Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_2T-10-2012.pdf
PDF · 85.25 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/10/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov, samosudkyňou JUDr. Zuzanou Biščákovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.11.2014 v Prešove, takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. c/ Tr. Poriadku o s l o b o d z u j e obžalovaného Q. U.,Q.. XX.XX.XXXX T. R. , W.. U. R., S. Č.. XX zo skutku právne kvalifikovaného ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. Zákona na tom skutkovom základe, že dňa 21.10.2010 v R., Q. I. K. J. Č.. X v kancelárii T. Y. prevzal od T. Y. sumu 2000,00 Eur ako zálohu za sprostredkovanie kúpy bytu pre T. Y., pričom vystupoval ako realitný agent, realitnej kancelárie E. Z., Y..N..K.. aj keď nebol za túto spoločnosť oprávnený vystupovať. Doteraz však ku kúpe bytu nedošlo a napriek výzvam T. Y. obvinený mu nevrátil prevzatú zálohu, ktorú použil na nezistený účel, čím spôsobil T. Y. , bytom R., A. Č.. X škodu vo výške 2000,00 Eur, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Podľa § 288 ods. 3 Tr. Poriadku súd poškodeného s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianskosúdne konanie.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 24.1.2012 obžalobu na obvineného Q. U. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného, svedkov ako aj ostatnými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledujúci skutkový stav:
Obžalovaný Q. U. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vine.. Uviedol, že v ten deň bol na ohliadku bytu na ulici J. Č. T. R. s poškodeným, ktorému sa tento byt páčil, kde ho hneď chcel kúpiť. Uviedol, že on mu hovoril, nech si to premyslí, lebo na ňom videl, že bol pod vplyvom alkoholu. Uviedol, že poškodený trval na tom, že ho chce kúpiť, preto išli do kancelárie R. Y., kde mu dal 2.000,-€ ako blokovaciu zálohu, aby sa tento byt nepredával naďalej, a on mu podpísal výdavkový doklad o prijatí tejto zálohy. Zároveň poškodeného poučil o tom, aké doklady ku kúpe bytu bude musieť predložiť z dôvodu, že tento byt chcel kúpiť na firmu. Hneď vtedy v kancelárii mu poškodený dal kópie všetkých dokladov, ako kópiu živnostenského listu, občianskeho preukazu a podobne. Obžalovaný ďalej uviedol, že on potom tieto doklady spolu so sumou 2.000,-€ odniesol do kancelárie E. Z., pričom to bolo tak, že pán X. ho čakal pred vchodom do kancelárie poškodeného a potom spolu tieto finančné prostriedky odniesli do kancelárie E. Z., kde si z nich ešte pán X. zobral 200,- Eur ako zálohu. Bol tam pán E., ktorý hneď sa vypísal aj protokol o zložení zabezpečovacej zálohy ako aj príjmový doklad s tým, že všetky tieto potvrdenia sa dali do priesvitného obalu a nechali sa na stole v kancelárii s tým, že v pondelok sa odovzdajú poškodenému. Obžalovaný ďalej vypovedal, že niekedy cez víkend mu poškodený poslal asi 3 SMS- ky, že po porade s právnikom odstupuje od kúpy bytu. On to preto oznámil pánu E., aby to s pánom Y. doriešil. Uviedol, že on sa už potom o tieto veci nestaral a kde tieto peniaze zmizli, sa on vyjadriť nevie. Obžalovaný ďalej uviedol, že po pol roku bol za ním
právnik poškodeného s tým, že najprv sa tváril, že má záujem na kúpu bytu a potom mu povedal, že ma pozdravuje pán Sabol, ktorému som nevrátil 2.000,-€ a podáva na mňa trestné oznámenie. Obžalovaný ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že on v tejto spoločnosti pracoval na základe ústnej dohody medzi ním a pánom E. ako realitný agent, mal oprávnenie vystupovať za firmu E. Z., mal vytlačené vizitky a mal som aj služobné číslo. Čo sa týka oprávnenia preberať finančné prostriedky obžalovaný k tomu uviedol, že dovtedy žiadne finančné prostriedky od nikoho neprevzal, vždy ľudí doviedol do kancelárie, kde zálohu, alebo iné finančné prostriedky zložili pánovi E.i. Toto bol prvý prípad, keď prevzal zálohu, respektíve nejaké peniaze, avšak hneď ich odniesol do kancelárie.
