Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2C-138-2011.pdf
PDF · 84.81 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-2C/138/2011
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v právnej veci navrhovateľa: NO.11 LTD, so sídlom Zahraničný riadený fond spoločnosti (B.V.I.), LTD. z OMC Chambers, P.O.BOX 3152, Road Town, Tortola, Britské panenské ostrovy, zastúpeného Advokátskou kanceláriou FELIX NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 37 928 422, proti odporcovi: V. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom N. K. Y.M. XXX, občan SR, zastúpenému JUDr. Andrejom Patakym, advokátom so sídlom Hlavné námestie 2, Kežmarok, o zaplatenie 137,16 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Po právoplatnosti tohto uznesenia bude vec p o s t ú p e n á Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou so sídlom Žellova 2, 829 24 Bratislava 25.
III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť v prospech žalovaného náhradu trov konania v sume 108,26 eur z titulu trov právneho zastúpenia v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia k rukám právneho zástupcu žalovaného.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 21.4.2011 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie dlžného poistného vo výške 137,16 eur a poplatku z omeškania 0,2 % denne zo sumy 137,16 eur od 9.8.1996 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
Návrh odôvodnil tým, že odporca si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a neuhradil dlžné poistné na zdravotné poistenie v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 273/1994 Z.z., v dôsledku čoho sa dostal do omeškania s úhradou dlžného poistného, preto je povinný uhradiť aj poplatok z omeškania vo výške 0,2% z dlžnej sumy poistného za každý kalendárny deň omeškania. Rozpis dlžných súm poistného a poplatku z omeškania navrhovateľ priložil v prílohe.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že ako postupník uzavrel so správcom konkurznej podstaty pôvodného veriteľa - úpadcu PERSPEKTÍVA DRUŽSTEVNÁ ZDRAVOTNÁ POISŤOVŇA v konkurze, IČO: 31 629 962 ako postupcom Zmluvu o postúpení pohľadávok z 7.7.2005, na základe ktorej navrhovateľ nadobudol pohľadávku voči odporcovi, ktorá je predmetom tohto návrhu, spolu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo zo strany postupcu odporcovi oznámené. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Podľa názoru navrhovateľa vyššie uvedeným spôsobom bola preukázaná aktívna legitimácia navrhovateľa ako postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. V danej súvislosti navrhovateľ poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 210/01 z 11.6.2003.
Podľa § 103 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len "O.s.p.") kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Podľa § 7 ods. 1 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
Podľa § 7 ods. 2 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
Podľa § 7 ods. 3 O.s.p. iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.
Jednou zo základných podmienok konania je právomoc súdu na konanie a rozhodovanie vo veci. Právomoc súdu je vymedzená v citovanom ustanovení § 7 O.s.p.
Predmetom tohto konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie dlžného poistného a poplatku z omeškania. Uplatnený nárok navrhovateľ odvodzuje z poistného vzťahu medzi jeho právnym predchodcom a odporcom, ktorý bol jeho poistencom. Vznik a zánik zdravotného poistenia, ako aj povinnosť platiť poistné a tiež oznamovacia povinnosť boli v rozhodujúcom čase upravené zákonom č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní (ďalej len "zák. č. 273/1994
Z. z."), ktorý patrí do oblasti verejného práva. Za občianskoprávne vzťahy treba v zmysle § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokladať majetkové vzťahy medzi fyzickými a právnickými osobami, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj právne vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony. Z uvedeného vyplýva, že Občiansky zákonník upravuje všeobecné majetkové a osobné vzťahy založené na princípe právnej rovnosti a autonómie ich subjektov. Naproti tomu subjekty právnych vzťahov, medzi ktoré patria aj poistné vzťahy zo zdravotného poistenia podľa zák. č. 273/1994 Z. z., vystupujú v pomere nadriadenosti a podriadenosti, t. j. v nerovnoprávnom postavení. Právny vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom nie je teda občianskoprávnym vzťahom, ale vzťahom verejnoprávnym. Uvedené sa týka aj nároku na dlžné poistné, ktorý je dlhom z práva verejného, pri vymáhaní ktorého účastníci nie sú v súkromno-právnom vzťahu, t.j. v občianskoprávnom alebo obchodnom. Vznik, trvanie, zmenu, ale tiež zánik takejto pohľadávky nemožno posudzovať podľa ustanovení súkromného práva, t.j. Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka. Pri vymáhaní poistného na zdravotné poistenie, ako aj poplatku z omeškania nie je teda navrhovateľ s odporcom v súkromnoprávnom vzťahu, preto pohľadávku, ktorá vznikla zo vzťahu verejného práva, nemožno považovať za pohľadávku, ktorá má rovnakú povahu ako pohľadávka z práva súkromného.
Podľa § 18 ods. 1 bod 3 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým bol zrušený zák. č. 273/1994 Z. z. (ďalej
len "zák. č. 581/2004 Z. z."), úrad vykonáva dohľad nad verejným zdravotným poistením tým, že vydáva platobné výmery vo veciach uplatnených zdravotnou poisťovňou, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedených preddavkov na poistné alebo neodvedeného nedoplatku na poistnom podľa osobitného predpisu, úroky z omeškania a pohľadávky vyplývajúce z nezaplatenej úhrady za neodkladnú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu.
Podľa § 85h ods. 1 zák. č. 581/2004 Z. z. zdravotná poisťovňa uplatňuje na úrade nárok na dlžné poistné, nárok na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004.
Podľa § 85h ods. 2 zák. č. 581/2004 Z. z. zdravotná poisťovňa vymáha pohľadávky na poistnom vrátane poplatku z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004, na základe právoplatného rozhodnutia úradu.
Podľa § 85h ods. 3 zák. č. 581/2004 Z. z. úrad vydáva platobné výmery vo veciach poplatkov z omeškania, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004.
Z vyššie cit. ustanovení vyplýva, že oprávneným na vydávanie platobných výmerov vo veciach poplatkov z omeškania, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004, je Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Uvedené potvrdzuje aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Rks 1/2010 zo dňa 21. apríla 2010, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol spor o právomoc podľa § 8a O.s.p. v skutkovo obdobnej veci a vyslovil, že na rozhodnutie o nároku navrhovateľa na zaplatenia poplatku z omeškania podľa § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z. vo výške 0,2 % za každý deň omeškania je daná právomoc Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V odôvodnení predmetného uznesenia Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že "z citovaných právnych noriem vyplýva, že bolo povinnosťou zdravotnej poisťovne podľa § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z., pokiaľ zistila nedostatky uvedené v § 23 ods. 1, predpísať platiteľovi poistného poplatok
z omeškania vo výške 0,2 % z dlžnej sumy poistného za každý kalendárny deň, prípadne odo dňa pôvodnej splatnosti poistného za príslušný kalendárny mesiac alebo odo dňa skrátenia tohto poistného za príslušný kalendárny mesiac do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet príslušnej zdravotnej poisťovne a zrušením zákona č. 273/1994 Z. z. zákonom č. 581/2004 Z. z., účinnosťou tohto zákona dňom 1.11.2004, prešla táto povinnosť na úrad podľa § 85h ods. 3 v spojení s § 18 ods. 1 tohto zákona."
Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia rozhodovanie vo veciach zaplatenia dlžného poistného a poplatku z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004, patrí do právomoci Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, a to ako orgánu štátnej správy na úseku zdravotnej starostlivosti, ktorý je príslušný o uplatnenom nároku navrhovateľa rozhodnúť. Súd preto dospel k záveru, že nemá právomoc rozhodovať o uplatnenom nároku navrhovateľa. Nakoľko ide o neodstrániteľnú podmienku konania, súd konanie v súlade s vyššie cit. ust. § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil a súčasne rozhodol o tom, že po právoplatnosti tohto uznesenia postúpi vec príslušnému orgánu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p., teda ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Navrhovateľ tým, že podal na súd návrh na začatie konania vo veci, v ktorej nie je daná právomoc súdu na konanie, zavinil, že toto konanie sa muselo zastaviť.
Súd priznal žalovanému náhradu trov účelne vynaložených na bránenie svojho práva, a to náhradu trov konania predstavujúcich trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 108,26 eur.
Súd priznal žalovanému trovy právneho zastúpenia pozostávajúce z jednotlivých úkonov právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 v spojení s § 14 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a z náhrad hotových výdavkov v zmysle § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky, a to nasledovne:
1/ Odmena za úkony právnej služby (§ 14 Vyhlášky):
- prevzatie a príprava zastúpenia 2.8.2011 16,60 eur
- podanie odporu proti platobného rozkazu 2.8.2011 16,60 eur
- účasť na pojednávaní dňa 9.7.2012 16,60 eur
- účasť na pojednávaní - vyhlásenie rozhodnutia 12.7.2012 4,15 eur
- odvolanie voči rozsudku 21.8.2012 16,60 eur
Spolu odmena 70,55 eur
2/ Režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)
- 2 x 7,41 eur (rok 2011) 14,82 eur
- 3 x 7,63 eur (rok 2012) 22,89 eur
Spolu 37,71 eur
Spolu teda súd priznal žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 108,26 eur a je toho názoru, že ide o trovy konania, ktoré žalovaný účelne vo vecnej a časovej súvislosti musel vynaložiť v súvislosti s týmto konaním.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu v Kežmarku.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.