Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/420/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň JUDr. Gizely Majerčákovej a JUDr. Viktórie Midovej v právnej veci žalobcu COFIDIS, a.s., so sídlom v Bratislave, Suché mýto 1, IČO: 36 816 337, zastúpeného Advokátkou kanceláriou Antovszká, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Žabotova 2/B, IČO: 36 866 881, proti žalovaným 1. E. J., F. U. C., V. XXXX/XX, 2. R. J., F. U. C., V. XXXX/XX, o zaplatenie 432,25 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 8. augusta 2013, č.k. -41, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Rožňava (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo dňa 8.8.2013, č.k. -41 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaviazať žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť mu sumu 432,25 € (ktorá pozostávala z úveru 355,42 €, úroku z poskytnutého úveru vo výške 56,89 €, poistného vo výške 10,60 € a poplatkov z omeškania so splácaním úveru vo výške 9,34 €). Vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca a žalovaní v 1. a 2. rade uzavreli dňa 25.8.2008 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 70171864. Žalovaným bol poskytnutý úverový limit 20.000,-Sk (664 €) na ich bankový účet s tým, že mesačná splátka úveru predstavovala 799,-Sk. Poskytnuté finančné prostriedky žalovaní uhrádzali od septembra 2011 nepravidelne. Po poskytnutí úveru v sume 20.000,-Sk žalovaní čerpali aj ďalšie finančné prostriedky a prečerpali celkovo sumu 783,88 €. Ku dňu podania návrhu (dňa 11.7.2013) žalovaní uhradili žalobcovi sumu 1.097,32 €. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná. Po citácii , , , (ďalej len „“), až 14 OZ, až 3 súd konštatoval, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje neprijateľné podmienky. Zmluva o revolvingovom úvere bola vyhotovená na vopred pripravenom tlačive (formulári) a spotrebiteľ mal možnosť prijať alebo neprijať tento návrh. V tejto zmluve (formulári) sú uvedené základné údaje o žalobcovi a žalovaných. Tento formulár obsahuje nečitateľný podpis obchodného zástupcu žalobcu a podpisy žalovaných. Pri týchto podpisoch sa úplne drobným nečitateľným písmom uvádza „dojednanie“ zmluvy, týkajúcej sa sankcií v prípade porušenia zmluvy. Aj Všeobecné obchodné podmienky, ktoré sa nachádzajú na rube zmluvy, sú napísané miniatúrnym písmom, čo súd považoval za značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy. Súd poukázal na to, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá revolvingová zmluva, podľa ktorej bol žalovaným poskytnutý úverový limit vo výške 664 €, ktorý bol žalovanými prečerpaný na sumu 783,88 €. Žalovaní uhradili žalobcovi sumu 1.097,32 €, čo považoval súd za dostatočné. Výrok

o trovách konania odôvodnil súd aplikáciou , lebo žalovaným trovy konania nevznikli a žalobca nemal úspech.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zrušiť rozsudok a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Po citácii , o spotrebiteľských úveroch, (ďalej len „Obch. zák.“) a Obch. zák. uviedol, že medzi žalobcom a žalovanými bola uzavretá Zmluva o revolvingovom úvere, čo potvrdila aj žalovaná v 1. rade na súdnom pojednávaní. Žalovaní podpisom zmluvy potvrdili, že sa so Zmluvou o úvere oboznámili, že s ňou súhlasia a že berú na vedomie „Všeobecné obchodné podmienky“, ktoré sú vytlačené na „rubovej“ strane tlačiva Zmluvy o úvere, a prílohy 1 až 4 sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere. Poznamenal, že žalobca žalovaných (dostatočne) upozornil na nevyhnutnosť preštudovania si nielen zmluvy, ale aj jej neoddeliteľných súčastí. Žalobca má za to, že uzavretá Zmluva o revolvingovom úvere so žalovanými spĺňa všetky náležitosti uvedené v o spotrebiteľskom úvere ku dňu uzavretia zmluvy. V zmluve je upravené, že priemerná ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len RPMN) sa určuje podľa článku 5.4 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú nedeliteľnou súčasťou zmluvy. V sadzobníku poplatkov tvoriacich neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o úvere, s ktorým sa žalovaný nielen mali, ale aj mohli, pred uzavretím predmetnej zmluvy oboznámiť, je uvedený vzorec pre výpočet RPMN. Žalobca poznamenal, že výška RPMN je uvádzaná aj v prílohe č. 3, kde je uvedený príklad nákladov a splátok úveru, ktorá je tiež neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, ktorý výslovne zakotvuje, že RPMN vyplývajúca z návrhu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 29%. Vyčítal súdu, že svoj záver o neprijateľnej podmienke, t.j. výške RPMN 29 % nijako neodôvodnil.

