Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/583/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa ŽUKY s.r.o. so sídlom v Partizánskom, Bielická 178/3, IČO: 46 494 723, zastúpeného JUDr. Petrom Lukáčkom, advokátom so sídlom v Partizánskom, Februárova 1608 5/A proti odporcovi Y. V., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom R. nad K. č. XXX, o zaplatenie sumy 1.440,- eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 14. januára 2014 č. k. - 66, jednohlasne takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 14. januára 2014 č. k. - 66 bolo odporcovi uložené zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.440,- eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16.3.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania predstavujúce zaplatený súdny poplatok v sume 86,- eur a trovy právneho zastúpenia v sume 593,21 eur do rúk JUDr. Petra Lukáčku, advokáta, so sídlom v Partizánskom, Februárová 16085/A, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení okresný súd uviedol, že bolo preukázané, že dňa 1.3.2012 navrhovateľ vystavil odporcovi faktúru č. 120012, ktorou mu fakturoval kúpnu cenu v sume 1.440,- eur s DPH za predaj robota aquavac, gumy a vozíka. Faktúra bola splatná dňa 15.3.2012. Odporca v lehote splatnosti kúpnu cenu za dodaný tovar nezaplatil. Predžalobnými výzvami zo dňa 4.9.2012, 20.9.2012 a 8.11.2012 bol odporca vyzývaný k zaplateniu žalovanej sumy. Na predžalobné výzvy nereagoval. Obranu odporcu, ktorý tvrdil, že navrhovateľovi odovzdal osobne hotovosť 1.000,- eur po ukončení jeho návštevy v sídle navrhovateľa vo februári 2013 v prítomnosti svedka O., súd považoval za účelovú a nevierohodnú, v snahe vyhnúť sa zaplateniu žalovanej sumy. Odporca v priebehu súdneho konania niekoľkokrát menil svoju obranu. Spočiatku v odpore proti platobnému rozkazu tvrdil, že od navrhovateľa si žiadny tovar neobjednal a žiadny neprevzal, vo svojej výpovedi neskôr potvrdil, že bazénový vysávač od navrhovateľa prevzal a užíva ho. Ďalej tvrdil, že pri osobnom stretnutí s navrhovateľom, ktoré bolo zaznamenané na nahrávke, nemal pri sebe hotovosť 500,- eur, čo vyplynulo zo samotnej nahrávky, na pojednávaní dňa 14.1.2014 vo výpovedi uviedol, že po odchode z kancelárie navrhovateľa si uvedomil, že vo svojom aute má hotovosť 1.000,- eur, ktorú mu aj odovzdal. Pokiaľ by odporca navrhovateľovi v skutočnosti odovzdal hotovosť 1.000,- eur na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný bazénový vysávač, podľa názoru súdu s určitosťou by bol od neho žiadal potvrdenie o prevzatí časti kúpnej ceny aj s poukazom na to, že medzi účastníkmi už v tej dobe bol narušený vzťah, čo vyplýva aj z ich vzájomnej e-mailovej korešpondencie založenej v spise a z nespokojnosti odporcu s dodanou bazénovou technológiou, ktorú u navrhovateľa reklamoval. Rovnako ani navrhovateľ nemal žiadny dôvod zatajiť prijatú hotovosť v sume 1.000,- eur a na viac z

jeho zoznamu DPH dokladov za obdobie od 1.1.2012 do 31.3.2012 bolo zistené, že navrhovateľ faktúru č. 120012 na sumu 1.440,- eur fakturovanú odporcovi riadne priznal k DPH a odviedol z nej DPH v sume 240,- eur. Výpoveď svedka V. O. súd hodnotil ako účelovú, pretože svedok je blízkym príbuzným odporcu, jeho bratrancom a mal motiváciu vypovedať v jeho prospech. Z obsahu nahrávky rozhovoru medzi účastníkmi konania zo dňa 17.1.2013 nevyplynulo, že by vôbec predmetom ich rozhovoru bola kúpna cena za bazénový vysávač, nebolo zistené, že medzi nimi došlo k uzavretiu dohody o kúpnej cene, prípadne k čiastočnej úhrade kúpnej ceny odporcom. Vzhľadom k tomu, že odporca jednoznačným spôsobom nepreukázal zaplatenie časti kúpnej ceny v sume 1.000,- eur navrhovateľovi a neuniesol dôkazné bremeno, súd považoval z vyššie uvedených dôvodov návrh navrhovateľa za preukázaný a odporcu v súlade s cit. ust. zaviazal k zaplateniu kúpnej ceny v sume 1.440,- eur za tovar, ktorý od navrhovateľa nepochybne prevzal a nezaplatil zaň. Omeškanie odporcu bolo posúdené podľa , . Faktúra č. 120012 zo dňa 1.3.2012 bola splatná dňa 15.3.2012. Od 16.3.2012 je odporca v omeškaní, odkedy je povinný zaplatiť navrhovateľovi 9 % ročný úrok z omeškania, výška ktorého zodpovedá ust. Nariadenia vlády SR č. , v platnom znení. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa . Navrhovateľ bol vo veci úspešný, preto mu boli priznané trovy konania v plnej výške. Vec právne posúdil podľa .