Poškodený T. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že on zareagoval na inzerát, ktorý bol asi tri krát uverejnený v novinách o predaji bytu. Tento byt bol aj osobne pozrieť, kde sa mu hneď zapáčil, preto ho chcel kúpiť, kde mu povedali, že je to na rýchlo, aby zložil zálohu za tento byt. Poškodený ďalej uviedol, že na ohliadku tohto bytu bol vo štvrtok, v piatok si prešiel ešte nejaké daňové veci a zistil, že všetky náklady spojené s kúpou bytu a jeho rekonštrukciou si nemôže dať ako náklady do podnikania, preto hneď v nedeľu napísal pánovi U.u SMS- správu, že odstupuje od kúpy bytu a oznámil mu to aj telefonicky v pondelok. Poškodený ďalej vypovedal, že stretnutie s obžalovaným sa uskutočnilo tým spôsobom, že na základe inzerátu v novinách jeho manažérka pani U. zavolala do firmy a dohodla stretnutie s obžalovaným. Pri ohliadke tohto bytu bol on, obžalovaný, pán X. a pani U.. On už pri tejto ohliadke bol rozhodnutý, že tento byt kúpiť. U neho v kancelárii mu bolo povedané, že do konca mesiaca by mohla byť urobená zmluva ako aj návrh na vklad, preto jeho napadlo, že na základe výdavkového pokladničného bloku im dá zálohu 2.000,-€, aby bol tento byt blokovaný, keďže bol o neho záujem. Peniaze ponúkol obžalovanému on sám a u neho v kancelárii bola pani U. a pani Y. a obžalovaný. Okrem peňazí mu odovzdal aj ďalšie doklady ako kópiu živnostenského listu, kópiu občianskeho preukazu. Poškodený uviedol, že obžalovaný sa mu predstavil tak, že mu dal vizitku pri ohliadke bytu, mal aj kľúče od predmetného bytu. K odstúpeniu došlo asi tak, že on po tomto asi mesiac intenzívne telefonoval s obžalovaným, kde malo dôjsť k vráteniu zálohy, k čomu však nedošlo. Preto navštívil advokáta H.. W., ktorý volal obžalovanému a predstavil sa ako záujemca o kúpu bytu, kde s ním obžalovaný riadne jednal ako zástupca tejto realitnej kancelárie.
Svedok P. X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že on bol spolu s obžalovaným, ktorý je jeho bývalým kolegom, na ohliadke bytu, kde prišiel pán Sabol aj s nejakou pani, pričom pán Y. bol v podnapitom stave. Svedok uviedol, že poškodený im vtedy povedal, že on tento byt kupuje, preto ich všetkých odviezol do kancelárie poškodeného niekde v budove, ako sídlia Lesy na Obrancov mieru. Uviedol, že potom sa tam po kolegu vrátil a išli spoločne do kancelárie E. Z.. Svedok ďalej vypovedal, že pri ohliadke tohto bytu sa poškodený vyjadril, že on tento byt chce, na čo mu obžalovaný povedal, že je potrebné zložiť zálohu, pričom on pri preberaní zálohy nebol. Uviedol, že potom, čo sa vrátili do kancelárie E. Z., bol tam aj pán E., ktorý spolu s obžalovaným sedeli v kresle. Svedok ďalej vo všeobecnosti vysvetlil, že čo sa týka preberania zálohy od záujemcov na kúpu bytu, on bol poučený pri nástupe do tejto firmy, že zálohu môže poberať len konateľ, on bol na pozícii tipera, nemal som na to oprávnenie, pričom na rovnakej pozícii ako on pracoval aj obžalovaný. Svedok ďalej uviedol, že on sa rozprával s obžalovaným, ktorý mu povedal, že prevzal zálohu od pána Y., kde ja on mal z tejto zálohy ešte podiel 150,-€.
Svedok J.. J. E. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že on mal v minulosti kamarátske vzťahy s obžalovaným, ktorý pôsobil v realitnej agentúre ako tiper. Uviedol, že v tejto veci vie len to, že obžalovaný prevzal finančnú hotovosť vo výške 2.000,-€ od T. Y. a to za kúpu bytu na Sídlisku II. Svedok potom však v ďalšej časti výpovede uviedol, že v tomto konkrétnom prípade nevie povedať, či túto zálohu obžalovaný prevzal, alebo nie, pretože on na stretnutí s pánom Y. teda poškodeným nebol. Svedok ďalej uviedol, že o tom, že obžalovaný mal prebrať nejakú zálohu sa dozvedel po tom, čo ho poškodený aj spolu s H.. A. navštívili v ich kancelárii a žiadali vrátenie zálohy z neexistujúceho záväzku voči ich spoločnosti. Uviedol, že poškodený mu o tom nepredložil žiadne doklady, preto ich on odporučil za ich právnym zástupcom H.. X.. Svedok ďalej vo všeobecnosti vysvetlil, že tiperi mali oprávnenie vyhľadať v miestnej tlači, alebo v iných médiách typy na predaj nehnuteľnosti, mali vizitky preukazujúce, že zastupujú ich spoločnosť, mali oprávnenie kontaktovať predávajúceho v mene našej spoločnosti a v prípade záujemcov o kúpu bytu, títo záujemci mohli kontaktovať tiperov a na základe tohto záujmu tiper kontaktoval predávajúceho. Uviedol, že konkrétne v toto prípade ich spoločnosť nemala s vlastníkom tohto bytu zmluvu o sprostredkovaní predaja.
