013 zaplatila 12,-eur, 17. 04. 2013 zaplatila 8,-eur, 18. 04. 2013 zaplatila 8,-eur, 22. 06. 2013 zaplatila 10,-eur, 29. 06. 2013 zaplatila 10,-eur, 29. 06. 2013 zaplatila 10,-eur, 16. 08. 2013 zaplatila 25,-eur, 12. 10. 2013 zaplatila 25,-eur, 19. 12. 2013 zaplatila 25,-eur, 29. 09. 2014 zaplatila 20,-eura 17. 10. 2014 zaplatila 40,-eur. Celkom teda odporkyňa zaplatila od 20. 01. 2012 do 17. 10. 2014 na úhradu tohto úveru spolu 613,-eur. Výzvou k úhrade zo dňa 18. 07. 2012 navrhovateľ vyzval odporkyňu, aby najneskôr do 28. 07. 2012 zaplatila čiastku 6 894,69 eur a súčasne vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 18. 07. 2012. Nakoľko iné dôkazy predložené neboli, súd ustálil, že od 15. 07. 2009, kedy pôvodný veriteľ zaúčtoval bezhotovostnú splátku úveru 94,-eur až do 20. 01. 2012, kedy odporkyňa preukázala splátku 10,-eur na účet pôvodného veriteľa, nebol úver splácaný. Pokiaľ preto navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, tento postup nie je v rozpore s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) v znení platnom v čase uzavretia zmluvy (1) Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Zmluva o splátkovom úvere bola uzavretá dňa 24. 07. 2008, teda za účinnosti zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSÚ“).

Podľa § 2 písm. a, b/ ZSÚ v znení platnom v čase uzavretia zmluvy sa na účely tohto zákona rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1, 2 ZSÚ v znení platnom v čase uzavretia zmluvy (1) Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. 4) (2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchod. zák.“) v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, touto časťou sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.

Zmluva o splátkovom úvere z ktorej navrhovateľ uplatňuje nárok v tomto konaní, je podľa svojho obsahu spotrebiteľskou zmluvou, takže právne vzťahy účastníkov sa spravujú zákonom o spotrebiteľských úveroch a ak tento zákon neupravuje niektorú otázku, nastupuje právna úprava spotrebiteľského práva v širšom zmysle slova podľa Občianskeho zákonníka. Aj keď sa podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka jedná o tzv. absolútny obchod, ale pri spotrebiteľských zmluvách sa ustanovenia Obchodného zákonníka môžu použiť iba v prípade, ak by táto úprava bola výhodnejšia ako úprava Občianskeho zákonníka.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni úver 100 000,-Sk (3 319,39 eur) za podmienok dojednaných v zmluve o splátkovom úvere zo dňa 4. 07. 2008. Odporkyňa nedodržala zmluvné dojednanie splácať úver v pravidelných mesačných splátkach po 2 046,-eur (67,91 eur) splatných vždy k 20. dňu v mesiaci, v dôsledku čoho navrhovateľ po tom, ako mu bola pohľadávka postúpená, vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Súdu nebol predložený doklad o doručení výzvy k úhrade odporkyni (táto listina však odporkyni nesporne bola doručená, nakoľko ju predložila na pojednávaní), a preto súd vychádzal z predpokladu, že výzva bola odovzdaná na poštovú prepravu dňa 19. 07. 2012, doručená odporkyni dňa 21. 07. 2012. Pri zachovaní lehoty upravenej v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, posledným dňom na zaplatenie dlžnej sumy bol 5. august 2012. Nakoľko sa jedná o nedeľu, v zmysle § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka povinnosť odporkyne splatiť celý dlh naraz nastala dňom 06. 08. 2012.

Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 103 Obč. zák., ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenia predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, by sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa podmienok dojednaných v zmluve o splátkovom úvere odporkyňa bola povinná splácať úver v mesačných splátkach splatných vždy 20. dňa toho ktorého mesiaca, pričom každá splátka sa v zmysle ustanovenia § 103 Obč. zák. premlčuje v 3-ročnej premlčacej dobe. Nakoľko návrh na začatie konania bol súdu doručený dňa 05. 06. 2014, všetky splátky, ktoré boli splatné do 05. 06. 2011, sú premlčané. Aj keď sa odporkyňa v konaní premlčania nedovolala, v predmetnej veci sa jedná o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, a potom súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. prihliadol na premlčanie nároku pokiaľ sa navrhovateľ domáhal priznania splátok splatných od 20. 06. 2010 do 05. 06. 2011 (nakoľko splatnosť bola dojednaná na 20. deň v mesiaci, posledná premlčaná je splátka splatná 20. 05. 2011) a v tejto časti návrh zamietol.

Odporkyňa nesporne podpísala dňa 15. 02. 2013 listinu s názvom „Dohoda o uznaní záväzku“. Predmetná dohoda bola však pripravená vo formulárovej podobe, čiže jej obsah nemohla odporkyňa žiadnym spôsobom ovplyvniť. Je nepochybné, že navrhovateľ mienil uzavretím tejto dohody dosiahnuť splatenie úveru zo spotrebiteľskej zmluvy, pričom týmto spôsobom by si zabezpečil plnenie aj v prípade premlčaného dlhu. Potvrdzuje to samotné dojednanie v bode 2 posledná veta, v ktorom je predtlačené vyhlásenie, že „osoby uvedené v bode 1.2a alebo 3 tejto dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch“. Sama táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že formulárová dohoda o uznaní záväzku obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom, čiže je absolútne neplatným právnym úkonom. Zákon síce umožňuje uznať aj premlčaný dlh, ale uznanie takéhoto dlhu podľa § 558 Obč. zák. je právne účinné iba v prípade, ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Odporkyňa nemala vedomosť o premlčaní dlhu a ani ho nemienila uznať, nakoľko jej výpoveďou bolo preukázané, že podpisom potvrdzovala iba súhlas s prefotením jej občianskeho preukazu, teda údaj, ktorý je uvedený v bode 3.5 tejto dohody. Súd takisto zohľadnil okolnosti, za ktorých k tejto dohode malo dôjsť, nakoľko podľa výpovede odporkyne listinu podpísala večer iba pri pouličnom osvetlení cez okienko motorového vozidla, ktoré riadil P. O.. Už táto skutočnosť spochybňuje relevantnosť listiny ako dohody o uznaní záväzku so všetkými dôsledkami. Uznanie dlhu plynúceho zo spotrebiteľskej zmluvy nemá vplyv na spotrebiteľskú stránku vzťahu, a preto postupom podľa § 558 Obč. zák. nemožno platne uznať dlh, ktorý odporuje predpisom na ochranu spotrebiteľa.

Podľa zmluvy o splátkovom úvere bola odporkyňa povinná splácať úver v mesačných splátkach po 67,91 eur. V období od 20. 06. 2011 do 20. 06. 2012 bola odporkyňa povinná zaplatiť 13 splátok, takže mala zaplatiť spolu 882,83 eur. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že tieto splátky splatila čiastočne a to platbou dňa 20. 01. 2012 vo výške 10,-eur a dňa 18. 05. 2012 vo výške 20,-eur. Nakoľko odporkyňa neurčila inak, v zmysle § 566 ods. 2 Obč. zák. sa pri čiastočnom plnení peňažného dlhu plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky. Po započítaní tejto platby predstavuje dlh odporkyne na splátkach, ktoré mala zaplatiť do 20. 06. 2012, spolu 852,83 eur. V tejto časti preto súd návrhu vyhovel.

Podľa § 503 ods. 1 prvá veta Obchod. zák., záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky.

Podľa § 121 ods. 3 Obč. zák., príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

V zmysle tejto právnej úpravy je potrebné rozlišovať zmluvné úroky a úroky z omeškania, na ktoré vzniká veriteľovi právo zo zákona. Oneskoreným zaplatením úrokov z úveru však nevzniká veriteľovi právo na ďalšie úroky z omeškania (R 70/1995). Občiansky zákonník ani neumožňujú veriteľovi požadovať od dlžníka príslušenstvo pohľadávky, t. j. úroky z omeškania, pre prípad omeškania s platením iného príslušenstva pohľadávky (Rc 5/2006). Z toho dôvodu bola odporkyňa povinná platiť veriteľovi do zosplatnenia úveru zmluvné úroky, ktoré podľa špecifikácie predloženej navrhovateľom predstavujú zo splátok splatných od 20. 06. 2011 do 20. 06. 2012 čiastku 519,37 eur. Potom z priznanej čiastky 852,83 eur pripadá na istinu čiastka 333,46 eur.

Po vyhlásení splatnosti celého úveru ku dňu 18. 07. 2012 však navrhovateľovi už vzhľadom na citovanú právnu úpravu nepatrí dojednaný úrok z úveru vo výške 8,15 % ročne. Zmluvný úrok, ako odplata za poskytnuté peňažné prostriedky, totiž prislúcha veriteľovi len za dojednanú dobu poskytnutia úveru. Pokiaľ preto navrhovateľ žiadal priznať po zosplatnení celého dlhu aj úroky z úveru, v tejto časti jeho návrh nebol dôvodný. Podľa špecifikácie navrhovateľa, ktorá tvorí súčasť jeho podania zo dňa 08. 10. 2014, z dojednanej splátky 67,91 eur mesačne by zo splátok splatných od 18. 07. 2012 do 20. 07. 2016 bola započítaná na istinu čiastka 2 294,40 eur. Po pripočítaní tejto sumy k zosplatnenej istine 882,83 eur, bol nárok navrhovateľa dôvodný vo výške 3 177,23 eur, z čoho na istinu pripadá 2 657,86 eur a na úroky z úveru 519,37 eur. Odporkyňa však preukázala, že v období, ktoré je predmetom tohto konania, zaplatila celkom 613,-eur (do zosplatnenia čiastku 30,-eur a po zosplatnení až do rozhodnutia súdu 583,-eur). Nakoľko odporkyňa neurčila inak, v zmysle § 566 ods. 2 Obč. zák. sa pri čiastočnom plnení peňažného dlhu plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, takže súd priznal navrhovateľovi čiastku 2 564,23 eur, z čoho 519,37 eur pripadá na úroky z úveru a 2 044,86 eur na istinu.

Navrhovateľ žiadal priznať okrem istiny vo výške 5 025,34 eur aj úroky z omeškania z jednotlivých splátok od 21. 06. 2010 do zosplatnenia, ktorých výšku uviedol v kapitalizovanej sume 167,77 eur. Okrem toho navrhovateľ žiadal priznať úroky z omeškania z istiny 5 025,34 eur vo výške 8,75 % ročne od 07. 08. 2012 do zaplatenia.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení platnom k 31. 01. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Európskou centrálnou bankou bola určená základná úroková sadzba pre obdobie platné od 20. 06. 2011 do 13. 07. 2011 vo výške 1,25 %, od 13. 07. 2011 do 09. 11. 2011 vo výške 1,5 %, od 09. 11. 2011 do 14. 12. 2011 vo výške 1,25 %, od 14. 12. 2011 do 08. 05. 2013 vo výške 0,75 %. Nakoľko úroky z omeškania predstavujú túto sadzbu zvýšenú o 8 percentuálnych bodov, navrhovateľom uplatnené úroky z omeškania 8,75 % ročne za celú dobu omeškania do zaplatenia, nie sú v rozpore s právnymi predpismi.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd priznal navrhovateľovi požadované úroky z omeškania 8,75 % ročne. Pretože nárok na priznanie splátok splatných do 05. 06. 2011 bol zamietnutý z dôvodu premlčania, súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania zo splátok, ktoré boli splatné od 20. 06. 2011 do 20. 06. 2012 (následne k 18. 07. 2012 už došlo k zosplatneniu celého dlhu). Úroky z omeškania však súd priznal iba z tej časti splátky, ktorá podľa špecifikácie predloženej navrhovateľom bola započítaná na istinu - 25,38 eur na splátku splatnú 20. 06. 2011, 25,78 eur na splátku splatnú 20. 07. 2011, 26,20 eur na splátku splatnú 20. 08. 2011, 26, 62 eur na splátku splatnú 20. 09. 2011, 27,04 eur na splátku splatnú 20. 10. 2011, 27,47 eur na splátku splatnú 20. 11. 2011, 27,91 eur na splátku splatnú 20. 12. 2011, 18,36 eur na splátku splatnú 20. 01. 2012 (súd započítal platbu 10,-eur zaplatenú odporkyňou dňa 20. 01. 2012), 28,81 eur na splátku splatnú 20. 02. 2012, 29,28 eur na splátku splatnú 20. 03. 2012, 29,74 eur na splátku splatnú 20. 04. 2012, 10,22 eur na splátku splatnú 20. 05. 2012 (súd započítal úhradu odporkyne 20,-eur dňa 18. 05. 2012), 30,70 eur na splátku splatnú 20. 06. 2012, 31,19 eur na splátku splatnú 20. 07. 2012. Úroky z omeškania z jednotlivých splátok súd priznal v zmysle právnej úpravy od nasledujúceho dňa po ich splatnosti do lehoty požadovanej navrhovateľom, t. j. do 06. 08. 2012.

