Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cob/94/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Hritzovej a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: Roľnícke družstvo Vrbová nad Váhom, so sídlom Vrbová nad Váhom 63, IČO: 34 122 818, zastúpený: JUDr. Ernestom Botkom, advokátom so sídlom Björnsonova 2, Nové Zámky, proti žalovanému: JMA stavební, spol. s.r.o., so sídlom Pávovská 15b, Jihlava, IČO: 18 198 627, o zaplatenie 29.635,20 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. -35 zo dňa 21.11.2013 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. -35 zo dňa 21.11.2013 p o t v r d z u j e .

Odvolací súd žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Súd 1. stupňa napadnutým rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 22.314,24 eura s príslušenstvom. V ostatnej časti súd konanie zastavil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom súdneho poplatku za návrh sumu 1.338,50 eura a titulom trov právneho zastúpenia sumu 977,19 eura. Zároveň rozhodol o vrátení zaplateného súdneho poplatku v sume 432,80 eura. V dôvodoch svojho rozhodnutia preukázal na zistený skutkový stav a po citovaní ust. Obch. zák., , a Obch. zák. považoval za preukázané, že nárok žalobcu po späťvzatí návrhu o zaplatenie sumy 7.320,96 eura s príslušenstvom je dôvodný. Záväzkový vzťah účastníkov konania bol založený na zmluve o dielo a na nájomnej zmluve. Účastníkmi uzavretá zmluva o dielo má všetky zákonné náležitosti a vyplývajú z nej vzájomné práva a povinnosti. Žalobca predloženými listinnými dôkazmi preukázal, že v prospech odporcu vykonal dielo a to v období od 01.09.2012 do 24.09.2012 a to zemné práce nakladačom NEW HOLLAD v celkovom objeme 345 hodín v dohodnutej cene 15.318,-- eur. Dôkazom o tejto skutočnosti bol jednak predložený súpis prác potvrdený povereným zamestnancom žalovaného W.. G. ako i následné doručenie jednostranného zápočtu v rovnakej istine t. j. 15.318,-- eur, ktorým jednostranným právnym úkonom žalovaný mienil započítať splatnú pohľadávku žalobcu voči pohľadávke splatnej žalovaným. V tejto časti teda súd dôvodne konštatoval, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo ako i jeho následnému odovzdaniu a nastala splatnosť ceny za dielo. Súd poznamenáva, že v súlade s ustanovením samotný úkon žalovaného a to jednostranný zápočet voči splatnej pohľadávke žalobcu svedčí o tejto skutočnosti, nakoľko započítať pohľadávku možno len voči splatnej pohľadávke. Nakoľko zo strany žalovaného nedošlo k splneniu jeho dôkaznej povinnosti, ktorou by dokázal, že nárok žalobcu v sume 15.318,-- eur zanikol, nakoľko ani k jednostrannému zápočtu ani k doručenému návrhu zo strany súdu sa písomne nevyjadril, žiadne listinné dôkazy nepredložil, čím si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť uloženú v ustanovení na preukázanie tej skutočnosti, že jednostranný zápočet vykonaný z jeho strany, teda zo strany žalovaného bol dôvodný. Konateľ žalobcu pri výsluchu poprel tú skutočnosť, že by vznikol iný záväzko-právny vzťah medzi účastníkmi konania okrem tých, ktoré tvoria predmet sporu a taktiež poprel, že by žalobca

