Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Sd/116/2014

Potvrdené rozhodnutím 9So/71/2015
„Identifikačné číslo spisu: 3014200353 Dátum vydania rozhodnutia: 28.02.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Nevedelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:3014200353.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Judity Kokolevskej, v právnej veci navrhovateľa: Z. C., bytom Z., zastúpeného Mgr. Jozefom Gáplovským, advokátom so sídlom Centrum II 88, Dubnica nad Váhom, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 24. novembra 2014, č. k. 15Sd/116/2014-25, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 24. novembra 2014, č. k. 15Sd/116/2014-25, p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne samosudkyňou JUDr. Elenou Zaťkovou v právnej veci navrhovateľa: Z. C., S. C., Z. XXX/XX, právne zastúpeného Mgr. Jozefom Gáplovským, advokátom, Centrum II 88, Dubnica nad Váhom, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa Bratislava, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3. marca 2014, takto

rozhodol:

Krajský súd rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3. marca 2014 z r u š u j e podľa § 250j ods.2 písm. a) O.s.p. a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie.

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi do rúk jeho právneho zástupcu Mgr. Jozefa Gáplovského náhradu trov konania vo výške 283,84 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom (odvolaním z 21. marca 2014) prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3. marca 2014, ktorým mu odporkyňa podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len zákona) v znení zákona č. 721/2004 Z. z. zamietla žiadosť o priznanie starobného dôchodku od 9. októbra 2000. V návrhu žiadal o znovu posúdenie nároku na starobný dôchodok z dôvodov, že tento mu zatiaľ nebol priznaný. Poukázal na to, že je poberateľom výsluhového dôchodku a podľa súčasne platnej právnej judikatúry a rozsudku Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky, najmä rozsudku dovolacieho súdu, sp. zn. zo dňa 30. mája 2006 má nárok na to, aby jeho nárok bol posúdený aj vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Uviedol, že podľa jeho názoru nemá správne zhodnotené odpracované roky, najmä r. 1963-1967, kedy pracoval v bani a potom roky 1993-1994, keď pracoval v civilnom sektore, čo predstavuje asi 8 rokov. Počas tejto doby boli vykonávané odvody na sociálne zabezpečenie do sociálnej poisťovne, ktoré neboli zohľadnené pri zápočte do jeho výsluhového dôchodku. Osobitný systém, z ktorého mu bol priznaný výsluhový dôchodok nesúvisí s odvodmi odvádzanými počas civilného povolania, a preto odmietnutie takéhoto nároku vytvára v jeho prípade diskrimináciu oproti iným poistencom, keď má vedomosť o tom, že v iných prípadoch sa uznáva. Na podklade uvedeného navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie, s tým, aby mu bol priznaný starobný dôchodok v zmysle zákona. Zároveň si uplatnil trovy konania.

Odporkyňa sa k veci písomne vyjadrila dňa 14. apríla 2014. Vo vyjadrení podrobne popísala skutkový stav posudzovaného prípadu. Uviedla, že postupovala správne, keď navrhovateľovi napadnutým rozhodnutím zamietla v zmysle príslušných zákonných ustanovení žiadosť o starobný dôchodok z 13. augusta 2013. Poukázala na to, že navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok podľa V. časti

zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a podľa § 142 ods. 4 písm. b) tohto zákona o dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhoduje, pokiaľ ide o príslušníka policajného zboru, odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Upriamila pozornosť aj na zosúladenú právnu prax z rozhodovania Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého vznik nároku na starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na pomerný starobný dôchodok podľa § 26a zákona č.100/1988 Zb., ako aj vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona. Na podklade uvedeného skutkového a právneho stavu žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.

Krajský súd následne vykonal dokazovanie oboznámením sa s odvolaním navrhovateľa, napadnutým rozhodnutím, písomným vyjadrením odporkyne, výsluchom navrhovateľa, stanoviskom jeho právneho zástupcu, rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 30. mája 2006, administratívnym spisom odporkyne, ostatnými listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný.