K neprijateľnej podmienke - spôsobu uzavretia Zmluvy o úvere v podobe formulárovej zmluvy uviedol, že Zmluva o úvere je typickou formulárovou zmluvou, t.j. zmluvou, ktorú veriteľ používa vo viacerých prípadoch. Vopred je pripravený návrh na uzavretie zmluvy a oblat môže návrh zmluvy prijať alebo neprijať. K námietke nečitateľnosti údajov uvádzaných v Zmluve o úvere, ako aj vo Všeobecných obchodných podmienkach, na ktoré zmluva poukazuje, sú podľa žalobcu také, že je možné ich prečítať „voľným“ okom a menšia veľkosť písma bola v zmluve a Všeobecných obchodných podmienkach zvolená len z dôvodu veľkého rozsahu údajov a informácií, ktoré musia byť „pokryté“ za účelom zabezpečenia ich súladu s príslušnými právnymi predpismi. Vyčítal súdu aj nesprávne právne posúdenie veci. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania v sume 47,22 € s DPH.

Žalovaná v 1. rade v písomnom vyjadrení na odvolanie žalobcu uviedla, že predmetnú zmluvu uzavreli na dobu dvoch rokov, a úver splácala viac ako dva roky.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej lehote ( ) proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné ( ) preskúmal rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa , a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd rozhodol vo veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa (v znení účinnom od 15.10.2008) s tým, že vyhlásenie rozsudku bolo zverejnené minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25.11.2014 o 10.50 hod. v pojednávacej sieni č. dverí 202, 2. poschodie ( v spojení s , ).

Odvolateľ uviedol odvolacie dôvody podľa , t.j. že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa , že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným

dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logicky rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z až 135 .

K odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práve ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu prvého stupňa, ktorým bola žaloba zamietnutá, nemožno vytknúť, žeby súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo, žeby opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo žeby v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne žeby výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení až 135 , alebo žeby na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy vyhodnotil podľa . Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, a preto odvolací súd rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá, ako aj vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil podľa .

Vecne správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá. S týmito dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje ( ).

Odvolacie námietky žalobcu boli už predmetom dokazovania pred súdom prvého stupňa a súd prvého stupňa sa s nimi náležite vyporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery, a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu, odvolací súd uvádza toto :

S názorom žalobcu, že podpisom zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 25.8.2008 sa Všeobecné obchodné podmienky žalobcu (COFIDIS, a.s.) stali súčasťou zmluvy a sú záväzné pre obe zmluvné strany, nie je možné súhlasiť.

v uvádza, že časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na Všeobecné obchodné podmienky, (ďalej len „VOP“), vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Úprava obsiahnutá v však podobné ustanovenia ako v neobsahuje, okrem , v prípade poistnej zmluvy. Časť zmluvy uzavretá podľa , preto (okrem poistnej zmluvy) nemôže byť určená púhym odkazom na VOP. Rovnako tento záver platí aj o zmluve spotrebiteľskej, ktorá je svojou povahou zmluvou občianskoprávnou.

Z vyššie uvedeného je podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé, že v ostatných prípadoch zmlúv uzavretých podľa (vrátane spotrebiteľskej zmluvy), je vylúčené, aby sa všeobecné zmluvné podmienky bez ďalšieho stali súčasťou zmluvy. Z uvedeného vysvitá, že v prípade, pokiaľ sa zmluvné strany dohodnú na tom, že pre daný zmluvný vzťah sa budú aplikovať dojednania obsiahnuté vo VOP, tieto sa nemôžu bez ich podpísania zmluvnými stranami stať súčasťou zmluvy.

Pre dodržanie podmienky písomnej formy zmluvy je nutné, aby takéto VOP boli účastníkmi zmluvného vzťahu podpísané.

V prejednávanej veci Všeobecné obchodné podmienky žalobcu neboli zmluvnými stranami (ani žalovanými) osobitne podpísané a tak sa nestali súčasťou zmluvy, ako sa nesprávne domnieva žalobca.

Nad rámec prieskumu odvolací súd uvádza, že v uzavretej zmluve o revolvingovom úvere neboli dojednané žiadne poplatky alebo úroky a tak žalobca mal nárok iba na zaplatenie istiny, tak ako to správne uzavrel súd prvého stupňa.

Vzhľadom na to, že žalovaní čerpali finančné prostriedky v celkovej výške 783,88 € a na úhradu tejto sumy zaplatili 1097,32 € uhradili v prospech žalobcu viac, než predstavoval ich „dlh“, a preto vecne správne súd rozhodol, keď žalobu žalobcu zamietol.

Odvolateľ v odvolaní poukázal (aj) na skutočnosť, že Zmluva o revolvingovom úvere bola uzatvorená v súlade s ustanoveniami o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (platného v čase uzavretia zmluvy o úvere) a ustanoveniami ().

