Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-278-2011.pdf
PDF · 101.54 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/278/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Griškovou v právnej veci žalobcov: 1. T.. H. C., G.. K., B.. XX. XX. XXXX, bytom P. L. Č.. XX, 2. C. C., B.. X. X. XXXX, bytom P. L. Č.. XX, obidvaja právne zastúpení JUDr. Jaroslavom Kiapešom, advokátom so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Štúrova 4330/31, proti žalovaným: 1. L. T., B.. XX. XX. XXXX, bytom P. L. Č.. XX, 2. T. T., G.. Š., B.. XX. X. XXXX, bytom P. L. Č.. XX, obidvaja právne zastúpení JUDr. Petrom Malachovským, advokátom so sídlom v Likavke, Ul. Partizánov č. 760, o uloženie povinnosti vypratať nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
Žalovaní v 1.a 2.rade sú p o v i n n í vypratať nehnuteľnosti:
- odstránením plotu nachádzajúceho sa na pozemkov žalobcov, parcelné č. KN-C 235, o výmere 397 m2, zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie P. L., obec Veterná Poruba, okres Liptovský Mikuláš, zapísaný na LV č. XXX, Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odbor katastrálny, pozostávajúceho z 8 kusov železných stĺpikov, na ktorých je v šiestich radoch pripevnený ostnatý drôt a 4 kusy železných stĺpikov, na ktorých je pripevnený ostnatý drôt a pletivo, a to v dĺžke 28,86 m, počítanej od počiatočného bodu spoločnej hranice medzi pozemkami parcelné č. KN-C 235, o výmere 397 m2, katastrálne územie P. L. a pozemku parcelné č. KN-C 236, o výmere 647 m2, katastrálne územie P. L., na južnej strane týchto pozemkov a
- odstránením plotu nachádzajúceho sa na pozemku žalobcov, parcelné č. KN-C 236, o výmere 647 m2, trvalé trávne porasty, katastrálne územie P. L., obec Veterná Poruba, okres Liptovský Mikuláš, zapísaný na LV č. XXX, Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odbor katastrálny, pozostávajúceho zo 17 kusov železných stĺpikov, na ktorých sú pripevnené drôty a pletivo, a to v dĺžke 48,94 m počítanej od počiatočného bodu spoločnej hranice medzi pozemkami parcelné č. KN-C 235, o výmere 397 m2, katastrálne územie P. L. a pozemku parcelné č. KN-C 236, o výmere 647 m2, katastrálne územie P. L., na južnej strane týchto pozemkov,
všetko v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O trovách konania a trovách štátu súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Žalobcovia v 1. a 2. rade sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 28. 12. 2011 v spojení so zmenou žaloby zo dňa 23. 3. 2012 a 27. 6. 2014 (pripustenej Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 25. 9. 2014) domáhali, uloženia povinnosti žalovaným v 1.sa 2.rade vypratať nehnuteľnosti, odstránením plotu nachádzajúceho sa na juhozápadnej strane pozemku žalobcov KN-C parcela č. 235 o výmere 397 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie P. L., obec Veterná Poruba, okres Liptovský Mikuláš, zapísaného na LV č. XXX, pozostávajúceho z ôsmych kusov železných stĺpikov, na ktorých je v šiestich radoch pripevnený ostnatý drôt vo výške 2 - 2,5 m a štyri
kusy železných stĺpikov, na ktorých je pripevný ostnatý drôt a rôzne druhy pletiva vo výške 3 - 3,5 m a to v celkovej dĺžke 28,86 m, smerom na juhovýchod od hranice medzi pozemkami a odstránením plotu nachádzajúceho sa na juhozápadnej strane pozemku žalobcov KN-C parcela č. 236 o výmere 647 m2, druh pozemku trvalé trávne porasty, katastrálne územie P. L., obec Veterná Poruba, okres Liptovský Mikuláš, zapísaného na LV č. XXX, pozostávajúceho zo sedemnástich kusov železných stĺpikov, na ktorých sú pripevnené z rôznych materiálov drôty a pletivo vo výške 2,5 - 3 m v celkovej dĺžke 48,94 m smerom na severozápad od hranice medzi pozemkami, pričom hranicu medzi pozemkami tvorí spoločná hranica pozemku parcely registra KN-C č. 235 o výmere 397 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a pozemku parcely registra KN-C č. 236 o výmere 647 m2, druh pozemku trvalé trávne porasty, katastrálne územie P. L., obec Veterná Poruba, okres Liptovský Mikuláš, zapísaných na LV č. XXX, v mieste, v ktorom sa nachádza predmetný plot a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu odôvodnili ochranou svojho vlastníckeho práva k pozemkom parcelné č. KN-C 235, o výmere 397 m2, zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie P. L., obec Veterná Poruba, zapísaný na LV č. XXX Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odbor katastrálny a pozemku parcelné č. KN-C 236, o výmere 647 m2, trvalé trávne porasty, katastrálne územie P. L., obec Veterná Poruba, zapísaný na LV č. XXX Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odbor katastrálny, ktorých sú vlastníkmi. Uvedené pozemky susedia v bezprostrednej blízkosti s pozemkami žalovaných v 1. a 2. rade parcelné č. KN-C 233 a parcelné č. KN-C 234, katastrálne územie P. L., obec Veterná Poruba. V roku 2008 postavili žalovaní v 1. a 2. rade plot na vyššie označených pozemkoch žalobcov v 1. a 2. rade, ktorý pozostával z 8 železných stĺpikov, na ktorých je v šiestich radoch pripevnený ostnatý drôt vo výške 2 - 2,4 m a 17 železných stĺpikov, na ktorých sú pripevnené z rôznych materiálov drôty a pletivo vo výške 2,5 - 3 m. Žalobcovia sa opakovane snažili žalovaných presvedčiť, aby predmetný plot odstránili, keďže ho vybudovali na pozemkoch vo vlastníctve žalobcov. Žalovaní výzvy nerešpektovali, v dôsledku toho sa žalobcovia domáhajú ochrany svojho vlastníckeho práva vyprataním pozemkov zo strany žalovaných v 1. a 2. rade.
Žalovaní v 1. a 2. rade nesúhlasili so žalobou, tvrdiac, že nimi postavený plot nezasahuje do pozemkov žalobcov v 1. a 2. rade. Postavili ho na svojom pozemku.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedka, výsluchom súdneho znalca, znaleckým posudkom, fotodokumentáciou, listami vlastníctva, zistiac nasledovné:
Žalobkyňa v 1.rade vo svojej výpovedi poukázala na druh a rozsah plotu, ktorí postavili žalovaní. Ide o oplotenie z ostnatého drôtu s veľkými medzerami, presahujúcimi plot najmenej o meter.
Žalobca v 2. rade vo svojej výpovedi uviedol, že na predmetných častiach pozemku nestál žiaden plot. Žalovaný si uplatňoval bez obmedzenia kedykoľvek vojsť na pozemok vo vlastníctve žalobcov. Žalobca sa uvedenú záležitosť snažil riešiť na obecnom úrade, ktorý mu odporúčal postaviť si plot na svojom pozemku, ale 10 cm od hranice pozemku. Na základe vytyčovacieho náčrtu žalobca postavil drevené oplotenie od začiatku hranice parcely č. 235 po humno a od parcely č. 236 po zastavanú plochu susednej parcely 233. Žalovaní paralelne za týmto dreveným oplotením postavili ďalší plot, avšak na pozemku žalobcov v 1. a 2. rade, parcelné č. KN-C 235 a parcelné č. KN-C 236. Oplotenie žalovaného je dlhšie. Začína od začiatku parcely č. 236. V dôsledku postaveného druhu oplotenia na pozemku žalobcov, žalobcovia majú za svojím dreveným oplotením koncentrák vo výške 2 m. Pre oplotenie sa žalobcovia už nedostanú medzi humno a plot postavenými žalovanými. V poslednej dobe došlo ešte k výraznejšiemu posunu zo strany žalovaných zasahovaním oplotenia do pozemku žalobcov.
Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, plot postavil v roku 1989. Naopak plot žalobcov zasahuje do pozemku vo vlastníctve žalovaných. Oplotenie, ktoré žalovaní postavili, pokračuje až po koniec zadnej steny nehnuteľnosti, súvisle, bez prerušenia. Žalovaní oznámili stavbu oplotenia Obecnému úradu Veterná Poruba písomnosťou zo dňa 17. 7. 2011. Vzdialenosť od steny rodinného domu žalovaných po hranicu ich pozemku predstavuje 60 cm. Žalovaný zobral meter a šírka vzdialenosti po oplotenie predstavuje 50 cm. Plot je tvorený z pletiva upevneného na kovových stĺpikoch a vrch oplotenia je opatrený ostnatým drôtom. Žalovaný v 1. rade mieni do plotu zaviesť elektrinu 380 Voltov, dá tam tabuľky a plot bude pod vysokým napätím, aby žalobca nemohol poškodzovať ich majetok.
Žalovaná v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že každá stavba vo Veternej Porube má svoju hranicu. Plot, ktorý so žalovaným postavili sa nachádza na pozemku vo vlastníctve žalovaných. Naopak, žalobcovia si postavili oplotenie na pozemku vo vlastníctve žalovaných.
Zo znaleckého posudku č. 2/2013 zo dňa 29. 7. 2013 vyhotovenom súdnym znalcom N.. P. V., z odboru geodézia a kartografia, odvetvie geodézia bolo zistené, že po vykonaní ohliadky nehnuteľnosti konštatoval, že plot postavený žalovanými na južnej strane pozemku žalobcov parcelné č. KN-C 235, pozostávajúci z 8 kusov železných stĺpikov, na ktorých je v šiestich radoch pripevnený ostatný drôt vo výške 2 - 2,4 m a plot postavený žalovanými, ktorý sa nachádza na parcele č. KN-C 236, pozostávajúci zo 17 železných stĺpikov, na ktorých sú pripevnené z rôznych materiálov drôty a pletivo vo výške 2,5
- 3 m, v katastrálnom území P. L., zasahuje do pozemku vo vlastníctve žalobcov parcelné č. KN- C 235 a parcelné č. KN-C 236, zapísaný na LV č. XXX katastra nehnuteľností. V doplnku č. 1 k znaleckému posudku zo dňa 26. 5. 2014 znalec zasahovanie do pozemku žalobcov vymedzil presnou vzdialenosťou - dĺžkou oplotenia zasahujúceho do pozemku žalobcov a to do parcely č. KN-C 235 v celkovej dĺžke 28,86 m, počítanej od počiatočného bodu spoločnej hranice medzi pozemkami parcelné č. KN-C 235 o výmere 390 m2 a vo vzdialenosti 48,94 m, počítanej od počiatočného bodu spoločnej hranice medzi pozemkami parcelné č. KN-C 235 a parcelné č. KN-C 236, na južnej strane týchto pozemkov. Súdny znalec vo svojej výpovedi na súdnom pojednávaní uviedol, že v prvom rade určil presnú vlastnícku hranicu evidovanú katastrom nehnuteľností. Táto hranica vznikla fotogrametrickou metódou, presnejšie leteckou fotogrametrickou metódou pri technickom hospodárskom mapovaní v katastrálnom území obce P. L.. Tieto body vlastníckej hranice sú presne zadefinované v súradnicovom systéme JTSK (Jednotná trigonometrická sieť katastrálna). Súradnice boli presne prenesené do grafickej časti znaleckého posudku. Bola vykonaná sútlač tejto grafickej hranice s jestvujúcim oplotením, ohľadom ktorého prebieha predmetný spor. Pre všetkých súdnych znalcov a súkromných geodetov sú údaje zistené uvedeným spôsobom záväzné. Sú to najpresnejšie údaje, z ktorých musia vychádzať. Výmery parciel nie sú záväzným údajom katastra. V tomto prípade sú výmery také presné, ako sú uvedené v katastri. Je to z dôvodu, že hranica bola určená číselne a z toho geodet vypočítal výmeru. V tomto prípade je to skutočne presná výmera. Pri grafickom vyhotovení v zásahu oplotenia bolo nevyhnutné použiť mierku. Je to bežná vec pri každom geometrickom pláne. Vychádza sa z digitálnych podkladov, ktoré je možné zistiť na centimeter presne. Avšak v žiadnej mierke ten centimeter nie je možné vykresliť. Je prirodzená vec, keď sa graficky znázorňuje pozemok, ktorý končí do špica, pri približovaní dvoch čiar tieto začnú splývať. Záleží len od mierky vykreslenia, do akej miery to splývanie bude. V prípade, že sa to zakreslí v dvojnásobnej mierke, splýva to už od polovice plotu.