Súd na hlavnom pojednávaní so súhlasom prokurátora a obžalovaného prečítal výpoveď svedkyne Judity Bačovej a Ľubici Slivkovej.
Svedkyňa H. U. v prípravnom konaní vypovedal, že niekedy koncom októbra sa vybrala spolu s pánom Y. ako aj obžalovaným na obhliadku bytu na ulici Marka Čulena v Prešove, ktorý si pán Y. vyhliadol cez realitnú kanceláriu E. Z.. Pri obhliadke bytu bol aj nejaký kolega obžalovaného, ktorého meno svedkyňa nevedela uviesť. Po obhliadke bytu R. Y. povedal, že sa mu byt páči a že by ho chcel kúpiť, na čo mu obžalovaný povedal, že nie je problém, ale že bude treba zložiť zálohu vo výške 2000,-Eur, na čo poškodený uviedol, že to nie je problém a peniaze má vo svojej kancelárii. Po ceste do kancelárie sa k ním pridala ešte pani Y.. V kancelárii pán Y. vybral hotovosť vo výške 2 000,-eura vystavil tiež výdavkový pokladničný doklad na sumu 2 000,-eur a tento doklad obžalovaný aj podpísal. Svedkyňa ďalej uviedla, že obžalovaný sa pri obhliadke bytu preukázal vizitkou realitnej agentúry a ukázal im aj svoj občiansky preukaz.
Svedkyňa Ľ. Y. vypovedala, že niekedy v mesiaci október 2010 sa mala stretnúť s H. U. a keď jej telefonovala, tak jej povedala, že ide do kancelárie pána Y., preto tam išla aj ona. Uviedla, že v danej kancelárii bol nejaký pán U., ktorý vystupoval ako realitný agent. V danej kancelárii dával pán Y. zálohu vo výške 2 000,-Eur obžalovanému a pán Y. vystavil následne na to nejaký doklad ako potvrdenie o tom, že dal obžalovanému zálohu. Svedkyňa viac k tejto veci nevedela uviesť.
Uznesením Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. XTo XX/XX zo dňa 8.1.2014 bol zrušený rozsudok Okresného súdu prešov pod sp. zn. XT XX/XX zo dňa 29.4.2013 v celom rozsahu a vec bola vrátená Okresnému súdu Prešov, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obžalovaný Q. U. vo svojej ďalšej výpovedi uviedol, že províziu pri predaji bytu dostal vždy až potom, čo na portáli katastra nehnuteľností bola vyznačená plomba, kde províziu dostal zo zálohy na kúpu bytu vo výške 200 - 250,-Eur. V tomto konkrétnom prípade províziu nedostal, pretože kupujúci odstúpil od kúpy. Províziu im vyplácal pán E.. Obžalovaný doplnil, že žiadne potvrdenie o tom, že dostal províziu nepodpisoval.
Svedok J.. E. vypovedal, že on na jednaní s poškodeným nebol, ani ho predtým nepoznal. On nevie, či obžalovaný zálohu preberal alebo nie. Jemu osobne žiadnu zálohu nedal. Uviedol, že provízia sa vyplácala vo všeobecnosti až po zrealizovaní obchodu, teda až po vyplatení kúpnej ceny predávajúcemu. V tomto konkrétnom prípade oni ako realitná kancelária nesprostredkovávali predaj bytu, pretože na to nemali súhlas ani kontakt. Svedok sa v ďalšej časti svojej výpovede nevedel vyjadriť k tmou, či si tiper mohol nechať províziu z vyplatenej zálohy.