Zmluva o revolvingovom úvere je zmluvou spotrebiteľskou, riadiacou sa okrem ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch aj príslušnými ustanoveniami , aj keď tento v čase jej uzavretia (dňa 25.8.2008) za spotrebiteľské zmluvy považoval len kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona, a zmluvu podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Charakter predmetnej zmluvy totiž nemožno posudzovať len podľa predpisov Slovenského právneho poriadku, ale aj podľa práva Európskej únie, nakoľko v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy bola Slovenská republika členským štátom Európskej únie. Z tohto členstva jej okrem iného vznikla povinnosť rešpektovať všetky právne akty, prijaté orgánmi zriadenými Zmluvou o založení Európskych spoločenstiev a Zmluvou o Európskej únii, a to aj tie, ktoré boli prijaté pred dňom vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Takýmto právnym aktom je aj Smernica Rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri výklade tejto Smernice Európsky súdny dvor vo viacerých rozhodnutiach konštatoval, že je v rozpore s cieľmi smernice, ak vnútroštátna právna úprava bráni plné uplatnenie práv spotrebiteľa (viď napr. v rozsudku vo veci sp. zn. C-473/00 Cofidis). Zároveň podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS súd členského štátu, ako vnútroštátny súd, ex offo musí posúdiť, či zmluva podľa svojho obsahu je spotrebiteľskou, aj napriek tomu, že je pomenovaná inak, alebo zmluvné strany jej obsah dohodli podľa iného právneho predpisu, napríklad .

V prejednávanej veci nie je sporné, že žalobca je dodávateľom služby - poskytovanie úverov - čo vyplýva aj z predmetu jeho činnosti zapísaného v obchodnom registri. Žalovaní pri uzatváraní Zmluvy o revolvingovom úvere vystupovali ako fyzické osoby a zo žiadnych ustanovení zmluvy nevyplýva, že konali s cieľom smerujúcim (vzťahujúcim sa) k ich obchodu, povolaniu alebo podnikaniu (viď čl. 2 písm. a/, písm. b/ Smernice Rady č. 93/13/EHS). Zmluva bola predtlačená na vopred pripravovanom formulári, ktorý žalobca bežne používal v rámci svojej obchodnej činnosti. Je teda nepochybné, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými je vzťahom spotrebiteľským, a preto je naň potrebné aplikovať ustanovenia chrániace práva spotrebiteľa, teda Smernicu Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a a nasl. .

Odvolací súd v danom konaní zistil jedno z najproblematickejších konaní žalobcu, na ktoré poukázal aj súd prvého stupňa, a to že jeden z najdôležitejších údajov, (a to úrokovú sadzbu) napísal podstatne menším písmom v zmluve. Skutočne ide o miniatúrne, ba možno povedať až nečitateľné písmo. Už Ústavný súd Českej republiky vo veci konštatoval „že ak toto „kľúčové“ zmluvné dojednanie bolo napísané len drobným písmom“ a systematicky umiestnené pod (v danom prípade nad - poznámka odvolacieho súdu) grafickým obdĺžnikom, (obsahujúcim podpis dlžníka) a úverový limit, obsahuje väčšie písmo, a súčasne umiestnenie tesne nad podpismi zmluvných strán, mohlo by navodzovať už prima facie dojem menej relevantného obsahu.

Odvolací súd sa prikláňa k názoru súdu prvého stupňa, že ide o zrejmú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, (osobitne v časti úrokov), ktoré žalobca uviedol miniatúrnym písmom.

Treba zdôrazniť, že ide o dôležitý údaj, a je jedno ako dlho má spotrebiteľ návrh zmluvy k dispozícií. Údaj napísaný podstatne menším písmom môže spotrebiteľ nielen podceniť, ale vziať ako menej dôležitý, a nakoniec môže ho aj prehliadnuť. Uvedenú prax žalobcu v tomto prípade možno jednoznačne považovať za nekalú obchodnú praktiku.

Označenie úrokovej sadzby miniatúrnym písmom, oproti ostatnému textu zmluvy, je spôsobilé ovplyvniť správanie sa spotrebiteľa smerujúce k jeho (ekonomickému) rozhodnutiu. Pre úplnosť treba uviesť, že nekalé obchodné praktiky sú zakázané (viď § 7 zákona o ochrane spotrebiteľa).

Odvolaciemu súdu sa žiada poznamenať, že zo strany žalobcu vyššie popísané konanie možno považovať za určitú formu arogancie, keď úrokovú sadzbu tak dôležitý údaj (aj popri ročnej percentuálnej miere náhrad) uvedie miniatúrnym písmom, presnejšie povedané nečitateľným písmom.

Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvého stupňa, odvolací súd napadnutý rozsudok, ktorým bola žaloba zamietnutá, ako aj vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil.

Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení v spojení s , a .

Žalobca nemal úspech v odvolacom konaní, a tak mu náhrada trov odvolacieho konania nepatrí. Žalovaní mali úspech v odvolacom konaní, ale nepodali návrh na priznanie trov odvolacieho konania, a preto odvolací súd rozhodol tak, že nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.