Výsluchom svedka Q. V. bolo zistené, že v dome žalobcov, ako vlastník býval od roku 1988 približne do roku 1994. Na základe dohody s právnym predchodcom tam býval už od roku 1989. Medzi domom žalobcov a domom žalovaných nestál žiaden plot. Za humnom stál plot. Až na koniec pozemku. V časti predzáhradky pred domom. Iný plot tam nebol.
Písomnou správou Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odbor katastrálny zo dňa 9. 10. 2014 bolo zistené, že súdny znalec pri riešení priebehu aktuálne platných hraníc medzi pozemkami musí vychádzať z údajov platnej vektorovej katastrálnej mapy. Inými podkladmi aktuálneho stavu hraníc úrad nedisponuje. Listina (zo znaleckého posudku) je snímka z platnej vektorovej katastrálnej mapy katastrálneho územia P. L..
Z písomnej správy Úradu geodézie, kartografie a katastra SR so sídlom v Bratislave zo dňa 14. 10. 2014 bolo zistené, že na základe podnetu žalovaného v 1.rade bol vyhotovený záznam o kontrole a podané oznámenie o výsledku merania. Z oznámení o vybavení podania zo dňa 26. 2. 2014 Úradu geodézie, kartografie a katastra SR zo dňa 26. 2. 2014 bolo zistené, že úrad zaevidoval podanie žalovaného v 1. rade, ktorý požiadal katastrálnu inšpekciu o prešetrenie správnosti určenia hraníc pozemkov nachádzajúcich sa vo obci Veterná Poruba a to hranice medzi parcelami KN-C 235 a KN- C 236 zapísané na LV č. XXX a parcelné č. KN-C 233 a KN-C 234 vedených na LV č. XXX. Žalovaný v 1. rade žiadal prešetriť postup geodeta N.. P. V., zhotoviteľa znaleckého posudku vo veci o uložení povinnosti odstrániť plot ku konaniu 7C/278/2011 a postup geodeta N.. Y. L., ktorý vytyčoval vlastnícku hranicu medzi predmetnými pozemkami. Žalovaný tvrdil, že určenie hraníc uvedenými geodetmi je rôzne. Na základe podania žalovaného v 1. rade bola vykonaná katastrálna inšpekcia. Vytýčenie bolo vykonané na základe platných údajov katastra a s dostatočnou presnosťou. Vytýčená vlastnícka hranica je platná vlastnícka hranica v zmysle platných údajov katastra. Tvrdenie žalovaného v 1. rade, že je rozpor medzi vytýčenou hranicou N.. L. a definovaním vlastníckej hranice v znaleckom posudku, ako aj v jeho grafickej prílohe, je mylné. Obidvaja geodeti vychádzali z pltných údajov katastra, čo sú zo zákona povinní, ktorými sú súradnice podrobných lomových bodov vlastníckej hranice. Čiara zobrazená v platnej
katastrálnej mape nie je čiara, ktorá zobrazuje múr stavby. Je ňou zobrazená vlastnícka hranica, ktorá bola určená fotogrametricky, ako priemet strešného plášťa s terénom s presnosťou charakteristickou pre túto meračskú metódu.
Z výpisu z LV č. 202 Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odbor katastrálny bolo zistené, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú výlučnými vlastníkmi pozemku parcelné č. KN-C 235 o výmere 397 m2, zastavané plocha a nádvoria a parcelné č. KN-C 236 o výmere 647 m2, trvalé trávne porasty, v katastrálnom území P. L., obec Veterná Poruba. Z výpisu z LV č. XXX Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odbor katastrálny bolo zistené, že žalovaní v 1. a 2. rade sú výlučnými vlastníkmi pozemkov parcelné č. KN-C 233 o výmere 489 m2, trvalé trávne porasty a parcelné č. KN-C 234 o výmere 612 m2, zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie P. L., obec Veterná Poruba.
