Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5To-69-2014.pdf
PDF · 74.57 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/69/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Babjaka a zo sudcov JUDr. Petra Chovanku a JUDr. Jána Deáka, o odvolaní obžalovaného P. K. proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp.zn. 2 T 208/2013 z 11.3.2014, na verejnom zasadnutí konanom dňa 25.novembra 2014 jednohlasne takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného P. K. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresného súdu boli obžalovaní 1/ ml.P. K. a 2/ P. K. uznaní za vinných zo spolupáchateľstva zločinu lúpeže podľa §188 ods.1 Tr.zák. s poukazom na § 20 Tr.zák., ktorý spáchali tak, že
dňa 17.12.2012 v presne nezistenom čase asi o 04.00 hodine v meste Zvolen, okres Zvolen na križovatke ulíc Topoľová a Mateja Bela, po predchádzajúcej vzájomnej dohode fyzicky napadli K. K., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom J., E. č.XXXX/X a to tak, že keď odišiel z pohostinstva Tempo na ulici Pribinovej smerom po ulici Mateja Bela a rozchádzal s kamarátkou C. K., nar.XX.XX.XXXX, na križovatke s ulicou Topoľová, pribehla k nim L. M., nar.XX.XX.XXXX, ktorá sa dohodla s C. K., že pôjdu spolu domov, pričom keď od K. K. odišli, spoza smetných košov k nemu prišiel ml.P. K. a P. K., na čo ho P. K. sotil na zem, kde ho následne spolu s P. K. začali kopať nohami do oblasti trupu a hlavy, pritom mu P. K. zo zadného vrecka vytiahol peňaženku, a následne spolu bežali na ulicu Rudolfa Jašíka, čím týmto konaním K. K., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom J., E. č.XXXX/X, spôsobili škodu odcudzením finančnej hotovosti vo výške 50,-€, podľa odborného vyjadrenia škodu za odcudzenie peňaženky vo výške 5,-€ a podľa znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru chirurgia M.. Q. mu spôsobili zranenie, a to pomliaždenie hlavy v oblasti ľavého nadočnicového oblúka s povrchovou odreninou, ktoré si nevyžiadalo jeho práceneschopnosť.
Obžalovaný ml. P. K. ( ohľadne ktorého odvolania podané, boli medzičasom vzaté späť ) bol postihnutý podmienečným trestom odňatia slobody.
Ohľadne obžalovaného P. K. ( a sčasti aj obžalovaného ml.P. K. ) bolo napokon rozhodnuté tak, že podľa § 188 ods.1 Tr.zák. s použitím ust. § 38 ods.2 Tr.zák., § 46 Tr.zák. okresný súd uložil obžalovanému P. K. trest odňatia slobody vo výmere 3 roky nepodmienečne.
Podľa § 48 ods.2 písm.a) Tr.zák. ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods.1,2 Tr.por. obžalovaní ml.P. K. a P. K. sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne:
Poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., krajská pobočka Banská Bystrica, Skuteckého 22, 974 04 Banská Bystrica škodu vo výške 13,45 eur,
Poškodenému K. K., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom J., E. XXXX/X škodu vo výške 55 eur.
Podľa § 288 ods.2 Tr.por. poškodeného K. K., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom J., E. XXXX/X odkázal so zvyškom nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie . V odôvodnení tohto rozsudku okresný súd poukázal na úvod najmä na obhajobu oboch obžalovaných, ktorí trestnú činnosť v zásade popierali ( poškodeného K. K. fyzicky nenapadli, peniaze mu nezobrali a 50 eurovou bankovkou, ktorou na záver platili v pohostinstve Milionár, tak táto pochádzala od C. K. ).
Popri iných dôkazoch, ktoré dotvárali zistený skutkový stav ( svedkovia T. Q., M. K., A. M., C. M. ) okresný súd poukázal ďalej najmä na údaje poškodeného K. K., svedkýň C. K. a L. M..
Poškodený K. K. potvrdil, že bol v rozhodnom čase ( a najmä v prítomnosti C. K. ) napadnutý neznámymi útočníkmi, ktorí mu aj zobrali peňaženku s peniazmi. Keďže predtým sedel a popíjal v pohostinstve Tempo vo Zvolene aj s oboma obžalovanými, pričom poškodený sám platil, podozrieval oboch obžalovaných, že oni boli útočníkmi, pretože jedine títo vedeli, kde má poškodený peňaženku.
Svedkyňa C. K. usvedčovala oboch obžalovaných zo spáchania stíhaného skutku, kvalifikovaného ako spolupáchateľstvo zločinu lúpeže, a to ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní, pričom podstata jej výpovedí je vyjadrená vo výroku napadnutého rozsudku.
Oboch obžalovaných v prípravnom konaní usvedčovala zo stíhaného skutku aj svedkyňa L. M.. Pokiaľ na hlavnom pojednávaní svoje vyjadrenia z prípravného konania korigovala ( neuviedla, že obaja obžalovaní boli útočníci, avšak to ani nevylúčila ), okresný súd zmenu jej výpovede v prospech obžalovaných v konečnom dôsledku nevyhodnotil, pretože táto svedkyňa aj na hlavnom pojednávaní potvrdila, že v rozhodnom čase napokon obžalovaný P. K. vybral 50 eurovú bankovku z cudzej peňaženky a túto peňaženku odhodil do smetného koša.