Proti tomuto rozsudku podal odporca včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že mu uloží zaplatiť 440,- Eur bez úroku. Uviedol, že dôvodom odvolania sú skutočnosti, že okresný súd vyhodnotil ako dôkaz nahrávku navrhovateľa, ktorá bola získaná nelegálnym spôsobom a bola upravovaná a nesmie byť použitá ako dôkazový materiál a spochybnil vyjadrenie svedka, pričom navrhovateľ sám priznal, že preberal peniaze bez vydania príjmového dokladu. Ďalším dôvodom odvolania je fakt, že faktúra, ktorú navrhovateľ vystavil, nespĺňa náležitosti, ktoré ma faktúra obsahovať. Je na nej adresa R. nad K. XXX, chýba na nej IČO, DIČ a na uvedenej adrese nebýva.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu písomne vyjadril. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil v celom rozsahu s tým, že navrhovateľovi prizná aj trovy odvolacieho konania. Uviedol, že faktúru vystavil odporcovi na takú adresu, ako uviedol odporca pri vystavení faktúry. Odporca pri prevzatí faktúry nenamietal žiadny z údajov uvedených vo faktúre. Odporca ani v konaní nikdy nenamietal nedostatky vystavenej faktúry. Poukázal na obranu odporcu v odpore a na to, že v priebehu pojednávania odporca priznal, že vysávač prevzal. Ďalej poukazoval na skutočnosť, že odporca nikdy v korešpondencii netvrdil, že časť kúpnej ceny už navrhovateľovi zaplatil. Až na pojednávaní začal tvrdiť, že navrhovateľovi vyplatil sumu 1.000,- Eur za vysávač, avšak toto tvrdenie nevedel preukázať. Neskôr navrhol vypočuť svedka svojho bratranca. Toho on považuje za nedôveryhodného a jeho výpoveď za účelovú, čo potvrdzuje aj zvukový záznam z rokovania s odporcom, z ktorého vyplynulo, že pri tomto rokovaní nebola prerokovaná otázky platby za vysávač. Nahrávka bola vykonaná v priestoroch firmy. Nebolo ňou manipulované, ako tvrdí odporca. Nie je pravdou, že táto nahrávka bola získaná nelegálnym spôsobom, pretože v priestoroch firmy je na viacerých miestach umiestnená na viditeľnom mieste oznamovacia tabuľa, že priestor je monitorovaný. Podľa najnovšej legislatívy ako aj stanovísk Najvyššieho súdu SR k použitiu takej nahrávky postačuje, ak s tým súhlasí aspoň jedna strana. Nahrávanie slúži pre navrhovateľa na prípadnú konfrontáciu či interpretáciu ústnych jednaní s klientmi, uzavretých dohôd a pod.. Podotkol, že rozhodnutie nebolo založené len na tejto nahrávke. Dôkazné bremeno o čiastočnom plnení odporca neuniesol.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

Podstatná a hlavná odvolacia námietka odporcu smeruje voči zákonnosti získania a použitia dôkazu zvukovým záznamom jeho rozhovoru s navrhovateľom vyhotoveným navrhovateľom. Odporca uvádza, že dôkaz bol získaný nelegálnym spôsobom. Čo konkrétne pod nelegálnosťou získania zvukového záznamu myslel, bližšie nevysvetlil. Odporca v priebehu konania pred okresným súdom uvedenú námietku nevzniesol. V priebehu pojednávania sa nevyjadril ani k návrhu navrhovateľa na vykonanie

dôkazu zvukovým záznamom ani sa nevyjadril k dôkazu zvukovým záznamom po jeho vykonaní v tom zmysle, že ho považuje za neprípustný. Z obsahu spisu nevyplýva jeho výslovný nesúhlas s vykonaním dôkazu zvukovým záznamom. Po prehratí záznamu potvrdil, že obsahoval ich vzájomný rozhovor a poukazoval vo svojej obrane na skutočnosti ním zachytené.

