Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_13C-7-2014.pdf
PDF · 83.83 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/7/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobkyne: O. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX A., právne zastúpenej: JUDr. Igor Šafranko, advokát, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu sp. zn. 32/09/13 zo dňa 17.10.2013.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v prospech jej právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 268,26 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom došlým súdu dňa 14.1.2014 sa žalobkyňa domáhala, aby súd rozhodol o zrušení rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu sp. zn. 32/09/13 zo dňa 17.10.2013.
Vo svojej žalobe uviedla, že zrušenie rozhodcovského rozsudku požaduje z dôvodu, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol rozhodcovský rozsudok vydaný, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a ako taká nemôže byť záväzná pre spotrebiteľa.
Žalovaný sa k predmetu konania nevyjadril s tým, že súd dňa 21.11.2014 obdržal fax od Advokátskej kancelárie JUDr. Andrey Cvikovej, ktorá uviedla, že žalovaný trvá na svojich predchádzajúcich stanoviskách a žalovaný sa podrobne vyjadril k žalobe v písomnom podaní. Súd konštatuje, že v prejednávanej veci JUDr. Cviková nie je zástupcom žalovaného a v spise sa žiadne vyjadrenie zo strany žalovaného k žalobe nenachádza.
Súd vykonal dokazovanie obsahom spisu a zistil nasledujúce:
Dňa 23.03.2011 bola medzi žalobkyňou a žalovaným uzavretá Zmluva o revolvingovom úvere.
V tento deň, čiže v deň 23.03.2011 bola zo strany žalobkyne podpísaná aj Rozhodcovská zmluva č. 8300037102, podľa ktorej v článku II. veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania Zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto Rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný. Podľa tejto Rozhodcovskej zmluvy akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami mali byť riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich
stálych rozhodcovských súdov, a to: Slovenský arbitrážny súd v Bratislave alebo Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici.
Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že potrebovala peniaze a preto by bola podpísala hocičo. V listinách, ktoré jej boli dané na podpis s ukázaním, kde to má podpísať, nevypozorovala, že sa tam nachádza aj rozhodcovská zmluva, pričom tieto listiny nebolo času čítať.
Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco:
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka - Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka - Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka - Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods.4 písm.r) Občianskeho zákonníka - Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 41 ods.1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní - Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 40 ods.1 zákona o rozhodcovskom konaní - Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Procesný súd považuje za potrebné uviesť, že rozhodcovská zmluva rovnakého obsahu a formy bola už predmetom viacerých súdnych, najmä exekučných konaní.
Krajský súd v Prešove vo veci sp. zn. 1CoE/33/2014 dňa 29.5.2014 potvrdil uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 2Er/598/2013, ktorým bol zamietnutý návrh na vydanie poverenia, kde exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe obdobnej rozhodcovskej zmluvy.
Krajský súd v Prešove uviedol nasledujúce: „Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého rozhodcovská zmluva predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je preto aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešil v rozhodcovskom konaní. Správnosť tohto názoru potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto podmienku zaradil do novelizovaného znenia ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka písm. r) účinného od 1.1.2008. Neprijateľnou podmienkou je taktiež rozhodcovská zmluva, ktorá núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak takéto konanie inicioval dodávateľ. Inak by spotrebiteľ musel podať návrh na všeobecnom súde, aby zabránil rozhodcovskému konaniu. Navyše povinný ako spotrebiteľ nemal v danom prípade ani možnosť výberu rozhodcovského súdu, pretože rozhodcovia boli presne stanovení v rozhodcovskej doložke. O neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu.“