Podľa čl. 20 ods. 1 veta prvá, druhá, ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky:
Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.
Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
Podľa čl. 1 veta prvá Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.):
Každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok.
Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka:
Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobe vyhovel, keď vykonaným dokazovaním mal preukázanú jej dôvodnosť. Vlastnícke právo má absolútny charakter. Pôsobí proti všetkým a všetci ostatní sú povinní ho rešpektovať. Jeho nedotknuteľnosť je garantovaná Ústavou SR (článok 20) ako aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (dodatkový protokol č. 1 článok 1). Každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok (Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Ústava SR umožňuje zásah do vlastníckeho práva iba na základe osobitného zákona a pri splnení všetkých zákonom stanovených podmienok. Uvedené normy garantujú každému vlastníkovi ochranu pred zásahom do vlastníckeho práva. Pokiaľ niekto do vlastníckeho práva iného neoprávnene zasiahne, dotknutý vlastník má právo voči narušiteľovi podať žalobu na ochranu svojho vlastníckeho práva. Ak ide o nehnuteľnosť, v danom prípade pozemky, ktoré nehnuteľnosťami sú, je daný dôvod na podanie žaloby o vypratanie nehnuteľnosti. Keďže v danom prípade žalobcovia sa domáhali len vypratania pozemku, odstránením plotu z pozemku na svojom vlastníctve, k čomu môže dôjsť posunom oplotenia na hranicu medzi bezprostredne susediacimi predmetnými pozemkami žalobcov a žalovaných, judikatúra pripúšťa uvedený spôsob ochrany vlastníckeho opráva, ak ide o vypratanie pozemku. Vlastník pozemku sa môže domáhať ochrany vlastníckeho práva vyprataním pozemku bez ohľadu na to, či sa na uvedenom pozemku nachádza taktiež nehnuteľná stavba náležiaca osobe, proti ktorej žaloba na vypratanie smeruje (Rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo1792/2001). Z dôvodu, že žalobcovia sa domáhali vypratania pozemku a to odstránením plotu žalovaných z ich pozemku, bolo možné akceptovať zvolený spôsob ochrany vlastníckeho práva. Spor medzi účastníkmi konania bol koncentrovaný na spornú skutočnosť, či plot žalovaných bol postavený na pozemku žalobcov alebo na vlastnom pozemku. Keďže vykonaným dokazovaním a to predovšetkým znaleckým posudkom, pretože ide o odborné vedomosti, na ktoré treba odborné znalosti, žalovaným vznikla povinnosť vypratať pozemok odstránením plotu a to jeho posunutím na hranicu svojho pozemku. Tak, aby postavený plot žalovaných nezasahoval do pozemku žalobcov. Na základe uvedeného budú rešpektované vlastnícke hranice pozemkov obidvoch procesných strán.
V konaní nebolo sporné, že žalovaným prislúchalo právo postaviť plot na pozemku, ktorý vlastnia. Takéto právo im však neprislúcha na pozemku iného vlastníka, v danom prípade žalobcov. Znaleckým
dokazovaním, a to výsluchom súdneho znalca ako aj písomným znaleckým posudkom, bolo vyvrátené tvrdenie žalovaných, že plot postavili na pozemkoch vo svojom vlastníctve. Súdny znalec popisom, graficky ako aj kvantifikáciou dĺžky plota, presne a úplne vymedzil rozsah zásahu žalovaných do vlastníctva žalobcov. Žalovaní boli oprávnení postaviť plot na vlastnom pozemku. Keďže tak neurobili a zasiahli do pozemku žalobcov, vznikla im povinnosť v presne vymedzenom rozsahu vypratať predmetné dva pozemky, odstránením plotu z pozemkov, posunom na vlastný pozemok. Vzhľadom na malú vzdialenosť medzi oplotením žalobcov (ktorí postavili oplotenie vo vnútri svojho pozemku), aj s prihliadnutím na charakter plotu postaveného žalovanými je posun oplotenia dôvodný. Žalobcovia majú právo, aby do ich predmetu vlastníckeho práva žalovaní nezasahovali a s prihliadnutím aj na vyhrážky žalovaného (napr. o napustení plotu elektrickým napätím), ako aj na mimoriadne nepriaznivé susedské vzťahy účastníkov, bolo posunutie plota za vlastnícku hranicu žalobcov oprávnené a dôvodné.
