Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36C/282/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou vo veci žalobcu: Thorpe recovery, s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1716, IČO: 46 662 324, zastúpeného: JUDr. Peter Psotka, advokát, so sídlom v Zvolene, Stráž 223, IČO: 42 193 389, proti žalovanej: M. G., J.. D., Z.. XX.XX.XXXX, Z. B. V. A., I. X, zastúpená opatrovníkom Dagmar Dominikovou, zamestnankyňou Okresného súdu Košice I, v konaní o zaplatenie sumy 22,05 EUR s príslušenstvom

rozhodol:

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 22,05 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 16,33 EUR od 19.1.2008 do zaplatenia, zo sumy 5,72 EUR od 18.2.2008 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti o zaplatenie úrokov z omeškania návrh z a m i e t a .

P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania proti žalovanej vo výške 47,36 EUR (trovy právneho zastúpenia), ktorú je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Petra Psotku, advokáta, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca - pôvodne SKP, k.s., so sídlom v Banskej Bystrici, správca konkurznej podstaty KFZ Sys, s.r.o. „v konkurze“, so sídlom v Sládkovičove, Košútska 1342 sa návrhom zo dňa 1.9.2010 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 22,05 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 16,33 EUR od 19.1.2008 do zaplatenia a zo sumy 5,72 EUR od 18.2.2008 do zaplatenia. Zároveň sa domáhal aj náhrady trov konania. Žalobca svoj návrh odôvodnil skutočnosťami, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť Slovak Telekom, a.s. so sídlom v Bratislave uzavrel s žalovanou zmluvu o pripojení, pričom predmetom záväzku spoločnosti Slovak Telekom, a.s. bolo poskytovanie verejnej telefónnej služby, ktorému zodpovedala povinnosť žalovanej platiť poskytovateľovi odplatu za poskytnuté služby, vyúčtované faktúrami. Žalovaná svoje peňažné záväzky voči poskytovateľovi nesplnila riadne a včas a tak sa dostala do omeškania. Žalobca nadobudol pohľadávku, ktorú uplatňuje týmto návrhom, na základe zmluvy o postúpení pohľadávok.

Napriek vykonanému šetreniu sa súdu nepodarilo zistiť pobyt žalovanej, preto jej v zmysle , uznesením zo dňa 7.8.2014, sp. zn. ustanovil opatrovníka na zastupovanie v konaní v osobe L. L., zamestnankyne Okresného súdu Košice I.

Podľa , pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Vzhľadom na skutočnosť, že ide o drobný spor v zmysle (hodnota pohľadávky bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur), súd v súlade s rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a na základe týchto dôkazných prostriedkov zistil skutkový stav veci:

Slovak Telekom, a.s. IČO: 35 763 469, so sídlom v Bratislave, Námestie slobody 6 (ďalej len právny predchodca žalobcu) ako poskytovateľ a žalovaná ako účastník uzavreli dňa 30.6.199 Prihlášku na prevod účastníctva alebo zmenu v mene účastníka, prípojne č. 62268848, predmetom ktorého bola zmena v osobe účastníka z pôvodného účastníka na nového účastníka na žalovanú. Zmluvou sa žalovaná zaviazal platiť odplatu za poskytované služby a svojim podpisom vyslovil súhlas so Všeobecnými podmienkami poskytovateľa.

Z časti X bodu 3.Všeobecných podmienok spoločnosti ST a.s. na poskytovanie elektronickej komunikačnej služby Internet, účinných od 17.2.2006 vyplýva, že vzťahy medzi užívateľmi a ST, ktoré nie sú upravené v zákone o telekomunikáciách, v zmluve o pripojení, v týchto Všeobecných podmienkach a Tarife ST, sa riadia 3/1991 Zb. v platnom znení.

Z časti IV bodu 6. Všeobecných podmienok spoločnosti ST a.s. na poskytovanie elektronickej komunikačnej služby Internet, účinných od 17.2.2006 vyplýva, že v prípade neuhradenia splatnej dlžnej čiastky za poskytnuté alebo požadované telekomunikačné služby sú ST oprávnené účtovať užívateľovi úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej čiastky za každý začatý deň omeškania.

Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovak Telekom a.s. vyúčtovala žalovanej cenu poskytnutých služieb (pravidelné poplatky a poplatky za prevádzku) faktúrou č. 4882247063 zo dňa 4.1.2008, splatnou dňa 18.1.2008 za obdobie od 1.12.2007 do 31.12.2007 vo výške 492,00,-Sk, t.j. 16,33 EUR, faktúrou č. 4883368886 zo dňa 3.2.2008, splatnou dňa 17.2.2008 za obdobie od 1.1.2008 do 31.1.2008 vo výške 1752,50,-Sk, t.j. 5,72 EUR.

Z Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok zo dňa 10.3.2010 podpísaného spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a spoločnosťou MEDIATON KMCH s.r.o. so sídlom v Hosťovciach 217 ako postupníkom v súlade s Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.7.2009 súd zistil, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako postupca a zároveň veriteľ pohľadávok uvedených v prílohe Odovzdávacieho protokolu, tieto pohľadávky postúpila spoločnosti MEDIATION KMCH, s.r.o..

Zo zoznamu odovzdaných pohľadávok vyplýva, že na spoločnosť postupníka bola postúpená aj pohľadávka voči žalovanej vyplývajúca z vyššie špecifikovaných faktúr, spolu vo výške 22,05 EUR.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok súd zistil, že spoločnosť MEDIATON KMCH s.r.o., Hosťovce 217 ako postupca a spoločnosť KFZ Sys s.r.o. v konkurze, so sídlom v Sládkovičove ako postupník uzavreli dňa 20.8.2010 zmluvu, ktorej predmetom bolo postúpenie vyššie špecifikovanej pohľadávky postupcu voči žalovanej na spoločnosť postupníka.

V priebehu konania došlo k ďalšiemu postúpeniu pohľadávky, a to na spoločnosť Thorpe recovery, s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne. Uvedená zmena na strane žalobcu bola pripustená uznesením č.k. XXC/ XXX/XXXX-XX zo dňa 24.1.2013.

Podľa o elektronických komunikáciách, tento zákon upravuje podmienky na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, podmienky na používanie rádiových zariadení, štátnu reguláciu elektronických komunikácií, práva a povinnosti podnikov a užívateľov elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, ochranu týchto sietí a služieb, efektívne využívanie frekvenčného spektra a čísel, oprávnenie a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam, ochranu súkromia a údajov a pôsobnosť orgánov štátnej správy v elektronických komunikáciách.

Podľa § 40 ods.1 písm. c) citovaného zákona, podnik poskytujúci verejné služby je povinný najneskôr 15 dní pred začatím poskytovania služieb vydať a zverejniť Všeobecné podmienky. Všeobecné podmienky verejnej telefónnej služby obsahujú najmä: zmluvné podmienky.

Podľa § 42 ods.1 citovaného zákona, podnik má právo: a) na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods.4 písmena b/ citovaného zákona, účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladov o vyúčtovaní.

Podľa § 43 ods.1 citovaného zákona, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods.2 citovaného zákona, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa (ďalej iba ), strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v , sa spravuje týmto zákonom.

Podľa a , dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.

Podľa , dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve.

Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajúce hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak v tejto zmluve podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľné, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa , za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Vykonaným dokazovaním mal súd nesporne za preukázané, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako poskytovateľ služieb (podnik) a žalovaná ako zákazník uzavreli dňa 30.6.1999 zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo zriadenie a poskytovanie a sprístupnenie verejnej telekomunikačnej služby a žalovaná sa zaviazala platiť cenu za zriadenie a používanie telefónnej prípojky a cenu za poskytované služby podľa platnej tarify. Predmetná zmluva je zmluvou o pripojení v zmysle o elektronických komunikáciách. Zmluvnými stranami boli právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ pripojenia k sieti a ďalších dohodnutých služieb (podnik) a žalovaná ako zákazník. Predmetná zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti vyžadované zákonom (vyššie citované ustanovenie zákona o elektronických komunikáciách), a teda, druh poskytovanej služby, miesto jej poskytovania a cenu za službu - odkazom na tarifu.