S prihliadnutím aj na ďalšie skutočnosti, ktoré osvetľovali to, čo sa v rozhodnom čase stalo ( okrem iného znalecký posudok M.. Q. o zranení poškodeného, ako aj lekárska správa M.. E. Z. o zranení poškodeného ) okresný súd uzavrel, že obaja obžalovaní sa dopustili zločinu lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 188 ods.1 Tr.zák., s poukazom na § 20 Tr.zák. tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku, pretože spoločným konaním proti poškodenému použili násilie a týmto sa zmocnili jeho peňaženky a peňazí.
Pri ukladaní a výmere trestu obžalovanému P. K. okresný súd prihliadol najmä na to, že: v čase spáchania skutku bol vo veku dovŕšených 21 rokov; poľahčujúca okolnosť zistená nebola; nebola zistená ani priťažujúca okolnosť, pretože hoci sa obžalovaný dostal v minulosti dvakrát do rozporu s Trestným zákonom, hľadí sa naňho akoby nebol odsúdený; obžalovaný sa v minulosti dopustil nielen prečinu krádeže podľa § 212 ods.2 písm.a) Tr.zák., ale aj zločinu lúpeže podľa § 188 ods.2 Tr.zák.; obžalovaný sa teda opätovne dopustil zločinu lúpeže a preto je potrebné postihnúť ho v rámci zákonnej trestnej sadzby ( 3 až 8 rokov odňatia slobody ) nepodmienečným trestom odňatia slobody, hoci na dolnej hranici tejto trestnej sadzby a so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaný doposiaľ nevykonával nepodmienečný trest odňatia slobody.
V časti, v ktorej mal okresný súd uplatnené nároky na náhradu škody ( zo strany Všeobecnej zdravotnej poisťovne, resp. poškodeného K. K. ) za náležite preukázané, zaviazal oboch obžalovaných k úhrade škody spoločne a nerozdielne a pokiaľ tomu u poškodeného K. K. sčasti tak nebolo, tento bol odkázaný so zvyškom nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Proti napadnutému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný P. K., ktoré aj písomne zdôvodnil a navrhoval, aby bol napadnutý rozsudok zrušený a on spod obžaloby oslobodený, pretože bol okresným súdom neprávom odsúdený.
Obžalovaný zdôrazňoval najmä, že: neboli vypočutí dôveryhodní svedkovia; do úvahy bola bratá výpoveď svedkyne, ktorú on ( obžalovaný ) nechal pre jej povesť ( a táto sa mu chce teda pomstiť ); pokiaľ okresný súd uviedol, že v minulosti neviedol riadny život, tak to nezodpovedá skutočnosti ( pracoval v minulosti v K. vo J., teraz pracuje v M. a má priateľku, s ktorou čaká dieťa ).
Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr.por. napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce, pričom dospel k právnemu názoru, že odvolanie obžalovaného P. K. nie je dôvodné a treba ho zamietnuť podľa § 319 Tr.por. Pokiaľ ide o výrok o vine obžalovaného P. K., treba konštatovať, že okresný súd vykonal všetky relevantné dôkazy, tieto náležite vyhodnotil a spôsob vyhodnotenia dôkazov preskúmateľne a logicky rozviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku. V podrobnostiach treba odkázať na argumentáciu okresného súdu ( ktorú už krajský súd vyššie sčasti naznačil ), ako ohľadne skutkových zistení, tak aj právnej kvalifikácie.
Skutočne bolo preukázané mimo rozumných pochybností, že obžalovaný P. K., spolu s ml. P. K. spoločne proti poškodenému K. K. použili násilie a odcudzili mu peňaženku s peniazmi, tak ako je to popísané vo výroku napadnutého rozsudku, čím sa dopustili v spolupáchateľstve zločinu lúpeže podľa § 188 ods.1 s poukazom na § 20 Tr.zák.
Z odpisu z registra trestov na obžalovaného P. K., ako aj z pripojených spisov Okresného súdu Zvolen sp.zn. 5 T 33/08 a 2 T 127/08 vyplýva, že obžalovaný P. K. ( ešte ako mladistvý ) sa dopustil nielen v auguste 2006 prečinu krádeže podľa § 212 ods.2 písm.a) Tr.zák. ( vlámaním do predajne a odcudzením potravín ), ale aj v auguste 2007 zločinu lúpeže podľa § 188 ods.1, ods.2 písm.d) Tr.zák., použitím násilia voči dieťaťu a odcudzením mu peňazí.
Hoci trojročná skúšobná doba pri podmienečnom odsúdení P. K. uplynula 22.4.2012 ( v ktorej sa osvedčil ), už v decembri 2012 sa opätovne dopustil teraz prejednávaného zločinu lúpeže.
Za týchto okolností bolo potrebné obžalovaného P. K. už postihnúť nepodmienečným trestom odňatia slobody. Pokiaľ okresný súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody nepodmienečný na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby ( to znamená v trvaní troch rokov ), krajský súd to akceptuje, pretože odvolanie nebolo podané v neprospech obžalovaného ( a preto nemožno zhoršovať jeho procesnú situáciu ) a na druhej strane niet dôvodov, aby bol obžalovanému ukladaný trest pod dolnú hranicu aplikovanej trestnej sadzby ( za použitia § 39 ods.1 Tr.zák. ).
Keďže obžalovaný P. K. doposiaľ nevykonával nepodmienečný trest odňatia slobody, správne bol zaradený v zmysle § 48 ods.2 písm.a) Tr.zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Keďže krajský súd nemá námietku ani voči výroku napadnutého rozsudku o náhrade škody, celkove považoval napadnutý rozsudok za správny a zákonu zodpovedajúci, odvolanie obžalovaného P. K. proti nemu za nedôvodné a ako také ho preto zamietol podľa § 319 Tr.por.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.