Krajský súd v Trenčíne vo veci sp. zn. 8CoE/157/2014 dňa 17.6.2014, uviedol nasledujúce: „Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu I. stupňa, že v danej veci je za neprimeranú potrebné považovať rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi konania dňa 23.2.2012, t.j. rovnaký deň ako oprávnený s povinným uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere. Uvedená rozhodcovská zmluva bola uzavretá vo formulárovej podobe, ktorú predkladal oprávnený povinnému, nebola individuálne dojednaná, jej obsah povinný ani nemohol ovplyvniť, dopĺňali sa len údaje o povinnom: ako meno, bydlisko a dátum narodenia. Veriteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorého sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ tým stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy spočíval výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Odvolací súd je aj napriek námietkam oprávneného rovnakého názoru ako súd I. stupňa v tom smere, že konania pred rozhodcovským súdom iniciuje práve veriteľ. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe jednostranne určil komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Čo sa týka ustanovenia rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorého mal povinný právo od zmluvy jednostranne odstúpiť aj bez uvedenia dôvodov do 14 kalendárnych dní od jej doručenia, odvolací súd uvádza, že od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je zmluvy od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy. Taktiež odvolací súd poukazuje na to, že za individuálne dohodnutú zmluvu sa nepovažuje zmluva, ktorá bola vopred dodávateľom (veriteľom) naformulovaná a spotrebiteľ jej obsah nemal možnosť ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva sa nestala individuálne dohodnutou len tým, že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť. Uvedené tiež nemení nič na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď v posudzovanom prípade bola spotrebiteľovi v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde.“
Do tretice rovnakým spôsobom rozhodol aj Krajský súd v Košiciach vo veci sp. zn. 3CoE/55/2014 dňa 30.4.2014, ktorý pri rozhodcovskej zmluve rovnakého znenia uviedol: „Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, a teda núti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len ako celok odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť, pričom nič na tom nemení ani skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola vyhotovená na samostatnej vopred naformulovanej listine, ktorú povinný vlastnoručne podpísal. Povinný ako spotrebiteľ sa reálne vopred vzdal práva na účinnú ochranu, a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľné a čo má podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka za následok, že táto podmienka je od počiatku neplatnou.“
Na základe vykonaného dokazovania súd uzatvára, že nemá dôvod odkloniť sa od vyššie citovaných rozhodnutí troch rôznych krajských súdov, s ktorými sa argumentačne stotožňuje. Podľa názoru súdu taktiež v danom prípade napriek tomu, že rozhodcovská zmluva mala povahu samostatnej zmluvy, nešlo o rozhodcovskú zmluvu individuálne dojednanú, pretože bola vopred pripravená dodávateľom bez toho, aby spotrebiteľ mal možnosť do jej textu akýmkoľvek spôsobom dosiahnuť. Podpisom tejto zmluvy sa teda, či už z nevedomosti, alebo z hľadiska nutnosti získať peňažné prostriedky, spotrebiteľ vzdal práva na konanie pred všeobecným súdom v prípade, ak iniciátorom konania bude dodávateľ. Treba uviesť, že v drvivej väčšine prípadov je týmto iniciátorom práve dodávateľ. Súd má teda za to, že takáto rozhodcovská zmluva je neprijateľnou podmienkou a napriek tomu, že výsledok rozhodcovského konania je ničotným právnym aktom, treba ho z hľadiska procesného vysloviť formou zrušenia rozhodcovského rozsudku.
Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci vo svojej podstate rozhodcovská doložka nemala formu zmluvnej podmienky (ako podmienky inkorporovanej v inej zmluve), ale mala formu samostatnej zmluvy, nevyslovoval súd jej neprijateľnosť podľa § 153 ods.3,4 O.s.p. vo výroku rozsudku ale jej neplatnosť podľa § 39 Občianskeho zákonníka (Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.) posudzoval ako predbežnú otázku vo vzťahu k veci samej.
Žalobkyňa v konaní úspešná má právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Náhrada trov konania žalobkyne spočíva v náhradách právneho zastúpenia podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. za nasledujúce úkony právnych služieb, vychádzajúc z neurčitej hodnoty predmetu sporu:
- prevzatie a príprava zastúpenia = 61,87 € + RP 8,04 €,
- účasť na pojednávaní = 61,87 € + RP 8,04 €
Náhrada cestovného: Cesta Svidník - Prešov - Svidník v dĺžke 120 km, motorovým vozidlom Škoda Fábia, so spotrebou 5,2l/100 km, cene nafty 1,310eura/l.
- základná sadzba náhrady = 0,183eura/km x 120 = 21,96 €,
- náhrada za spotrebované phm = 5,2/100km x 120km x 1,310 € = 8,17 €
Náhrada za premeškaný čas: 4 polhodiny x 13,40 € = 53,60 €
DPH zo sumy 223,55€ = 44,71 €
Spolu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 268,26 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.