Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Cb-215-2013.pdf
PDF · 106.72 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/215/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Paulínou Pacherovou v právnej veci žalobcu: Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. (BTS), so sídlom Letisko M. R. Štefánika Bratislava, IČO: 35 884 916, proti žalovanému: Y. J., V.. XX.XX.XXXX, P. V. X, P., zast. Mgr. Ivanou Blajskovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, o zaplatenie 19.435,77 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške trov právneho zastúpenia žalovaného 2.627,49 €, k rukám právnej zástupkyne žalovaného, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu dňa 8.11.2013 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 19.435,77 € s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný, ako v poradí druhý náhradník zvolený zo zástupcov zamestnancov, nastúpil dňa 25.4.2007 do funkcie člena dozornej rady žalobcu na uvoľnené miesto po pôvodnej členke JUDr. Slávke Kukučkovej, ktorá sa v priebehu funkčného obdobia vzdala funkcie a členstva sa vzdal aj v poradí prvý zvolený náhradník Ing. Dušan Kret. Dňa 25.4.2007 bola na uvedenom základe medzi účastníkmi uzavretá Zmluva o výkone funkcie člena dozornej rady. V zmysle Volebného poriadku žalovaného, v znení Dodatku č. 1 mohol náhradník svoj mandát uplatniť len v príslušnom volebnom období, ktoré plynulo v čase od 5.5.2004 do 4.5.2009. V tomto čase trvalo funkčné obdobie žalovaného a s ním spojený nárok na odmenu člena dozornej rady. Žalovaný však bez právneho dôvodu odmenu člena dozornej rady ďalej poberal až do 31.5.2013, čím sa na úkor žalobcu bezdôvodnej obohatil v žalobou uplatňovanej výške.
Žalovaný v písomnom vyjadrení so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, najmä žalobou, Zmluvou o výkone funkcie člena dozornej rady zo dňa 25.4.2007, Volebným poriadkom žalobcu v znení dodatku č. 1, Zakladateľskou listinou a Stanovami žalobcu, zápisnicami z VZ a MVZ žalobcu konanými v čase od 4.5.2009 do 7.8.2013, písomnými vyjadreniami účastníkov, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise, prednesom povereného zástupcu žalobcu, prednesom právnej zástupkyne žalovaného, výsluchom žalovaného a zistil tento skutkový stav:
Žalobca je akciovou spoločnosťou zriadenou Zakladateľskou listinou z 26.4.2004. V dňoch 7. až 9.4.2004 sa u žalobcu konali voľby do dozornej rady, v ktorých bol žalovaný zvolený ako v poradí druhý náhradník na funkciu člena dozornej rady zo zástupcov zamestnancov.
Podľa čl. 11 bod 10 Stanov žalobcu, funkčné obdobie člena dozornej rady je 5 rokov.
Podľa čl. V bod 8 Dodatku č. 1 k Volebnému poriadku mandát náhradníka sa môže uplatniť len v príslušnom volebnom období, ktoré je uvedené v Stanovách žalobcu.
Žalovaný nastúpil do funkcie člena dozornej rady dňa 25.4.2007 na miesto pôvodnej členky JUDr. Slávky Kukučkovej, ktorá sa členstva v dozornej rade vzdala.
Dňa 25.4.2007 bola medzi účastníkmi uzavretá Zmluva o výkone funkcie člena dozornej rady (ďalej len „Zmluva“), ktorú schválilo MVZ žalobcu dňa 7.5.2007 uznesením č. 8/2007 (čl. 208).
Podľa čl. III bod 3.1., druhá veta Zmluvy nárok na odmenu členovi dozornej rady vzniká v pomernej časti dňom voľby do orgánu spoločnosti, pretrváva počas vykonávania funkcie a zaniká dňom ukončenia pôsobenia v tomto orgáne z akéhokoľvek dôvodu (skončenie funkčného obdobia, vzdanie sa funkcie, odvolanie a pod.).
