Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23C/218/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta pred sudcom JUDr. Danielom Ilavským v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti odporcovi: K. Š., R.. XX.XX.XXXX, R. D. N. B..Č.. XXX/XX, J.X., t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovník H. W., zamestnancom Okresného súdu Galanta, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, Park Angelinum 2, Košice, IČO: 42326923, zast. Mgr. Petrom Masarovičom - advokátom, Park Angelinum 2, Košice, t a k t o

rozhodol:

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 355,86 Eur s 9%-ným ročným úrokom z omeškania počítaným

zo sumy 12,51 Eur od 12.08.2010 do zaplatenia,

zo sumy 164,48 Eur od 12.07.2010 do zaplatenia,

zo sumy 178,87 Eur od 12.06.2010 do zaplatenia,

to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 21,16 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 79,75 Eur, cestou právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Súd vedľajšiemu účastníkov na strane odporcu náhradu trov konania nepriznáva.

IV. V ostatnej časti súd návrh z a m i e t a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ svojim návrhom doručeným súdu dňa 10.6.2013 žiadal súd, aby odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 403,66 Eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že základe zmluvy o pripojení uzatvorenej medzi právnym predchodcom navrhovateľa spoločnosťou T- Mobile Slovensko a.s.Ktorej práva a povinnosti záväzky a pohľadávky prevzala v dôsledku zlúčenia spoločnosť Slovak Telekom a.s.a odporcom právny predchodca navrhovateľa poskytol a sprístupnil odporcovi verejné elektronické komunikačné služby prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T- Mobile

Slovensko a.s., za podmienok stanovených predmetnou zmluvou o pripojení za čo sa odporca zaviazal uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Právny predchodca navrhovateľa verejné elektronické komunikačné služby odporcovia riadne a včas poskytol a sprístupnil, a na cenu za poskytnuté služby v zmysle zmluvných dojednaní zmluvy o pripojení vystavil a doručil odporcovi:

- faktúru číslo XXXXXXXXXX splatnou dňa 11. 8. 2010, ktoré dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 12,51 Eur,

- faktúrou číslo XXXXXXXXXX splatnou dňa 11. 7. 2010, ktoré dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 164,48 Eur ,

- faktúrou číslo XXXXXXXXXX splatnou dňa 11. 6. 2010, ktoré dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 178,87 Eur ,

- faktúrou číslo XXXXXXXXXX, ktorou právny predchodca navrhovateľa fakturoval odporcovi zmluvnú pokutu v sume 47,80 Eur pre porušenie povinností odporcu vyplývajúcich zo zmluvy o pripojení .

Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu navrhovateľa tento dôvodil, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi spoločnosťou Slovak Telecom, a.s. ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom dňa 3. 10. 2012 bola pohľadávka voči odporcovi z titulu nezaplatených dlžných faktúr vo výške dlžnej istiny 403,66 Eur s príslušenstvom postúpená navrhovateľovi. Vzhľadom na to navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje právo na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby v sume 355,83 Eur ako aj právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 47,80 Eur, vyúčtovanej vo faktúre číslo XXXXXXXXXX z titulu porušenia ustanovenia bodu 1 písmena b) Zmluvy o pripojení, teda porušenie povinnosti odporcu riadne a včas platiť cenu služieb, a teda porušenie záväzku doby viazanosti - 24 mesiacov odporcom v zmysle ustanovenia bodu 3 Zmluvy o pripojení zo dňa 15.2.2010.