Z obsahu administratívneho spisu odporkyne zistil, že táto rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3. marca 2014 rozhodla tak, že navrhovateľovi podľa § 142 ods.4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona v znení zákona č. 721/2004 Z. z. zamietla žiadosť o priznanie starobného dôchodku od 9. októbra 2000. Navrhovateľ uplatnil nárok na starobný dôchodok od 9. októbra 2000 spísaním žiadosti o jeho poskytnutie dňa 13. augusta 2013. Zo spisu je preukázané, že právoplatným rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.p.: -94 z 2. februára 1994 bol navrhovateľovi podľa § 119 a § 120 zákona SNR č. 410/1991 Z. z. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru SR priznaný príspevok za službu, ktorý sa podľa § 124 ods. 3 písm. d) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov od 1. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok. Potvrdením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-29.653-23/2013-VZ zo 7. augusta 2013 bolo preukázané, že navrhovateľ vykonával základnú vojenskú službu od 3. augusta 1964 do 3. augusta 1966 a dobu služobného pomeru od 1. októbra 1967 do 31. decembra 1993, ktoré boli zaradené do I. kategórie funkcii.

Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 30. mája 2006, na ktorý poukazoval právny zástupca navrhovateľa a týka sa totožnej problematiky, vyplynul právny názor, že s poukazom na ustanovenie § 173i ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení a ustanovenie § 121 ods. 2 zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky, podľa ktorého „doba zamestnania za výkon profesionálnej služby v I. pracovnej kategórii“ bola v systéme sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených zborov zhodnotená a v dôsledku tejto skutočnosti poistenec splnil podmienky nároku na starobný dôchodok. Od okamihu splnenia vekovej podmienky nároku na starobný dôchodok podľa osobitného zákona (podľa zákona o sociálnom zabezpečení vojakov) nemôže odporkyňa vyvodiť, že nebola splnená veková podmienka nároku na starobný dôchodok. Aj keď sa tak stalo podľa iného právneho predpisu, ako je zákon o sociálnom poistení, poistenec už raz podmienku nároku na starobný dôchodok splnil a odporkyňa nemôže tvrdiť opak, lebo rozhodnutie iného orgánu verejnej správy o splnení vekovej podmienky nároku na starobný dôchodok je pre ňu záväzné. Nemožno akceptovať výklad odporkyne, ktorým sa diskriminuje poistenec iného systému sociálneho zabezpečenia tým, že pre výpočet dôchodku sa mu určitá doba zamestnania nehodnotí vôbec. Výška dôchodku zamestnanca, ktorý pracoval v I. pracovnej kategórii ako zamestnanec s rovnakým počtom odpracovaných rokov v rovnakej pracovnej kategórii, ale vypláca sa mu dôchodok z iného systému, nemôže byť nižšia, ako dôchodok, na ktorý by mal nárok vo všeobecnom systéme. Nemožno pritom prehliadať, že nárok na tú časť starobného dôchodku, na ktorú odvádzal odporkyni poistné, už vznikol a jej priznanie a vyplatenie mu odporkyňa nemôže odmietnuť bez toho, aby nebola v rozpore so zákazom diskriminácie. Vzhľadom na skutočnosť, že obsahuje absolútny zákaz diskriminácie, všetky orgány, vykonávajúce štátnu moc (teda aj odporkyňa, ktorej bolo zákonom zverené rozhodovanie o právach fyzických osôb vo veciach sociálneho zabezpečenia, resp. poistenia) sú povinné vykladať právne predpisy spôsobom, ktorý sa neprieči Ústave. Zákaz diskriminácie preto pre odporkyňu platí priamo a odporkyňa nemôže pri uplatňovaní zákonov o sociálnom poistení (resp. zabezpečení) vykonávať zákony v rozpore s Ústavou, a to ani s poukazom na presné znenie právneho predpisu, ktorý sa tomuto zákazu prieči“ (viď. str. 3, 4, 6 vyššie citovaného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky).

Keďže na navrhovateľa sa vzťahuje ustanovenie § 274 zákona, podľa ktorého sa zachovávajú nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnania do I. a II. pracovnej kategórie, ktoré sa priznávajú podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003, pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok z titulu výkonu zamestnaní zaradených do zvýhodnenej pracovnej kategórie nie je možné pre navrhovateľa stanoviť iné podmienky, ako boli stanovené predchádzajúcou úpravou. Nároky vyplývajúce z výkonu služby v I. kategórii funkcií vzhľadom na § 274 zákona sa zhodnocujú bez ohľadu na to, či išlo o výkon služby policajtov a vojakov, alebo o výkon iného zamestnania, alebo o kombináciu takýchto činností. Pri inom riešení by dochádzalo k nerovnosti oprávnených osôb pred zákonom a ich prípadnej diskriminácii len preto, že zamestnanie (poistená činnosť) bolo vykonávané v ozbrojených zboroch. Pri správnej aplikácii zákona o sociálnom poistení je potrebné skúmať jeho pôsobnosť aj na tých poistencov, ktorí boli v určitom období poistení v inom dôchodkovom systéme.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súd dospel k záveru, že na podklade uvedeného rozhodnutie odporkyne vychádzalo nielen z nesprávneho právneho posúdenia veci, ale v náležitom rozsahu nebol zistený skutkový stav veci. Z doteraz zadovážených dôkazov nie sú preukázané ani doterajšie tvrdenia navrhovateľa (nesprávne zhodnotené

