Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Co/80/2014

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne: L. O., nar. X.X.XXXX, bytom K. XXX, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31690904, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -214 zo dňa 31. 1. 2014 jednohlasne takto

rozhodol:

Z r u š u j e sa rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí návrhu žalovanej na prerušenie konania a v rozsahu zrušenia sa vec v r a c i a súdu I. stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobkyne o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice pod sp. zn. , a zo dňa 19.1.2012. Zamietol žalobu o zrušenie rozhodcovských rozsudkov Arbitrážneho súdu v Košiciach so sídlom na Alžbetinej 41 v Košiciach pod sp. zn. , a zo dňa 19.1.2012. Ďalším výrokom zamietol návrh žalovanej na prerušenie konania do právoplatného ukončenia konania o uznesení Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. vedeného pred Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. , Rvp5052/2012. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil okrem iného tým, že z výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že predmetná poistná zmluva nespĺňa definíciu zmluvy spotrebiteľskej v zmysle ust. , keďže žalobkyňa pri jej uzatváraní nemala postavenie spotrebiteľa, nakoľko konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti ako sprostredkovateľka poistenia pre žalovaného, kedy predmetné zmluvy podpisovala v dvojjedinej úlohe ako osoba oprávnená uzatvárať poistné zmluvy v mene žalovaného a zároveň ako osoba poisteného.

Žalobkyňa v čase uzatvárania poistnej zmluvy bola živnostníčkou v predmete činnosti sprostredkovanie obchodu, pod ktoré podľa názoru súdu bolo možné subsumovať aj sprostredkovanie predaja poistných zmlúv, ktorú v prospech žalovanej realizovala od 20.12.2007 do 30.9.2008. Sprostredkovanie poistenia bolo predmetom jej podnikania a zároveň išlo o osobitnú licencovanú odbornú činnosť podliehajúcu registrácii vykonávanej pod dohľadom NBS.

Žalobkyňa túto činnosť vykonávala podľa o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia, z čoho nepochybne vyplýva, že mala postavenie profesionála v oblasti uzatvárania zmlúv, ktoré žalovaná ponúkala a bola v NBS registrovaná ako sprostredkovateľka poistenia a sprostredkovateľka zaistenia pod č. VSP066834 a za túto činnosť dostávala od žalovanej v rozhodnom období odmenu dojednanú v zmluve o sprostredkovaní poistenia uzatvorenej dňa 6.12.2007.

Žalobkyňa dňa 6.12.2007 uzatvorila so žalovanou zmluvu o sprostredkovaní poistenia ako výlučná sprostredkovateľka poistenia, ktorým sa zaviazala dôsledne dodržiavať ustanovenia pred uzatvorením poistnej zmluvy oznámiť klientovi všetky informácie a údaje, ktoré vyžaduje zákon o sprostredkovaní poistenia, t. j. okrem svojich generálií aj majetkovú účasť a hlasovacie práva na základnom imaní poisťovateľa, postup pri podávaní sťažnosti a či vykonáva sprostredkovateľskú činnosť výhradne pre túto spoločnosť; ďalej na základe informácie poskytnutých klientom vypracovať písomný záznam potrieb a požiadaviek ako aj ďalšie povinnosti súvisiace s uzatváraním poistných zmlúv, ktoré sú zadefinované v bode 4.4 zmluvy o sprostredkovaní.

V danom prípade súd prvého stupňa poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva C-464/01 vo veci Johan Gruber proti Bay WaAG z 20.1.2005, z bodu 39 ktorého vyplýva, že na ustanovenia čl. 13 až 15 Bruselského dohovoru, ktorých cieľom je riadne chrániť osobu, ktorá sa považuje za slabšiu v porovnaní s druhým účastníkom zmluvy sa nemôže zásadne odvolať osoba, ktorá uzavrie zmluvu týkajúcu sa čiastočne obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a ktorá teda len čiastočne koná mimo obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. K inému záveru by bolo možné dospieť len v prípade, ak by spojenie medzi zmluvou a obchodnou alebo inou podnikateľskou činnosťou dotknutej osoby bolo tak slabé, že by bolo len okrajové a z tohto dôvodu by v rámci plnenia, pre ktoré bola zmluva uzavretá malo posudzujúc ju v jej celosti len zanedbateľnú úlohu.

