Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/86/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte, zloženom z predsedu JUDr. Romana Hargaša a členov JUDr. Stanislavy Markovej a JUDr. Alice Beňovej, v právnej veci navrhovateľky: R. E., bytom U. XX, C., právne zastúpená Mgr. R. E., advokátom so sídlom v C., S. XX, proti odporcovi: PharmDr. A. U., bytom Z. XX, H. Z. nad N., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou A. & E., s.r.o. so sídlom Z. 2, C., o zaplatenie 5.537,81 Eur s prísl. a o vzájomnom návrhu odporcu o zaplatenie 13.928,40 Eur s príslušenstvom na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 3. februára 2012, č. k. -257, jednohlasne takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 3. februára 2012, č. k. -257, bolo rozhodnuté nasledovne: „I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 5.537,81 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Vzájomný návrh odporcu sa zamieta. III. Navrhovateľke sa priznáva náhrada trov konania vo výške 100 %.“ V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľka podaným návrhom žiadala súd, aby zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 166.832,- Sk a na zaplatenie náhrady trov konania. V návrhu uviedla, že dňa 31.12.2001 uzavrela s odporcom zmluvu o združení podľa a nasledujúcich . Účelom združenia bolo zabezpečovanie prevádzky lekárne. S odporcom sa v rámci uzatvorenej zmluvy o združení dohodli, že prevádzku lekárne budú zabezpečovať spoločne a nerozdielne vo všetkých veciach a každý je podielovým spoluvlastníkom majetku združenia podľa podielu, v akom vložil finančné prostriedky v prospech združenia. Pre účely združenia v zmysle zmluvy malo byť vedené spoločné účtovníctvo týkajúce sa činnosti združenia. Za osobu zodpovednú za účtovníctvo bol určený odporca a správou majetkových hodnôt boli poverení navrhovateľka a odporca nerozdielne. Peňažné prostriedky sa mali sústreďovať na bankovom účte číslo XXXXXXXXXX v Tatrabanke. Boli dohodnutí v zmysle zmluvy, že zisk sa delí v pomere 50:50 pre navrhovateľku a odporcu. Lekáreň mala viacero dodávateľov. V návrhu ďalej poukázala na skutočnosť, že za odber liekov nad dohodnuté množstvo mala byť odporcovi priznaná zo strany dodávateľov liekov peňažná provízia, ktorú si však odporca ponechal a navrhovateľke sa polovica tohto zisku nedostala. Takto mal odporca prijať od spoločnosti U., s.r.o. sumu 23.728,- Sk a sumu 20.947,- Sk a od spoločnosti K. - SR, a.s. províziu za obdobie 12/2002 - 7/2003 vo výške 288.989,70 Sk. Odporca polovicu tohto zisku, predstavujúcu žalovanú istinu, navrhovateľke nevyplatil. Preto sa navrhovateľka domáha zaplatenia súdnou cestou. Odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že medzi účastníkmi existovala dohoda, podľa ktorej patrili

uvedené provízie odporcovi. Poukazoval na skutočnosť, že provízia vo výške 2%, ktorú mal od firmy U. spol. s r.o., bola za sprostredkovanie a bola viazaná aj na odbery iných lekární. Keby nedojednal odbery aj iných lekární, združenie by malo nárok maximálne na 4%-tnú províziu a on by nemal nárok na žiadnu províziu. Podľa neho bola to však navrhovateľka, ktorá mala výlučný prospech z iných obchodov lekárne. Prospech navrhovateľky spočíval v tom, že spoločnosti S., s.r.o., v ktorej bola navrhovateľka spoločníčkou, sa vyplácali provízie z obchodov, ktoré táto spoločnosť lekárni sprostredkovala. Vzhľadom na to, že žalovaná istina patrila výlučne odporcovi na základe dohody účastníkov združenia, žiadal odporca návrh zamietnuť. Odporca súčasne uplatnil vzájomný návrh, ktorým sa voči navrhovateľke domáhal zaplatenia sumy 419.606,90 Sk s príslušenstvom. Vzájomný návrh odôvodňoval skutočnosťou, že spoločnosti S. s.r.o. bola vyplatená provízia i z takých obchodov, ktoré táto spoločnosť lekárni nesprostredkovala, a preto na províziu nárok nemala. Tieto prostriedky vyplatila spoločnosti S. s.r.o. zo spoločných prostriedkov navrhovateľka, pričom prekročila sumu dohodnutú v zmluve o združení, s ktorou mohol účastník združenia disponovať samostatne bez súhlasu druhého účastníka združenia. Navrhovateľka týmto konaním spôsobila odporcovi škodu, ktorá predstavuje polovicu takto neoprávnene vyplatených prostriedkov, teda predmet vzájomného návrhu. Navrhovateľka sa k vzájomnému návrhu vyjadrila v tom smere, že ňou vyplatené prostriedky boli vyplatené dôvodne a že pri jej činnosti v rámci združenia robievala finančné operácie vyššieho objemu bežne a odporca to nikdy nenamietal.