mal voči žalovanému nejakú dlžobu, ktorú si žalobca v jednostrannom zápočte uplatnil. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť 15.318,-- eura so zákonným t. j. 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 09.10.2012 do zaplatenia teda, od nasledujúceho dňa po splatnosti faktúry až do jej skutočného zaplatenia titulom zaplatenia ceny za dielo. V ďalšej časti súd skúmal dôvodnosť nároku žalobcu titulom nájomného. Súd v tejto časti poukazuje na ústne uzatvorenú nájomnú zmluvu, ktorá má všetky podstatné zákonom požadované náležitosti platného záväzko-právneho vzťahu z ktorého vyplývajú vzájomné práva a povinnosti. Žalobca si splnil voči súdu svoju dôkaznú povinnosť a to predloženými listinnými dôkazmi potvrdenými zamestnancom žalovaného W.. G. o tej skutočnosti, že žalovaný mal v nájme agregát na výrobu elektrickej energie v období od 01.08.2012 do 31.08.2012 v celkovom počte 711 hodín čo predstavuje 5.830,20 eura bez DPH a spolu s 20 % DPH sumu 6.996,24 eura. Pracovník žalovaného potvrdil tak výšku nájomného ako i dobu trvania nájmu. Naproti tomu súd opätovne poznamenáva, že vzhľadom k postoju žalovaného, ktorý vo veci písomné vyjadrenie súdu nepredložil, žiadne listinné dôkazy do súdneho spisu nedoložil, súd má za to, že zo strany žalovaného nedošlo k splneniu jeho dôkaznej povinnosti na preukázanie nedôvodnosti návrhu žalobcu. Z uvedeného dôvodu súd i v ďalšej časti nároku žalobcu o zaplatenie 6.996,24 eura s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 04.10.2012 do zaplatenia vyhovel. V ďalšej časti nároku žalobcu o zaplatenie 7.320,96 eura s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 15.11.2012 do zaplatenia súd vzhľadom k čiastočnému späťvzatiu návrhu žalobcu s poukazom na ustanovenie konanie vo veci zastavil.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a od. 2 tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu jeho trov v časti jeho úspechu, t. j. zo sumy 22.314,24 eura, keď dospel k záveru, že v danom prípade už samotné prevzatie a príprava zastúpenia ako i písomné podanie návrhu na súd je v pomere úspechu 50 % voči neúspechu. Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu náhradu trov konania vo výške 50 % plnej tarifnej odmeny (450,74 eura : 2 = 225,37 eura), čo predstavuje odmenu za jeden úkon právnej pomoci. Celkovo zo strany právneho zástupcu žalobcovi boli vykonané tri úkony právnej pomoci a to prevzatie a príprava zastúpenia 225,37 eura + paušálna náhrada 7,81 eura + 20 % DPH 54,85 eura, podanie písomného návrhu na súd 225,37 eura + paušálna náhrada 7,81 eura + 20 % DPH 54,85 eura a zastupovanie na ústnom pojednávaní dňa 21.11.2013 v hodnote 225,37 eura + paušálna náhrada 7,81 eura + 20 % DPH 54,85 eura. Okrem toho súd priznal i cestovné náklady za účasť na ústnom pojednávaní dňa 21.11.2013 v sume 15,06 eura a stratu času za dve pol hodiny v sume 26,02 eura. Celková výška trov právneho zastupovania spolu činí 977,19 eura. Platobné miesto náhrady trov konania je určené v ustanovení . Okrem toho súd žalobcovi priznal i náhradu alikvotnej časti zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 1.338,50 eura po jeho čiastočnom späťvzatí. Súd súčasne vrátil žalobcovi aj časť zaplateného súdneho poplatku v sume 432,80 eura v súvislosti s čiastočným späťvzatím žaloby.

Proti rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie zo dňa 24.01.2014 bez uvedenia dôvodov. Po výzve súdu zo dňa 06.02.2014 žalovaný podaním zo dňa 10.02.2014 vyjadril svoj nesúhlas s rozsudkom opätovne nekonkretizujúc dôvody nesúhlasu. Až v písomnom podaní zo dňa 26.02.2014 žalovaný uviedol, že proti sume 15.318,-- eur zrealizoval jednostranný zápočet zo dňa 21.12.2012. Podľa žalovaného, náklady na prenájom mal niesť žalobca, pretože nezaistil potrebný stavebný prúd od riadneho distribútora elektrickej energie. Žalovaný preto nepovažuje za korektné, aby uhradil z tohto dôvodu sumu 6.696,24 eura. Čo sa týka nároku na jednostranný zápočet v sume 15.318,-- eur, je zrejmé, že 21.12.2012 neboli pohľadávky vo vyššie uvádzanom rozsahu vzájomne započítateľné. Súd však podľa názoru žalovaného nemôže vzťahovať svoje rozhodnutie len na dobu vyhotovenia jednostranného zápočtu, t. j. ku dňu 21.12.2012, ale je povinný vziať do úvahy aj nasledujúci skutkový aj časový vývoj. Po zohľadnení vzájomnej komunikácie účastníkov poukázal žalovaný na fakt, že od doby prvého pokusu o započítanie (ktorý nemal oporu v ust. ), došlo ku zmene pomerov a v medziobdobí sa pohľadávka z faktúry č. 213010181 stala splatnou a teda aj započítateľnou. Žalovaný v konečnom návrhu žiadal rozsudok súdu 1. stupňa zmeniť tak, že odvolací súd žalobu zamietne.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok z jeho správnych dôvodov potvrdiť. Zdôraznil, že zo žiadnej zmluvy alebo zmluvného vzťahu nevyplývala žalobcovi povinnosť zabezpečiť potrebný stavebný prúd v prospech žalovaného ako dodávateľa diela. Žalovaný bol v tomto smere v právnom vzťahu so spoločnosťou Gabriel Öszi - CONTENT. Žiadnym spôsobom žalovaný

nepreukázal opak, resp., že by zo zmluvy medzi žalovaným a Gabriel Öszi - CONTENT vyplývala pre žalobcu povinnosť zabezpečiť stavebný prúd na ťarchu žalobcu.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného spochybnil aj uzatvorenie ústnej zmluvy o prenájme agregátu. Prenájom a použitie agregátu bolo odsúhlasené a potvrdené zo strany najvyššieho predstaviteľa spoločnosti dohliadajúceho na vyhotovenie diela v areáli žalobcu, teda stavbyvedúceho G.. G., ktorý svojím podpisom na príslušných dokladoch potvrdil objednanie aj dodanie agregátu.