Povinnosťou žalovanej ako zákazníka platiť cenu za poskytované služby vyplýva z obsahu zmluvy, ako aj z vyššie citovaného ustanovenia § 42 ods.4 zákona o elektronických komunikáciách. V súlade s ust. § 42 ods.1 citovaného zákona právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ služieb vyúčtoval služby, poskytované žalovanej za obdobie od 1.12.2007 do 31.1.2008 dvomi faktúrami ( jeden kalendárny mesiac - jedno fakturačné obdobie). Pretože v konaní nebolo preukázané, že by žalovaná predmetné faktúry uhradila a teda, že svoj dlh riadne splnila, súd konštatoval, že žalobca ako právny nástupca pôvodného veriteľa sa dôvodne domáha zaplatenia uplatnenej pohľadávky touto žalobou a rozhodol tak, že zaviazal žalovanú na zaplatenie celej uplatnenej istiny. Žalovaná nepreukázala, že by cena poskytovaných služieb, vyúčtovaná faktúrami, nezodpovedala rozsahu poskytovaných služieb. Na podporu svojich tvrdení neoznačila, ani nepredložila žiadne dôkazy.

Súd mal za preukázanú aj aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto konaní. Túto žalobca nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok od pôvodného veriteľa. Spoločnosť Slovak Telekom a.s. ako pôvodný veriteľ a zmluvná strana v predmetnom záväzkovo-právnom vzťahu, postúpila pohľadávku, ktorá bola predmetom tohto konania na spoločnosť MEDIATON KMCH s.r.o. so sídlom v Hosťovciach 217 zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.7.2009. Následne spoločnosť MEDIATON KMCH s.r.o. postúpila predmetnú pohľadávku zmluvou zo dňa 20.8.2010 na spoločnosť KFZ Sys, s.r.o. v konkurze, so sídlom v Sládkovičove. Pôvodný žalobca bol správcom konkurznej podstaty tejto spoločnosti a jeho aktívna legitimácia v tomto konaní vyplývala z ust. o konkurze a reštrukturalizácii, v znení neskorších právnych predpisov, podľa ktorého súdne konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca. V priebehu konania došlo k ďalšiemu postúpeniu predmetnej pohľadávky z pôvodného žalobcu na súčasného, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2012.

Podľa a , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa , postúpením pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Pokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi, alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

V danom prípade mal súd za to, že predmetné zmluvy o postúpení pohľadávok boli uzatvorené platne. Súd mal za to, že pohľadávka, uplatnená touto žalobou, bola v zmluvách o postúpení pohľadávok

dostatočne individualizovaná identifikáciou dlžníka i výškou pohľadávky. Nastali tak účinky postúpenia, a teda, že postupca stratil postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými a postupník sa stal veriteľom, pretože nadobudol pohľadávku voči žalovanej. Na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle ustanovenia nie je potrebný súhlas dlžníka. Tento však musí byť o postúpení vyrozumený. Inak môže plniť dlh voči pôvodnému veriteľovi a tým sa zbaviť záväzku. V danom prípade mal súd účinnosť postúpenia pohľadávky za preukázanú v zmysle ustanovenia tým, že nový veriteľ (postupník) preukázal voči žalovanému ako dlžníkovi postúpenie pohľadávky. Nový veriteľ tak môže urobiť najmä preukázaním zmluvy o postúpení pohľadávky. Existencia takejto platnej zmluvy bola v konaní preukázaná a preto súd dospel k záveru, že v danom prípade vznikli právne účinky postúpenia aj voči žalovanej a tým aj jeho povinnosť plniť novému veriteľovi - žalobcovi.

Popri istine sa žalobca domáhal aj priznania príslušenstva - úrokov z omeškania, a to vo výške 18,25% ročne z jednotlivých súm, vyúčtovaných vyššie špecifikovanými faktúrami.

Žalobca svoj nárok v tejto časti odôvodňoval poukazom na dohodu o voľbe práva, učinenú účastníkmi konania v zmysle ustanovenia ods 1 a 2 , podľa ktorého sa zmluvné strany môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah sa bude spravovať . Žalobca v návrhu na začatie konania poukázal na skutočnosť, že predmetná dohoda o voľbe práva je obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy o pripojení.

Žalobca tvrdil, že predmetná dohoda o voľbe práva, v danom prípade režimu , oprávňovala zmluvné strany dohodnúť sa o výške úrokov z omeškania (tzv. zmluvný úrok z omeškania), pretože to pripúšťa ust. . Súd zistil, že dohoda o výške úrokov z omeškania je obsiahnutá v časti IV bode 6 Všeobecných podmienok a oprávňuje poskytovateľa služieb uplatniť si v prípade omeškania s plnením dlhu úroky z omeškania vo výške 0,05% denne ( t.j. 18,25% ročne) z dlžnej sumy.

Súd napriek dohode zmluvných strán o voľbe práva a o výške úrokov z omeškania nepriznal žalobcovi úroky z omeškania v celom uplatnenom rozsahu. Vychádzal pritom z charakteru zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania, ktorú posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu.

Právny základ pre ochranu spotrebiteľa je daný článkom 153 o založení Európskej únie, ktorý okrem iného zakotvuje aj povinnosť prispievať k bezpečnosti a hospodárskym záujmom spotrebiteľov na podporu ich práv na informácie, osvetu, združovanie sa na ochranu svojich záujmov. Do nášho právneho poriadku bola implementovaná smernica EÚ č.93/13/EHS z 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach spotrebiteľských zmlúv (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L095,21/4/1993).

Podľa článku 6 bodu 1 Smernice Rady č.93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Spotrebiteľská zmluva je druhom zmluvy, pre ktorú najmä , ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Z ustanovenia vyplýva, že za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Z vyššie uvedenej smernice č. 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vyplýva, že táto za spotrebiteľskú zmluvu považuje iba takú, kde spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Charakteristickým znakom spotrebiteľských zmlúv teda je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Spravidla sú tieto zmluvy pripravené vopred vo formulároch. V je zakotvená absolútna neplatnosť takých dojednaní alebo dohôd, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. Podľa , absolútnu neplatnosť spôsobujú aj neprijateľné podmienky. Spotrebiteľská zmluva sa uzatvára medzi dodávateľom na strane jednej a spotrebiteľom na strane druhej. Dodávateľom je ten, kto pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom bude vždy osoba, ktorá pri uzavieraní tejto zmluvy nekoná ako podnikateľ.

Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I na spoločnosť právneho predchodcu žalobcu - Slovak Telekom, a.s., v ktorom je vymedzený predmet jeho podnikania, je zrejmé, že právny predchodca žalobcu v čase uzavretia zmluvy so žalovaným podnikal v oblasti zriaďovania a poskytovania dohodnutých služieb. V danom prípade, v danom zmluvnom vzťahu teda právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti ako dodávateľ. Žalovaná bola v postavení spotrebiteľa. V konaní nebolo preukázané a ani žalobca netvrdil, že by žalovaná pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V predmetnej veci je nepochybné, že žalovaná ako spotrebiteľ síce mala možnosť sa pred uzavretím zmluvy oboznámiť so zmluvnými podmienkami, vymedzenými vo všeobecných obchodných podmienkach, ale obsah zmluvy nemala možnosť ovplyvniť. Zmluva, vrátane všeobecných obchodných podmienok, bola žalovanej predložená na formulári, vopred pripravenom právnym predchodcom žalobcu. Predmetnú zmluvu o pripojení, vychádzajúc z jej charakteru, teda súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia a nasl. .

Vzhľadom k tomu, že za spotrebiteľskú zmluvu považuje každú zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom a to bez ohľadu na jeho právnu formu, je v danom prípade irelevantné, že účastníci konania sa dohodli, že ich záväzkový vzťah sa bude riadiť . Na základe tohto záveru potom platí, že normy obchodného práva sú použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Na spotrebiteľské zmluvy je však potrebné v prvom rade aplikovať všeobecnú úpravu o neprijateľných podmienkach ( a nasl. ).