Z vykonaných dôkazov okresný súd zistil, že súd zistil, že účastníci uzavreli zmluvu o združení dňa 21.12.2001 podľa a nasledujúcich . Účelom združenia bolo spoločné zabezpečenie prevádzky verejnej lekárne K. v C.. Združenie nemalo samostatnú právnu subjektivitu a v zmysle čl. 1 zmluvy svoje práva povinnosti voči tretím osobám si malo uplatňovať prostredníctvom účastníka združenia, fyzickej osoby - odporcu. V zmysle čl. 5 pre účel združenia účastníci mali viesť spoločné účtovníctvo týkajúce sa činnosti združenia, pričom za osobu zodpovednú za účtovníctvo bol určený odporca. Správou majetkových hodnôt združenia boli poverení nerozdielne odporca i navrhovateľka. Peňažné prostriedky nadobudnuté činnosťou v prospech združenia sa mali sústreďovať na bankovom účte zriadenom v Tatrabanke č. XXXXXXXXXX/XXXX určenom v čl. 5 bod 2 zmluvy. Príjmy, výdavky, strata alebo zisk zo spoločnej činnosti sa mali uskutočňovať mesačne v termíne podľa dohody účastníkov zmluvy a zisk nadobudnutý z prevádzky lekárne sa delil medzi účastníkov združenia na navrhovateľku a odporcu v pomere 50:50. Každý z účastníkov združenia mohol bez predchádzajúceho súhlasu druhého účastníka jednorázovo disponovať so spoločným majetkom maximálne do výšky 20.000,- Sk a mesačne maximálne do celkovej výšky 50.000,- Sk. V zmysle čl. 8 predmetnej zmluvy, každý účastník mal povinnosť vyvíjať podľa svojich schopností a možností činnosť na dosiahnutie dojednaného účelu stanoveným spôsobom ako mu ukladá zmluva, zdržať sa akýchkoľvek činností, ktoré by mohli znemožniť, alebo sťažiť dosiahnutie stanoveného účelu a zachovať tiež mlčanlivosť o veciach, ktoré sú majetkom združenia.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 08.07.2003 okresný súd zistil, že medzi spoločnosťou U., s.r.o. a odporcom sa spoločnosť U., s.r.o. ako predávajúci zaviazala poskytnúť odporcovi v zmysle čl. 6 ods. 3 zmluvy finančný bonus vo výške 2% z hodnoty objednaného tovaru za splnenia podmienky, že odporca ako kupujúci objedná tovar v hodnote minimálne 1.000.000,- Sk bez DPH mesačne. Z čl. 3 predmetnej kúpnej zmluvy je zrejmé, že miestom plnenia dodávok a súčasne miestom odberu boli lekáreň "K.", B., G. XX, C..

Z listu zo dňa 08.09.2003 okresný súd zistil, že týmto listom oznámila spoločnosť U., s.r.o. odporcovi, že podľa uvedeného ustanovenia kúpnej zmluvy zo dňa 08.07.2003 poukázala na jeho účet XXXXXXXXXX/ XXXX sumu 20.947,- Sk, čo predstavuje bonus 2% zo sumy 1,047.333,- Sk. Ďalším listom zo dňa 15.10.2003 bolo oznámené poukázanie sumy 23.728,- Sk (2% z 1,186.397,- Sk), a to z rovnakého dôvodu a na rovnaký účet. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že účet uvedený v tomto liste bol odlišný od účtu, na ktorom sa v zmysle zmluvy o združení osôb na dosiahnutie dojednaného účelu mali sústreďovať peňažné prostriedky združenia.