Námietky žalovaných vo vzťahu k správnosti vytýčenia vlastníckej hranice medzi pozemkami žalobcov a žalovaných nebolo možné akceptovať. Na vytýčenie hranice sú nevyhnutné odborné znalosti. V danom prípade išlo o prípad objektívne zistiteľnej hranice medzi pozemkami, pričom súd má možnosť za pomoci znalca zistiť priebeh hranice. Preto bol ustanovený súdny znalec, ktorý v súlade s údajmi a podkladmi pre vytýčenie hranice z katastra nehnuteľností, zistil reálnu hranicu medzi pozemkami v teréne. Na jej základe tak bolo možné konštatovať, že došlo k zásahu zo strany žalovaných do vlastníckeho práva žalobcov k predmetným dvom pozemkom. Znalecký posudok predstavuje objektívny dôkazný prostriedok, na vyvrátenie záverov ktorého sú nepostačujúce len nesúhlasné tvrdenia účastníkov konania, v danom prípade žalovaných. Žalovaní nepreukázali žiadne iné odborné posúdenie súdneho znalca, znaleckú expertízu, ktorá by vyvrátila adekvátnym spôsobom závery súdneho znalca ustanoveného v danom súdnom konaní. Námietky žalovaných v uvedenom smere boli nepostačujúce a nemali kvalifikovaný charakter. Posúdenie skutočností hranice medzi pozemkami bolo vykonané v rámci vykonaného dokazovania a uvedené v dôvodoch tohto súdneho rozhodnutia.
Žalovaný v 1. rade využil možnosť a požiadal katastrálnu inšpekciu o posúdenie správnosti postupu v súvislosti s vytýčením hraníc pozemkov geodetmi. Orgán katastrálnej inšpekcie (Úrad geodézie, kartografie a katastra SR) výslovne konštatoval, že vytýčená vlastnícka hranica je platná vlastnícka hranica v zmysle platných údajov katastra a že rozpor medzi vytýčenou hranicou N.. L. a definovaním vlastníckej hranice v znaleckom posudku N.. V., ako aj v jeho grafickej prílohe, nie je daný. Bolo konštatované, že obidvaja geodeti vychádzali z platných údajov katastra, ktorými sú súradnice podrobných lomových bodov vlastníckej hranice (katastrálna inšpekcia označila tvrdený rozpor žalovaným v 1. a 2. rade za mylný).
Správnosť vytýčenia hranice medzi pozemkami mali preto žalovaní v 1. a 2. rade preskúmanú. V prípade, ak sa žalobcovia domnievajú, že časť pozemku (nie hranica), do ktorej oplotením zasahujú (na pozemku žalobcov) vlastnícky prináleží žalovaným, môžu sa domáhať svojich práv príslušnou žalobou. Skutočnosť, či v minulosti stál v spornej lokalite iný plot, bola bez právneho významu k predmetu daného sporu medzi účastníkmi konania. Výsluchom svedka Q. V., ako právneho predchodcu žalobcov v 1. a 2. rade uvedená skutočnosť nebola preukázaná. Dokazovanie výsluchom ďalších právnych predchodcov (či pôvodne v spornej lokalite stál alebo nestál iný plot) bolo bez akéhokoľvek právneho významu na predmet sporu medzi účastníkmi konania. Nebol preto daný dôvod na vykonanie dokazovania výsluchom svedka I..
V súlade s ust. § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd stanovil lehotu na plnenie v trvaní 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, prihliadajúc na povahu plnenia.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku tak, že o trovách konania a trovách štátu súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Dôvodom boli podané opravné prostriedky (odvolania) proti procesným rozhodnutiam, v súvislosti s vykonaním dokazovaním a to vo vzťahu k rozhodnutiu o znalečnom, ktoré predstavuje pre účastníkov konania vynaložené trovy konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.