Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24CoP-85-2022.pdf
PDF · 90.03 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/85/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci manželov A. B., nar. XX.XX.XXXX trvale bytom C. XXX, právne zastúpeného JUDr. Vlastou Pastorkovou, advokátkou, Strojárska 3998, Snina a D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, právne zastúpenej A. D. E., advokátkou, Lipová 1, Humenné, za účasti maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 8P/245/2021-125 zo dňa 13.5.2022, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku III. a V.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Manžel (ďalej aj ako „otec“) sa podaným návrhom domáhal rozvodu manželstva s manželkou (ďalej aj ako „matkou“), za súčasnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. A., a to spôsobom jej zverenia do osobnej starostlivosti matky a úpravy vyživovacej povinnosti vo výške 200,- eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Styk s mal. dieťaťom navrhol otec upraviť neobmedzene.
Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:
„I. Súd manželstvo A. B., nar. XX.XX.XXXX a D. B., F. G., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 26.06.1999 v H., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod por.č. XX r o z v á d z a .
II. Na čas po rozvode z v e r u j e mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
III. Otca z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej sumou po 250,- eur mesačne, ktoré bude poukazovať matke vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozhodnutia.
IV. Stretávanie otca s dcérou súd n e u p r a v u j e .
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov tohto konania.“
Proti výroku III. rozsudku podal odvolanie manžel, namietajúc jeho nedostatočné odôvodnenie a presvedčivosť, nepreskúmateľnosť, nezrozumiteľnosť a predovšetkým arbitrárnosť. Súd nesprávne vyhodnotil životnú úroveň rodičov. V konaní bola jednoznačne preukázaná nepriaznivá finančná situácia manžela. Nemá z čoho platiť ani svoje základné potreby, nie je preto logické, aby súd bez bližšieho skúmania konštatoval, že manžel dosahuje príjem vo výške 3.000,- eur mesačne. V konaní pritom predložil listinné dôkazy, ktorými hodnoverne preukázal svoje príjmy a výdavky. Na druhej strane, za nepreukázané a nadštandardné považuje manžel výdavky manželky, a to v časti platby za lieky, splátky za debetnú kartu, televízor či splátky za paušál a internet. V nadväznosti na to je súdom určené výživné neprimerané veku maloletej a jej odôvodneným potrebám. Manžel navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. rozsudok v napadnutom rozsahu zmeniť a určiť vyživovaciu povinnosť manžela vo výške 100,- eur mesačne.
Manželka navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť, zároveň si uplatnila náhradu trov konania.
Ustanovený opatrovník v rámci vyjadrenia k odvolaniu zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie manžela nie je dôvodné.
Z odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti otca k mal. A. skúmal možnosti a schopnosti obidvoch rodičov poskytovať dieťaťu potrebnú výživu. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXXX mal súd preukázané, že matka je poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku vo výške 179,90 eur mesačne, k tomu poberá prídavok na dieťa vo výške 25,88 eur mesačne. Iný príjem matka nemá. Z predložených lekárskych správ vyplýva, že jej bola diagnostikovaná Parkinsonova choroba, depresívna porucha ťažkého stupňa a je po operácii chrbtice z dôvodu poškodenia medzistavcových platničiek, čo ju výrazne obmedzuje pri hľadaní si zamestnania a ovplyvňuje jej schopnosť pracovať a zlepšiť tým životnú úroveň aj dcére. Matka žije spolu s dcérou v 1-izbovom byte svojich rodičov, kde podľa predložených dokladov uhrádza nájomné vo výške 82,94 eur, elektrina 10,- eur, plyn 20,- eur (za 3 mesiace), poplatok za RTVS 4,64 eur, splátka televízora 7,40 eur, poplatok za internet 18,- eur, paušál Orange 21,- eur, splátka debetnej karty 29,95 eur, splátka za bežiaci pás 35,- eur (zo zdravotných dôvodov), cestovné 50,- eur. Okrem toho má matka náklady na lieky, oblečenie, drogériu a stravu. Maloletej A. uhrádza za školské obedy sumu 30,- eur mesačne, poplatok za tanečný krúžok vo výške 10,- eur mesačne + 3,50 eur zápisné, školské potreby vo výške 30,- eur, prezuvky, úbor na telesnú výchovu 150,- eur ročne, vreckové vo výške 20,- eur mesačne. Náklady na oblečenie dcéry sú vo výške 30,- eur mesačne, na drogériu 20,- eur mesačne, ďalšie výdavky sú na stravu, kultúrne a spoločenské akcie.
Otec je od roku 2016 samostatne zárobkovo činnou osobou v odbore samostatne hospodáriaci roľník s výkonom práce v B., A. a C.. Zdravotné problémy v priebehu konania neuviedol. Na prevádzku svojej činnosti je dotovaný štátom, súdu na pojednávaní dňa 01.02.2022 uviedol, že naposledy dostal dotáciu vo výške 5.000,- eur v decembri 2020. Súdu doložil daňové priznanie za rok 2021, z ktorého vyplýva, že v uvedenom roku dosiahol príjem vo výške 552,30 eur a uplatnil si výdavky vo výške 331,38 eur. Na pojednávaní dňa 01.02.2022 uviedol, že býva s priateľkou v prenajatom rodinnom dome v A., kde náklady na bývanie predstavujú sumu 500,- eur mesačne. Náklady na bývanie hradí jeho priateľka, ktorá za neho uhrádza aj dlhy z podnikateľskej činnosti, a to mesačne vo výške 1.000 – 2.000,- eur. Dodal, že priateľka za neho uhrádza aj leasing na motorové vozidlo I. I. v sume 190,- eur mesačne a aj výživné pre dcéru. Súdu doložil výpis z účtu vedeného v C. B., z ktorého vyplýva, že za mesiac február 2022 bolo
na účet poukázaných 8.691,92 eur ako platby z poľnohospodárskych fondov a z účtu bola vyplatená suma 8.506,90 eur. Súdu otec ďalej predložil výpis z účtu, z ktorého vyplýva, že je v debete 34.000,- eur, zmluvu o pôžičke vo výške 8.500,- eur. K dlhom a pôžičkám otca súd uviedol, že v zmysle § 62 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami otca.
K príjmovým pomerov otca podal svedeckú výpoveď jeho plnoletý syn. Na pojednávaní konanom dňa 01.02.2022 uviedol, že v minulosti spolu s otcom pracoval bez pracovnej zmluvy, pritom otec dosiahol príjem vo výške zhruba 3.000,- eur mesačne. Súd preto neuveril tvrdeniam otca o tom, že všetky jeho životné náklady a pôžičky platí priateľka. Keďže otec nedoložil a nepreukázal hodnoverným spôsobom výšku svojich príjmov a výdavkov, súd vychádzal z toho, že otec je schopný mesačne uhrádzať ním deklarovanú sumu od 1.540,- eur do 2.540,- eur ako svoje životné náklady, v priemere 2.040,- eur mesačne, čiže je schopný dosiahnuť príjem minimálne vo výške 2.040,- eur mesačne. Súd preto stanovil výživné pre maloletú vo výške 250,- eur mesačne, čo je 12,25 % zo sumy 2.040 ,- eur, čo je primerané aj vzhľadom na odôvodnené výdavky a potreby maloletej A..
V kontexte podaného odvolania sa odvolací súd stotožnil s námietkou nie presvedčivého odôvodnenia napadnutého rozsudku. Otec v konaní predložil listinné doklady, preukazujúce jeho príjem, osobitne daňové priznanie. Pokiaľ súd nepovažoval príjmy otca z výkonu jeho činnosti samostatne hospodáriaceho roľníka za presvedčivé, mohol ho vyzvať na predloženie ďalších dokladov, napr. účtovných kníh. Každopádne, situáciu by to zrejme nezmenilo, pretože skladba výdavkov otca sa pri jeho príjmoch zdá byť irelevantná. Otcov príjem z podnikateľskej činnosti je neštandardne nízky, v podstate jeho podnikanie je vysoko stratové. Deklarované dlhy z podnikateľskej činnosti boli vyčíslené sumou 1.000 – 2.000,- eur mesačne, pričom splácať ich za otca má jeho solventná partnerka. S ohľadom na ďalší životný štandard otca súd neuveril tvrdeniam otca o jeho príjme z podnikateľskej činnosti. Relevanciu v tomto smere mala aj výpoveď plnoletého syna účastníkov konania, ktorý uviedol súdu, že v minulosti pracoval s otcom pre jeho známeho, pričom podľa vedomostí svedka dostával otec príjem vo výške 3.000,- Eur, vyplácaný mu bez pracovnej zmluvy a potvrdenia o príjme.
Vo vyššie uvedených okolnostiach preskúmavanej veci si je odvolací súd vedomý obťažnosti dokazovania v otázkach tzv. „čiernych“ príjmov. Bez existencie pracovnej zmluvy a potvrdení o príjmoch, ak je navyše odmena vyplácaná v hotovosti, dostupnosť priamych dôkazov je mizivá. Súd dané skutočnosti musí preukazovať len nepriamo, napr. prostredníctvom výsluchu svedkov, pritom mozaika nepriamych dôkazov by mala vytvoriť presvedčivý obraz o skutočnosti. V preskúmavanej veci sa zdá, že výpoveď len jedného svedka, bez ďalších podporných dôkazov, je nedostatočná pre vyvodenie záveru o skutočnom príjme otca, tak podstatne odlišnému oproti príjmom, vyplývajúcim z podaných daňových priznaní. Okrem toho, v konaní nebolo ďalej preukázané, aby otec naďalej vykonával pracovnú činnosť, za ktorú mal v minulosti poberať odmenu vo výške 3.000,- eur, čo je zvlášť nevyhnutné preukázať pre určenie vyživovacej povinnosti s účinkami do budúcna.
Len dôkazná núdza však nezbavuje otca plniť si riadne svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. A.. Dlhodobé vykonávanie nerentabilnej podnikateľskej činnosti smie v konečnom dôsledku ohroziť uspokojovanie nielen odôvodnených, ale aj životných potrieb dieťaťa. Súd nedisponuje právomocou určovať otcovi zdroje jeho príjmov, podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine však pri určovaní výživného nemusí zohľadniť len skutočné príjmy povinného rodiča, ale vziať smie do úvahy aj potencialitu príjmov, teda príjmov, ktoré by otec mohol dosahovať na trhu práce, s ohľadom na jeho vek, vzdelanie, pracovné skúsenosti a podobne.
Prioritou je zabezpečiť, aby mal. A. mala uspokojené jej odôvodnené potreby. Z obsahu návrhu vyplýva, že otec prispieva na výživu maloletej sumou 200,- eur mesačne, čím deklaruje, že platenie tejto sumy bolo v jeho možnostiach a schopnostiach, bez ohľadu na finančné zdroje, ktoré pritom čerpal. Od podania návrhu otec zmenil svoj návrh na výživné vo výške 100,- eur, podstatnú zmenu pomerov na svojej strane však od začatia konania nepreukázal. Prihliadajúc v ďalšom rozsahu na odôvodnené potreby mal. A., ako ich matka kvantifikovala podaním zo dňa 18.10.2021, suma 200,- eur sa zdala byť primeraná.
Matka podľa vlastného vyčíslenia uhrádzala maloletej nasledovné výdavky: oblečenie 30,- eur mesačne, drogéria 20,- eur, školské obedy 30,- eur, výlety, kultúrne a spoločenské vyžitie 30,- eur, vreckové 20,- eur, čo činí mesačne spolu 130,- eur mesačne. Ďalšie pravidelné výdavky vyčíslila matka ako spoločné: strava 250,- eur mesačne, nájom bytu 83,- eur, elektrina 10,- eur, plyn 7,- eur mesačne, internet 18,- eur, poplatok za RTVS 5,- eur mesačne. Pri spoločných výdavkov možno spravodlivo uvažovať o tom, že maloletá A. by sa mala na nich podieľať v rozsahu jednej polovice, čo predstavuje sumu 186,50 eur. Spolu s ostatnými pravidelnými výdavkami ako boli popísané vyššie, celkové pravidelné výdavky maloletej predstavujú sumu 316,50 eur mesačne, k čomu je nevyhnutné pripočítať ostatné nepravidelné výdavky, súvisiace s návštevou školského zariadenia. V takomto prípade odvolací súd uzatvára celkovú výšku mesačných výdavkov maloletej na sumu prevyšujúcu 350,- eur mesačne. V tejto súvislosti je potrebné sa ešte zmieniť o súčasnej spoločenskej situácii, poznamenanej vysokou infláciou a výrazným nárastom cien tovarov a služieb dennej potreby a spotreby. Podľa potvrdení Štatistického úradu Slovenskej republiky v roku 2021 dosiahla miera inflácie meraná indexom spotrebiteľských cien hodnotu 3,2% a v roku 2022 12,8% oproti predchádzajúcim rokom. V poslednom období dvoch rokov tak celková miera inflácie predstavuje 16%, čo znamená že reálnu hodnotu sumy 350,- eur z roku 2021 je potrebné v súčasnosti prepočítať sumou 350*1,16= 406,- eur.
Prihliadajúc ďalej na objektívne nízky príjem matky a jej čiastočnú invaliditu, je len spravodlivé považovať, aby sa na výdavkoch maloletej podieľali rovnocenne obidvaja rodičia. Pri zistených výdavkoch dieťaťa vo výške 406,- eur, by sa mal otec podieľať na výžive maloletej sumou 203,- eur mesačne. Matka však v prevažnej miere poskytuje maloletej osobnú starostlivosť, pričom v zmysle ust. § 62 ods. 4 zákona o rodine je potrebné túto starostlivosť matky započítať na plnenie jej materiálnej vyživovacej povinnosti a korigovať vyživovaciu povinnosť otca. Pri určenej sume 250,- eur mesačne sa matke jej osobná starostlivosť započítala len sumou 47,- eur mesačne, no keďže odvolanie podal len otec, odvolací súd sa ďalej otázkou primeranosti započítania nezaoberal. V žiadnom prípade však táto suma nie je nadhodnotená.
Zhrnúc teda vyššie uvedené, odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výrokoch III. a IV. ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP v spojení s ust. § 58 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V preskúmavanej veci odvolací súd súčasne nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov podľa § 55 CMP.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).