Z kúpnej zmluvy tiež uzatvorenej dňa 08.07.2003 a súčasne uzatvorenej opätovne medzi spoločnosťou U.l, s.r.o. a odporcom okresný súd zistil, že v súvislosti s dodávaním tovaru bola medzi spoločnosťou U., s.r.o. a odporcom uzatvorená i táto ďalšia kúpna zmluva, na základe ktorej mal odporca nárok na finančný bonus, ktorého výška závisela od počtu dní, do koľkých bola uhradená faktúra za dodaný tovar. Podľa čl. 6 ods. 3 za splnenia podmienky, že kupujúci objedná z ponuky predávajúceho tovar v hodnote minimálne 1,000.000,- Sk bez DPH, pri úhrade faktúr do 30 dní od vystavenia predávajúci sa zaviazal poskytnúť kupujúcemu bonus 8% z hodnoty, pri úhrade faktúry do 45 dní od

vystavenia bonus 7% z hodnoty, pri úhrade faktúr do 60 dní od vystavenia 6% z hodnoty, pri úhrade faktúr do 90 dní od vystavenia 5% z hodnoty, pri úhrade faktúr do 120 dní od vystavenia 4% z hodnoty. Rovnako, ako v prípade predchádzajúcej zmluvy, i v tomto prípade bola miestom plnenia dodávok tovaru Lekáreň "K.", B., G. XX, C..

Z ďalších listov, a to zo dňa 08.09.2003 a 15.10.2003 okresný súd zistil, že spoločnosť U., s.r.o. poukázala odporcovi sumu 41.893,- Sk (ako 4% z 1,047.333,- Sk) a 47.456,- Sk (ako 4% z 1,186.397,- Sk), rovnako na iný účet, ako bol účet určený v zmluve o združení pre prostriedky získané činnosťou v rámci združenia.

Obdobný spôsob výplaty finančného bonusu, teda časť na účet spoločných prostriedkov a časť na účet výlučných prostriedkov odporcu, bol odporcom ako prevádzkovateľom F. K. dohodnutý aj s ďalším dodávateľom lekárnického tovaru, so spoločnosťou K. - SR, a.s.. Zo zmluvy o finančnom bonuse za odber tovaru uzavretej dňa 31.05.2002 medzi spoločnosťou K. - SR, a.s. a odporcom okresný súd zistil, že v zmysle tejto zmluvy odporcovi bol priznaný nárok na vyplatenie finančného bonusu vo výške 5% z ceny tovaru za podmienky splnenia minimálneho mesačného odberu produktov od firmy B. v hodnote 100.000,- Sk. Podľa zmluvy finančný bonus mal byť poukazovaný na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, t.j. účet odlišný od účtu určeného v zmluve o združení pre prostriedky získané činnosťou v rámci združenia napriek skutočnosti, že odporca predmetnú zmluvu uzatváral ako prevádzkovateľ F. K. so sídlom B., G. XX, C.. Na túto zmluvu sa viaže Dodatok č. 1 zo dňa 02.01.2003 uzatvorený medzi odporcom a spoločnosťou K. - SR, a.s., kde ako kupujúci je uvedený odporca so sídlom zapísaný v živnostenskom registri, avšak s miestom výkonu F. K.. Ako číslo účtu je uvedené číslo účtu odlišné od účtu určeného v zmluve o združení pre prostriedky získané činnosťou v rámci združenia. V zmysle uvedeného dodatku v prípade, že kupujúci bude odoberať tovar v hodnotách podľa tabuľky uvedenej v tomto dodatku, pri úhrade faktúry do 120 dní od vystavenia faktúry je oprávnený k získaniu finančného bonusu 2% a v prípade úhrady do 60 dní od vystavenia faktúry je oprávnený k získaniu finančného bonusu vo výške 3%.

Z potvrdenia spoločnosti K. - SR, a.s., okresný súd zistil, že za obdobie, ktoré je predmetom žaloby, v časti prijatia finančných prostriedkov odporcom od spoločnosti K. - SR, a.s., teda za obdobie od decembra 2002 do júla 2003 bola spoločnosťou K. - SR, a.s. vyplatený na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX celkom suma 288.989,70 Sk. Uvedený účet nebol účtom pre spoločné prostriedky účastníkov združenia, ale účtom výlučných prostriedkov odporcu.

Okresný súd ďalej zistil, že odporca uzavrel so spoločnosťou K. - SR, a.s. i kúpnu zmluvu, pričom ako miesto výkonu je v tejto zmluve uvedená F. K., ktorá v zmysle kupujúceho môže tiež v zmysle predmetnej zmluvy objednávať tovar, pričom ako číslo účtu kupujúceho je uvedené číslo účtu združenia v zmysle predmetnej zmluvy o združení. Na túto zmluvu sa ďalej viaže Dodatok č. 2, Dodatok č. 3, Dodatok č. 4, všetky dodatky uvedené ako Dodatky o finančnom zvýhodnení k predmetnej kúpnej zmluve medzi zmluvnými stranami - opätovne odporcom, so sídlom uvedeným takým, ako má zapísané v živnostenskom registri, avšak s miestom výkonu F. K., ako kupujúcim a spoločnosťou K. - SR, a.s. ako predávajúcim, pričom číslo účtu kupujúceho je uvedené vo všetkých týchto dodatkoch číslo totožné ako číslo účtu určeného v zmluve o združení pre prostriedky získané činnosťou v rámci združenia. Vychádzajúc z výsledkov vykonaných dôkazov, odporca vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 31.03.2008 potvrdil, že časť finančného bonusu (provízie) od spoločnosti U., s.r.o. a K. - SR, a.s. bola poukazovaná na účet spoločných prostriedkov a časť na jeho účet. Odporca uviedol, že províziu 2% poberal výlučne on a netvorila spoločný majetok účastníkov združenia.