Dňa 1.10.2010 bol žalovaný uznesením č. 2/06/10 prijatým na zasadnutí DR zvolený do funkcie podpredsedu dozornej rady (čl. 194).
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaný funkciu člena dozornej rady reálne vykonával do 7.8.2013 (čl. 9). Zúčastňoval zasadaní dozornej rady žalobcu hlasoval o jej rozhodnutiach a rovnako sa zúčastňoval aj zasadnutí valného zhromaždenia žalobcu, na ktoré bol pozývaný.
Účastníci v priebehu konania zotrvali na písomných tvrdeniach.
Žalobca argumentoval tým, že funkčné obdobie žalovaného, po ktoré mohol vykonávať funkciu člena dozornej rady bolo zhodné s volebným (funkčným) obdobím člena, ktorého nahradil a preto trvalo len do 4.5.2009. Po tomto období mu funkcia zanikla
a odmena prijatá po 4.5.2009 predstavuje u žalovaného bezdôvodné obohatenie. Odmena bola žalovanému vyplácaná z dôvodu administratívnej chyby. Na otázku súdu žalobca potvrdil, že v rozhodnom období, za ktoré si uplatňuje žalovaný nárok, žiadnym spôsobom nespochybnil trvanie mandátu žalovaného ako člena DR, prizýval ho na zasadnutia DR a VZ/MVZ, nepodal návrh na výmaz žalovaného ako zapísaného člena DR z obchodného registra a u žalobcu sa v rozhodnom čase nekonali ani nové voľby do DR.
Právna zástupkyňa žalovaného v písomných a ústnych vyjadreniach zotrvala na nedôvodnosti žalovaného nároku a šikanóznom charaktere žaloby. Pohľadávku žalobcu označila za nárok v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Poukázala na skutočnosť, že žalovaný aktívne zastával funkciu člena DR žalobcu až do 7.8.2013, zúčastňoval sa jej rokovaní a na zasadnutiach hlasoval, pričom žalobca za celé uvedené obdobie nespochybnil legitímnosť výkonu tejto funkcie žalovaným, práve naopak svojím konaním a prizývaním na zasadnutia jeho orgánov, vrátane VZ, ho utvrdzoval v presvedčení o trvaní mandátu člena DR. Žalovaný bol v roku 2010 dokonca zvolený do funkcie podpredsedu DR žalobcu. Žalovaný tak vykonával mandát člena DR v dobrej viere a v súlade s údajmi zapísanými v obchodnom registri. V obchodnom registri bol žalovaný ako člen DR zapísaný v čase od 24.4.2007 do 13.8.2013. Na strane žalovaného nie je splnená žiadna z podmienok vzniku bezdôvodného obohatenia nakoľko funkciu člena dozornej rady s vedomím a súhlasom žalobcu riadne a dobromyseľne vykonával až do 7.8.2013, kedy sa tejto funkcie vzdal, žalobca trvanie jeho mandátu v uvedenej dobe nikdy nespochybnil, prizýval ho na zasadnutia DR a VZ, v roku 2010 bol zvolený do funkcie podpredsedu DR a predstavenstvo žalobcu v rozhodnom čase nezabezpečilo voľbu nových členov DR. Spochybnila aj výšku žalobou uplatňovaného nároku, ktorý podľa žalobcom predložených mzdových listov a vyjadrení predstavuje brutto odmenu (zahŕňajúcu aj zákonné odvody), hoci žalovanému bola vyplácaná len odmena netto, čím je žalovaná pohľadávka uplatnená neurčito.
Právna zástupkyňa žalovaného zároveň vzniesla námietku premlčania žalovanej pohľadávky v časti (sume) 2.037,23 €, čo predstavuje žalovaný nárok za obdobie od 4.5.2007 do 7.11.2009, pre uplynutie 4 ročnej premlčacej doby od poskytnutia tohto plnenia žalovanému.
Pre prípad (in eventum) ak sa súd stotožní s tvrdením žalobcu o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného uplatnila právna zástupkyňa žalovaného kompenzačnú námietku, ktorou si len pre tento prípad žalovaný započítava voči žalovanej pohľadávke svoju vzájomnú pohľadávku v sume 19.435,77 €, ktorú označila ako pohľadávku na úhradu „obvyklej“ odmeny člena DR za skutočný výkon funkcie člena DR.
Žalovaný vo výpovedi uviedol, že po celé žalobcom uplatňované rozhodné obdobie aktívne vykonával funkciu člena DR, zúčastňoval sa jej zasadnutí, ako aj zasadnutí VZ žalobcu. Naposledy bol na zasadnutie VZ prizvaný dňa 28.6.2013. Žalobca počas celého
obdobia trvanie jeho mandátu člena DR nijakým spôsobom nespochybnil a orgány žalobcu ho svojím konaním za člena DR považovali. Žalovaný uviedol, že naopak on sám spolu s ďalším členom DR Ing. Petrom Thoranom upozornil žalobcu na presiahnutie funkčného 5 ročného obdobia a ústne sa dotazovali na trvanie ich mandátu, avšak žiadny z orgánov žalobcu trvanie tohto mandátu nespochybnil.
Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2, cit. zák., Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 3 ods. 1 cit. zák., výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 265 ObZ., výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
Podľa § 197 ods. 1 cit. zák., dozorná rada dohliada na výkon pôsobnosti predstavenstva a uskutočňovanie podnikateľskej činnosti spoločnosti.
Podľa § 200 ods. 2, prvá veta cit. zák., členovia dozornej rady sa volia na dobu určenú stanovami, ktorá však nesmie byť dlhšia ako päť rokov.
Podľa § 201 ods. 1 cit. zák., členovia dozornej rady sa zúčastňujú na valnom zhromaždení spoločnosti a sú povinní oboznámiť valné zhromaždenie s výsledkami svojej kontrolnej činnosti.
Podľa § 387 ods. 2 zák., premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
Podľa § 391 ods. 1 cit. zák., pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
Podľa § 392 ods. 2, prvá veta ObZ., pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne.
Podľa § 397 cit. zák., ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Ako súd už uviedol vyššie medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný vykonával funkciu člena dozornej rady aj po uplynutí volebného obdobia, v ktorom sa ujal funkcie ako náhradník volený zamestnancami. Sporná bola len otázka, či žalovanému po uplynutí volebného obdobia, pre ktoré bol ustanovený, naďalej svedčí odmena za výkon funkcie. Na uvedené skutočnosti preto súd zameral dokazovanie.
Pred vecným posúdením dôvodnosti žaloby sa súd primárne zaoberal námietkou premlčania časti žalovanej pohľadávky, ktorú vzniesla právna zástupkyňa žalobcu v priebehu konania.
Podľa § 261 ods. 3 písm. a/ ObZ., (po novele č. 9/2013 § 261 ods. 6 písm. a/), platného v období od 25.4.2007 do 7.8.2013 (t.j. v čase, v ktorom žalovaný vykonával funkciu člena DR) je vzťah medzi členom dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou vždy podriadený režimu Obchodného zákonníka.
Premlčanie pohľadávky žalobcu, v časti na ktorú sa vzťahovala námietka premlčania, preto súd s poukazom na vyššie uvedené ust. zákona a ustálenú judikatúru ( viď. napr. rozsudok NS ČR č. 31 Cdo 3881/2009, 35 Odo 619/2002) posudzoval podľa ust. Obch. zákonníka.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Úspešné (dôvodné) vznesenie námietky premlčania bráni priznaniu nároku súdom, t.j. má za následok, že premlčané právo nemožno priznať.