Vyššie citované umožňuje zmluvným stranám dojednať v zmluve výšku úrokov z omeškania ako sankciu za omeškanie s plnením peňažného záväzku. Dohoda zmluvných strán má podľa prednosť pred zákonnou úpravou výšky úrokov z omeškania. V danom prípade, z porovnania účastníkmi konania dohodnutej výšky úrokov z omeškania (0,05% denne predstavuje 18,25% ročne) s úpravou tejto sankcie podľa a predpisov vydaných na jeho vykonanie je zrejmé, že dohoda zmluvných strán v danom prípade je v neprospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom, čo je v rozpore s vyššie citovaným ustanovením , podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Naopak, ako to vyplýva z ust. , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

Zhrnúc vyššie uvedené, vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení, súd pri rozhodovaní o úroku z omeškania vychádzal z ustanovení a a príslušného vykonávacieho predpisu - Nariadenia vlády SR č. ( citovaného nariadenia), ktoré majú prednosť pred úpravou v zmysle .

Podľa a , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , v znení účinnom do 31.12.2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Začiatok omeškania sa spája so splatnosťou dlhu. Táto je v danom prípade zrejmá z jednotlivých faktúr, ktorými právny predchodca žalobcu účtoval žalovanej cenu za poskytnuté služby. Faktúra za zúčtovacie obdobie mesiac december 2007 sa stala splatnou dňa 18.1.2008; žalovaná sa dostala do

omeškania s plnením dlhu dňom nasledujúcim po dni splatnosti, t.j. dňa 19.1.2008. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie citovaným ustanovením Nariadenia vlády SR č.; dvojnásobok diskontnej sadzby stanovenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania so splnením dlhu bol vo výške 8,5 % ročne. Faktúra za zúčtovacie obdobie mesiac január 2008 sa stala splatnou dňa 17.2.2008; žalovaná sa dostala do omeškania s plnením dlhu dňom nasledujúcim po dni splatnosti, t.j. dňa 18.2.2008. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie citovaným ustanovením Nariadenia vlády SR č.; dvojnásobok diskontnej sadzby stanovenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania so splnením dlhu bol vo výške 8,5 % ročne.

V prevyšujúcej časti, vo vzťahu k úrokom z omeškania uplatneným nad súdom priznanú výšku úrokov, súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Podľa , aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti.

V danom prípade, v zmysle zásady úspechu v konaní, keďže žalobca mal v konaní v prevažnej miere úspech (neúspech mal len vo vzťahu k časti uplatneného príslušenstva pohľadávky), podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia žalobcovi patrí plná náhrada trov konania proti žalovanému, ktorý v spore v prevažnej miere úspech nemal.

Žalobca si uplatnil náhradu trov konania vo výške 47,62 EUR. Trovy žalobcu predstavuje odmena za zastupovanie, pretože žalobcu v tomto konaní zastupoval advokát.

Výšku trov právneho zastúpenia súd posúdil podľa ust. , a vyhl. MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Tarifná odmena za jeden úkon právnej služby, vychádzajúc z hodnoty sporu, predstavuje 16,60 EUR a patrí za dva úkony právnych služieb: príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 8.12.2009, návrh na začatie konania zo dňa 1.9.2010, spolu vo výške 33,20 EUR. Právnemu zástupcovi patrí aj tzv. režijný paušál, a to vo výške 7,21 EUR za úkony vykonané v roku 2010 a vo výške 6,95 EUR za úkony vykonané v roku 2009. Spolu odmena spolu s režijným paušálom predstavuje 47,36 EUR. Keďže právny zástupca si vyčíslil odmenu nesprávne vo výške 47,62 EUR, pretože režijný paušál v roku 2009 predstavoval sumu 6,95 EUR, súd mu priznal odmenu len v rozsahu 47,36 EUR. V súlade s ust. súd uložil žalovanej, aby priznanú náhradu trov zaplatil žalobcovi k rukám jeho právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. ( )