Okresný súd v odôvodnení rozsudku poukázal na obsah vyjadrenia právnej zástupkyne, ktorá uviedla, že zo zmlúv založených v súdnom spise a to medzi spoločnosťou U. a odporcom, ako aj medzi spoločnosťou K. - SR, a.s. a odporcom vyplýva, že s ohľadom na ich obsah sa nejedná o totožné zmluvy. Zmluva medzi spoločnosťou U. a odporcom, na ktorej bol ako účet uvedený účet združenia, je podľa svojho obsahu rámcovou kúpnou zmluvou, v ktorej boli dohodnuté podmienky na získanie finančného bonusu v závislosti od lehoty splatnosti jednotlivých faktúr zo strany združenia K., na druhej strane kúpna zmluva označením uzavretá medzi spoločnosťou U., s.r.o. a odporcom, v ktorej bol ako účet uvedený podnikateľský účet odporcu bola podľa obsahu zmluvou o obchodnom zastúpení, pričom táto skutočnosť vyplýva najmä z faktu, že odplata, t.j. finančný bonus alebo provízia bola určená pevným percentom v prípade, ak odporca zabezpečí stanovený minimálny odber liekov. Skutočnosť, že medzi uvedenými zmluvami bol podstatný rozdiel a svojou povahou neboli obe kúpnymi zmluvami, vyplýva i z

vyjadrenia konateľa spoločnosti U. poskytnutého do trestného konania listom zo dňa 11.07.2007, ktorý uvádza, že prvá kúpna zmluva riešila poskytnutie finančného bonusu pri úhrade faktúr pred ich lehotou splatnosti, zatiaľ čo druhá kúpna zmluva riešila finančný bonus pri dodržaní stanoveného mesačného odberu. Ďalej poukazovala na to, že obdobne bola táto skutočnosť upravená aj v rámci zmluvných vzťahov so spoločnosťou K. - SR, kde bola uzavretá zmluva o finančnom bonuse za odber tovaru zo dňa 31.05.2002, v ktorej bol taktiež nárok na finančný bonus stanovený vo výške pevného percenta pri dodržaní minimálneho odberu. Na druhej strane podľa nej bola s touto spoločnosťou a združením K. uzavretá rámcová kúpna zmluva v znení jej dodatkov, z ktorých z čl. 3 nepochybne vyplýva, že strany sa dohodli na poskytnutí finančného rabatu, a to vo výške a v závislosti od lehoty splatnosti a jej dodržania zo strany združenia K.. Vyslovila názor, že z obsahu uvedených zmlúv vyplýva, že v zmluvách, v ktorých je uvedený podnikateľský účet odporcu, sa odporca zaviazal pre tieto spoločnosti vyvíjať činnosť smerujúcu k zabezpečeniu minimálneho odberu liekov, za čo mal dohodnutú odplatu vo výške presne stanoveného percenta z tohto odberu, pričom na druhej strane boli rámcové kúpne zmluvy, kde v prospech združenia K. bola dohodnutá zľava, resp. finančný rabat a finančný bonus v závislosti od lehoty splatnosti faktúr, čo jednoznačne súviselo s dodacími podmienkami dojednanými v zmluvách.

Pokiaľ ide o tvrdenie právnej zástupkyne odporcu, že zmluva uzavretá medzi spoločnosťou U. a odporcom je zmluvou o obchodnom zastúpení, čo potvrdzuje podľa nej i list tejto spoločnosti zo dňa 11.07.2007, ktorý uvádza, že prvá kúpna zmluva riešila poskytnutie finančného bonusu pri úhrade faktúr pred ich lehotou splatnosti, zatiaľ čo druhá kúpna zmluva riešila finančný bonus pri dodržaní stanoveného mesačného odberu a o obdobných zmluvných vzťahoch medzi spoločnosťou K. - SR a odporcom okresný súd poukázal na znenie ustanovenia účinného v čase uzatvárania predmetných zmlúv medzi odporcom a uvádzanými spoločnosťami, z ktorých plnenia neboli poukazované na účet, na ktorom sa mali sústreďovať peňažné prostriedky združenia, podľa ktorého zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu. Predmet záväzku obchodného zástupcu vyplýva z účinného v čase uzatvárania predmetných zmlúv a je ním vyhľadávanie záujemcov o uzavretie obchodov, ktoré sú vymedzené v zmluve.

