Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoR/1/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu E. J., T. H. XX, XXX XX Q., práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Matúš Meheš s.r.o., Nevädzova 6C, 821 01 Bratislava, IČO: 36 855 430, proti žalovanému Consilium Development, s.r.o., Štefanovičova 18, 811 04 Bratislava, IČO: 36 747 157, práv. zast. UNITED LAWYERS, advokátska kancelária s.r.o., Mliekárenská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 36 662 291, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. -248 zo dňa 24.5.2021 v spojení s opravným uznesením č.k. -255 zo dňa 28.6.2021 jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. -248 zo dňa 24.5.2021 v znení opravného uznesenia č.k. -255 zo dňa 28.6.2021 p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom č.k. -248 zo dňa 24.5.2021 súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.11.2016 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 13.10.2016 Medzinárodným obchodným rozhodcovským súdom v Bratislave (ďalej len „MORS“) dňa 13.10.2016 pod sp.zn. a Opravným rozhodcovským rozsudkom Medzinárodného obchodného rozhodcovského súdu v Bratislave zo dňa 9.11.2016 pod sp.zn. . Žalobu odôvodnil tým, že Dodatok č. 1, súčasťou ktorého je rozhodcovská doložka je absolútne neplatný, rozhodcovská doložka uvedená v Dodatku č. 1 je dojednaná v rozpore so zákonom, právomoc MORS nie je založená, žalobca nebol upovedomený o ustanovení rozhodcu, žalobcovi neboli v rámci rozhodcovského konania doručené všetky listiny, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie vo veci, žalobcovi bolo postupom MORS odňaté právo podať námietku proti ustanovenému rozhodcovi, žalobcovi nebolo umožnené zúčastniť sa na rozhodcovskom konaní, rozhodcovské konania prebehlo v rozpore s Rokovacím poriadkom a zákonom, postupom MORS bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý súdny proces, rozhodcovský rozsudok je nesprávny, neúplný, nepreskúmateľný, výrok rozhodcovského rozsudku je neúplný, odôvodnenie rozhodcovského rozsudku je zmätočné a v rozpore s výrokom rozhodcovského rozsudku, priznaný nárok žalovanému rozhodcovským rozsudkom je v rozpore s hmotným právom, a teda v rozpore s verejným poriadkom SR, MORS prekročil žalovaným uplatňovaný nárok, v prípade výkonu exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku hrozí žalobcovi vznik závažnej a nenapraviteľnej ujmy a je nevyhnutné, aby súd preskúmal priebeh rozhodcovského konania. 3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní konštatoval, že žalobca namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neplatnosť rozhodcovskej doložky až v samotnej žalobe o zrušenie

rozhodcovského rozsudku. Neskôr, ako pri prvom úkone možno namietať otázku, ktorá prekračuje právomoc rozhodcovského súdu. Žalobcom vznesená námietka nedostatku právomoci spočívala v dôvode neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a nie v dôvode prekročenia právomoci rozhodcovského súdu, alebo o nemožnosti rozhodovať o veci v rozhodcovskom konaní. Na to, aby omeškanie účastníka rozhodcovského konania pri uplatnení námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu bolo spôsobené dostatočnou príčinou, je potrebné osvedčiť uvedenú príčinu, čo však žalobca neurobil. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že právo žalobcu prekludovalo neuplatnením pri prvom úkone vo veci samej, to znamená, že mu zaniklo právo čokoľvek namietať voči rozhodcovskému konaniu. 4. Pokiaľ išlo o dôvod, podľa ktorého by mal byť rozhodcovský rozsudok zrušený pre rozpor s verejným poriadkom SR, súd uviedol, že ust. § 40 ods.1 písm. b) ZoRK odkazuje na znenie ust. § 50 ods. 2 ZoRK. Skúmanie rozporu s verejným poriadkom SR sa viaže pri skúmaní uznania cudzích rozhodcovských rozsudkov, čo nie je prípad tohto konania. Napadnutý rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd pôsobiaci na území SR, pričom inštitút uznania cudzieho rozhodcovského rozsudku slúži k nadobudnutiu právnych účinkov v podmienkach Slovenskej republiky. K uznaniu cudzieho rozhodnutia môže dôjsť vo viacerých kontextoch (uznanie v rámci riešenia predbežnej otázky pri žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, uznanie v rámci použitia cudzieho rozhodcovského rozsudku v rámci procesnej obrany), pričom vo všetkých prípadoch uznávajúci súd posudzuje aj existenciu dôvodov podľa § 50, pričom dôvody podľa ods. 2 posudzuje ex offo. Zákonodarca zahrnul pojem „verejný poriadok“ do § 40 ZoRK ako dôvod zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku s odkazom na ust. § 50. Z uvedeného vyplýva, že zámerom zákonodarcu bolo vykladať verejný poriadok v oboch ustanoveniach identicky v súlade s výkladom § 50, teda ako verejný poriadok v medzinárodnom kontexte. Pri uznaní a výkone cudzieho rozhodcovského rozsudku sa posudzuje jeho potenciálny rozpor s verejným poriadkom SR a v tomto kontexte je irelevantné, či rozhodcovský rozsudok je alebo nie je v rozpore s verejný poriadkom štátu, v ktorom bol vydaný. Súd prvej inštancie mal za to, že dôvody, o ktorý opiera žalobca skutkové tvrdenia uvádzané v žalobe neboli naplnené s poukazom na preklúziu práva a absenciu dôvodov uvádzaných v ust. ZoRK, preto súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku MORS zamietol. O trovách konania rozhodol podľa , 5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, podľa ktorého sa súd so žalobcovými skutkovými tvrdeniami nedostatočne, resp. vôbec nevysporiadal a zároveň súd nevykonal ani jeden z navrhovaných dôkazov, pričom zamietnutie návrhov na vykonanie uvedených dôkazov, resp. ich nevykonanie súd vôbec spoľahlivo nevysvetlil. Žalobca svoju žalobu opieral o dôvody uvedené v a ZoRK, z dôvodu procesných pochybení MORS a rozporu s verejným poriadkom. Dodal, že súd nevykonal žiaden úkon, ktorým by mohol spoľahlivo preskúmať rozhodcovské konanie, a teda, či došlo alebo nedošlo k namietaným procesným porušeniam v rámci rozhodcovského konania, pričom súd netrval na predložení rozhodcovského spisu zo strany MORS, resp. ustanoveného likvidátora. V rámci uvedeného potom nemohol spoľahlivo preskúmať, či došlo alebo nedošlo k namietaným porušeniam. Ďalej uviedol, že MORS svojím rozhodcovským rozsudkom priznal žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorý žalovaný vôbec nežiadal a týmto postupom porušil rokovací poriadok MORS. Taktiež MORS v rozhodcovskom konaní nerozhodol o celom uplatňovanom nároku v rozhodcovskom konaní. Žalobca namietal i odôvodnenie rozsudku, ktoré je nedostatočné a súd neuviedol, ktoré dôkazy strany navrhovali, ktoré z nich vykonal, nevykonal a z akého dôvodu. Žalobca tiež v konaní navrhoval, aby boli vypočutí svedkovia, pričom súd bez vysvetlenia tento návrh nevykonal. Taktiež súd nesprávne aplikoval ZoRK a pri rozhodovaní postupoval formalisticky. Žalobca má za to, že ním namietané procesné vady v rozhodcovskom konaní nenapĺňajú len dôvody na zrušenie podľa , ale podľa písm. b) ZoRK. Namietané procesné porušenia MORS, ktoré viedli k vydaniu zjavne nezákonného rozhodcovského rozsudku navyše dosahujú takú intenzitu, že absolútne porušujú princípy súdneho procesu a súdnej ochrany ako takej a tak definitívne, a s určitosťou vydaný rozhodcovský rozsudok je v rozpore s verejným poriadkom. S ohľadom na uvedené navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobe súd v celom rozsahu vyhovie. 6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý rozsudok považuje za vecne správny a navrhol ho potvrdiť. Žalovaný sa stotožňuje s argumentáciou uvádzanou v odôvodnení napadnutého rozsudku a podané odvolanie žalobcu považuje za nedôvodné. Uviedol, že bolo preukázané, že dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa ZoRK neboli žalobcom namietané už v konaní pred rozhodcovským súdom vôbec, prvoinštančný súd postupoval správne a neprihliadol na tieto dôvody, ak by však prihliadol, postupoval by v rozpore s ZoRK. Ak z predložených listinných dôkazov mal prvoinštančný súd za preukázané nesplnenie podmienky v zmysle ZoRK na začatie konania, ďalšia dokazovanie k dôvodom podania žaloby podľa ZoRK by bolo v celom rozsahu

nadbytočné. Rozhodcovský súd čiastočne moderoval nárok žalovaného a časť nepriznal. Znamená to, že rozhodca sa nárokom vzneseným v rozhodcovskom konaní zaoberal, hodnotil argumentáciu a spravodlivo vyhodnotil všetky skutočnosti tvrdené žalobcom a žalovaným, nie iba bezcieľne priznal žalobcovi celý uplatnený nárok. 7. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že preukázal pochybenia MORS v rozhodcovskom konaní. Žalobcovi sa nemohlo prekludovať právo namietať procesné pochybenia MORS tým, že ich neuplatnil v rozhodcovskom konaní, keďže sa o týchto pochybeniach dozvedel až zo samotného rozhodcovského rozsudku, ktorým sa rozhodcovské konanie skončilo. Práve naopak, až v tomto momente (doručením rozhodcovského rozsudku) toto právo žalobcovi vzniklo, a preto následne toto svoje právo - namietať procesné porušenia v rozhodcovskom konaní, bez zbytočné odkladu, v stanovenej lehote a v súlade s § 40 a § 41 a nasl. ZoRK uplatnil podaním žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Poukázal na to, že MORS žiadnym spôsobom nemoderoval nárok žalovaného v rozhodcovskom konaní, keďže výrok neobsahuje slovné spojenie „sa zamieta“ alebo slovo „zamieta“. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. , oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 11.1.2023. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie proti rozsudku nie je dôvodné. 9. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

10. Podľa , , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné: 12. V prejednávanej veci sa žalobca (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalovaného) proti žalovanému (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalobcu) domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Medzinárodným obchodným rozhodcovským súdom v Bratislave dňa 13.10.2016 pod sp.zn. a Opravného rozhodcovského rozsudku Medzinárodného obchodného rozhodcovského súdu v Bratislave zo dňa 9.11.2016 pod sp.zn. . Žalobca svoju žalobu opieral o dôvody uvedené v a ZoRK, a z dôvodu procesných pochybení MORS a rozporu s verejným poriadkom. 13. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí správne uviedol, že žalobcom namietanú absenciu právomoci rozhodcovského súdu, ako dôvod pre zrušenie rozhodcovského súdu, by akceptoval v prípade, ak by žalobca nedostatok právomoci rozhodcovského súdu namietol v rozhodcovskom konaní pri prvom úkone vo veci samej, t.j. v jeho žalobnej odpovedi. Uvedené je v súlade s ustanovením a ZoRK Podľa ZoRK na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu. Podľa ZoRK, účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie však vyplýva, že žalobca v rozhodcovskom konaní právomoc rozhodcovského súdu nenamietal. Vzhľadom na to, že žalobca nedostatok právomoci rozhodcovského súdu nenamietal včas v konaní pred rozhodcovským súdom, táto skutočnosť nemôže byť dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom v tomto konaní. Zo znenia rozhodcovského rozsudku, žaloby, ani z vyjadrenia k podanej žalobe v rozhodcovskom konaní nevyplýva, že by žalobca namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu podľa ZoRK. Odvolací súd sa v tomto smere stotožnil s konštatovaním konajúceho súdu, že právo žalobcu prekludovalo pri prvom úkone vo veci samej, a teda zaniklo. 14. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že súd prvej inštancie si mienil spis rozhodcovského súdu vyžiadať, avšak z dôvodu zrušenia rozhodcovského súdu, ktorý napadnutý rozhodcovský rozsudok

vydal, súd prvej inštancie rozhodcovský spis nezískal, hoci o jeho zapožičanie žiadal od likvidátora a žiadal ho aj od konajúceho rozhodcu. Žalobca pritom v odvolaní nešpecifikoval ako konkrétne porušenia spôsobujú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, že súd prvej inštancie rozhodoval bez spisu rozhodcovského súdu a len na základe listín a písomností predložených stranami alebo ako konkrétne táto okolnosť porušuje právo žalobcu na súdnu ochranu a na riadne prejednanie sporu, a preto odvolací súd vyhodnocuje ako nedôvodnú námietku žalobcu, že súd prvej inštancie porušil právo žalobcu na spravodlivý súdny proces. Podľa názoru odvolacieho súdu nedošlo zo strany rozhodcovského súdu k takým porušeniam procesného postupu, ktoré by boli spôsobilé vyvolať rozpor s verejným poriadkom SR. Podľa § 40 ods. 1, pís b, ZoRK je zrejmé, že rozpor s verejným poriadkom je dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku aj v prípade tuzemského rozhodcovského rozsudku a to v prípade ak rozhodcovský súd rozhodol o spore ktorý nie je oprávnený rozhodovať v súlade s § 1 ZoRK ako napr. spory o vecných právach k nehnuteľnosti, statusové spory, spory súvisiace s núteným výkonom rozhodnutia, spory, ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a reštrukturalizačného konania a spotrebiteľské spory. V konaní pred rozhodcovským súdom bolo rozhodované o nároku ktorý je možné posúdiť v rozhodcovskom konaní a preto nie je možné považovať konanie pred rozhodcovským súdom za konanie v rozpore s verejným poriadkom. 15. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. ). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil. 16. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. , potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalobcom. 17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. S poukazom na ust. , o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 18. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 ( tretia veta v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( , ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).