Pod nezákonnosťou získania dôkazu mal zrejme odporca na mysli, že dôkaz bol získaný bez jeho súhlasu. Navrhovateľ zákonnosť svojho postupu obhajoval tým, že v priestoroch, v ktorých došlo k rokovaniu a tým aj k zhotoveniu záznamu sú prítomné písomné a grafické upozornenia na monitorovanie objektu video a audio technikou, o čom predložil fotografie. V danom prípade vzhľadom na okolnosti a osobitosti prípadu možno mať pochybnosti o nevedomosti odporcu o zaznamenávaní jeho hovoru. Bol to odporca, ktorý navštívil navrhovateľa v priestoroch jeho firmy, on teda inicioval rozhovor v priestoroch označených upozorneniami na monitorovanie. Ak teda napriek týmto upozorneniam rozhovor uskutočnil možno odvodzovať, že tím konkludentne súhlasil i so získaním zvukového záznamu tohto hovoru. Súhlas podľa totiž nemusí mať zvláštnu formu a za určitých okolností môže byť daný v zmysle ustanovenia i konkludentne.

Okrem toho podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 11. mája 2005 sp. zn. : "Hovory fyzických osôb, ku ktorým dochádza pri výkone povolania, obchodnej či verejnej činnosti, spravidla nemajú povahu prejavov osobnej povahy; Dôkaz zvukovým záznamom takéhoto hovoru preto nie je v občianskom súdnom konaní neprípustný. " Aj v danej veci došlo k zachyteniu rozhovoru medzi účastníkmi pri obchodnej činnosti v obchodných priestoroch navrhovateľa. Obstaraním predmetného zvukového záznamu preto nemohlo dôjsť k zásahu do osobnostných práv odporcu v zmysle ustanovenia , a dôkaz týmto záznamom v občianskom súdnom konaní preto nie je, z hľadiska spôsobu obstarania tohto dôkazu, neprípustný.

Bez ohľadu na jeho prípustnosť je zrejmé, že sa jedná o nadbytočný dôkaz vzhľadom na neexistenciu jeho potencie priamo vyvrátiť skutočnosti tvrdené svedkom resp. preukázať skutočnosti tvrdené navrhovateľom. Zvukový záznam totiž zachytáva dej, ktorý sa odohral v čase pred svedkom a odporcom tvrdeným odovzdaním peňazí, ku ktorému malo dôjsť po opustení priestorov firmy. Nevyplývajú z neho priame dôkazy o tom, že nedošlo k zaplateniu dohodnutej ceny resp. jej časti. Je nadbytočný aj z toho pohľadu, že okresný súd mal možnosť preukázať a aj preukázal resp. vyvrátil skutočnosti tvrdené svedkom a odporcom inými dôkaznými prostriedkami. Okresný súd totiž hodnotil výpoveď odporcu a svedka ako nevierohodnú vychádzajúc z iných dôkazov a ich hodnotenia, pričom šlo o viaceré vzájomne nadväzujúce dôkazy.

Predovšetkým nie je zrejmé, prečo by navrhovateľ súhlasil so zaplatením nižšej ako pôvodne dohodnutej a aj vyfaktúrovanej ceny za vysávač. Odporca tvrdil, že navrhovateľ bol spokojný so zaplatením nižšej kúpnej ceny za vysávač a to len 1.000,- eur a teda, že sa na nižšej kúpnej cene s navrhovateľom dohodli, pričom navrhovateľ mal predchádzajúcu faktúru na vyššiu sumu stornovať a vystaviť mu novú faktúru na nižšiu cenu. Toto tvrdenie odporcu bolo vyvrátené daňovým priznaním navrhovateľa k dani z pridanej hodnoty, kde navrhovateľ priznával predaj za vyššiu cenu a predkladal daňovému úradu faktúru na uvedenú sumu. Z toho je evidentné, že dôvod pre zrušenie faktúry a nepožadovanie DPH 240,- Eur a zvyšnej časti kúpnej ceny 200,- Eur navrhovateľ nemal, najmä, keď predmetné daňové priznanie podával už 20.04.2012 teda rok pred odporcom tvrdenou dohodou. Napokon tvrdenie odporcu o dohodnutej nižšej cene bolo vyvrátené ním samotným. V priebehu konania napriek existencii tvrdenej dohody uznal nárok na zaplatenie (zvyšných) 440,- eur.

Tvrdenia odporcu a výpoveď svedka okresný súd správne vyhodnotil ako nevierohodné aj z dôvodu meniacej sa obrany odporcu v priebehu konania. Odporca na začiatku súdneho konania v odpore podanom dva mesiace potom, čo mal zaplatiť navrhovateľovi za vysávač 1.000,- Eur, túto skutočnosť neuvádza. V odpore tvrdí skutočnosti, ktoré sa ukázali nepravdivými a ktoré sám odporca neskôr vyvrátil (v odpore tvrdil, že vysávač neobjednal). Je nepochopiteľné, prečo by po dvoch mesiacoch odporca súdu neuviedol, že navrhovateľovi už zaplatil časť žalovanej sumy a to v tvrdenej výške 2/3 - ín žalovanej sumy. Jeho vysvetlenie, že nie je povinný uvádzať v odpore všetky skutočnosti, neobstojí. Podľa je každý účastník povinný pravdivo a úplne opísať všetky potrebné skutočnosti.

Napokon je tvrdenie odporcu a svedka o zaplatení časti žalovanej sumy nevierohodné aj z dôvodu neexistencie písomného potvrdenia ako dôkazu o tejto skutočnosti. Ako uviedol okresný súd, účastníci mali v tom čase narušený vzťah, konali vo vzájomnej nedôvere, preto je logické a prirodzené, že by si v prípade zaplatenia odporca takýto dôkaz od navrhovateľa vyžiadal. Odporca uviedol, že to bolo z dôvodu, aby nemusel platiť DPH. Toto odôvodnenie však vyznieva nedôveryhodne vzhľadom na vyššieuvedené daňové priznanie navrhovateľa (aký by bol motív navrhovateľa?), ako aj vzhľadom na ostatné okolnosti. Odporca už v tom čase vedel o žalobe resp. minimálne o snahe navrhovateľa riešiť vec súdnou cestou, preto musel mať záujem zabezpečiť si dôkaz o čiastočnom plnení dlhu, navyše sa v čase odovzdania hotovosti nachádzali v priestoroch firmy navrhovateľa, takže vystaveniu potvrdenia na mieste nič nebránilo.

Z uvedených skutočností vyplýva, že okresnému súdu postačovali k vyhodnoteniu tvrdených skutočností a k zisteniu skutkového stavu iné dôkazy ako zvukový záznam. Preto, pokiaľ ide o námietku odporcu o neprípustnosti použitia dôkazu záznamom a o nesprávnosti hodnotenia tohto dôkazu, nepovažuje ju odvolací súd za relevantnú pre výsledok sporu. Vzhľadom na to, že bola iným dôkaznými prostriedkami zistená (vyvrátená) skutočnosť, že odporca nezaplatil ani časť žalovanej sumy, bolo nadbytočné dôkaz záznamom vykonávať a hodnotiť skutočnosti ním zachytené.

Ostatné odvolacie námietky o nedostatkoch faktúry sú pre rozhodnutie tohto sporu bez právneho významu. Skutočnosti predpokladané hypotézou právnej normy a síce, že účastníci konania uzavreli kúpnu zmluvu, na jej základe navrhovateľ odovzdal odporcovi predmet kúpy, a odporcovi vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľovi dohodnutú cenu, ktorú povinnosť nesplnil, boli vykonaným dokazovaním zistené, prvé dve skutočnosti nesporne, potvrdil ich aj odporca. Otázka správnosti vypísania faktúry nie je predmetom súdneho prieskumu v danej veci.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ods. a , Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu v zmysle v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Toto právo si v zmysle uplatnil, no do troch dní od vyhlásenia rozhodnutia nevyčíslil. Zo spisu mu iné ako trovy právneho zastúpenia nevyplynuli, preto odvolací súd podľa veta za bodkočiarkou rozhodol, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .