Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/29/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a sudkýň JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci mal. M. F., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, dieťa otca K. F., trvale bytom L. XX, Q., a matky M. Q., trvale bytom Q. XXXX/XX, M., t.č. Brekov 199, zast. JUDr. Petrom Gdovinom, advokátom, Námestie slobody 12, Humenné, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. - 92 zo dňa 12.08.2014 takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Humenné sp.zn. -50 zo dňa 12.11.2008 tak, že zvýšil výživné pre mal. M. F. zo strany otca zo sumy 1.000,- Sk na 150 Eur mesačne s účinnosťou od 01.04.2014 tak, že zvýšené výživné je povinný zasielať vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého.

Vyčíslil nedoplatok na zvýšenom výživnom za čas od 01.04.2014 do 31.07.2014 sumou 464 Eur, ktorý otcovi povolil splátky po 50 Eur mesačne počnúc mesiacom september 2014 tak, že splátky má zasielať spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého.

Vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, že matka maloletého požiadala o zmenu rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. - 50 zo dňa 12.11.2008 v časti týkajúcej sa výživného pre mal. M. tak, že žiadala zaviazať otca prispievať na výživu sumou 200 eur mesačne s účinnosťou od 01.04.2014 dôvodniac, že došlo k zmene pomerov tak na strane maloletého, ako aj na strane otca.

Otec maloletého žiadal návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť.

Kolízny opatrovník navrhol návrhu matky vyhovieť z dôvodu zmeny pomerov.

Súd prvého stupňa citujúc ustanovenia § 62 ods. 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine a po vykonanom dokazovaní zistil, že na starne maloletého, ako aj na strane rodičov došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného zo strany otca. Od poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. zo dňa 12.11.2008 uplynulo už takmer 6 rokov. Okrem základnej zmeny pomerov, ktorá sa týka veku, sa u maloletého zmenili aj jeho ďalšie

potreby, stúpli náklady na jeho výchovu a výživu v súvislosti s rastom cien tovarov, potravín a iných životných nákladov, ktoré je súd povinný pri posudzovaní otázky zmeny pomerov zohľadniť. V čase poslednej úpravy výživného bol maloletý žiakom 3. ročníka ZŠ, a od septembra 2014 nastúpi do 9. ročníka ZŠ. Matka bola živnostníčka, s príjmom podľa jej vyjadrenia okolo 497,90 eur mesačne v čistom, základ dane z príjmu otca bol podľa daňového priznania 0 eur. Vtedy poberal čiastočný invalidný dôchodok vo výške 171,40 eur mesačne. Okrem mal. M. mal otec navyše vyživovaciu povinnosť k dvom synom, H. a U., ktorí sú už plnoletí a schopní sami sa živiť. V súčasnosti je príjem matky podľa jej vyjadrenia na úrovni okolo 475 eur mesačne. Otec maloletého ukončil živnosť ku dňu 01.09.2013 aj napriek tomu, že k uvedenému dňu bol jeho základ dane z príjmu 2.179,60 eur, čiže nepodnikal so stratou, k čomu treba pripočítať aj skutočnosť, že medzi výdavky neovplyvňujúce základ dane bola zahrnutá osobná spotreba otca maloletého vo výške 2.200 eur, čo znamená že za čas od 01.01.2013 do 31.08.2013 mal príjem 4.379,60 eur, teda mesačne 547,45 eur a ak k tomu pripočítame invalidný dôchodok, vychádza jeho príjem na 756,75 eur mesačne. V súlade s princípom potencionality príjmov prvostupňový súd skonštatoval, že pri určovaní výživného prihliada na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného aj v prípade, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Súd je preto toho názoru, že bolo v schopnostiach a možnostiach otca mať uvedený príjem aj v čase od 01.09.2013, ak by nebol zrušil živnosť a z tohto predpokladu pri zvýšení výživného aj vychádzal. Situáciu, v ktorej je otec maloletého si spôsobil sám zo subjektívnych dôvodov s prihliadnutím aj na jeho trestnú činnosť zločin neodvedenia dane a poistného, ktorá mu bola preukázaná v súdnom konaní v zmysle súdnych rozhodnutí Okresného súdu Humenné sp. zn. a Krajského súdu Prešov sp. zn. . Jeho povinnosťou je naďalej splácať dlhy, ktoré má a nie nachádzať spôsoby ako sa im vyhnúť, keďže mohol Sociálnu poisťovňu požiadať aj o nižšie splátky. Ako rodič maloletého dieťaťa je v zmysle Zákona o rodine aj on povinný zabezpečovať synovi M. výživu, kým nebude schopný živiť sa sám, všetky výdavky dieťaťa nemôže znášať len matka, ktorá sa o maloletého aj osobne stará a tým si sčasti plní voči nemu vyživovaciu povinnosť. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd zmenil rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. -50 zo dňa 12.11.2008 tak, že zvýšil výživné pre mal. M. F. zo strany otca zo sumy 1 000,- Sk na 150 eur mesačne s účinnosťou od 01.04.2014. Nedoplatok na zvýšenom výživnom je za čas od 01.04.2014 do 31.07.2014 464 eur, pretože za tieto 4 mesiace predstavuje zvýšené výživné 600 eur (150 € x 4 mesiace), pričom otec maloletého platil v tomto období výživné po 34 eur mesačne, teda zaplatil 136 eur (34 € x 4 mesiace). Na tento nedoplatok súd povolil otcovi splátky po 50 eur mesačne počnúc mesiacom september 2014 v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. .