Žalobca dôrazne nesúhlasil s jednostranným započítaním fiktívnej pohľadávky žalovaného s pohľadávkou žalobcu stotožňujúc sa so správnym právnym názorom súdu 1. stupňa.

Žalobca s poukazom na ust. zvýraznil, že žalovaný v rámci prvostupňového konania nevyužil zákonné možnosti, keď toto konanie odignoroval a k celej veci začal aktívnejšie pristupovať až v rámci odvolacieho konania. Keďže žalovanému nič nebránilo v tom, aby svoje námietky a argumenty použil už pred súdom 1. stupňa, odvolací súd by mal podľa názoru žalobcu vychádzať zo skutkového stavu zisteného súdom 1. stupňa.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) viazaný skutkovým stavom zisteným súdom 1. stupňa ( ), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil v zákonnej lehote na úradnej tabuli súdu ( ).

Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25.11.2014 ( ).

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody ( ).

Podľa , prvá veta , účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie () najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v ( ).

Podľa ust. a , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak:

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať zas následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd 1. stupňa predmetnú vec skutkovo aj právne správne posúdil. Keďže preskúmavané rozhodnutie aj v súlade s ust. odôvodnil, odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa potvrdil. Odvolací súd súhlasí aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Podľa po skonštatovaní správnosti dôvodov, nebude tieto opakovať poukazujúc na ne.

Žalobca ako nositeľ dôkazného bremena listinnými dôkazmi preukázal skutočnosti ním v žalobe tvrdené, konkrétne realizáciu diela - zemných prác s nakladačom New Holand v rozsahu 345 hodín v cene diela 15.318,-- eur. Dôvodnosť tejto sumy žalovaný nepopieral, dokonca návrhom jednostranného zápočtu chcel svoju pohľadávku, ktorú však žalobca neuznal, započítať proti uvádzanej pohľadávke žalobcu. Potvrdenými dodacími listinami žalobca preukázal aj prenájom agregátu na výrobu elektrickej energie. Sumu nájomného ako aj dobu trvania nájmu potvrdil pracovník žalovaného.

Dokazovanie ( ) má zásadný význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej, keďže sa ním zisťuje skutkový stav veci.

V predmetnej veci žalobca uniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenia, žalovaný sa v konaní pred súdom 1 stupňa neubránil, zostal nečinný. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd 1. stupňa zaslal dňa 21.08.2013 žalovanému žalobu aj s prílohami s výzvou, aby sa vo veci v 30- dňovej lehote vyjadril. Žalovaný na žalobu nereagoval. V predvolaní na pojednávanie na deň 21.11.2013 súd žalovaného okrem iného poučil, že vo všetkých veciach s výnimkou vecí podľa , účastníci musia všetky dôkazy predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie vo veciach, v ktorých sa nariaďuje pojednávanie () najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v .

Žalovaný napriek riadnemu a včas zaslanému predvolaniu sa na ústne pojednávanie nedostavil, neúčasť neospravedlnil. Na pojednávaní dňa 21.11.2013 konanom za účasti konateľa žalobcu a právneho zástupcu žalobcu, súd 1. stupňa opätovne poučil prítomných podľa , po ktorom konajúci sudca vyhlásil dokazovanie za skončené.

Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný do skončenia dokazovania a do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej nevyužil svoje právo predložiť alebo označiť dôkazy na svoju obranu. Žalovaný teda napriek riadnemu zákonnému poučeniu v konaní pred súdom 1. stupňa bol nečinný, žiadnym spôsobom nereagoval, neopieral tvrdenia žalobcu. Keďže sa do skončenia dokazovania nebránil, na skutočnosti, resp. dôkazy uplatnené až v rámci odvolacieho konania odvolací súd neprihliadal, keďže tieto nespĺňali podmienky vyžadované ust. .

Z uvádzaných dôvodov odvolací súd podľa rozsudok ako vecne správny potvrdil. Úspešnému žalobcovi však nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, keďže žalobca síce v odvolaní uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, trovy právneho zastúpenia však do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia nevyčíslil a iné trovy odvolacieho konania zo spisu nevyplývajú. Odvolací súd preto pri rozhodovaní o náhrade trov postupoval podľa a, , .

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.