Svedok P. X. vo svojej ďalšej výpovedi uviedol, že on si pamätá, že boli na obhliadke predmetného bytu, kde bol kupujúci, ktorý bol v trocha podnapitom stave a s ním tam bola aj jeho priateľka. Svedok ďalej uviedol, že on ako maklér nemal právo preberať zálohy, to mohol len konateľ. K tomu, či bola v ten deň vyplatená nejaká provízia sa nevedel vyjadriť. Po prečítaní predošlej výpovede, svedok uviedol, že je pravdou, že obžalovaný mu povedal, že prevzal zálohu od pána Y., kde on mal z tejto zálohy podiel 150,-Eur. Svedok taktiež uviedol, že on keď prevzal províziu, nikdy o tom nedostal písomné potvrdenie od pána E.. Písali si to interne do zošita.
Súd na základe takto vykonaného dokazovania hodnotiac dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach oslobodil obžalovaného Q. U. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov z dôvodu že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný, pričom sa riadil nasledovnou úvahou:
V priebehu trestného stíhania bolo preukázané, že obžalovaný zobral od poškodeného zálohu vo výške 2 000,-Eur, čo ani sám obžalovaný nepoprel a v tomto sa výpoveď obžalovaného zhoduje s výpoveďou poškodeného a to aj podrobne v tom ako prebiehala samotná obhliadka bytu, ako aj k spôsobu zloženia zálohy a odovzdania dokladov obžalovanému.Táto skutočnosť je potvrdená aj svedkami H. U. G. Ľ. Y., ako aj svedkom P. X., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že on si z tejto zálohy zobral sumu 150,- Eur. V ďalšom obžalovaný tvrdil vo svojej výpovedi, že po vrátení sa do kancelárie spoločnosti E. Z. tieto peniaze spolu s dokladmi odovzdal R. E., ako konateľovi spoločnosti a boli položené v priesvitnom
obale na stole. Táto skutočnosť, že po príchode do kancelárie sa v tejto nachádzal aj pán E. bola potvrdená aj svedkom X., ktorý doslova uviedol, že po príchode do kancelárie sedeli obžalovaný s pánom E. spoločne v kresle a o niečom sa rozprávali. Svedok E. ako konateľ realitnej agentúry vo svojej výpovedi tvrdil, že obžalovaný ako tiper nemal oprávnenie zastupovať ich spoločnosť, neskôr však vo svojej výpovedi uviedol, že mal k dispozícii vizitky realitnej agentúry a mal oprávnenie vystupovať v jej mene. Svedok E. zároveň uviedol, že sa nevie vyjadriť k tomu, či si mohli tiperi nechať províziu z poskytnutej zálohy, čo odporuje jeho predošlej výpovedi, kde uviedol, že provízia bola vyplácaná až po zrealizovaní obchodu. V tomto konaní podľa názoru súdu bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný zobral túto zálohu vo výške 2 000,-Eur od poškodeného, a dokonca o tejto skutočnosti povedal aj vtedy svojmu kolegovi X., ktorý si z tejto sumy zobral zálohu vo výške 150,-Eur. Obžalovaný zároveň podpísal poškodenému výdavkový pokladničný doklad o prijatí uvedenej zálohy. Obžalovaný sa podľa slov poškodeného navyše pri obhliadke bytu riadne predstavil poškodenému, a to aj vizitkou realitnej agentúry ako aj občianskym preukazom, navyše mal aj kľúče od bytu, čo odporuje výpovedi svedka E. o tom, že tiperi nemali oprávnenie vykonávať obhliadku bytov. Súd na základe vyššie uvedených dôkazov oslobodil obžalovaného spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, aby obžalovaný podvodným konaním uviedol poškodeného do omylu a tak spôsobil na jeho majetku škodu a to predovšetkým s poukazom na to, že o prijatí uvedenej zálohy povedal svojmu kolegovi, ktorý s ním nebol v kancelárii pri preberaní tejto zálohy a zároveň túto zálohu prebral pred dvoma svedkami a o prevzatí zálohy podpísal výdavkový doklad. Spornou je tu výpoveď svedka E., ktorý vo svojej výpovedi na jednej strane uvádza, že tiperi, ktorým bol v tejto agentúre aj obžalovaný, nemali oprávnenie vystupovať v mene agentúry, na druhej strane uviedol, že mali k dispozícii vizitky agentúry, aby sa nimi mohli preukazovať. Súd teda na základe týchto pochybnosti obžalovaného v zmysle zásady „in dubio pro reo“ spod obžaloby oslobodil.
Súd poškodeného v súlade s § 288 ods. 3 Trestného poriadku odkázal s nárokom na náhradu škody na občiansko súdne konanie.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu v Prešove.