Výrok o trovách konania bol súdom prvého stupňa odôvodnený ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletého M.. V odvolaní poukázal na to, že bol odsúdený právoplatne na trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu. V zmysle § 6 ods. 1,2 Živnostenského zákona nemôže vykonávať živnostenskú činnosť, lebo nie je bezúhonným. Trestným rozsudkom mu bolo uložené uhradiť dlh na poistnom vo výške 4 9455 Eur, čo realizuje v splátkach, Je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 201,84 Eur mesačne. Tým, že bol právoplatne odsúdený je znevýhodnený aj na trhu práce, má problém s pracovným uplatnením. Od 10.08.2014 pracuje ako vodič na základe dohody o pracovnej činnosti pre LIEBE IM HERZEN, s.r.o., Slovenská 69, Prešov, kde vykonáva prácu 10hod/ týždenne za 2,023 Eur/hod., pričom v auguste 2014 zarobil v čistom 52,69 Eur.

V ďalšom poukázal na rozsudok sp. zn. - 412 zo dňa 04.05.2012, kedy bol návrh na zvýšenie výživného na mal. M. na sumu 80 Eur zamietnutý z dôvodov okolností, ktoré boli na strane odporcu.

V odvolaní poukázal na svoje príjmy, ktoré sú invalidný dôchodok vo výške 201,84 Eur, práca na dohodu 80 Eur, spolu 282 Eur. Jeho výdavkami sú nájomné vo výške 128 Eur, elektrina vo výške 22 Eur, výživné vo výške 34 Eur, dlh na výživnom 40 Eur a splátka sociálnej poisťovni 50 Eur, spolu 274 Eur. Na živobytie mu ostáva 8 Eur mesačne, pritom suma životného minima pre rok 2014 pre dospelú osobu je 198,09 Eur mesačne. Navrhol preto napadnutý rozsudok zrušiť v plnom rozsahu.

K odvolaniu otca mal. M. sa vyjadrila matka maloletého tak, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný a vecne správny a vydaný na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a náležite odôvodnený. Súd v napadnutom rozsudku správne porovnal pomery v čase posledného rozhodovania o výživnom,

odkedy uplynulo viac ako 6 rokov a došlo k podstatnej zmene pomerov tak na strane maloletého, ako aj u povinného. Mal. M. navštevuje posledný 9.ročník základnej školy, s čím sú spojené zvýšené výdavky.