Z bodu 41 rozsudku vyplýva, že na tejto úvahe nič nemení skutočnosť, že predmetná zmluva sa vzťahuje aj na súkromný účel a platí nezávisle od pomeru medzi súkromným a podnikateľským účelom využitia dotknutého tovaru alebo služby a to dokonca aj vtedy, ak by prevládalo súkromné využitie, pokiaľ by využitie na podnikateľské účely nebolo zanedbateľné.

Okrem iného je vždy na strane, ktorá ochranu požaduje a to spotrebiteľ, aby túto skutočnosť preukázal.

Teda na strane žalobkyne je dôkazné bremeno preukázania, že spojenie medzi predmetnými poistnými zmluvami a rozhodcovskou doložkou, ktorú napáda a vykonanej podnikateľskej činnosti spočívajúcej v predaji identických poistných zmlúv s identickou rozhodcovskou doložkou, ktoré hromadne odplatne distribuovala je len zanedbateľné a má nepodstatnú úlohu v kontexte zmluvy.

Keďže žalobkyňa pri uzatváraní predmetných poistných zmlúv vystupovala ako profesionál v predmete zmluvy, bola plne informovaná o možnosti rozhodcovskú doložku prijať alebo neprijať, čo vyplýva zo samotného záznamu o informáciách, ktoré si poskytla sama ako sprostredkovateľka klientovi pred uzatvorením poistných zmlúv a musela si byť vedomá, že ak ju príjme, aký má rozhodcovská doložka vplyv a význam pre jej poistný vzťah.

Žalobkyňa v čase uzatvorenia predmetných poistných zmlúv pôsobila ako sprostredkovateľka poistenia, ktorú vykonávala v predmete svojej podnikateľskej činnosti, teda bola v plnom rozsahu oboznámená so znením obchodných ako aj všeobecných poistných podmienok vrátane rozhodcovskej doložky, za uzatvorenie ktorých okrem iného inkasovala odmenu, preto tejto súd ako informovanému spotrebiteľovi nemohol poskytnúť ochranu ako slabšej zmluvnej strany podľa a nasl. .

S poukazom na uvedené súd prvého stupňa žalobu o zrušenie predmetných rozhodcovských rozsudkov, ako aj návrhy vrátane návrhu o odklade vykonateľnosti ako nedôvodné zamietol.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa namietajúc diskrimináciu. Uviedla, že ako sprostredkovateľka nebola nikdy žalovaným po celý čas výkonu svojej činnosti informovaná o rozhodcovskej doložke. Zmluvu podpisovala v postavení spotrebiteľa. Podpisovanie poistných zmlúv je výlučne formálne bez vedomostí k pristúpeniu k ďalším doložkám. Na základe uvedeného navrhla odvolaciemu súdu, aby rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu na odklad vykonateľnosti návrhu na zrušenie rozhodcovských rozsudkov zrušil a vec vrátil súdu I. stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, podľa zásad upravených v ust. , bez nariadenia pojednávania podľa a zistil, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

Podľa spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na konštatovaní, že keďže žalobkyňa pri uzatváraní predmetných poistných zmlúv vystupovala ako profesionál v predmete zmluvy, bola plne informovaná o možnosti rozhodcovskú doložku prijať alebo neprijať, čo vyplýva zo samotného záznamu o informáciách, ktoré si poskytla sama ako sprostredkovateľka klientovi pred uzatvorením poistných zmlúv a musela si byť vedomá, že ak ju príjme, aký má rozhodcovská doložka vplyv a význam pre jej poistný vzťah.

Rozhodcovská doložka v rámci osobitných zmluvných dojednaní č. 1/2007 k poistnej zmluve vyžaduje, aby spory vzniknuté zo zmluvy o úvere boli riešené pred rozhodcovským súdom v zmysle XV časti všeobecných obchodných podmienok.

Aj osobitné zmluvné dojednania č. 1/2007 majú charakter formulárovej zmluvy. Obsahom článku 2 týchto osobitných dojednaní tvoriacich rozhodcovskú doložku je priamo odkaz na všeobecné obchodné podmienky článok XV, ktoré upravuje rozhodcovské konanie. Takto formulovaná rozhodcovská doložka nespĺňa kritériá osobitne vyjednanej zmluvnej podmienky.

Osobitné vyjednanie sa má sledovať z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, že spotrebiteľ si z určitých dôvodov osobitne vymieňuje nejakú klauzulu alebo má pre neho nejaký osobitný význam.

Spôsob, akým bola zmluva spotrebiteľovi - povinnej predložená, nie je o individuálne vyjednanom rozhodcovskom konaní, ale o nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly tzv. neprijateľných zmluvných podmienok. Takýto postup dodávateľa predstavuje nekalú obchodnú praktiku (porov. neskôr prijatého o ochrane spotrebiteľa). Na veci nič nemení ani fakt, že žalobkyňa ako spotrebiteľka (zmluvu neuzatvárala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti) vykonávala činnosť sprostredkovateľa pre žalovaného. Sama uviedla, že o existencii rozhodcovskej doložky nemala vedomosť. Podpisovanie poistných zmlúv je o vylúčnej formálnosti.

Žalovaný ako dodávateľ nepreukázal osobitné vyjednanie, resp. žeby si povinná vymieňovala rozhodcovské konanie. Pre porovnanie dáva odvolací súd do pozornosti ustanovenie o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého dodávateľ má možnosť nájsť modus vivendi, ak chce docieliť arbitrážny proces pre prípad sporu so spotrebiteľom (pred ponukou rozhodcovskej zmluvy banka vysvetlí a poučí spotrebiteľa o význame rozhodcovského inštitútu) a keď tomu tak rozumie, tak akceptuje prípadný návrh arbitrážneho konania.

Inštitút individuálne dohodnutej podmienky je potrebné vykladať v súlade s cieľom smernice, podľa ktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 Smernice).

Spotrebiteľ, ak si niečo želá, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce nejaký vzťah individuálne vyjednať. Doložka je formulovaná v rámci štandardnej formulárovej zmluvy a neodôvodňuje záver, že dodávateľ preukázal osobitné vyjednanie. Naopak ide zjavne o sofistikované docielenie stavu, ktorý má indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu súdnej kontroly. Takéto správanie sa dodávateľa odvolací súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle cieľov Smernice 2005/29 „o nekalých obchodných praktikách“, článok 5 a nasledujúce. Len sotva by odvolací súd uveril, že dodávateľ poistnej služby už vopred predvídal, že spotrebiteľ si bude vyžadovať rozhodcovské konanie, a preto rozhodcovskú doložku už predformuloval do všeobecných obchodných podmienok. Navyše ako

vyplýva z obsahu spisu, ani samotní sprostredkovatelia nemajú informácie o rozhodcovskej doložke a následkoch vo vzťahu k právam a povinnostiam zmluvných strán.

O tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu informovanosti alebo slabšej vyjednávacej pozície, judikoval vo viacerých svojich rozhodnutiach Súdny dvor (porov. rozsudok Súdneho dvora Monstanza Claro, bod 25). Na spotrebiteľa pri typových zmluvách dopadá ochranný režim zákazu neprijateľných zmluvných podmienok. O takýto prípad ide aj v predmetnej právnej veci. Ochranu slabšej strany nemožno žalobkyni uprieť iba s poukazom na to, že vykonáva činnosť sprostredkovateľa poistenia.

Prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, a preto prijal nesprávny právny záver. Z týchto dôvodov odvolací súd v zmysle ust. napadnutý rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí návrhu žalovanej na prerušenie konania zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie ( ).

V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.