Právo uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniká okamihom poskytnutia plnenia, na ktoré nebol právny nárok. Premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia preto začala žalobcovi plynúť momentom kedy plnenie poskytol. Nakoľko išlo o plnenie opakujúce sa poskytované žalovanému v čiastkach (v pravidelných mesačných odmenách) premlčacia lehota plynie pre každé čiastočné plnenie samostatne.
Žaloba bola súdu doručená dňa 8.11.2013. Súd sa preto stotožnil s tvrdením právnej zástupkyne žalovaného o premlčaní žalovanej pohľadávky v časti 2.037,23 €, ktorá predstavuje žalovaný nárok za obdobie od 4.5.2007 do 7.11.2009, a kde premlčacia lehota uplynula pred podaním žaloby (najneskôr dňom 7.11.2013). Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného o aplikovateľnosti ust. § 107 ods. 2 Obč. zák., o 10 ročnej premlčacej lehote, z dôvodu úmyselného bezdôvodného obohatenia žalovaného, a túto argumentáciu považuje za právne i skutkovo nedôvodnú.
Vo zvyšku žalovaného nároku súd žalobu vecne preskúmal, pričom s poukazom na zistený skutkový stav a vykonané dôkazy, ktoré súd skúmal v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, nakoľko nároku žalobcu nemožno priznať právnu ochranu.
Súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že v zmysle Volebného poriadku v znení Dodatku č. 1 funkčné obdobie člena DR žalovanému skončilo 4.5.2009 uplynutím volebného (funkčného obdobia), pre ktoré bola do funkcie zvolená JUDr. Slávka Kukučková, ktorú žalovaný nahradil.
Vykonaným dokazovaním tak súd síce mal preukázané, že žalovaný vykonával funkciu člena dozornej rady po uplynutí volebného obdobia, pre ktoré mu bol daný mandát ako aj po uplynutí 5 ročného zákonného obdobia člena dozornej rady ustanoveného v § 200 ods. 2 ObZ, ale výkon tejto funkcie zo strany žalovaného nebol svojvoľný, zištný ani nedobromyseľný. Žalovaný zastával funkciu člena DR žalobcu s plním vedomím, súhlasom a podporou žalobcu, ktorý svojím konaním (pozývaním žalovaného na zasadnutia DR a valného resp. mimoriadneho valného zhromaždenia), žalovaného utvrdzoval v tom, že jeho mandát ďalej trvá.
Žalobca, ako sám súdu potvrdil nerealizoval od roku 2004 až do roku 2013 žiadne voľby do dozornej rady, hoci si bol vedomý uplynutia funkčného obdobia jej členov. Voľby do dozornej rady žalobca uskutočnil až v roku 2013, pričom tieto ako uviedol boli neúspešné.
Žalobca sám svojou nečinnosťou (nezrealizovaním nových volieb) spôsobil stav, že vo funkcii zostali pôvodne zvolení členovia, ktorých nahradenie novými členmi žalobca nezabezpečil.
V zmysle čl. 11 ods. 10, druhá veta Stanov žalobcu funkčné obdobie člena DR je 5 rokov, pričom výkon funkcie člena DR končí voľbou nových členov DR.
Z obsahu zápisníc z VZ a MVZ konaného v období od 4.5.2007 do 7.8.2013 súd zistil, že žalobca žalovaného napriek vedomosti o uplynutí jeho funkčného obdobia prizýval na zasadnutia valného zhromaždenia, t.j. svojho vrcholného orgánu. Žalovaný sa na základe pozvánok týchto zasadnutí zúčastňoval, rovnako ako zasadnutí DR, plnil si povinnosti člena DR a v roku 2010 bol uznesením DR č. 2/06/10 dokonca zvolený do funkcie podpredsedu dozornej rady.
V období, v ktorom žalovaný plnil povinnosti spojené s funkciou člena DR sa nekonali žiadne voľby nových členov a žalovaný sa s poukazom na Stanovy žalobcu mohol dôvodne domnievať, že jeho funkcia trvá.