obdobie odpracované v bani a tiež v civilnom sektore), ktoré sa javia byť oprávnenými. V tomto smere nestačí len konštatovanie, že je poberateľom výsluhového dôchodku a že na posudzovanie jeho ďalších nárokov je príslušný odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Podstatou problému v posudzovanej veci je okolnosť, že je nutné a potrebné skúmať podmienky splnenia poistenia navrhovateľa nielen v osobitnom, ale aj všeobecnom systéme spôsobom, aby sa nevytvárala diskriminácia poistencov osobitného systému. Za tým účelom je nutné vypočítať teoretickú výšku dôchodku navrhovateľa, ktorá by patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získal vo všeobecnom systéme. Výsluhový dôchodok navrhovateľa má po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (systému) len charakter dávky v starobe. Odporkyňa má teda povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia v osobitnom poistnom systéme a dôchodok navrhovateľovi priznať vo výške, zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme.

Podľa § 250j ods. 2 písm. a) O. s. p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vráti žalovanému orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 250r O.s.p. ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu.

Po vrátení veci na ďalšie konanie bude odporkyňa povinná zrušiť napadnuté rozhodnutie zo dňa 3. marca 2014 a znovu rozhodnúť v súlade so zákonom, s osvojením si právnych dôvodov už vyslovených, najmä v rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 30. mája 2006, ako aj v ďalších konaniach tohto súdu, napr. sp. zn. , sp. zn. .

Na podklade uvedených skutočností bolo potom potrebné rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3. marca 2014 zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250l ods.2 O.s.p. za použitia § 250k ods.l O.s.p., podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania. Trovy navrhovateľa spočívajú v trovách právneho zastúpenia.

Náhrada trov právneho zastúpenia bola priznaná v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Predmetom konania bola dávková vec sociálneho poistenia, pričom právny zástupca navrhovateľa uskutočnil celkom 3 úkony právnej služby, a to:

- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 20. marca 2014 (§ 13a ods.1 písm. a) citovanej vyhlášky), za ktorý mu patrí odmena vo výške 61,87 eur (§ 11 ods. 4 veta druhá citovanej vyhlášky),

- písomné podanie na súd vo veci samej - návrh zo dňa 21. marca 2014 (§ 13a ods. 1 písm. c) citovanej vyhlášky), za ktorý mu patrí odmena vo výške 61,87 eur (§ 11 ods. 4 veta druhá citovanej vyhlášky),

- účasť na pojednávaní dňa 24. novembra 2014 (§ 13a ods. l písm. d) citovanej vyhlášky), za ktorý mu patrí odmena vo výške 61,87 eur (§ 11 ods. 4 veta druhá citovanej vyhlášky). Odmena za úkony tak spolu predstavuje 185,61 Eur.

K úkonom patrí paušálna náhrada vo výške 3 x 8,04 eur (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky). Paušálna náhrada tak predstavuje sumu 24,12 Eur.

Právnemu zástupcovi patrí i náhrada za stratu času podľa § 17 ods. l citovanej vyhlášky za deň 24. november 2014 za cestu Dubnica nad Váhom - Trenčín a späť a to za 2 polhodiny á 13,40 eur, spolu vo výške 26,80 Eur.

Odmena a náhrady boli v zvýšené v súlade s ustanovením § 18 ods. 3 vyhlášky o 20 % DPH vo výške 47,31 Eur.

Náhradu trov konania celkom 283,84 Eur je odporkyňa povinná zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (§ 149 ods. 1, § 160 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa musí uviesť, kto ho podáva, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka a čo sa odvolaním sleduje, odvolanie musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak odvolateľ nepredloží odvolanie v potrebnom počte rovnopisov a s prílohami, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní je potrebné najmä uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje (dátum vydania rozhodnutia a spisová značka), v čom sa vidí nesprávnosť výroku rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha.