Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36C-60-2014.pdf
PDF · 116.26 KB
Case nature
Area
Subarea
36C/60/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: B. E., G.. XX.X.XXXX, G. K. I. XX, XXX XX C., t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou Dagmar Dominikovou, zamestnankyňou Okresného súdu Košice I, za účastí vedľajšieho účastníka Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828, zastúpeného JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou so sídlom Urbánkova 6, 040 01 Košice, o zaplatenie 340,20 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 159,20 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 159,20 EUR od 19.10.2012 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 15.1.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k úhrade sumy 340,20 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 19.10.2012 do zaplatenia a trov konania, to všetko titulom neuhradenia ceny za poskytnuté služby a náhrady škody. Svoj nárok odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel Zmluvu č. A6304147, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmuvy žalobca vypožičal žalovanému SIM kartu v počte 1 ks, ktorá umožňovala žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Ďalej uviedol, že v snahe predísť procesnej neistote, pri posudzovaní nároku z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody, v časti zmluvnej pokuty vo výške 181,00 EUR, keďže ustanovenie dodatku, v ktorom je dohodnutá výška zmluvnej pokuty za mobilný telefón bolo v inom súdnom konaní označené ako neprijateľná zmluvná podmienka Rozsudkom KS Prešov, sp. zn. 6Co/91/2011 a v súlade s § 53a Občianskeho zákonníka, je tak žalobca ako dodávateľ služby povinný zdržať sa používania takejto podmienky. V súlade so zákonom sa žalobca žalobou v súlade s vyššie uvedeným domáha nároku vo výške škody voči žalovanému, ktorá vznikla žalobcovi za odpredaný mobilný telefón Samsung Galaxy Ace vo výške 181,00 EUR (ďalej len „škoda“). Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, t.z. škodu žalobcu, ktorú žalovaný spôsobil žalobcovi tým, že získal mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalovaný si bol v zmysle dodatku vedomý, že mobilný telefón je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1
bode 1.3 dodatku, ktorého výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa žalovaný zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo že žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu). Okrem škody za akciové telefóny, žalobcovi vznikli ďalšie škody zo zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, nákladov za predajný proces, akceptačný a aktivačný proces, SIM-kartu a vyhradenú kapacitu prevádzkovanej siete, ktorá si vyžaduje na rozšírenie kapacity investície a údržbu prevádzky, pričom tieto ďalšie škody si žalobca neuplatňuje z dôvodu náročnosti dokazovania. Z dôvodu náročnosti dokazovania iných škôd odlišných od škody za mobilný telefón boli v minulosti dohadované paušalizované zmluvné pokuty. Výpočet spôsobenej škody, ktorú žalovaný spôsobil žalobcovi je 124,00 EUR (190,00 EUR - 9,00 EUR). Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 159,20 EUR za obdobie 6/2012 - 7/2012. Žalobca preto pokusom o pokonávku zo dňa 4.10.2012 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr a sumu za mobilné telefóny, vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote, ale žalovaný nereagoval ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Žalobca teda požadoval zaplatenie sumy za neuhradené služby vo výške 159,20 EUR a náhradu škody vo výške 181,00 EUR a k žalovanej istine si žalobca uplatňoval úrok z omeškania vo výške 8,75 %, a to počnúc dňom nasledujúcim po dátume splatnosti uvedenom v pokuse o pokonávku, t.j. od 19.10.2012.
Napriek vykonanému šetreniu sa súdu nepodarilo zistiť pobyt žalovaného a preto mu podľa § 29 ods. 2 O.s.p. súd uznesením zo dňa 30.7.2014, sp. zn. 36C/60/2014 ustanovil opatrovníčku v osobe Dagmar Dominikovej, zamestnankyne Okresného súdu Košice I.
Vedľajší účastník sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 10.9.2014, v ktorom namietol opodstatnenosť uplatnenej zmluvnej pokuty, resp. náhrady škody vo výške 181,00 EUR.
Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Vzhľadom na skutočnosť, že ide o drobný spor v zmysle § 200ea ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (hodnota pohľadávky bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur), súd v súlade s § 115 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.
Súd vykonal vo veci dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav.
Z písomnej zmluvy súd zistil, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 14.5.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A6304147 podľa zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, na základe ktorej žalobca žalovanému vypožičal SIM kartu, ku ktorej bolo priradené účastnícke telefónne číslo 0907 908130, za účelom využívania telekomunikačných služieb poskytovaných žalobcom. Žalovaný si zvolil užívateľský program Vol. do vš. sietí 200+. Z obsahu zmluvy vyplýva, že jej neoddeliteľnú súčasť tvoria Všeobecné podmienky spoločnosti žalobcu poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (ďalej len „Všeobecné podmienky“), Cenník služieb a Príloha k zmluve o poskytovaní verejných služieb s názvom „Súhlasy“.
Z článku 6 bodu 6.2 b/ Všeobecných podmienok účinných od 1.1.2012 vyplýva, že účastník, ktorým sa rozumie osoba, ktorá so žalobcom uzavrela zmluvu o pripojení, je povinný platiť cenu za poskytnuté služby podľa zmluvy a Cenníka až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní v súlade s článkom 11 bod 11.8 Všeobecných podmienok.
Z článku 11 bodu 11.6 Všeobecných podmienok vyplýva, že zúčtovacie obdobie priradené účastníkovi začne plynúť od dátumu vykonania prvého odpočtu poskytovaných služieb a nepresahuje 31 za sebou idúcich kalendárnych dní.
Z článku 11 bodu 11.8 Všeobecných podmienok vyplýva, že žalobca po skončení zúčtovacieho obdobia vyhotoví vyúčtovací doklad alebo faktúru, ktorou vyúčtuje cenu poskytnutých služieb počas zúčtovacieho obdobia. Lehota splatnosti faktúry je 14 dní odo dňa jej vystavenia.
Z článku 11 bodu 11.9. Všeobecných podmienok vyplýva, že účastník zodpovedá za včasné uhradenie vyúčtovanej ceny poskytnutých alebo požadovaných služieb vo faktúre doručenej na poslednú známu adresu pre zasielanie faktúr a písomností, ktorú účastník oznámil žalobcovi.
Z článku 4 bodu 4.4 písm. a) Všeobecných podmienok vyplýva, že spoločnosť žalobcu je oprávnená odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil splatnú cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po jej splatnosti.
Súd ďalej zistil, že účastníci konania uzavreli dňa 14.5.2012 Dodatok k zmluve o pripojení č. A6304147, predmetom ktorého bola dohoda o aktivácii účastníckeho programu, ako aj kúpna zmluva, na základe ktorej žalobca so zľavou predal žalovanému mobilný telefón typu Samsung Galaxy Ace za kúpnu cenu vo výške 9,00 EUR a tiež dohoda, že žalobca poskytne žalovanému aj ďalšie výhody v nadväznosti na dohodu o právach a povinnostiach zmluvných strán spojených s poskytnutím týchto výhod, uvedenú v Prílohe č.1 tohto Dodatku k Zmluve, označenej ako Bonusy ponuky „Akvizičná ponuka“ zo dňa 1.3.2012.
Z článku 2 bodu 2.3. tohto Dodatku (okrem iného) vyplýva, že žalovaný sa zaviazal, že po dobu 24 mesiacov (doba viazanosti) zotrvá v zmluvnom vzťahu založenom predmetnou zmluvou v spojení s týmto dodatkom, ďalej, že neuskutoční žiaden úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti a tiež, že sa nedopustí takého konania alebo nedá svojim konaním žiaden podnet, na základe ktorého by žalobcovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo zmluvu vypovedať z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností, na ktoré sa žalovaný zaviazal.
Z článku 2 bodu 2.5. tohto Dodatku vyplýva, že v prípade porušenia niektorej z povinností žalovaným ako účastníka uvedených v bode 2.3. alebo 2.4 tohto Dodatku (najmä, ale nielen, ak nezaplatí splatnú cenu za poskytnuté služby, ak vykoná úkon smerujúci k ukončeniu platnosti tohto Dodatku pred uplynutím doby viazanosti) sa žalovaný zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 181,00 EUR.
Z interného dokladu žalobcu č. SOS kódu X8N4H súd zistil, že predajná cena mobilného telefónu typu Samsung Galaxy Ace k 14.5.2012 bola vo výške 190,00 EUR.
Žalobca poskytnuté telekomunikačné služby žalovanému vyúčtoval faktúrami, ktoré pripojil k žalobe. Faktúrou č. 2155246477 zo dňa 8.6.2012, splatnou dňa 22.6.2012 vyúčtoval cenu služieb vo výške 157,20 EUR. Faktúrou č. 2158709009 zo dňa 8.7.2012, splatnou dňa 22.7.2012 vyúčtoval cenu služieb vo výške 2,00 EUR.
Súd ďalej zistil, že žalobca listom označeným ako Pokus o pokonávku zo dňa 4.10.2012 žiadal žalovaného, aby mu uhradil dlžnú sumu, vyúčtovanú faktúrami titulom ceny poskytnutých služieb vo výške 159,20 EUR, ako aj zmluvnú pokutu/náhradu škody vo výške 181,00 EUR pre porušenie zmluvných povinností, najneskôr do 18.10.2012.
Podľa § 43 ods. 2 písm. a) zákona č. 351/2011Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu, podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).
Podľa § 44 ods. 1 citovaného zákona, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže
vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 43 ods. 12 písm. b), c) citovaného zákona, účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry a používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
Podľa § 44 ods. 8 písm. b), e) citovaného zákona, podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti a opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca ako poskytovateľ verejnej telefónnej služby a žalovaný ako užívateľ tejto služby uzavreli zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb žiadaných žalovaným. Následne k zmluve účastníci uzavreli aj Dodatok k zmluve o pripojení. Zmluvu bolo potrebné posúdiť podľa zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Súd konštatoval, že zmluva o pripojení bola uzavretá platne, keďže obsahovala všeobecné náležitosti požadované zákonom pre právne úkony (ust. § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka), ako aj osobitné podstatné náležitosti predpísané v ust. § 44 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách pre zmluvu o poskytovaní verejných služieb.
Z vyššie citovaného § 43 ods.1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách vyplýva, že žalobca ako poskytovateľ má právo na zaplatenie ceny poskytnutej verejnej služby podľa tarify. Povinnosť žalovaného zaplatiť cenu poskytnutej služby v súlade so zmluvou o pripojení a tarifou vyplýva z vyššie cit. ust. § 43 ods. 12 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách, ako aj z článku 6.2. Všeobecných podmienok, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej zmluvy o pripojení, tak ako to vyplýva z ust. § 43 ods.1 cit. zákona. Podľa ust. § 44 ods. 12 písm. b) citovaného zákona, v nadväznosti na článok 11.8 Všeobecných podmienok bol žalovaný povinný hradiť cenu služieb, poskytnutých žalobcom v jednotlivých zúčtovacích obdobiach, vyúčtovaných faktúrami, v lehote splatnosti faktúr, t.j. 14 dní od vystavenia faktúry.
Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie ceny poskytnutých služieb vo výške 159,20 EUR. Súd mal za preukázané, že žalobca vyúčtoval cenu služieb, poskytnutých žalovanému vyššie citovanými faktúrami spolu vo výške 159,20 EUR (157,20 + 2,00). Keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný sumu žalobcovi uhradil, súd ho zaviazal na zaplatenie sumy vo výške 159,20 EUR z tohto titulu.
Žalobca sa popri istine titulom nezaplatenej ceny služieb domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania. Úroky z omeškania tvoria príslušenstvo pohľadávky v zmysle ust. § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka prvá veta, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Nakoľko žalovaný porušil svoju povinnosť uhradiť cenu poskytnutých služieb riadne a včas, dostal sa do omeškania a žalobcovi tak v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka vzniklo právo požadovať úroky z omeškania. Omeškanie sa spája so splatnosťou dlhu. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania z celej istiny počnúc od 19.10.2012. V poradí posledná z faktúr, ktorými žalobca účtoval žalovanému cenu poskytnutých služieb, bola splatná dňa 22.7.2012. Zhrnúc uvedené je teda nepochybné, že žalovaný je v omeškaní s celým dlhom titulom nezaplatenej ceny služieb najneskôr od 23.7.2012. Keďže žalobca si uplatnil úroky z omeškania až od 19.10.2012, súd jeho návrhu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 159,20 EUR počnúc od 19.10.2012 až do zaplatenia. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie cit. ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., v znení účinnom do 31.1.2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0,75 %; po zvýšení o osem percentuálnych bodov jej výška činí 8,75 % ročne. Výšku úrokov z omeškania tak súd priznal žalobcovi v súlade s jeho žalobou.
Žalobca sa okrem ceny dodaných služieb domáhal aj zaplatenia sumy 181,00 EUR s príslušenstvom, titulom náhrady škody. Z rozhodovacej činnosti súdu mu je známe, že žalobca potom ako sú mu zamietané žalobné návrhy, v ktorým sa domáha zaplatenia zmluvnej pokuty, z dôvodu, že predmetné ustanovenie (o dojednanej zmluvnej pokute) bolo vyhlásené za neprípustné pre jeho neprijateľnosť, vzhľadom na rozhodnutie KS v Prešove sp. zn. 6Co/91/2011, je tu daná podľa § 53a Občianskeho zákonníka povinnosť žalobcu zdržať sa ďalšieho uplatňovania nárokov na zaplatenie týchto zmluvných pokút, je daná viazanosť ostatných súdov vyhlásením zmluvnej pokuty za neprijateľnú, už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty ale domáha sa ako aj v tomto konaní náhrady škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaných mobilných telefónov a ich akciovou cenou. V prejednávanej veci je tento rozdiel 181,00 EUR, a zaplatenie ktorého odôvodňuje vznikom škody vzniknutej porušením povinnosti žalovaným.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú:
a/ porušenie právnej povinnosti,
b/ existencia škody,
c/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou,
d/ zavinenie.
Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať, ale aj k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo zmlúv alebo z iných právnych úkonov.
Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného.
Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný.
Zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu, priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Občiansky zákonník nevymedzuje formy zavinenia, preto pri výklade foriem zavinenia sa aj v občianskoprávnej praxi vychádza z ich vymedzenia v Trestnom zákone, ktorý rozlišuje úmyselné zavinenie a nedbanlivostné zavinenie a tie sa vnútorne členia na stupne zavinenia; úmyselné na priamy úmysel, pri ktorom konajúci chcel spôsobiť škodu a na nepriamy úmysel, pri ktorom konajúci vedel, že môže spôsobiť škodu a pre prípad, že ju spôsobí, bol s tým uzrozumený. Nedbanlivosť môže byť vedomá, pri ktorej konajúci síce nechcel spôsobiť škodu, avšak vedel, že ju môže spôsobiť a bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že ju nespôsobí. Nedbanlivosť môže byť aj nevedomá, pri ktorej konajúci nechcel spôsobiť škodu, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje pomery vedieť mal alebo vedieť mohol.
Súd konštatuje, že v danom prípade neboli splnené všetky predpoklady pre záver o zodpovednosti žalovanej za vznik škody, najmä, nebola splnená podmienka porušenia právnej, v danom prípade zmluvnej povinnosti, od ktorej žalobca odvíjal svoj nárok.
Žalobca odvodzuje povinnosť žalovaného zaplatiť mu sumu 181,00 EUR od jeho povinnosti na náhradu škody pre porušenie zmluvnej povinnosti. Žalovaný mal zmluvnú povinnosť porušiť tým, že v rozpore so zmluvou nezotrval po dobu 24 mesiacov v zmluvnom vzťahu so žalobcom, čím porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby, tzv. doby viazanosti, a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Aby súd mohol žalobcovi priznať právo na náhradu škody, musia byť zo strany žalobcu preukázané, a to kumulatívne naplnenie všetkých predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorými sú: protiprávny úkon (resp. porušenie povinnosti), vznik škody, príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti a zavinenie. Porušenie právnej povinnosti, teda aj zmluvnej povinnosti, je teda nevyhnutným predpokladom pre zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka. V prípade, že toto porušenie nie je dané, nemožno vyvodzovať zodpovednosť za škodu podľa tohto ustanovenia. V občianskom súdnom konaní je povinnosťou účastníka konania preukázať, resp. označiť dôkaz, že ním tvrdená skutočnosť existuje. Táto povinnosť, tzv. dôkazné bremeno zaťažuje tohto účastníka konania. Ak sa teda žalobca domáha práva na náhradu škody podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka musí minimálne tvrdiť, že žalovaný porušil konkrétnu zmluvnú povinnosť a následne musí túto skutočnosť preukázať. V prejednávanom prípade žalobca všeobecne tvrdí, že žalovaný porušil povinnosť užívať služby žalobcu po dobu 24 mesiacov. Podľa bodu 4.1 Všeobecných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy, platnosť zmluvy zaniká dohodou zmluvných strán, odstúpením od zmluvy, výpoveďou niektorou zo strán alebo smrťou, resp. zánikom účastníka. Okrem týchto všeobecných podmienok upravuje právo na odstúpenie od zmluvy o pripojení zo strany podniku, teda žalobcu, aj § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, s účinnosťou do 31.12.2011, a § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o
elektronických komunikáciách, s účinnosťou od 01.01.2012. V danom prípade však žalobca nepreukázal (a ani netvrdil), že by bol toto svoje právo využil a relevantným, zákonom resp. zmluvne upraveným spôsobom ukončil zmluvný vzťah so žalovaným. Žalobca iba tvrdí, že žalovaný povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti porušil, pretože neplatil za poskytnuté služby riadne a včas. Neplatením ceny poskytnutých služieb však zmluvný vzťah medzi účastníkmi nezanikol. Z tohto dôvodu nebolo v konaní dokázané, že žalovaný nedodržal povinnosť užívať služby poskytované žalobcom a že zmluva zanikla riadnym spôsobom, teda zanikla písomnou dohodou zmluvných strán, písomným odstúpením od zmluvy, jednostrannou písomnou výpoveďou, či smrťou žalovaného. Vzhľadom k tomu, že nie je splnený jeden z nevyhnutných zákonných predpokladov na vznik žalovanej zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti, od ktorého žalobca odvodzuje vznik škody, z dôvodu hospodárnosti sa súd nezaoberal okolnosťami ohľadne vzniku škody, samotnou výškou škody a príčinnou súvislosťou medzi nepreukázaným porušením zmluvnej povinnosti a vznikom škody.
Zhrnúc vyššie uvedené súd nárok žalobcu na zaplatenie sumy 181,00 EUR, vrátane príslušenstva zamietol.
Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. Žalobca ako účastník konania mal vo veci úspech len v časti istiny 159,20 EUR s príslušenstvom, pretože žaloba v časti 181,00 EUR s príslušenstvom bola zamietnutá. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní úspešný len čiastočne a s poukazom na pomer úspechu a neúspechu 6,40 % (úspech žalobcu vo výške 159,20 EUR t.j. 46,80 % mínus neúspech v časti 181,00 EUR, t.j. 53,20 %), súd pri použití ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, v troch písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.