Za podstatnú súd považuje aj tú skutočnosť, že žalobca nespochybnil trvanie mandátu žalovaného ani potom, ako ho sám žalovaný upozornil na uplynutie 5 ročného funkčného obdobia. Žalobca neurobil žiadny úkon smerujúci k ukončeniu výkonu funkcie žalovaného v dozornej rade. Za takýchto okolností je tvrdenie žalobcu, že odmena bola žalovanému vyplácaná len administratívnou chybou tvrdením, ktoré postráda základnú logiku a je v celom rozsahu účelové.
Žalovanému bola vyplácaná odmena na základe dohody obsiahnutej v zmluve účastníkov o výkone funkcie člena dozornej rady, ktorú v zmysle § 65 ods. 3 ObZ., riadne schválilo MVZ žalobcu dňa 7.5.2007 uznesením č. 8/2007. Odmena, ako vyplýva z čl. III. bod 3.1. Zmluvy bola žalovanému vyplácaná vo výške upravenej pravidlami odmeňovania schválenými VZ žalobcu.
Hoci teda žalovaný poberal odmenu člena dozornej rady aj po zániku jeho funkčného obdobia (uplynutého mu 4.5.2009) ako aj po zániku maximálneho zákonom stanoveného 5 ročného obdobia, čo by inak zakladalo nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia
pre plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, súd vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti prejednávanej veci žalobcovi nepriznal nárok na právnu ochranu, pre rozpor uplatňovaného práva nie len s poctivým obchodným stykom ale aj s dobrými mravmi.
Poctivý obchodný styk upravený § 265 ObZ., je integrálnou súčasťou práv prameniacich s obchodných záväzkových vzťahov, ku ktorým nesporne patrí aj záväzkový vzťah účastníkov vyplývajúci z nároku na odmenu člena DR.
Pre obchodné záväzkové vzťahy, s ohľadom na uvedený generálny a explicitný výraz zákazu zneužitia práva, môžeme s určitosťou dovodiť, že zákaz zneužitia práva je silnejší ako dovolenie dané právom. Hľadanie rovnováhy medzi záujmami účastníkov obchodných záväzkových vzťahov má svoje špecifiká a odlišnosti, ktoré sa pri rozhodovaní o poskytnutí, resp. neposkytnutí právnej (súdnej) ochrany prejavia, napriek tomu, nepochybne patrí do obsahu aj obchodných záväzkových vzťahov. (prof. JUDr. Mária Patakyová, CSc. a kol. komentár k Obchodnému zákonníku, C.H.Beck,3. vydanie, 2010)
Pojem dobré mravy je generálnym a teda širším pojmom než poctivý obchodný styk. Pojem dobré mravy nie je právom presne definovaný a tak ustanovenie § 3 ods. 1 Obč. zák. poveruje súd, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu uvedeného zákonného ustanovenia zo širokého okruhu okolnosti v každom prípade zvlášť. Vo všeobecnosti možno dobré mravy chápať ako súbor nepísaných významných spoločenských a mravných pravidiel, ktoré sú v danej spoločnosti v prevažnej miere uznávané. Ide o akýsi fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti. Za plnenie odporujúce dobrým mravom sa považuje také plnenie, ktorého výkon by bol všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. V rámci týchto spoločensky všeobecne uznávaných zásad je dôvodné a opodstatnené očakávať, že subjekt povinný na určité plnenie bude podliehať zodpovednosti za účelové
a vedomé konanie, ktorým vedome a s dosiahnutím konkrétneho cieľa poskytuje plnenie aj v prípade, aby by podľa zmluvy alebo zákona na takéto plnenie nebol povinný. Toto spoločenské očakávanie zodpovednosti povinného subjektu je o to väčšie o čo viac má jeho konanie bližšie k úmyselného a cielenému dosiahnutiu určitého ním želaného výsledku.
Žalobca podľa názoru súdu účelovo a s plnou vedomosťou poskytoval odmenu členom dozornej rady (vrátane žalovaného) aj po uplynutí ich funkčného obdobia, nesplnil si zákonnú povinnosť vykonať po skončení volebného obdobia nové voľby do dozornej rady a pôvodných členov DR, ku ktorým patril aj žalovaný, tak v plnej vedomosti a úmysle ponechal vo funkciách, správal sa k nim ako k členom svojho dozorného orgánu, čím formálne dosiahol (naplnil) literu zákona a vlastných Stanov o povinnom počte členov DR. Nereagoval ani na upozornenie žalovaného o uplynutí funkčného obdobia a svojím aktívnym konaním spočívajúcom v nepodaní návrhu na zmenu (výmaz) zápisu v OR po uplynutí funkčného obdobia členov DR - vrátane žalovaného, pozývaní žalovaného, ako člena DR na zasadnutia VZ/ MVZ a rokovania DR, dokonca ustanovením žalovaného do funkcie podpredsedu DR v čase po uplynutí jeho funkčného obdobia, žalovanému dal výslovne a bez pochybností najavo, že ho naďalej považuje za člena svojej DR, uhrádza mu odmenu spojenú s výkonom jeho funkcie a naďalej od neho vyžaduje plnenie povinností člena DR, ktoré si žalovaný aj plnil.
Za takýchto okolností, je požadovanie vydania bezdôvodného obohatenia spočívajúceho vo vyplatenej odmene za obdobie od 8.11.2009 do 31.5.2013 (t.j. za obdobie na ktoré sa nevťahuje námietka premlčania) výkonom práva, ktoré je v rozpore s poctivým obchodným stykom ako aj s dobrými mravmi a nie je mu možné priznať súdnu ochranu.
Súd preto žalobcu ako nedôvodnú zamietol a v konaní a dokazovaní sa ďalej nezaoberal skúmaním námietok (výhrad) žalovaného k výške uplatňovaného nároku ani kompenzačnou námietkou žalovaného uplatnenou „in eventum“, nakoľko dokazovanie v tomto smere nebolo pre rozhodnutie vo veci potrebné ani podstatné.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech priznal ich náhradu vo výške trov právneho zastúpenia žalovaného advokátom podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., spolu za 8 úkonov právnej pomoci z toho 7 úkonov v tarifnej sadzbe 353,54 €/ úkon (príprava/ prevzatie, rokovanie s protistranou 9.9.2014, účasť na pojednávaní 11.9.2014, písomné vyjadrenie zo 14.10.2014, účasť na pojednávaní 21.10.2014, písomné vyjadrenie z 18.11.2014, účasť na pojednávaní 25.11.2014) a jeden úkon v tarifnej sadzbe 88,39 € predstavujúcej 1 základnej tarifnej sadzby za účasť na nemeritórnom pojednávaní 17.6.2014 + 7 x 8,04 režijný paušál, čo spolu predstavuje trovy právneho zastúpenia vo výške 2.627,49 €.
Súd právnej zástupkyni žalovaného nepriznal nárok na uplatnený úkon právnej pomoci - porada s klientom dňa 13.10.2014 + RP v sume 361,58 (353,54 + 8,04), nakoľko jeho vykonanie súdu ničím ani minimálne nepreukázala a neosvedčila v čom mala spočívať účelnosť týchto úkonov vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a k procesným úkonom žalovaného. Základným predpokladom priznania odmeny za úkony vykonané pred súdom je preukázanie ich účelnosti (účelné úkony právnej pomoci), v opačnom prípade by išlo o nedôvodné navýšenie trov (viď napr. uzn. KS BA o odvolaní voči trovám konania vo veci 9Co/537/2012 uverejnené na http://otvorenesudy.sk/decrees/253297/ document).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolacími dôvodmi môžu byť skutočnosti uvedené v § 205 ods. 2 O.s.p. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.