Pokiaľ ide o uplatnenú zmluvnú pokutu navrhovateľ dôvodil, že táto bola dojednaná medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom platne v súlade s ustanovením v písomnej forme, s uvedením výšky zmluvnej pokuty, pričom dojednanie o zmluvnej pokute je dojednaním individuálnym. Z ustanovenia bodu 3 Zmluvy o pripojení zo dňa 15. 2. 2010 podľa jeho názoru jednoznačne vyplýva, porušenie ktorých zmluvných povinností odporcu vyplývajúcich mu zo záväzkovo-právneho vzťahu založeného predmetnou zmluvou má za následok vznik práva navrhovateľa, respektíve jeho právneho predchodcu na zaplatenie dojednanej zmluvnej pokuty. V tejto súvislosti ďalej zdôraznil, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva zákaz dojednania zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti spotrebiteľom. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím inštitútom upraveným zákonom a nárok na jej zaplatenie vznikol z dôvodu neplnenia zmluvných povinností odporcom, konkrétne neplatenie dohodnutej ceny za poskytnuté využité služby a porušenie záväzku doby viazanosti. Pre prípad argumentácie súdu nevyváženosťou práv a povinností pri zjednanej zmluvnej pokute zdôraznil že právny predchodca navrhovateľa si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o pripojení splnil riadne a včas, avšak odporca svoj záväzok doby viazanosti 24 mesiacov preukázateľne porušil. Pokiaľ ide o jednostranné zaťaženie zmluvnou pokutou odporcu dôvodil, že zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva povinnosť zaťažovať zmluvnou pokutou obe zmluvné strany pre prípad jej riadneho dojednania v zmluve, pričom poukázal na právny záver vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, spisovej značky . Ďalej zdôraznil, že právny predchodca navrhovateľa si svoje povinnosti vyplývajúcemu zo zmluvy o pripojení plnil riadne a včas; odporcovi sprístupnil služby v zmysle zmluvných dojednaní za zvýhodnenú akciovú cenu v sume 11,81 Eur/mesiac, čomu zodpovedal proti-záväzok v podobe 24 mesačnej doby viazanosti, ktorý odporca preukázateľne porušil. Plná hodnota právnym predchodcom navrhovateľa poskytovaných služieb sa rovnala v tom čase v sume 14,58 Eur / mesiac. Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi benefity v podobe akciových cien volania pri využití služby Relax 60 v sume 11,81 Eur / mesiac, benefit v podobe dvojnásobného počtu voľných minút pred príslušný program služieb počas 24 mesiacov nasledujúcich po uzatvorení zmluvy za nezmenenú cenu a benefit v podobe dvojnásobného počtu voľných minúť pre príslušný program služieb počas 24 mesiacov nasledujúcich po uzatvorení zmluvy za nezmenenú cenu pričom odporca sa právnemu predchodcovi navrhovateľa zaviazal záväzkom doby viazanosti pri získaní výhody v podobe akciovej ceny za poskytovanie služby Relax 60. K prípadnej deklarovanej " značnej " nerovnováhe medzi zmluvnými stranami považoval za

potrebné zdôrazniť, že odporcovi nič nebránilo vybrať si balík služieb v plnej hodnote bez záväzku doby viazanosti zmluvou o pripojení. V takom prípade mal odporca možnosť uzavrieť dodatok k zmluve o pripojení bez doby viazanosti a bez benefitov, samozrejme, bez zmluvnej pokuty. Právny predchodca navrhovateľa mal totiž v ponuke viacero variant dojednaní dodatku k zmluve o pripojení, pričom len vyhovel žiadosti odporcu o uzavretie dodatku s výhodami v podobe benefitov akciovej ceny volaní so záväzkom doby viazanosti. Odporca tak mal možnosť výberu do akého zmluvného vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa vstúpi a ovplyvniť tak dojednanie o zmluvnej pokute. Dojednanie o zmluvnej pokute podľa jeho názoru tak zodpovedá individuálnemu dojednaniu a preto takto dojednanú zmluvnú podmienku nie je možné označiť za neprimeranú . Odporca napriek tomu, že zmluvu o pripojení uzavrel 15. 2. 2010, záväzok platiť cenu služieb riadne a včas počas doby viazanosti 24 mesiacov porušil, nakoľko do omeškania sa dostal so zaplatením faktúr už v mesiaci jún 2010 za služby poskytnuté v období od 22. 4. 2010 do 21. 5. 2010, následne neplatil ani ďalšie faktúry. Nezaplatenie fakturovanej ceny za služby pri záväzku doby viazanosti malo za následok vznik povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi dojednanú zmluvnú pokutu, ktorú v takom prípade nie je možné označiť za neprimeranú pri náležitom a riadnom posúdení všetkých okolnosti, ktoré viedli právneho predchodcu navrhovateľa k vyúčtovaniu zmluvnej pokuty. Uplatnenú zmluvnú pokutu navrhovateľ považoval vzhľadom na porušenie zmluvnej povinnosti odporcu za spravodlivú, primeranú a plniacu svoj účel vo vzťahu k porušenie povinnosti a na jej zaplatení trval v celom rozsahu .

Na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu Zmluvu o pripojení zo dňa 15. 2. 2010 ,

faktúru číslo XXXXXXXXXX, faktúru číslo XXXXXXXXXX, faktúru číslo XXXXXXXXXX, faktúru číslo XXXXXXXXXX a Zmluvu o postúpení pohľadávok z 3. 10. 2012.

Na základe listinných dôkazov predložených navrhovateľom, súd vo veci vydal Platobný rozkaz pod číslom konania - 24 zo dňa 3. 7. 2013, ktorým rozhodnutím odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku aj s príslušenstvom. Nakoľko odporcovi sa nepodarilo doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk, súd ho svojím Uznesením číslo konania - 50 zo dňa 25. júla 2014 v súlade s ustanovením a zrušil.

Nakoľko odporca sa v čase konania súdu nachádzal na súdu neznámom mieste, súd mu svojím Uznesením číslo konania - 65 zo dňa 25. 7. 2014 ustanovil opatrovníka na jeho zastupovanie v konaní a to v osobe pani H.Q. W., zamestnanca Okresného súdu Galanta .

Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na termín 25. 11. 2014, na ktoré predvolal právneho zástupcu navrhovateľa, opatrovníka odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu . Právny zástupca navrhovateľa sa pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s tým , aby súd prejednal a rozhodol vec aj v jeho neprítomnosti. Opatrovník odporcu predvolanie na pojednávanie prevzala dňa 3. 9. 2014, pojednávania sa nezúčastnil, pričom svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Vedľajší účastník na strane odporcu predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 5. 9. 2014, pojednávania sa nezúčastnil, pričom svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Z týchto dôvodov súd vec prejednal postupom v súlade s ust. aj v neprítomnosti účastníkov konania.

Zo Zmluvy o pripojení zo dňa 15. 2. 2010 súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa, spoločnosť T -Mobile Slovensko a.s. , Vajnorská 100/A, Bratislava s odporcom uzatvoril dňa 15. 2. 2010 Zmluvu o pripojení, na základe ktorej zriadil odporcovi potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti a sprístupnil mu súvisiace služby. Predmetnou zmluvou sa navrhovateľ zaviazal odporcovi aktivovať a poskytovať vo vzťahu k SIM karte program služieb relax 60 za zľavnený mesačný paušálny poplatok 11, 81 Eur s DPH a to po dobu 24 mesiacov od účinnosti zmluvy. Nárok na poskytnutie zľavneného mesačného poplatku podľa zmluvy by zanikol definitívne a bez akejkoľvek náhrady v prípade, ak účastník požiadal o zmenu programu služieb aktivovaných touto zmluvou na iný program služieb. Na základe predmetnej zmluvy právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi elektronické komunikačné služby, špecifikované v zmluve, za podmienok stanovených v zmluve a vo všeobecných podmienkach. Odporca sa zaviazal za poskytnuté telekomunikačné služby zaplatiť cenu stanovenú v zmluve a v cenníku. Odporca sa zároveň

zaviazal, že po dobu viazanosti 24 mesiacov nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania ani neumožní také konanie, na základe ktorého by právnemu predchodcovi navrhovateľa vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením od nej, alebo právo vypovedať zmluvu o pripojení z dôvodov porušenia povinností zo strany odporcu; za žiadosť o vypojenie SIM karty z prevádzky sa pritom považuje najmä výpoveď zmluvy o pripojení zo strany účastníka, žiadosť o jej vypojenie v prípade straty alebo krádeže SIM karty, ako aj odstúpenie účastníka od zmluvy o pripojení z iného dôvodu, než je porušenie povinností na strane podniku. V zmysle bodu 3 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany Účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) 3 zmluvy alebo v článku 3 bod 3.8 Všeobecných podmienok, alebo v článku 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ Všeobecných podmienok) v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojenia SIM- karty zo strany Podniku je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu 47,80 Eur.

V zmysle bodu 1 písm. b) Zmluvy sa odporca zaviazal riadne a včas platiť cenu služieb podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení, všeobecnými podmienkami poskytovania elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej siete spoločnosti T - Mobile Slovensko a.s. a platným cenníkom služieb spoločnosti T -Mobile Slovensko a.s..

Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 22. 5. 2010 vystavenej právnym predchodcom navrhovateľa súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa odporcovi účtoval za obdobie od 22. 4. 2010 do 21. 5. 2010 odplatu za poskytnuté služby v celkovej sume 178,87 Eur, faktúra bola splatná dňa 11. 6. 2010.

Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 22. 6. 2010 vystavenej právnym predchodcom navrhovateľa súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa odporcovi touto faktúrou fakturoval odplatu za poskytnuté služby za obdobie od 22. 5. 2010 do 21. 6. 2010 v celkovej sume 164,48 Eur. Faktúra bola splatná dňa 11. 7. 2010.

Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 22. 7. 2010 vystavenej právnym predchodcom navrhovateľa súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa odporcovi touto faktúrou fakturoval odplatu za poskytnuté služby za obdobie od 22. 6. 2010 do 21. 7. 2010 v celkovej sume 15,01 Eur. Faktúra bola splatná dňa 11. 8. 2010.

Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 22. 6. 2011 vystavenej právnym predchodcom navrhovateľa súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa odporcovi touto faktúrou fakturoval zmluvnú pokutu v sume 47,80 Eur. Faktúra bola splatná dňa 9. 7. 2011.

Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi spoločnosťou Slovak Telekom a.s. Karadžičova 10 ,Bratislava ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom, zo dňa 3. 10. 2012 súd zistil, že navrhovateľ sa stal vlastníkom pohľadávok spoločnosti Slovak Telekom a.s. voči odporcovi, ktoré sú predmetom tohto konania.

Podľa ust. , a , a o elektronických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu 15. 2. 2010

(1) Podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb,

(4) Účastník je povinný

a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami,

b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní,

Podľa ust. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti, alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú však všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa ust. o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa ust. , účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená. Zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa ust. a ,

1/ Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda.

2/ Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený spôsobom jej určenia.

Podľa ust. , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočne primeranej lehote, poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť. Ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa ust. , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania, a to predovšetkým z listinných dôkazov predložených samotným navrhovateľom mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom vznikol právny vzťah na základe Zmluvy o pripojení zo dňa 15. 2. 2010 viažucej sa k tel. č. XXXXXXXXXX a SIM karte č. XXXXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytoval odporcovi minimálne v období od 22. 4. 2000 z 10 do 21. 7. 2010 elektronické komunikačné služby presne vymedzené v zmluve, pričom odporca právnemu predchodcovi navrhovateľa za poskytnuté služby riadne a včas nezaplatil za predmetné obdobie odplatu vo výške 355,83 Eur. Nakoľko odporca riadne a včas navrhovateľovi odplatu za riadne a včas poskytnuté služby v období od 22. 4. 2010 do 21. 5. 2010 v sume 178,87 Eur ktorá odplata bola splatná dňa 11. 6. 2010 , v období od 22. 5. 2010 do 21. 6. 2010 v sume 164,48 Eur ktorá bola splatná dňa 11. 7. 2010 a v období od 22. 6. 2010 do 21. 7. 2010 v sume 12,51 Eur ktorá bola splatná dňa 11. 8. 2010 súd mu uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 355,83 Eur ako odplatu za poskytnuté a neuhradené telekomunikačné služby aj s príslušným úrokom z omeškania v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu, teda odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu bola vo výške 1% ročne.