Vychádzajúc z predmetnej kúpnej zmluvy, uzatvorenej medzi spoločnosťou U. a odporcom, z ktorej finančný bonus 2% bol poukazovaný nie na účet združenia, ale na účet odporcu, nie je podľa názoru okresného súdu možné konštatovať, že by medzi účastníkmi tejto zmluvy došlo k uzatvoreniu zmluvy o obchodnom zastúpení. Už z názvu tejto zmluvy vyplýva, že ide o kúpnu zmluvu, avšak posudzujúc zmluvu i podľa obsahu už z čl. 1 je zrejmé, že predmetom tejto je predaj sortimentu HVLP, ktorý tvoria prípravky distribuované predávajúcim kupujúcemu za podmienok určených v zmluve. Z čl. 3 predmetnej zmluvy je zrejmé, kde sa bude tovar dodávať - t.j. že sa bude dodávať do F. K.. Z uvedeného okresný súd vyvodil, že záujemca, t.j. F. K., bol presne v zmluve vymedzený a teda predmetom činnosti odporcu nebolo jednoznačne vyhľadávanie záujemcov o uzavretie obchodov a s ohľadom na túto skutočnosť ani nemohlo byť. Z dohodnutého miesta plnenia dodávok v zmluve je tiež zrejmé, že ním bola práve F. K., ktorej spoločné zabezpečenie prevádzky bolo práve účelom združenia vzniknutého na základe zmluvy uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom, združenia, ktoré nemalo samostatnú právnu subjektivitu a ktoré práva a povinnosti v zmysle čl. 1 predmetnej zmluvy o združení osôb uplatňovalo prostredníctvom odporcu. Opodstatnenosť tvrdenia, že medzi zmluvami uzatvorenými medzi odporcom a spoločnosťou U. bol podstatný rozdiel a svojou povahou neboli obe kúpnymi zmluvami, podľa názoru okresného súdu nevyplýva ani z vyjadrenia konateľa spoločnosti U. v liste zo dňa 11.07.2007. Tento i v liste naopak uvádza, že išlo o kúpne zmluvy, pričom táto skutočnosť vyplýva i z jeho výpovede ako svedka. S poukazom na predmet sporu nie je relevantné tvrdenie svedka, že obchodným partnerom bol odporca a nie lekáreň, keď lekáreň ani nemohla mať právnu subjektivitu a nemohla byť účastníkom zmluvy. Práve preto združenie realizovalo práva a povinnosti prostredníctvom odporcu.

Podľa názoru okresného súdu daný výklad treba aplikovať i na zmluvné vzťahy, do ktorých vstupoval odporca so spoločnosťou K.. Vychádzajúc z predložených zmlúv o finančnom bonuse za odber tovaru uzatváral odporca s touto spoločnosťou zmluvu ako prevádzkovateľ F. K. so sídlom B., C., pričom je nesporné, že kúpna zmluva a dodatky ním uzatvárané s touto spoločnosťou sa rovnako týkajú predmetnej lekárne. Podľa názoru okresného súdu je nesporné, že prevádzka F. K. bola, podľa čl. 1 zmluvy o združení, v zmysle ktorého je potrebné chápať i samotnú zmluvu o finančnom

bonuse, spoločným cieľom združenia, vytvoreného navrhovateľkou a odporcom, ktoré združenie nemalo právnu subjektivitu a ktorého práva a povinnosti vo vzťahu k tretím osobám realizoval práve odporca. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, spoločnosťou K. - SR, a.s. vrátane potvrdenia vystaveného spoločnosťou K. - SR, a.s., bonusy, a to i zo zmluvy o finančnom bonuse za odber tovaru, mali byť vyplatené odberateľovi: K., B., G. XX, C.. Nie je pritom relevantné, že táto spoločnosť v ňou realizovanej tabuľke už uvádza pri zmluvách o finančnom bonuse číslo účtu odporcu. Podľa záverov okresného súdu nebolo preukázané, že by sa predmetné zmluvy, o ktorých právna zástupkyňa odporcu vyslovila právny názor, že sú zmluvami o sprostredkovaní, viazali na iný tovar, dodaný inému subjektu, či subjektom, ako práve predmetnej lekárni, ktorej prevádzkovanie bolo účelom združenia vytvoreného účastníkmi.

Okresný súd ďalej poukázal na znenie ustanovenia a na to, že pri posudzovaní odôvodnenosti návrhu je rozhodujúce posúdenie skutočnosti, či boli provízie nadobudnuté do dispozície odporcu získané pri výkone spoločnej činnosti. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, vznik nároku na sporné provízie, poukázané na účet odporcu, závisel od množstva odobratého tovaru. Množstvo odobratého tovaru s poukazom na všetky zmluvy pritom záviselo od toho, či F. K. pri svojej prevádzke dané množstvo realizuje na trhu. Podľa názoru okresného súdu je jednoznačné, že prevádzka lekárne bola jediným účelom združenia a jednoznačne predmetom spoločnej činnosti. Preto nemôže byť dôvodný iný záver, ako ten, že množstvo odobraného tovaru záviselo od spoločnej činnosti účastníkov združenia. Okresný súd v tejto súvislosti poukázal i na skutočnosť, že každá jedna zo zmlúv je viazaná práve na F. K.. Provízie, vyplácané za odobraté množstvo tovaru, sú preto jednoznačne spoluvlastníctvom účastníkov združenia. Tvrdenie odporcu, že predmetné provízie patrili na základe dohody účastníkov združenia výlučne jemu, nebolo preukázané. Dohodu účastníkov združenia, podľa ktorej by práve takto získaná časť zisku patrila len jednému z účastníkov, nemožno síce vylúčiť, no zo zmluvy o združení takýto spôsob delenia zisku nevyplýva a iný dôkaz o existencii takejto dohody predložený nebol. Odporca bol v tomto smere v dôkaznej núdzi.

Z vykonaného dokazovania okresný súd vyvodil, že v zmysle čl. 5 ods. 3 zmluvy o združení bolo vyúčtovanie príjmov, výdavkov, strát a zisku dohodnuté v mesačných intervaloch, pričom zisk sa delil medzi účastníkov združenia rovnakým dielom. Nárok na polovicu zo spoločne nadobudnutého majetku tak vzhľadom na uvedenú skutočnosť vznikal účastníkom združenia na základe zmluvy každý mesiac bez toho, aby došlo k zániku účasti na združení alebo k rozpusteniu združenia. Je však nepochybné, že nárok na polovicu provízií vyplatených odporcovi vznikol navrhovateľke i s poukazom na skutočnosť, že združenie zaniklo.

S poukazom na uvedené skutočnosti, keďže provízie vyplácané odporcovi boli získané pri výkone spoločnej činnosti a zároveň navrhovateľke zo zmluvy o združení vznikol nárok na vyplatenie polovice takto získaného majetku, okresný súd dospel k záveru, že návrh bol dôvodný a preto priznal navrhovateľke polovicu z provízií vyplatených odporcovi.

Vzájomný návrh odporcu okresný súd zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane navrhovateľky. Podľa názoru okresného súdu navrhovateľka nie je nositeľkou povinnosti, ktorú odporca žiada splniť.

Okresný súd poukázal na to, že odporcom požadovaný nárok bol založený na tom skutkovom základe, podľa ktorého navrhovateľka vyplatila spoločnosti S., s.r.o. finančné prostriedky, ktoré tejto spoločnosti nepatrili, pretože za ne nebolo poskytnuté dohodnuté protiplnenie. Navrhovateľkou vyplatené prostriedky boli vyplatené ako sprostredkovateľská odmena za také obchody pre lekáreň K., ktoré lekárni táto spoločnosť nesprostredkovala. Vzhľadom na uvedené žiadal odporca vzájomným návrhom od navrhovateľky, aby takto vyplatené finančné prostriedky vrátila.

Okresný súd vyslovil právny názor, podľa ktorého sprostredkovateľská odmena, vyplatená za obchody, ktoré neboli sprostredkované, je plnením bez právneho dôvodu, a teda bezdôvodným obohatením ( ). Ak k takémuto bezdôvodnému obohateniu došlo, je povinnosťou ho vydať. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie by však nemal ten, koho konaním k nemu došlo (v tomto prípade navrhovateľka), ale ten, kto by sa obohatil ( ), teda spoločnosť S., s.r.o.. Na posúdení vzájomného návrhu ako nároku z bezdôvodného obohatenia nemení nič ani skutočnosť, že odporca tento nárok právne odôvodnil ako náhradu škody vzniknutej z dôvodu

úmyselného konania proti dobrým mravom ( ). Pre posúdenie žalobou uplatneného nároku sú rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých účastník právo odvodzuje a nie jeho právne posúdenie. Keďže dôvod zamietnutia vzájomného návrhu spočíval v nedostatku pasívnej vecnej legitimácie navrhovateľka, podľa názoru okresného súdu nebolo pre rozhodnutie potrebné zisťovať, či k bezdôvodnému obohateniu skutočne došlo. Preto okresný súd nevykonal dôkazy, ktorými odporca preukazoval nedôvodné vyplatenie sprostredkovateľskej odmeny. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania, keď výsluch ďalších navrhovaných svedkov zo strany účastníkov nemohol ovplyvniť rozhodnutie súdu, súd nevykonal ani ďalšie navrhované dôkazy účastníkmi konania.

O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa a úspešnej navrhovateľke priznal náhradu vo výške 100% ňou uplatnených účelne vynaložených trov konania. O náhrade trov konania súd rozhodol takouto formou podľa . Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania okresný súd samostatným uznesením.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v časti vzájomného návrhu z dôvodov podľa s odkazom na a a v časti nároku navrhovateľky z dôvodov podľa a . V odvolaní odporca poukázal na znenie ustanovení , , , , , , a . Ďalej poukázal na povinnosť súdu v zmysle Sr s odkazom na , , , a , . Podľa názoru odporcu zo vzájomného návrhu je nepochybné, že odporca uplatňoval voči navrhovateľke nárok na z titulu náhrady škody a nie z titulu bezdôvodného obohatenia. Pri uplatňovaní tohto nároku odporca preukázal porušenie povinnosti navrhovateľky, ako jednej z náležitostí zodpovednosti za škodu. Odporca v konaní preukazoval nepochybný motív konania navrhovateľky, ktorá bola v rozhodnom čase aj konateľkou spoločnosti S., pričom musela vedieť, že suma, vyplatená uvedenej spoločnosti nepatrí. Vyplatením sumy 27.856,79 eur spoločnosti S. navrhovateľka úmyselným konaním v rozpore s dobrými mravmi spôsobila odporcovi škodu. Podľa názoru bezdôvodné obohatenie spoločnosti S. je v prejednávanom prípade dôvodom samotnej existencie škody, ako jednej z náležitostí zodpovednosti za škodu, keďže uvedenej spoločnosti nevznikol nárok na výplatu sumy 27.856,79 eur. Preto podľa názoru odporcu súd bol povinný sa v rámci rozhodovania o zodpovednosti za škodu vysporiadať s existenciou alebo neexistenciou škody ako s predbežnou otázkou, pričom takúto právnu otázku nemožno „zameniť“ s právnym titulom. Z uvedeného dôvodu bola postupom okresného súdu odporcovi odňatá možnosť konať pred súdom a uplatňovať svoje práva. K otázke príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti navrhovateľky a škodou odporca uviedol, že táto príčinná súvislosť bola v konaní preukázaná s poukazom na povinnosť navrhovateľky podľa čl. VII. ods. 2 Zmluvy o združení a na porušenie tejto povinnosti navrhovateľkou vyplatením sumy, prevyšujúcej 20.000,- Sk spoločnosti S.. Z uvedených dôvodov v tejto časti sporu okresný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle a svojim postupom odňal odporcovi možnosť konať pred súdom v zmysle .

V súvislosti s napadnutým výrokom okresného súdu, ktorým bolo vyhovené návrhu navrhovateľky, odporca poukázal na znenie a a na závery okresného súdu v odôvodnení rozsudku. Vzhľadom ku skutočnosti, že obsah zmlúv, ktoré boli uzatvorené v prospech účtu odporcu, podľa názoru odporcu sú tieto zmluvy zmluvami o sprostredkovaní a zo žiadneho ustanovenia Zmluvy o združení nevyplýva, že by sa účastníkom združenia zakazovala činnosť v prospech iných osôb. Preto nemožno dospieť k záveru, že by všetky zmluvy mali byť uzatvorené v prospech účtu združenia K., a teda že by z týchto plnení mal navrhovateľke automaticky vzniknúť nárok na 1. Zo zmluvy o združení a z účelu združenia vyplýva, že účastníci združenia sa zaväzujú vykonávať činnosť na zabezpečenie prevádzky združenia a výnosy z takejto činnosti sú výnosmi združenia. Činnosťou na zabezpečenie prevádzky združenia K. bolo uzatvorenie kúpnych zmlúv, na základe ktorých združenie odoberalo tovar, za ktorého včasnú úhradu prináležalo združeniu skonto. Činnosťou na zabezpečenie prevádzky združenia však nie je sprostredkovanie uzatvorenia kúpnej zmluvy so združením, nakoľko sprostredkovanie uzatvorenia kúpnej zmluvy s takýmto združením sa vykonáva v prospech záujemcu (U., spol. s r. o., K. -SR, a. s.), ktorý za to vypláca sprostredkovateľovi províziu a nie v záujme združenia K.. Keďže okresný súd dospel k záveru, že uvedená provízia bola príjmom združenia K., podľa názoru odporcu okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza aj v tejto časti z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Preto odporca navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrh navrhovateľky zamietne v celom rozsahu, protinávrhu odporcu vyhovie v celom rozsahu a navrhovateľku zaviaže k náhrade trov konania odporcu.

Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania odporcu podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

Na základe preskúmania správnosti napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, ktorými bolo vyhovené návrhu navrhovateľky a bolo rozhodnuté o zamietnutí protinávrhu odporcu, odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s týmito skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení napadnutého rozsudku a podľa na dôvody rozsudku okresného súdu v plnom rozsahu poukazuje.

Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru okresný súd sa už v odôvodnení rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi podaného odvolania, ktoré dôvody odporca prezentoval aj počas konania pred okresným súdom.

Pokiaľ ide o odvolanie odporcu proti výroku rozsudku okresného súdu, ktorým bolo vyhovené návrhu navrhovateľky, odvolací súd dospel k záveru, že podané odvolanie neobsahuje žiadnu argumentáciu, ktorá by konkrétne spochybňovala správnosť skutkových zistení okresného súdu. Odporca pritom v odvolaní nevytýkal okresnému súdu, že by sa v súvislosti s uzatváraním zmlúv odporcom a následným vyplácaním peňazí v reálnom čase a mieste neodohrali konkrétne udalosti, ktoré z vykonaného dokazovania vyvodil okresný súd. Odporca v odvolaní vytýkal okresnému súdu to, že neposúdil zmluvy, uzavreté odporcom v prospech vlastného účtu, ako zmluvy sprostredkovateľské, čo je už právny a nie skutkový záver.

K právnej argumentácii odporcu vo vzťahu k napadnutému výroku rozsudku, ktorým bolo vyhovené návrhu, odvolací súd považuje za potrebné dodať nad rámec správnych právnych úvah okresného súdu, že odporca správne poukázal na znenie , v zmysle ktorého podstatou tohto typu zmluvy je vyvíjať činnosť, smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou. Ak odporca v prejednávanom prípade pokladá za tretiu osobu združenie K., tento jeho záver nepovažuje odvolací súd za správny, lebo združenie K. nemohlo byť v rozhodnej dobe treťou osobou v zmysle , keďže nemalo právnu subjektivitu a teda podľa platného právneho poriadku Slovenskej republiky nemohlo byť nositeľom práv a povinností, s ktorým by záujemca (U., spol. s r. o., K. -SR, a. s.) mohol uzavrieť akúkoľvek platnú zmluvu. Aj preto odvolací súd považoval za úplne správne vyššie uvedené právne závery okresného súdu, ktoré ho viedli k rozhodnutiu vyhovieť návrhu navrhovateľky.

Pokiaľ ide o dôvody odvolania odporcu proti výroku rozsudku okresného súdu, ktorým bol zamietnutý protinávrh odporcu, odvolací súd považuje za potrebné dodať, že skutkové zistenia okresného súdu majú úplnú oporu vo vykonaných dôkazoch a podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd sa v odôvodnení rozsudku riadne vyporiadal so všetkými rozhodnými skutočnosťami. Okresný súd správne poukázal na to, že nie je viazaný právnym posúdením uplatneného nároku účastníkom, ale jeho úlohou je zistiť skutkové okolnosti, z ktorých účastník odvodzuje uplatnené právo a posúdiť jeho dôvodnosť podľa platných a účinných zákonných ustanovení.

V súvislosti s argumentáciou odporcu v odvolaní pokiaľ ide o preukázanie vzniku škody v dôsledku konania navrhovateľky odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že škodu predstavuje to, o čo sa zmenšil majetok poškodeného v dôsledku škodovej udalosti. Nad rámec správnych úvah okresného súdu považuje odvolací súd za potrebné dodať, že vyplatením finančných prostriedkov bez právneho dôvodu nedochádza k zmenšeniu majetku v jeho súhrne, nakoľko v zmysle týmto momentom vzniká peniazmi oceniteľné právo na vrátenie takto vyplatených peňazí

v prospech majetku, z ktorého došlo k výplate. Z tohto dôvodu podľa názoru odvolacieho súdu nebolo možné zo skutkových okolností, o ktoré odporca opieral svoj protinávrh, vyvodiť opodstatnenosť protinávrhu odporcu v zmysle príslušných ustanovení o náhrade škody.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Preto s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval v zmysle v spojení s . Keďže v odvolacom konaní úspešnej navrhovateľke preukázateľne nevznikli žiadne trovy, nebol dôvod priznať jej náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .