Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_32Cb-195-2013.pdf
PDF · 98.95 KB
Case nature
Area
Subarea
32Cb/195/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I. v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Buľubašovou, v právnej veci žalobcu: regionPRESS, s.r.o., so sídlom Študentská 2, 917 01 Trnava, IČO: 36 252 417, v zastúpení: PROSMAN a PAVLOVIČ advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281 proti žalovanému: KLIMEX STONE SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Na Hrebienku 30, 811 02 Bratislava, IČO: 35 945 044, v zastúpení: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Drotárska cesta 102, 811 02 Bratislava, IČO: 36 731 544 o zaplatenie 2.573,45 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.573,45 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške: 9% p.a. zo sumy 38,35 EUR odo dňa 05.08.2009 až do zaplatenia, 9% p.a. zo sumy 195,60 EUR odo dňa 12.08.2009 až do zaplatenia, 9% p.a. zo sumy 38,35 EUR odo dňa 19.08.2009 až do zaplatenia, 9% p.a. zo sumy 195,60 EUR odo dňa 26.08.2009 do zaplatenia, 9% p.a. zo sumy 38,35 EUR odo dňa 03.09.2009 až do zaplatenia, 9% p.a. zo sumy 195,60 EUR odo dňa 10.09.2009 až do zaplatenia, 9% p.a. zo sumy 38,35 EUR odo dňa 18.09.2009 až do zaplatenia, 9% p.a. zo sumy 195,60 EUR odo dňa 25.09.2009 až do zaplatenia, 9% p.a. zo sumy 38,35 EUR odo dňa 02.10.2009 až do zaplatenia, 9% p.a. zo sumy 195,60 EUR odo dňa 07.10.2009 až do zaplatenia, 9% p.a. zo sumy 38,35 EUR odo dňa 14.10.2009 až do zaplatenia, 9% p.a. zo sumy 195,60 EUR odo dňa 21.10.2009 až do zaplatenia, 9% p.a. zo sumy 38,35 EUR odo odo dňa 04.11.2009 do zaplatenia 9% p.a. zo sumy 195,60 EUR odo dňa 11.11.2009 až do zaplatenia, 9% p.a. zo sumy 195,60 EUR odo dňa 18.11.2009 až do zaplatenia, 9% p.a. zo sumy 38,35 EUR odo dňa 25.11.2009 až do zaplatenia, 9% p.a. zo sumy 195,60 EUR odo dňa 03.12.2009 až do zaplatenia, 9% p.a. zo sumy 38,35 EUR odo dňa 09.12.2009 až do zaplatenia, 9% zo sumy 195,60 EUR odo dňa 16.12.2009 až do zaplatenia, 9% zo sumy 38,35 EUR odo dňa 23.12.2009 až do zaplatenia, 9% zo sumy 195,60 EUR odo dňa 30.12.2009 až do zaplatenia, 9% zo sumy 38,35 EUR odo dňa 05.01.2010 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 154,- EUR v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 694,20 EUR v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 22.04.2013, doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.04.2013 žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil sumu 2.573,45 EUR spolu s príslušenstvom a zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu trov konania z dôvodu, že žalovaný žalobcovi neuhradil faktúry za inzerciu vo výške vyššie uvedenej.
Súd vo veci vydal Platobný rozkaz sp. zn. 32 Rob/115/2013 zo dňa 17.06.2013. Voči predmetnému platobnému rozkazu podal odpor v zákonnej lehote žalovaný, ktorý v odpore uviedol, že nemá vedomosť o existencii žiadneho záväzkového vzťahu so žalobcom, žalovaný si od žalobcu žiadne služby súvisiace s inzerciou neobjednal a rovnako nemá žiadnu vedomosť o písomnostiach, ktoré mu mal žalobca údajne zasielať. Vystavené faktúry považuje žalovaný za absolútne irelevantné, pretože žalobca so žalovaným neuzatvoril žiadny záväzkový vzťah, na základe ktorého by bol žalobca povinný poskytnúť žalovanému službu a žalovaný by bol povinný mu riadne za poskytnutú službu zaplatiť dohodnutú odplatu. Faktúry vystavené žalovaným, ktoré tvoria prílohu žalobného návrhu považuje žalovaný za faktúry vystavené svojvoľne, bez právneho dôvodu. Z podacieho hárku, ktorý je prílohou žalobného návrhu vyplýva iba skutočnosť, že advokátska kancelária, ktorá v predmetnom konaní zastupuje žalobcu, zaslala dňa 07.04.2011 nejakú zásielku na adresu žalovaného. Z podacieho hárku v žiadnom prípade nevyplýva o aký typ zásielky sa jednalo, resp. čo bolo obsahom zásielky, z podacieho hárku vyplýva iba nesprávne a neúplné obchodné meno spoločnosti žalovaného. Takýto dôkaz nie je možné považovať za dôkaz o doručení písomnosti adresátovi.
Žalovaný neuzatvoril žiadnu zmluvu o inzercii. Žalobca existenciu Zmluvu o inzercii nepreukázal, nepreukázal existenciu akéhokoľvek záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným.
Na základe vyššie uvedených skutočností je žalovaný názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania akéhokoľvek záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, z ktorého by vyplývala povinnosť uhradiť žalobcovi akúkoľvek sumu za poskytnutie služby - inzercie. Je teda nepochybné, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania svojho nároku voči odporcovi, a preto žalovaný navrhuje, aby súd žalobný návrh ako nedôvodný zamietol.
K odporu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 05.09.2013. Uviedol, že žalovaný si u žalobcu objednal službu - uverejnenie inzercie v periodiku, ktoré žalobca vydáva, pričom sa mu zaviazal za to zaplatiť. V mene žalobcu toto poskytnutie služieb dojednával obchodný zástupca - Mgr. H. Brestovanský z redakcie V.. Podmienky poskytnutia služby ( vrátane ceny služby ) boli dohodnuté ústne. Obsah tejto ústnej objednávky bol zachytený vo forme písomného návrhu zmluvy o inzercii č. 541090041 zo dňa 20.01.2009, ktorý však zo strany žalovaného nie je podpísaný, je však z neho zrejmý obsah objednanej služby. Predmetom zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému reklamný priestor na vydanie inzercie v regionálnych novinách Trnavsko, Piešťansko - Novomestsko, Pezinsko, Nitriansko, Hlohovecko, Bratislavsko. Cena za poskytnutie služby bola vo výške 5.806,70 EUR (vrátane DPH). Za riadne poskytnutie služby - uverejnenie inzercie, žalobca vystavil žalovanému faktúry, pričom žalovaný uhradil len niektoré z nich. Práve suma za neuhradené faktúry je predmetom tohto sporu.
Žalovaný spolu uhradil faktúry vo výške 3.233,16 EUR. Tieto faktúry boli vystavené na základe Zmluvy o inzercii č. XXXXXXXXX. Zvyšné faktúry vo výške 2.573,45 EUR žalovaný neuhradil, boli vystavené na základe tej istej zmluvy. Žalobca si z týchto fakturovaných súm riadne plnil všetky daňové povinnosti. Žalobca preto trvá na žalobnom návrhu, inzercie boli žalovaným objednané a žalobca ich včas a riadne uverejnil v regionálnych novinách, pričom za poskytnuté služby boli žalovanému vystavené faktúry, ktoré vôbec neuhradil.
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, a to faktúrami, tak ako sú založené v súdnom spise na č. l. 10 - 31, podacím hárkom právneho zástupcu žalobcu zo dňa 08.07.2013, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 03.09.2013, Zmluvou o inzercii číslo XXXXXXXXX na sumu 5.806,70 EUR (s DPH), ktorá je podpísaná žalobcom, súpisom úhrady faktúr zo strany žalovaného tak ako je špecifikovaný na č.l. 92 - 93 súdneho spisu, ako aj dôkazmi založenými právnou zástupkyňou žalobcu na pojednávaní súdu dňa 24.11.2014, písomným podaním žalovaného zo dňa 24.11.2014, súd vypočul právnu zástupkyňu žalobcu a právnu zástupkyňu žalovaného a na základe vykonaných dôkazov zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca uverejnil v periodikách, ktoré vydáva, inzerciu žalovaného. Na pojednávaní súdu konanom dňa 06.11.2013 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že Zmluva o inzercii sa objednávala telefonicky, objednával si ju žalovaný a telefonoval s pracovníkom žalobcu pánom H. L., ktorý je na zmluve o inzercii aj podpísaný. V tejto zmluve sú jednoznačne uvedené dátumy, ku ktorým má dôjsť zo strany žalobcu k uverejneniu inzercie, a to odo dňa 23.01.2009 do 18.12.2009, spolu v niekoľkých regionálnych novinách. Na základe uverejnenej inzercie boli následne žalobcom vystavené faktúry, pričom žalovaný z nich uhradil iba niektoré. Uviedla, že žalobca eviduje úhradu faktúry i zo dňa 29.10.2009 na sumu 38,35 EUR, pričom v období od 02.06.2008 do 29.03.2010 eviduje žalobca približne množstvo uhradených faktúr, preto je zrejmé, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol obchodný záväzkový vzťah, žalovaný faktúry tak, ako mu boli zasielané nikdy nerozporoval, žalobcovi ich nevrátil a ani zásielka sa žalobcovi ako nedoručená nikdy nevrátila späť, faktúry žalobca zasielal vždy doporučene na adresu sídla žalovaného.
Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní súdu konanom dňa 06.11.2014 uviedla, že nemá vedomosť o skutočnosti, že by bol jej mandant vykonal úhrady tak, ako ich prezentovala a zdokladovala súdu právna zástupkyňa žalobcu a tieto úhrady musí preveriť u svojho klienta. Uviedla, že Zmluva o inzercii č. XXXXXXXXX zo dňa 20.01.2009 nie je podpísaná žalovaným a zároveň navrhla, aby súd vypočul štatutárneho zástupcu žalobcu.
Na pojednávaní súdu konanom dňa 24.11.2014 právna zástupkyňa žalovaného opätovne navrhla výsluch štatutárneho zástupcu žalobcu. Výsluch štatutárneho zástupcu žalobcu súd nepripustil, považoval ho za nadbytočný, pretože podľa názoru súdu konateľ žalobcu nemôže mať vedomosť o všetkých zmluvách o inzercii (ktorých je každý mesiac veľké množstvo), ktoré žalobca uzatvára s inzerentmi, naviac právna zástupkyňa vôbec nešpecifikovala k akým skutočnostiam by mal súd konateľa žalobcu vypočuť. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že Zmluvy o inzercii sa väčšinou uzatvárajú telefonicky alebo prostredníctvom mailu, preto od konateľa žalobcu nemožno požadovať, aby mal vedomosť a prehľad o uzatvorených zmluvách o inzercii.
Právna zástupkyňa žalobcu opätovne zdôraznila, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 20.01.2009 uzatvorená Zmluva o inzercii, na základe tejto zmluvy žalobca zverejnil obsah inzercie žalovaného, ktorá inzercia spočívala v zverejnení ponuky na práce spočívajúce v montáži plastových okien a dverí. Všetky tieto inzercie boli reálne zverejnené v tých inzertných periodikách o zverejnenie v ktorých mal žalovaný záujem. Žalovaný žalobcovi uhradil veľké množstvo faktúr zo zmluvy o inzercii č. XXXXXXXXX zo dňa 20.01.2009, celkovo uhradil 72 faktúr. Do súdneho spisu založila ako dôkaz výpis z banky, týkajúci sa úhrady štyroch faktúr zo strany žalovaného. Uviedla ďalej, že vždy keď došlo k uverejneniu inzercie, žalovanému boli spolu s faktúrou doporučene zaslané: faktúra + inzertné noviny, v ktorých k zverejneniu inzercie došlo. Faktúry spolu s jedným výtlačkom inzertných novín sa zasielali doporučene na adresu sídla žalovaného. Žalovaný zaslané faktúry nikdy nenamietal a nerozporoval, bol si teda vedomý, že medzi ním a žalobcom existoval právny titul na základe ktorého vykonával aj úhrady žalobcovi. Čo sa týka námietky žalovaného, že Zmluva o inzercii nebola podpísaná žalobcom, právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že zmluvy tohto typu sa uzatvárajú väčšinou telefonicky, resp. mailovou objednávkou, pričom už len skutočnosť, že žalovaný vykonal úhradu 72 faktúr je dôvodom na preukázanie existencie uzavretia zmluvy a táto skutočnosť je nesporná.
Právna zástupkyňa žalovaného vzniesla písomným podaním zo dňa 24.11.2014 kompenzačnú námietku vo výške 2.573,45 EUR, nakoľko podľa názoru žalovaného žiadna zmluva medzi sporovými stranami uzavretá nebola a predmetnú sumu žalovaný žiada vrátiť z titulu bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Faktúra je písomným, účtovným dokladom, ktorý zachytáva určitý výmenný vzťah (napríklad predaj tovaru, poskytnutie služieb a podobne) dvoch právnych subjektov. V oblasti obchodu patrí medzi najrozšírenejšie písomnosti. Faktúru vystavuje strana, ktorá dodávku tovaru, službu, a podobne, realizovala. Faktúra slúži ako daňový doklad na účely dane a môže byť aj podkladom pre vystavenie platobného dokladu - napríklad príkazu na úhradu, zmenky a podobne.
Súd na základe vykonaného dokazovania prisvedčil tvrdeniam žalobcu, že žalovaný ani jednu z vystavených a doručených faktúr nereklamoval, nežiadal o opravu niektorej z faktúr, nespochybnil legitimitu vystavených faktúr, naviac časť faktúr (konkrétne 72 faktúr) vystavených na základe Zmluvy o inzercii č. XXXXXXXXX zo dňa 20.01.2009 uhradil. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že žalovaný ich s veľkou pravdepodobnosťou v súlade so zákonom o účtovníctve, zahrnul aj do svojho účtovníctva ako výdavky. Za predpokladu, že tak urobil, uznal dôvodnosť a opodstatnenosť všetkých faktúr, ktoré mu žalobca zaslal ako faktúry vyplývajúce zo Zmluvy o inzercii č. XXXXXXXXX zo dňa 20.01.2009. Aj keď predmetná zmluva o inzercii nie je žalovaným podpísaná, bolo preukázané, že žalovaný faktúry z nej vyplývajúce v sume 3.233,16 EUR žalobcovi uhradil (uhradil 72 faktúr) vyplývajúcich z tejto zmluvy o inzercii.
Žalobca tiež preukázal, že pred podaním žalobného návrhu na súd sa snažil celú vec vyriešiť mimosúdne.
Podľa § 120 ods. 1 účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Podľa § 323 odsek 2 Obchodného zákonníka za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 odsek 2 a 3.
Podľa § 407 odsek 3 Obchodného zákonníka ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
Zákon v odseku 2 § 323 s poukazom na § 407 odsek 2 a 3 pripúšťa výnimku z formálneho uznania záväzku (písomné vyhlásenie dlžníka) a účinky uznania záväzku priznáva aj konkludentnému správaniu a to za predpokladu, že záväzok v čase uznania nebol premlčaný. Čiastočné uznanie záväzku má účinky uznania zvyšku dlhu za predpokladu, že možno usudzovať, že plnením dlžník uzná aj zvyšok dlhu (§ 407 odsek 3 Obchodného zákonníka).
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Vykonaným dokazovaním súd ustálil, že nie je možné sa stotožniť s obranou žalovaného v tom zmysle, že žalovaný nemá vedomosť o existencii žiadneho záväzkového vzťahu so žalobcom a že žalovaný si žiadne služby súvisiace s inzerciou neobjednal. Z dôkazov založených žalobcom v súdnom spise je zrejmé, že žalovaný uhradil dňa 27.04.2009 faktúru č. XXXXXXXXX na sumu 291,50 EUR a následne plnil všetky faktúry tak ako mu boli žalobcom zasielané - poslednú faktúru uhradil dňa 29.10.2009, a to faktúru č. XXXXXXXXX (splatnú dňa 27.2.2009) na sumu 38,35 EUR. Nie je teda sporné a vyplýva to i z dôkazov založených v súdnom spise, že žalovaný riadne uhradil faktúry č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, ktoré boli vystavené na základe Zmluvy o inzercii č. XXXXXXXXX. Spolu tak z predmetnej zmluvy uhradil žalobcovi sumu vo výške 3.233,16 EUR, teda sumu vyššiu akou je suma žalovaná. Zvyšné faktúry, ktoré tvoria prílohu žalobného návrhu, už žalovaný neuhradil aj keď ide o faktúry vyplývajúce z tej istej Zmluvy o inzercii. Vychádzajúc zo vzájomnosti záväzkovo právneho vzťahu, žalobca si svoj záväzok splnil, čím mu vznikol nárok na plnenie zo strany žalovaného. Žalovaný si však svoju povinnosť zaplatiť za dodanú inzerciu nesplnil, čím sa dostal do omeškania.
Podľa § 365 veta prvá Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je úroková sadzba určená podľa § 502.
Podľa § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.
Žalovaný súdu nepredložil relevantné dôkazy na preukázanie tvrdení v podanom odpore, písomné podanie zo dňa 24.11.2014, v ktorom si žalovaný uplatňuje vrátenie žalovanej sumy vo výške 2.573,45 EUR z titulu bezdôvodného obohatenia súd vyhodnotil ako obranu výslovne účelovú bez právneho základu. Ak žalovaný tvrdil, že si sumu 2.573,45 EUR uplatňuje ako kompenzačnú námietku voči žalobcovi, jedná sa teda o akt započítania v predmetnom konaní voči pohľadávke žalobcu. Aj zo započítacieho prejavu žalovaného je možné dovodiť, že žalovaný uznal pohľadávku žalobcu, nakoľko započítací prejav je možný iba voči už existujúcej pohľadávke.
Súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Skutočnosti uvádzané žalovaným v odpore, ako aj počas súdneho konania neboli preukázané a dôvodné, kompenzačnú námietku žalovaného súd vyhodnotil ako konanie účelové. Preto súd rozhodol na základe dôkazov založených v spise.
Žalobca v zmysle § 120 odsek 1 OSP uniesol svoju procesnú povinnosť, t.j. povinnosť na preukázanie ním tvrdených skutočností, čo malo za následok vyhovenie žalobnému návrhu súdom. Vzhľadom na hospodárnosť konania a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Na základe predložených dokladov mal súd nárok žalobcu za dostatočne preukázaný.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.S.P., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Nakoľko bol žalobca v spore úspešný, je žalovaný povinný zaplatiť mu trovy konania.
Súd žalobcovi priznal náhradu za zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 154,- EUR podľa položky 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
Výška trov konania žalobcu pozostávala z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 694,20 € podľa ust. § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 13a ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za nasledujúce úkony právnej služby: 1.) 1 úkon PS - prevzatia a príprava zastúpenia vo výške 101,25 € + režijný paušál 7,63 € + 20% DPH, 2.) 1 úkon PS - vypracovanie písomného podania vo veci samej zo dňa 29.04.2013 vo výške 101,25 € + režijný paušál 7,81 € + 20% DPH, 3.) 1 úkon PS - účasť na súdnom pojednávaní dňa 06.11.2014 vo výške 101,25 € + režijný paušál 8,04 € + 20% DPH, 4.) 1 úkon PS - účasť na súdnom pojednávaní dňa 24.11.2014 vo výške 101,25 € + režijný paušál 8,04 € + 20% DPH, 5.) z náhrady za stratu času, vyčíslenú v zmysle § 17 ods. 1 vyhl. č.655/2004 Z.z o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, cestou na pojednávania dňa 06.11.2014 a dňa 24.11.2014, celkom 3 hodiny cesty z Trnavy do Bratislavy a späť, t.j. 6 polhodín, celkovo 80,40 EUR + 20 % DPH, 6.) z náhrady cestovných výdavkov vyčíslených v zmysle zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách dňa 06.11.2014 a dňa 24.11.2014 vo výške 61,58 EUR z Trnavy do Bratislavy a späť( 2x 101 km), ktorých vynaloženie právny zástupca žalobcu preukázal kópiami príslušných dokladov doložených do spisu + 20 % DPH. Súd žalobcovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby - písomné podanie výzva, nakoľko ju nepovažoval za účelne vynaložený hotový výdavok . Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd berie do úvahy len tie úkony právnej služby, ktoré sú nevyhnutne vynaložené na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva účastníka a náhradu ktorých možno spravodlivo požadovať od účastníka, ktorý v konaní úspešný nebol. Súd tak pri rozhodovaní o náhrade trov konania skúma predovšetkým účelnosť vynaloženia týchto trov. V danom prípade požiadavka účelnosti vynaloženia trov na účelné bránenie práva účastníka nie je splnená a súd vyššie uvedený úkon žalobcu považuje za nadbytočný.
Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti toho rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak budú vyhotovené kópie odvolania a jeho príloh na trovy účastníka podávajúceho odvolanie. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.