Rovnako došlo k výraznej zmene pomerov aj u odporcu a to, že mu odpadla vyživovacia povinnosť voči synom Šimonovi a H. F. vo výške po 66,38 Eur mesačne na každého, čo predstavuje mesačne sumu 132,76 Eur. K tvrdeniu odvolateľa, že ukončil živnostenskú činnosť z dôvodu, že bol právoplatne odsúdený pre trestný čin neodvedenia dane a poistného uviedla, že rozsudok v uvedenej veci nadobudol právoplatnosť 30.01.2013 a odporca sám na pojednávaní tvrdil, že živnosť ukončil z dôvodu, že mu rástli dlhy. Podnikal však aj po právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku, t.j. od 30.01.2013 až do 31.08.2013, keď za toto obdobie mal príjem 32 256,72 Eur, čo predstavuje sumu 4 032,09 Eur mesačne. Základ dane za uvedené obdobie činil 2 179,60 Eur a osobná spotreba 2 200 Eur. Súd prvého stupňa preto správne vypočítal jeho príjem za uvedené obdobie spolu s invalidným dôchodkom vo výške 756,75 Eur mesačne.

Matka maloletého poukázala aj na tvrdenie otca na pojednávaní dňa 21.05.2014, že nemá žiaden príjem z inej závislej činnosti, a až keď bolo zistené pre akú firmu pracuje, predložil dohodu o pracovnej činnosti so spoločnosťou LIEBE IM HERZEN, s.r.o. Prešov. Ani jeho tvrdenie, že týždenne pracuje 10 hodín nie je pravdivé, lebo za 10 hodín nie je možné fyzicky vykonať jednu cestu do Rakúska a späť a rozviesť 6 - 8 žien na rôzne miesta v Rakúsku a po ceste naspäť porozvážať rovnaký počet žien po celom Slovensku. Jeho príjem za túto činnosť je v skutočnosti oveľa vyšší. Navrhla preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

K odvolaniu otca mal. M. sa kolízny opatrovník nevyjadril.

Krajský súd v Prešove ( ďalej len „odvolací súd“ ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov ( ďalej len O.s.p. ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( § 204 ods. 1 O.s.p. ), preskúmal rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 1,2 O.s.p. po tom čo oznámil dňa 11.11.2014 na verejnú tabuľu súdu, že bude verejne vyhlásený rozsudok vo veci a zistil, že odvolanie otca mal. M. nie je dôvodné.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť ( § 62 ods. 1,2,4,5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ).

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie ( § 75 ods. 1 Zákona o rodine ).

Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možná len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov ( § 75 ods. 1 a 3 Zákona o rodine ).

Odvolací súd ma jednoznačne za to, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne vo veci aj rozhodol. V celom rozsahu poukazuje na správne presvedčivé a výstižné dôvody, ktoré sú uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje v zmysel ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p.

V zmysle citovanej právnej úpravy pri zmene rozhodnutia o výške výživného bolo nevyhnuté zisťovať takú výraznú zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletého dieťaťa, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného. Súd prvého stupňa správne porovnal pomery existujúce v čase posledného

rozhodovania o výške výživného zo súčasnými pomermi, ktoré sa zmenili a ktoré odôvodňujú zmenu výšky výživného pôvodne stanovenú rozhodnutím súdu. Správne súd prvého stupňa teda ustálil, že nastala zmena pomerov u maloletého M., a to v súvislosti jednak s tým, že od poslednej úpravy výživného uplynula doba 6 rokov, maloletý je starší s vyššou potrebou výdavkov, je v 9. ročníku základnej školy, s čím sú tiež zvýšené výdavky. Došlo k zmene pomerov aj na strane otca a to najmä v tom, že mu odpadli dve vyživovacie povinnosti, na ktoré uhrádzal sumu spolu vo výške 132,76 Eur. Aj keď otec v súčasnej dobe už nie je samostatne zárobkovo činnou osobou, súd prvého stupňa správne prihliadal na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, ako na vyživou povinného otca.

Aj odvolací súd má za to, že bolo správne zvýšiť výživné na mal. M. zo strany otca zo sumy 1 000 Sk, čo je 33,20 Eur na sumu 150 Eur mesačne od 01.04.2014 tak ako to žiadala matka maloletého. Pôvodne určené výživné na mal. M. bolo v rozsahu 33,20 Eur, čo sa približuje k minimálnemu výživnému, ktoré je povinný uhrádzať aj rodič bez akéhokoľvek príjmu. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že otcovi odpadli dve vyživovacie povinnosti, čím jeho výdavky v porovnaní s minulým obdobím sa výrazne znížili.

Odvolací súd vychádzajúc zo zákonných ustanovení Zákona o rodine poukazuje aj na to, že hľadiskami určujúcimi rozsah vyživovacej povinnosti súd odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti a možnosti povinného. Je potrebné vychádzať z toho, že výživné má zabezpečiť približne také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Primeraná hranica výživného je daná samotnou spotrebnou povahou výživného, v ktorej je potrebné uspokojovať aj rozumné ďalšie potreby dieťaťa nad hranicou základných potrieb, pokiaľ ich uspokojovanie dovoľujú možnosti a schopnosti povinného rodiča. Pri ustálení výšky výživného je nutné vziať do úvahy aj priamu starostlivosť o maloleté dieťa zo strany rodiča, ktoré mu bolo zverené do starostlivosti.

K odvolacím dôvodom otca maloletého dieťaťa je potrebné ešte uviesť, že súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci a vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci. Ani skutočnosť, že otec spáchal trestný čin, nemôže byť na škodu mal. Timotea, ktorého povinnosť vyživovať mu vyplýva zo zákona. Aj keď otec je povinný uhradiť dlh na poistnom v prospech sociálnej poisťovne, ktorý aktuálne uhrádza v mesačných splátkach po 50 Eur, nemôže to byť dôvodom na nezvyšenie výživného zo strany otca. Jednak tak, ako bolo správne súdom prvého stupňa uvádza, je v schopnostiach otca zabezpečiť si vyšší príjem a tiež je možné dohodnúť so sociálnou poisťovňou nižšie splátky, aby ich uhrádzanie nebolo na úkor vyživovacej povinnosti k mal. M..

Odvolací súd tiež ako nedôveryhodné hodnotí tvrdenie otca maloletého, že vykonáva na základe dohody o pracovnej činnosti pre spoločnosť LIEBE IM HERZEN, s.r.o. práce týždenne 10 hod., lebo za 10 hodín nie je možné porozvážať zo Slovenska do Rakúska ženy tam a späť. Pre správne rozhodnutie vo veci taktiež nie je smerodajné ani to, že rozsudkom č.k. - 412 zo dňa 04.05.2012 bol zamietnutý návrh na zvýšenie výživného na mal. M.. Zmena pomerov bola správne zistená tak u oprávneného mal. M., ako aj u otca až od 01.04.2014.

Ak ďalej odvolateľ poukazuje na svoje príjmy a výdavky a tvrdí, že životné minimum na dospelú osobu pre rok 2014 je suma 198,09 Eur mesačne, je to suma konečná nie až po odpočítaní výdavkov. Otec však preukázateľne má vyšší príjem, ako je táto suma.

Súd prvého stupňa teda správne rozhodol, keď zvýšil výživné zo strany otca na mal. M. zo sumy 33,20 Eur na sumu 150 Eur mesačne počnúc 01.04.2014 a správne vypočítal aj dlžné výživné za obdobie od 01.04.2014 do 31.07.2014 vo výške 464 Eur. Správne súd prvého stupňa tiež postupoval, keď takto vyčíslené výživné povolil otcovi splácať v 50 Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vo výroku vecne správny potvrdil v celom rozsahu.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko predmetné konanie je konaním, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.