Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-419-2014.pdf
PDF · 94.54 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/419/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom collecion, s.r.o., so sídlom Šoltésovej č. 14, Bratislava, IČO: 47 150 513, zast. Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej č. 14, Bratislava, proti odporcovi: G. Y., B.. XX.XX.XXXX, X. B.. H..P. X, J. U., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV zastúpená advokátom: JUDr. Bohdanom Jakubisom, so sídlom Dobrovičova 13, Bratislava o návrhu na zaplatenie istiny 748,13 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu 177,41 € s úrokom z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 52,44 € od 18.07.2011 až do zaplatenia, úrokom z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 43,99 € od 18.08.2011 až do zaplatenia, úrokom z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 40,49 € od 18.09.2011 až do zaplatenia a úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 40,49 € od 18.10.2011 až do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku návrh zamieta.
Súd o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom došlým na tunajší súd dňa 30.06.2014 domáhal zaplatenia pohľadávky 748,13 € s príslušenstvom odvolávajúc sa na platnú zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom navrhovateľa spoločnosťou Slovak Telecom a.s., so sídlom Karadžičova č. 10, Bratislava, IČO: 35 763 469 a odporcom o poskytovaní telekomunikačných služieb, keď odporca mal porušiť podmienky zmluvy nezaplatením splatných faktúr za poskytnuté služby, v dôsledku čoho si uplatnil navrhovateľ zaplatenie zmluvnej pokuty.
Na základe novely O.s.p. zákona číslo 335/2012 Z.z. účinnej od 1.1.2013, v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2013, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,-€, od toho okamihu ide o drobný spor.
Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade výška pohľadávky je do 1.000,-€, kde nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, súd rozhodol bez pojednávania a vyhlásil rozsudok.
Vo veci bolo vykonané dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, na základe ktorých súd ustálil nasledovný skutkový stav veci:
Z pripojených zmlúv o pripojení uzavretých dňa 07.10.2010 vyplýva, že medzi spoločnosťou Slovak Telecom a.s., so sídlom Karadžičova č. 10, Bratislava, boli uzavreté Zmluvy o pripojení s odporcom. V zmysle zmlúv o pripojení bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 50,- € za porušenie zmluvného záväzku doby viazanosti za modem a zmluvná pokuta za nedodržanie doby viazanosti stanovená podľa cenového výmeru v tabuľke č. 2.CV 30513/2010.
Právny predchodca navrhovateľa vystavil odporcovi faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu XX,XX € s dátumom splatnosti XX.XX.XXXX, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 43,99 € s dátumom splatnosti XX.XX.XXXX, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu XX,XX €. s dátumom splatnosti XX.XX.XXXX, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu XX,XX €. s dátumom splatnosti XX.XX.XXXX titulom neuhradených služieb a faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu XXX,XX €. s dátumom splatnosti XX.XX.XXXX titulom zaplatenia zmluvných pokút.
Podľa ust. § 43 ods.1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 42 ods.1 písm. a) z. č. 610/2003 Z.z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 43 ods.5 písm. b) z. č. 610/2003 Z.z., podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka platného od 1.1.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné u stanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti.
Zmluvy o pripojení medzi účastníkmi konania boli uzavreté dňa XX.XX.XXXX, teda za účinnosti Občianskeho zákonníka platného od 1.1.2008. Súd dospel k záveru, že právny vzťah založený medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom na základe zmluvy o pripojení je spotrebiteľským vzťahom, a predmetná zmluva je spotrebiteľská zmluva. V dôsledku toho bolo na daný vzťah nevyhnutné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy.
Slovenský právny poriadok upravoval postavenie ochranu spotrebiteľa najskôr v zákone č. 634/l992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný od 31.12.l992 do 30.6.2007. Jeho ustanovenie § 23a s účinnosťou od 25.11.2004 do 30.6.2007 definovalo spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy uzavreté podľa Občianskeho, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Nadväzne dňom 1.7.2007 nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. ktorý v pôvodnom znení v § 3 ods. 3 zakotvuje, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka platného od 1.1.2008 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka zakotvuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Vychádzal z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá pocitovému prístupu v podnikaní, pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných podmienok a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Ust. § 53 ods. 1 veta druhá, predstavuje cestu na širšiu súdnu ochranu spotrebiteľa, aj vo vzťahu k esenciálnym zložkám zmluvy. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky v časti inej, ako hlavnom predmete zmluvy, sa rovná absolútnej neplatnosti zmluvy v uvedenom rozsahu.
Podľa § 53a ods. 1 a 2 Obč. zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Ustanovenie § 53a sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné (§ 53 ods. 1 až 4 ). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 OZ). Občiansky zákonník vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby ako zmluvných podmienok mal iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich právnický jazyk, a ich rozsiahlosť, nemá možnosť či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Vždy treba vychádzať zo zásady „právo je umením dobrého a slušného“. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktorý vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba v formulárových zmlúv. Ide o zmluvy uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený, a ktorý dodávateľ používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ z pravidla obsah zmluvy nemení. Obchodný zákonník používa v § 273 pojem všeobecné obchodné podmienky.
Podľa § 544 ods. 1 až 3 OZ v platnom znení v čase uzavretia zmluvy, ak strany dojednanú pre prípad porušenie zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený spôsob jej určenia.
Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
Zmluvná pokuta slúži k zabezpečeniu pohľadávky veriteľa pre prípad neplania záväzku dlžníkom riadne a včas. Tento zabezpečovací prostriedok ako je všetky ostatné majú len akcesorickú povahu, pri svojom vzniku predpokladajú existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého majú slúžiť.
Vychádzajúc z uvedených skutočností súd v časti nároku na zaplatenie platieb za poskytnutie služieb návrhu vyhovel, keďže tieto boli plnené zo strany navrhovateľa a neboli zaplatené odporcom, čo bolo potvrdené predloženými listinnými dôkazmi. Pokiaľ sa jedná o príslušenstvo pohľadávky k priznanej istine, vychádzajúc z ust. § 517 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka, má nárok navrhovateľ na zaplatenie úrokov z omeškania v prípade, ak dlžník nezaplatil pohľadávku riadne a včas, ani v dodatočnej lehote stanovenej veriteľom. Úrok z omeškania je zákonom stanovený v zmysle nariadenia vlády č. 87/l995 Zb. v znení novely č. 586/2008 Z.z., na základe ktorej bola stanovená výška úroku z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššie, ako je úroková sadzba určená Európskou centrálnou bankou platná prvým dňom omeškania sa dlžníka. Výška úroku v čase od 13.07.2011 do 08.11.2011 bola 1, 5 % + 8% = 9, 5 % a v čase od 09.11.2011 do 14.12.2011 bola 1,25 % + 8 % = 9,25 %. Čo sa týka nároku navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty navrhovateľ ňou zabezpečil plnenie povinností odporcom a zotrvanie v zmluvnom vzťahu po stanovenú dobu. Súd považoval takúto sankciu za neprimeranú, vzhľadom na to, že právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ vôbec nerozlišoval medzi prípadom, keď spotrebiteľ ukončil zmluvu jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a medzi prípadom, keď spotrebiteľ ukončil zmluvu na začiatku doby viazanosti. Spotrebiteľ bol viazaný zmluvnou pokutou, čo bolo potrebné považovať za neprijateľné, takúto zmluvnú podmienku vyhodnotiť ako neprijateľnú spôsobujúcu nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán z pohľadu nežiadajúceho rozmeru, ktorým je neprimerané ukracovanie odporcu ako spotrebiteľa s dopadom na všetkých spotrebiteľov, s ktorými navrhovateľ takéto podmienky v spotrebiteľskej zmluve vyplývajúce zo všeobecných zmluvných podmienok používa.
Podľa § 545a Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečenej povinnosti, ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody, spôsobenej porušením povinnosti na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla a na to o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Predpokladom platného uzavretia dojednania o zmluvnej pokute v zmysle Občianskeho zákonníka je písomná forma, pričom táto pokuta plní funkciu subsidiárnu, v tom, že hrozí touto sankciou pre dlžníka preventívne, aby ho donútil tomu, aby povinnosť splnil. Odporca porušil podmienky zmluvy, nezaplatil riadne splatné faktúry za poskytnuté služby, v dôsledku čoho navrhovateľ požadoval zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 570,72 €.
Podľa § 53 ods. 3 až 4 O.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.
Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku spotrebiteľskej zmluve, alebo všeobecných obchodných podmienkach za neprijateľnú, z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu, alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností s poukazom na cit. ustanovenie, je zákonom daná možnosť súdu rozhodnúť o neprijateľnosti podmienky použitej v spotrebiteľskej zmluve, tak na návrh ako aj bez návrhu. Predpokladmi na to, aby súd takto rozhodol aj bez návrhu je, že musí ísť o sporové konanie, v ktorom právny dôvod žaloby skutkovo a právne spočíva na spotrebiteľskej zmluve, navrhovateľom môže byť spotrebiteľ, dodávateľ, alebo aj združenie, výsledkom dokazovania je to, že podmienka alebo podmienky v spotrebiteľskej zmluve sú neprijateľné. Podľa odseku 4 sa súdu ukladá , aby v súlade s hmotnoprávnym ustanovením § 53a Občianskeho zákonníka uviedol vo výroku rozsudku presné znenie podmienky, ktorá bola vyhlásená za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Účelom takéhoto výroku, ktorým môže byť prijatý aj na návrh, aj bez návrhu účastníka konania (spotrebiteľa), je to, aby dodávateľovi vznikla povinnosť zdržať sa používania takejto podmienky vo všetkých zmluvách
so spotrebiteľmi, resp. aj podmienky s rovnakým významom. Výrok by mal opísať znenie podmienky tak, ako je uvedená v zmluve so žalobcom. Tento výrok však nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci pre spory tohto dodávateľa s inými spotrebiteľ mi, ktorí neboli účastníkmi tohto konania.
Vychádzajúc z uvedených skutočností súd nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku, preto zamietol nárok navrhovateľa čo do istiny a čo do príslušenstva. Vzhľadom na to, že súd v obdobnom konaní vyslovil za neprijateľnú zmluvnú podmienku o dojednaní zmluvnej pokuty v konaní 5C 54/2012 a zamietol v časti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty nárok žalobcu ako neprijateľný, v danom prípade už nevyslovil neprijateľnosť zmluvnej podmienky.
Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Súd o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku vzhľadom na zložitosť prípadu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1/ O.s.p.).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1/ O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a) f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods.3/ O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods. 2 O.s.p.).