Ku dňu 18. 07. 2012 navrhovateľ zosplatnil celý dlh, pričom po zosplatnení navrhovateľovi patria úroky z omeškania len zo zosplatnenej istiny, čo v danom prípade je 2 627,86 eur. V čase od zosplatnenia do splatnosti zosplatnenej istiny, t. j. do 06. 08. 2012, odporkyňa dňa 03. 08. 2012 zaplatila splátku 20,-eur, takže súd priznal úroky z omeškania zo sumy 2 607,86 eur od 04. 08. 2012 do zaplatenia. Po zosplatnení však odporkyňa časť dlhu splatila (poukázala navrhovateľovi na ním označený účet spolu 583,- eur), pričom tieto splátky súd v súlade s ustanovením § 566 ods. 2 Obč. zák. započítal vždy na istinu, takže zaplatením tej ktorej splátky došlo o výšku splátky aj k zníženiu dlžnej tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku. Tvrdenie navrhovateľa, že všetky platby dokladované odporkyňou boli zaúčtované na splátky dlhu, ktorý nie je predmetom konania, súd nezohľadnil. Navrhovateľ totiž v návrhu na začatie konania jednoznačne uviedol, že od postúpenia pohľadávky odporkyňa do podania návrhu, t. j. do 05. 06. 2014, nezaplatila žiadnu splátku. Toto tvrdenie navrhovateľa vyvrátila odporkyňa predložením listinných dôkazov, správnosť ktorých navrhovateľ nespochybnil. Tým bolo preukázané, že od 20. 06. 2011 do začatia súdneho konania, t. j. do 05. 06. 2014, odporkyňa zaplatila 553,-eur a po začatí konania zaplatila dve splátky spolu 60,-eur, takže uhradila spolu 613,-eur. Potom je nesporné, že navrhovateľ tieto platby neevidoval a až potom, ako ich odporkyňa preukázala, účelovo začal tvrdiť, že ich zaúčtoval na dlh, ktorý nie je predmetom tohto konania. Odporkyňa však jednoznačne uviedla, že týmito platbami platila mesačné splátky a nikdy nedala súhlas veriteľovi, aby ich započítal na iné splátky, ktoré nie sú predmetom tohto konania. Po započítaní platieb odporkyne ku dňu rozhodovania súdu, preto zostala neuhradená istina 2 044,86 eur, z ktorej je odporkyňa povinná platiť požadované úroky z omeškania 8,75% ročne od 18. 10. 2014 do zaplatenia. Súčasne odporkyňa je povinná splatiť aj sumu 519,37 eur, t. j. úroky z úveru do zosplatnenia, z ktorej sumy však už navrhovateľovi úroky z omeškania nepatria.

V časti, pokiaľ navrhovateľ uplatnil vyššiu sumu, ako bola priznaná týmto rozsudkom, návrh dôvodný nebol, a preto súd návrh vo zvyšku zamietol.

S poukazom na ustanovenie § 160 ods. 1 O. s. p. súd povolil odporkyni na zaplatenie dlžnej sumy mesačné splátky vo výške, ktorú sama navrhla, t. j. 60,-eur. Súd zohľadnil sociálnu situáciu odporkyne, ktorá okrem rodičovského príspevku a rodinných prídavkov na dve deti nemá žiaden príjem. Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 514 ods. 1 O. s. p.), a preto ak sa v budúcnosti sociálna situácia odporkyne zlepší, nič jej nebude brániť poukazovať navrhovateľovi vyššie splátky, pričom navrhovateľ je povinný tieto vyššie splátky prijať. Pokiaľ však odporkyňa povolené splátky nedodrží, nezaplatením čo aj len jednej splátky sa stane splatným celý dlh naraz.

Náhradu trov konania si podľa § 151 ods. 1 O. s. p. uplatnil iba navrhovateľ, ktorý mal úspech v konaní len čiastočný (v podstate úspech navrhovateľa a odporkyne bol rovnaký, keď z uplatnenej sumy 5 025,34 eur bola navrhovateľovi priznaná suma 2 564,23 eur a úroky z omeškania len zo sumy 2 044,86 eur). Potom súd v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p. žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.