Podľa ust. , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Pokiaľ ide o navrhovateľom uplatnené právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 47,80 Eur je potrebné uviesť, že z ust. §-u 544 vyplýva, že aj dohoda o zmluvnej pokute musí spĺňať náležitosti vyžadované u každého právneho úkonu, a to v §-e 37 , teda musí byť určitá a zrozumiteľná, inak je neplatná. Nakoľko právny predchodca navrhovateľa, ako aj samotný navrhovateľ odvodzovali svoje právo na zaplatenie zmluvnej pokuty z bodu 3. Zmluvy o pripojení zo dňa 15. 2. 2010, súd v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení posúdil predmetné dojednania o zmluvnej pokute. Z bodu 3 Zmluvy o pripojení zo dňa 15. 2. 2010 je zrejmé, že zmluvné strany sa dohodli, že ,, V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 2 tejto zmluvy, alebo v článku 3 bod 3.8 Všeobecných podmienok, alebo v článku 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ Všeobecných podmienok v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojenia SIM-karty zo strany Podniku je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu 47,80 Eur. Z takéhoto znenia dojednaní o zmluvnej pokute súd dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute spôsobom ,, ...v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti ...“ (z demonštratívnym výpočtom určitých povinností) je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu v stanovenej výške, podmienku určitosti právneho úkonu nespĺňa. Zmluva o pripojení, ktorej súčasťou sú aj obchodné podmienky obsahuje niekoľko desiatok povinností účastníka rôznej závažnosti. Uvedená formulácia neumožňuje posúdenie porušenie ktorej povinnosti účastníka je sankcionované zmluvnou pokutou. Tomuto záveru nebráni ani demonštratívny výpočet určitých povinností, a to práve preto, že je len príkladný. Zároveň pre svoju neurčitosť neumožňuje posúdenie primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečenej povinnosti. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že pri rovnakej právnej úprave ako je v Slovenskej republike vyššie uvedeným spôsobom judikoval aj Najvyšší súd Českej republiky, ktorým rozhodnutím sp. zn. vyslovil, že pri formulácií dohody o zmluvnej pokuty spôsobom ,,ak obsluhovateľ v priebehu splatnosti zmluvy porušil svoje zmluvné záväzky neboli v dohode o zmluvnej pokute dostatočne určité, popísané povinností, ktoré mali byť zaistené zmluvnou pokutou zo slov porušenia zmluvného vzťahu nemožno vyvodiť, ktoré konkrétne povinnosti zo zmluvného vzťahu, príp. ich určitý súhrn mal byť zaistený zmluvnou pokutou, čo je podmienkou pre to, aby pri ich porušení mohla byť uplatnená táto sankcia“. Uvedený názor Najvyššieho súdu Českej republiky potvrdil aj v rozhodnutí sp. zn. , v ktorom uviedol, že zmluvné pojednanie, podľa ktorého je povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu viazaná na ,, porušenie zmluvného vzťahu“ je pre neurčitosť neplatné, pretože z neho nemožno vyvodiť, ktoré konkrétne povinnosti zo zmluvného vzťahu majú byť zabezpečené zmluvnou pokutou. Rovnako Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci sp. zn. uviedol, že v dohode o zmluvnej pokute musí byť povinnosť, ktorá zmluvná pokuta zabezpečuje vymedzená určito, inak je dohoda neplatná. Na základe uvedeného podľa súdu neobstojí bežné vysvetlenie navrhovateľa, že zmluvná pokuta bola účtovaná za nezaplatenie faktúr, nakoľko právny úkon urobený v písomnej forme možno vykladať iba podľa toho, čo obsahuje a výkladom právny úkon nemožno dopĺňať o to, čo síce mohlo byť vôľou navrhovateľa, ale v právnom úkone to vyjadrené nebolo ( faktúra právneho predchodcu navrhovateľa č. XXXXXXXXXX neobsahuje žiadnu informáciu o tom, za čo účtuje zmluvnú pokutu). Demonštratívny výpočet zabezpečených povinností k platnosti dohody o zmluvnej pokute nepostačuje, pretože jeho určitosť musí byť hodnotená ako celok. Ak je takáto dohoda z tohto pohľadu neurčitá, nie je táto neurčitosť prelomená ani demonštratívnym výpočtom, v ktorom sa náhodou nachádza aj povinnosť, za ktorej porušenie veriteľ uplatňuje zmluvnú pokutu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že neurčitosť dojednania zmluvnej pokuty pri obdobnej formulácii bola potvrdená aj rozsudkami Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako odvolacieho súdu pod sp. zn. alebo . Pre poriadok je potrebné uviesť, že z neplatného právneho úkonu - neplatného dojednania o zmluvnej pokute, nevznikajú účastníkom takejto dohody žiadne práva ani povinnosti. Z tohto dôvodu súd návrh navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 47,80 Eur ako nedôvodný zamietol. Pre poriadok je potrebné uviesť, že nakoľko súd dohodu o zmluvnej pokuty považoval za absolútne neplatnú, nevidel dôvod aby takúto zmluvnú podmienku vyhlasoval za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti.

Podľa ust. , neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Pre neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute súd zistil aj ďalší dôvod. Z ust. vyplýva, že povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu má ten, kto poruší zmluvnú povinnosť. Dojednanie o povinnosti zaplatenia zmluvnej pokuty nesmie byť teda viazané na ďalšiu skutočnosť alebo úkon. V prejednávanej veci, zo znenia bodu 3. Zmluvy o pripojení jednoznačne vyplýva, že záujemca sa zaväzuje zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 47,80 Eur v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 2 Zmluvy, alebo v článku 3 bod 3.8 Všeobecných podmienok, alebo v článku 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM- karty zo strany Podniku, teda zmluvná pokuta je splatná až keď dôjde v dôsledku takéhoto konania, prípadne nekonania odporcu k vypojeniu SIM karty zo strany Podniku. Teda k aktívnemu konaniu zo strany navrhovateľa ( ak sa v tom, ktorom prípade tak rozhodne konať) smerujúcemu k vypojeniu SIM karty odporcu z prevádzky. Keďže zmluvná pokuta musí byť dojednaná nepodmienene (viď. Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. ). Zmluvnú pokutu, ktorú je nutné viazať v zmysle §-u 544 vždy na porušenie zmluvnej povinnosti, je nutné dojednať vždy ako nepodmienenú. V tejto súvislosti je procesný súd toho názoru, že nie je možné vznik povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu viazať kumulatívne, jednak na porušenie zmluvnej povinnosti, ako aj následne na vypojenie SIM karty z prevádzky. Z týchto dôvodov potom takéto dojednanie o zmluvnej pokute súd považoval za neplatné pre jeho rozpor so zákonom ( ustanovením ) nehovoriac o tom, že navrhovateľ ani žiadnym spôsobom napriek poučeniu zo strany súdu podľa ust nepreukázal, že jeho právny predchodca vypojil pre porušenie povinností odporcu SIM kartu odporcu z prevádzky, prípadne že by odporca sám požiadal o vypojenie SIM karty z prevádzky ( v takomto prípade by pokuta bola splatná dňom doručenia takejto žiadosti odporcu navrhovateľovi). Okrem toho navrhovateľ v konaní ani len netvrdil, že odporca sám požiadal o vypojenie SIM karty z prevádzky, preto súd v tomto zmysle ani nevykonával žiadne dokazovanie.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť , že sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodnuté skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Účastník má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho tvrdenia. Dôsledkom jeho neunesenia je účastníkov procesný neúspech. Účelom tohto procesného nástroja je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t.j. kedy výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú prijať záver, ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť nenastala. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno preukázania, že ním uplatnené právo na zaplatenie zmluvnej pokuty (aj keď neplatne dojednané) sa vôbec stalo ku dňu rozhodovania súdu vo veci samej splatným, teda že by nastali skutkové okolnosti predpokladané dodatkom ku zmluve majúce za následok vznik povinnosti odporcu zaplatiť zmluvnú pokutu ( že by došlo k vypojeniu SIM karty odporcu z prevádzky).

Pre poriadok je ešte potrebné uviesť, že v prejednávanej veci mal súd za nepochybné, že právny vzťah medzi účastníkmi má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Všeobecnú úpravu spotrebiteľskej zmluvy obsahuje , ktorý zároveň obsahuje i generálnu klauzulu, ktorá zakazuje v spotrebiteľských zmluvách ustanovenia, ktoré spôsobujú v neprospech spotrebiteľa značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán a tieto označuje za neprijateľné podmienky a sankcionuje ich absolútnou neplatnosťou. Aplikáciu tohto všeobecného zákazu dohodnutia neprijateľných podmienok vylučuje len na dohody týkajúce sa predmetu plnenia a ceny plnenia alebo na neprijateľné podmienky individuálne dojednané ( ). Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve označuje medzi inými i ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimeranú vysokú sumu, ako sankciu spojenú s neplnením jeho záväzku ( ).V zmysle ust. je naviac zakotvená zásada, že zmluvné podmienky spotrebiteľských zmlúv sa nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa ako interpretačné pravidlo, ako špeciálne pravidlo pre právny režim spotrebiteľských zmlúv, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší ( ). Vzhľadom na tieto skutočnosti je možné konštatovať, že v prejednávanej veci zmluva o pripojení uzatvorená medzi účastníkmi konania je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, ktorú skutočnosť podľa všetkého nespochybňuje ani samotný navrhovateľ. V tejto súvislosti sa pri posudzovaní dôvodnosti

navrhovateľom uplatneného nároku otvára aj priestor pre súdnu kontrolu zmluvných podmienok v tom zmysle, či tieto nespôsobili hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech odporcu, ako spotrebiteľa, a to i vo vzťahu k dojednanej zmluvnej pokute. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd po posúdení zmluvnej pokuty i z tohto pohľadu dospel k záveru, že zmluvná pokuta spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech slabšej strany. Navrhovateľ uplatňuje od odporcu sankciu v podobe zmluvnej pokuty za porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti a vo výške, ktorá je nezmenená bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Pre poriadok je ďalej potrebné uviesť, že neprijateľnosť sankcie, ktorej zaplatenia sa navrhovateľ v tomto konaní domáhal sa osobitne prejavuje v spojení s časovým aspektom jej uloženia. Navrhovateľ, ako dodávateľ vôbec nerozlišuje medzi prípadom, kedy spotrebiteľ ukončí zmluvu jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a medzi prípadom, keď spotrebiteľ ukončí zmluvu na začiatku doby viazanosti. V oboch prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo je potrebné považovať za neprijateľné ( a to bez ohľadu na to aká situácia nastala v tom ktorom konkrétnom prípade). Ustanovenia a 545 nevylučuje možnosť dojednania zmluvnej pokuty za omeškanie s platením peňažného záväzku. Umožňuje však dojednanie, ktorým výšku zmluvnej pokuty je možné vyjadriť aj percentuálnou čiastkou v závislosti na dĺžke doby porušenia povinnosti. Vychádzajúc z toho, že odporcu zaťažuje povinnosťou zaplatiť zmluvnú pokutu v rovnakej výške bez ohľadu na to, kedy v priebehu zmluvnej viazanosti poruší niektorú zo zmluvných povinností, vzhľadom na tento nepomer, ako aj jednostrannú povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu a jeho nemožnosť ovplyvniť text zmluvných dojednaní, súd zmluvné dojednania o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Podľa ust. , výkon práv a povinností vyplývajúci z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že definícia dobrých mravov nie je v právnom poriadku Slovenskej republiky nikde normatívne upravená, avšak vo všeobecnosti ide o pravidlá morálneho charakteru všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Činnosť smerujúcu proti takýmto pravidlám možno potom označiť za činnosť proti dobrým mravom. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva.

Vzhľadom na vyššie uvedené podľa názoru procesného súdu je potrebné nárok navrhovateľa na zmluvnú pokutu považovať za výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi aj z toho dôvodu, že k jeho uplatneniu došlo zo strany osoby odlišnej od osoby samotného veriteľa, v prospech ktorého bola zmluvná pokuta dojednaná. Pritom samotnému veriteľovi nič nebránilo si tento nárok uplatniť ( pravdaže okrem mnohých rozhodnutí súdov, ktoré vo svojich rozhodnutiach konštatovali neplatnosť dojednaní o zmluvnej pokute v jeho zmluvách o pripojení). Už z tohto konania veriteľa možno vyvodiť, že nemal dostatočný záujem na uhradení zmluvnej pokuty, aj keď si bol vedomý porušenia zmluvnej povinnosti zo strany odporcu, ktoré tento jeho nárok údajne zakladalo. V minulosti súdy opakovane vo vzťahu k zmluvnej pokute judikovali, že výkon práva na zmluvnú pokutu je v rozpore s dobrými mravmi a je potrebné mu odmietnuť poskytnutie právnej ochrany ak jeho účelom nie je dosiahnutie primárnych funkcií zmluvnej pokuty, ale obohatenie sa na úkor povinnej osoby, resp. jej šikana (porovnaj rozsudok NS ČR zo dňa 20. 4. 2004, sp. zn. 1047/ 2003, rozsudok NS ČR zo dňa 28. 5. 2007, sp. zn. ). Pritom treba poukázať na základné funkcie zmluvnej pokuty, ktorá má zabezpečovací, sankčný a kompenzačný charakter. Tieto základné funkcie však nárok na zmluvnú pokutu môže splniť prevažne vo vzťahu medzi účastníkmi dohody o zmluvnej pokute, teda voči oprávnenej osobe, v prospech ktorej bola zmluvná pokuta dojednaná a len vo vzťahu k tej povinnej osobe, ktorá nejaké povinnosti zo zmluvy porušila. Uplatnením nároku na zmluvnú pokutu v danom prípade, keď si ho uplatňuje navrhovateľ, ktorý je už postupníkom vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke, nedôjde k naplneniu ani zabezpečovacej ani kompenzačnej funkcie zmluvnej pokuty a s ohľadom na dĺžku času, ktorá uplynula od porušenia zmluvnej povinnosti odporcom možno konštatovať, že nedôjde k naplneniu ani jej sankčnej funkcie, najmä keď ako sankcia pre nesplnenie povinnosti zaplatiť kúpnu cenu ( objednaných služieb) voči samotnému veriteľovi slúžil už ním uplatnený nárok na úroky z omeškania. Takéto uplatnenie nároku na zmluvnú

pokutu možno pokladať za šikanózne konanie vo vzťahu k odporcovi, ktoré by v súlade nemalo požívať právnu ochranu.

Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že dojednanie o zmluvnej pokute s odporcom bolo dojednaním individuálnym, a preto ani prípadná aplikácia ustanovenia neprichádza do úvahy, že zmluvné strany dojednaniu o zmluvnej pokute dospeli na základe vzájomnej predzmluvnej komunikácie a zohľadnenia potrieb a preferencií odporcu, že ak by odporca chcel, mohol uzavrieť zmluvu aj bez dojednania pokuty, teda mohol ovplyvniť obsah zmluvy vo vzťahu k tejto zmluvnej podmienke, že právny predchodca navrhovateľa mal a stále má v ponuke viacero variant služieb a dojednaní zmluvy o pripojení je potrebné uviesť, že na takéto námietky neprihliadol, nakoľko ich považoval za nepravdivé. Z predloženej zmluvy o pripojení a dodatku k nej je nepochybne zrejmé, že sa jedná o formulárovú zmluvu v ktorej je dohoda o zmluvnej pokute právnym predchodcom navrhovateľa predpísaná v konkrétnom znení a je na spotrebiteľovi či ju ako celok podpíše alebo nie. To, že odporca mohol podpísať aj inú formulárovú zmluvu nerobí z tej, ktorá bola predmetom posudzovania v tejto veci apriori zmluvou s osobitne dohodnutými zmluvnými podmienkami ako sa to snaží podsúvať súdu navrhovateľ. Každú zmluvu je z pohľadu dohody o zmluvných podmienkach potrebné skúmať osobitne. Taktiež každú podmienku ako súčasť konkrétnej zmluvy je potrebné skúmať z pohľadu, či táto konkrétna podmienka bola dohodnutá v tejto konkrétnej zmluve individuálne.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. , kedy navrhovateľ mal vo veci 88,% - tný úspech a tak mu súd priznal v takomto rozsahu právo na náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok v sume 21,16 Eur ( 88,16% zo sumy 24 Eur) a právo na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 79,76 Eur. Trovy právneho zastúpenia si navrhovateľ vyčíslil v súlade s ust. , a , a Vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to za 2 úkony právnej služby po 29,88 Eur, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie návrhu na začatie konania zvýšených o sadzbu DPH a režijného paušálu k 2 úkonom právnej služby po 7,81 Eur, zvýšených o sadzbu 20% DPH v celkovej výške 90,46 Eur ( 2x29,88 Eur + 2x7,81 Eur) + 20% DHP), z ktorej sumy súd navrhovateľovi priznal právo na náhradu v rozsahu 88,16%, teda v rozsahu 79,75 Eur.

Súd nepriznal právo na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane odporcu, nakoľko tento okrem oznámenia o vstupe do konania nevykonal žiaden úkon s ktorým by bolo možné spájať účelné trovy právneho zastúpenia a okrem toho si trovy právneho zastúpenia ani riadne nevyčíslil ( ust. a ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ;

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( );

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.