Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/84/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci navrhovateľky A. B., nar. XX.X.XXXX, C. XX, XXX XX C., zast. JUDr. Michaela Mihalcová, advokátka, Fatranská 2/E, Košice, proti odporcovi D. B., nar. XX.X.XXXX, B. E. XXX/XX, E., zast. JUDr. Marek Bujdoš, advokát, Hlinky 262/6, Stropkov, o zvýšenie výživného k plnoletej nezaopatrenej dcére, o odvolaniach navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. -250 zo dňa 9.3.2022, takto

rozhodol:

I. Mení rozsudok tak, že otec D. B. je počnúc dňom 08.08.2019 povinný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 150,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky, čím sa zároveň mení rozsudok Okresného súdu Svidník č. k. -22 zo dňa 22.03.2002 vo výroku o vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke. II. Dlžné výživné za obdobie od 08.08.2019 do 19.01.2023 vo výške 1.480,- eur je otec povinný zaplatiť k rukám navrhovateľky v lehote 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa voči povinnému rodičovi (ďalej aj ako „otcovi“) domáhala zvýšenia výživného na sumu 150,- eur mesačne, počnúc dňom 08.08.2019.

Okresný súd Bardejov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„Súd z v y š u j e výživné na navrhovateľku A. B., nar. XX.X.XXXX zo strany jej otca D. B., nar. XX.X.XXXX a to zo sumy 700,- Sk mesačne na sumu 140,- eur mesačne počnúc dňom 8.8.2019 do budúcna so splatnosťou výživného k 15.dňu v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, čím mení rozsudok Okresného súdu Svidník zo dňa 22.3.2002 č. k. -22 v jeho výroku o výživnom pre navrhovateľku. Dlžné výživné sa neurčuje. V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Proti rozsudku podal odvolanie otec, majúc za to, že suma určeného výživného je neprimerané vysoká, vzhľadom na jeho príjem, výdavky a najmä zhoršujúci sa zdravotný stav. Súd sa tiež nedostatočne vysporiadal so vzťahom navrhovateľky k otcovi, ktorá s nim komunikuje len vo vzťahu k financiám a majetku. Na telefonický ani osobný kontakt nereaguje. Z uvedených dôvodov odvolateľ navrhol, aby súd zamietol návrh o zvýšenie výživného nad sumu 100,- eur mesačne, prípadne zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Proti rozsudku podala odvolanie tiež navrhovateľka, namietajúc, že súdom určená suma výživného nezohľadňuje dostatočne prípravu navrhovateľky na budúce povolanie a potrebu absolvovania špeciálnych kurzov. Súd mal určiť tiež dlžné výživné, nesúhlasiac pritom so započítaním poistného plnenia oproti dlhu na výživnom. Napadnutý rozsudok navrhla zrušiť, resp. zmeniť, zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania voči otcovi.

Ďalšie vyjadrenia predniesli účastníci konania súdu písomne prostredníctvom odvolacích vyjadrení.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( , ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s , ) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že sú splnené predpoklady pre zmenu napadnutého rozsudku.

Z obsahu preskúmavaného rozhodnutie je zrejmé, že súd vzhľadom na podstatnú zmenu pomerov od posledného súdneho rozhodnutia z roku 2002 zvýšil výživné zo strany otca zo sumy 700,- Sk mesačne na sumu 140,- eur mesačne.

V kontexte podaného odvolania otec namieta, že súd nedostatočne zohľadnil jeho vzájomný vzťah s navrhovateľkou. Takto uplatnenú odvolaciu námietku však odvolací súd nepovažuje za opodstatnenú. Plnenie vyživovacej povinnosti vo svetle dobrých mravov posudzoval odvolací súd už v rámci vydávania uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 27.05.2021, keď uviedol, cit.: „Za daných okolností podľa názoru odvolacieho súdu sú zlé vzťahy medzi navrhovateľkou a odporcom preukázateľne prítomné, avšak nie je možné ich pričítať za vinu navrhovateľke. Tá bola vo veku 2 rokov v čase, keď jej rodičia prestali žiť v spoločnej domácnosti. Je zrejmé, že ich vzájomný citový vzťah sa nevybudoval dôsledne, čo však rozhodne nie je možné pripísať za vinu navrhovateľke, ale jej rodičom, ktorých prejavom rodičovej zodpovednosti voči ich spoločnému dieťaťu bolo rešpektovať jej právo na oboch rodičov a zabezpečiť, aby si mohla vybudovať s oboma vzťah. Je ťažké v súčasnosti polemizovať o tom, ktorý z rodičov na vzniknutej situácii nesie väčší podiel viny, avšak rozhodne to nie je navrhovateľka. Modifikácia výživného je podľa názoru odvolacieho súdu možná v prípade, ak správanie sa oprávneného z výživného voči povinnému vykazuje zásadné nedostatky. Tento záver však doposiaľ v predmetnom konaní preukázaný nebol.“ Uvedený záver pritom odvolací súd prijal za tvrdení otca o tom, že dcéra o neho nejaví záujem ani o stretávanie s nim, kontaktuje otca len v prípade, keď potrebuje finančné prostriedky na nákupy. Tieto tvrdenia sa pritom zhodujú s uplatnenou odvolacou námietkou. Bez preukázania ďalších skutočností, ohľadne zásadných nedostatkov v správaní navrhovateľky, nie je dôvodné odkláňať sa od skôr prijatého záveru a odvolací súd zotrváva v presvedčení, že nedôsledne vybudovaný vzťah medzi účastníkmi konania nie je možné pričítať za vinu navrhovateľke. Rozpor plnenia vyživovacej povinnosti zo strany otca voči navrhovateľke s dobrými mravmi tak odvolací súd nezistil.

V nasledujúcom rozsahu odvolací súd pri prieskume vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia skúmal primeranosť určeného výživného s ohľadom na zákonné kritéria, predpokladané ust. § 75 ods. 1 zákona o rodine. V jeho zmysle by výživného malo reflektovať odôvodnené potreby dieťaťa , tiež možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča.

Čo sa týka odôvodnených potrieb navrhovateľky, tie navrhovateľka deklarovala podaním zo dňa 06.07.2021, v rámci ktorého jednotlivé pravidelné mesačné výdavky vyčíslila nasledovne: strava 150,- Eur, cestovné 30,- Eur, lieky od psychiatričky 25,- Eur, ďalšie tabletky od obvodnej lekárky 35,- Eur.

Výdavky navrhovateľky súvisiace so školskou dochádzkou, konkrétne oblečenie na prax a iné pomôcky vychádzajú na sumu 300,- Eur ročne. Okrem toho, navrhovateľka má záujem zúčastniť sa odborných kurzov (nechtový, líčenie, kozmetika), tie sú však spoplatnené sumou 150,- Eur. Podaním zo dňa 21.01.2022 navrhovateľka svoje výdavky doplnila takto: lieky 15-25 eur/mesiac, drogéria 10 eur/mesiac, cestovné - 30-50 eur/mesiac, kredit 10 eur/mesiac, tlačiareň 137 eur - jednorazový výdavok, farba do tlačiarne 10 eur/mesiac, školské pomôcky 50 eur/polrok, pomôcky na prax 50 eur/polrok, oblečenie 200 eur/rok. Spoločné výdavky navrhovateľky s matkou: jedlo 250-300 eur/mesiac, hygiena 50 eur/ mesiac, elektrina 55 eur/mesiac, plyn 148 eur/mesiac, RTVS 4,64 eur/mesiac, daň a odpad 110 eur/ rok. Prepočtom uvedených výdavkov na mesiace a ich následným súčtom dospel odvolací súd k záveru o tom, že výdavky navrhovateľky činia spolu od 330,- eur mesačne. k tomu je potrebné zohľadniť, že navrhovateľka žije s matkou v spoločnej domácnosti, čím by sa rozumne a spravodlivo mala podieľať na úhrade polovice výdavkov, súvisiacich s bývaním. V preskúmavanom prípade to činí zhruba 175,- eur.

V nadväznosti na vyššie uvedené, výdavky navrhovateľky v celkovej sume 500,- eur mesačne odôvodňujú výživné v sume 150,- eur mesačne v zmysle uplatneného návrhu. Jednotlivé položky výdavkov považuje odvolací súd za primerané, berúc pritom do úvahy súčasnú spoločenskú situáciu, poznamenanú vysokou infláciou a výrazným nárastom cien tovarov a služieb dennej potreby a spotreby. Matka navrhovateľky bola dlhodobo práceneschopná, viac ako 10 rokov nepracuje. Je uznaná invalidnou s 55% poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Príjem matky navrhovateľky pozostáva z invalidného dôchodku vo výške 170,- Eur mesačne, príspevku na bývanie vo výške 70,- Eur mesačne, a prídavku na dieťa vo výške 25,50 Eur. z uvedeného je zrejmé, že matka navrhovateľky nie je schopná zo svojho príjmu zabezpečiť uspokojenie potrieb navrhovateľky, ktorá je z toho dôvodu skutočne odkázaná svojou výživou na otca.

Napriek zisteným odôvodneným potrebám navrhovateľky sú však limitom určovania výživného aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že otec pracuje v Českej republike s príjmom zhruba 440,- eur mesačne. Ku dňu 30.04.2020 bol jeho pracovný pomer u zamestnávateľa F. G. - C. H. ukončený pre nedostatok práce, avšak otec sa ihneď zamestnal za rovnakých podmienok. Inak má ukončené E. I. J. E. K. D. a mnoho rokov praxe v oblasti. K primeranosti či dostatočnosti príjmu otca sa odvolací súd už vyjadril vo svojom skoršom zrušujúcom uznesení, keď uviedol, cit.: „Z vykonaného dokazovania vyplýva, že otec pracoval pre spoločnosť C. H.. Tento pracovný pomer bol ukončený dohodou. Nie je z vykonaného dokazovania zrejmé, na akej pracovnej pozícii odporca pracoval, či okrem príjmu zo zamestnania bol poberateľom aj iných benefitov (cestovné náhrady, príspevok na ubytovanie, služobný telefón a pod.) Odvolaciemu súdu sa v zhode s názorom navrhovateľky v odvolaní javí, že odporcom tvrdený príjem vo výške 440 Eur v čistom je nereálne nízky. Na portáli L. sú uverejnené pracovné ponuky v odvetví strojárenského priemyslu s miestom výkonu práce v Českej republike, kde ponúkané mzdové ohodnotenia vysoko presahujú sumu, ktorú mal otec dosahovať. Odvolací súd poukazuje na vhodnosť aplikácie § 75 ods. 1 Zákona o rodine v prípadoch, kedy sa osoby povinné z výživného vyhýbajú dosahovaniu príjmu na úkor detí, voči ktorým majú vyživovaciu povinnosť.“ Na vyslovenom právnom závere odvolací súd zotrváva, keďže otcom dosahovaný príjem je stále neprimerane nízky. Pri sume 440,- eur je potrebné konštatovať, že táto nedosahuje ani minimálnu mzdu na Slovensku, ktorá už pre rok 2022 bola stanovená na sumu 646,- eur, a pre rok 2023 už 700,- eur. Zároveň je potrebné dodať, že otec pracuje v Česku a v oblasti, ktorá vyžaduje odborné vzdelanie a oblasť stavebníctva je vyťaženým odvetvím. V takom prípade je otec so svojimi skúsenosťami uplatniteľný a trhu práce za podstatne lepších platových podmienok, ako v konaní deklaruje.

Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého

dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 20.02.2019)

Keďže otcom deklarovaný skutočný príjem je neprimerane nízky, pre určenie spravodlivého výživného vzal odvolací súd do úvahy možnosti a schopnosti otca, zohľadnil jeho vek, vzdelanie a odborné skúsenosti, a na základe voľných pracovných miest dospel k záveru, že otec by mohol dosahovať príjem aspoň vo výške 30.000,- CZK, v prepočte 1.250,- eur (M., M..)

Pre účely kvantifikácie výživného si odvolací súd osvojil vo svojej rozhodovacej činnosti materiál Ministerstva spravodlivosti Českej republiky z roku 2010. Tzv. tabuľkové výživné je totižto prostriedkom štandardizácie rozhodovacej činnosti súdov, vždy však len s odporúčacím charakterom. Jeho vytvorenie je vo svojej podstate analýzou rozhodovacej činnosti v obdobných skutkových okolnostiach, a jeho použiteľnosť v preskúmavanom prípade umožňuje blízkosť právneho prostredia Českej republiky. Zákonná úprava pre aplikáciu tabuľkového výživného nie je dôvodná, keďže nemá záväzný charakter, zároveň nahrádza aktivitu, ktorý by inak musel vykonať odvolací súd, aby nastolil princíp právnej istoty a zabezpečil vo svojej rozhodovacej činnosti, že v skutkovo obdobných veciach nebude rozhodované rozdielne. V zmysle tohto tabuľkového výživného sa vypočítava výživné z čistého príjmu rodiča, ktorý je zároveň kvantifikačným vyjadrením jeho možností, schopností a majetkových pomerov. Jednotlivé vekové kategórie detí dostatočne zohľadňujú fyzický vývin dieťaťa aj prechod v rámci stupňov školskej dochádzky. Materiál je doporučený na prípady maximálne troch vyživovacích povinností rodičov, je preto použiteľný na preskúmavaný prípad.

Vekovej kategórii navrhovateľky v zmysle uvedeného materiálu prislúcha 19-25% z čistého príjmu povinného rodiča. Berúc do úvahy spodnú hranicu percentuálneho podielu, pri navrhovanom výživnom 150,- eur mesačne postačuje, aby povinný rodič dosahoval príjem vo výške 790,- eur v čistom, čo je v možnostiach a schopnostiach otca s poukazom odhadovanú potencialitu otca.

Za daného stavu odvolací súd pristúpil k zmene napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. v spojení s ust. , pretože súd prvej inštancie nedostatočne vysvetlil svoje dôvody čiastočného zamietnutia návrhu nad sumu 140,- eur mesačne, pritom odvolací súd nevzhliadol dôvody, ktoré by mali spravodlivo argumentovať vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Navrhovateľka je svojou výživou a odôvodnenými výdavkami odkázaná na pomoc zo strany otca, v možnostiach a schopnostiach ktorého súčasne je platiť sumu 150,- eur mesačne.

Napadnutý rozsudok si vyžadoval zmenu aj čo do výroku o dlžnom výživnom, keďže podľa názoru odvolacieho súdu, suma vyplatená titulom poistného plnenia nemala byť započítaná na plnenie vyživovacej povinnosti zo strany otca. Je potrebné zdôrazniť, že platenie poistného bolo dobrovoľným plnením, pričom jednotlivé mesačné úhrady poistného neboli určené pre okamžitú spotrebu zo strany navrhovateľky. Takto kumulovaná suma z platenia poistného bola viazaná na splnenie neistej podmienky dožitia 19 rokov veku navrhovateľky, do tej doby nimi nebolo možné zo strany navrhovateľky disponovať, hoc by tieto prostriedky boli nevyhnutné na uspokojenie jej odôvodených potrieb. Od predchádzajúceho rozhodnutia si pritom otec musel byť počas prevažného obdobia platenia poistného vedomý toho, že doposiaľ určená suma výživného vo výške 23,- eur nepostačovala na úhradu odôvodnených potrieb navrhovateľky. Nad rámec toho, súd zvýšil výživné voči navrhovateľke spätne od 08.08.2019, pričom od tej doby zaplatil otec jednu, maximálne dve úhrady poistného čo celkovo nepredstavuje ani sumu 13,- eur, ostatná suma poistného vo výške takmer 1.100,- eur bola hradená v období, na ktoré sa rozhodnutie súdu o zvýšení výživného nevzťahuje.

Nadväzujúc na uvedené, po vykonanej zmene napadnutého rozsudku, na základe ktorej je otec povinný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 150,- eur mesačne, počnúc dňom 08.08.2019, otcovi vznikol za uplynulé obdobie dlh vo výške 2.430,- eur. Odvolací súd vzal pritom na vedomie, že v období od 08/2019 do 05/2020 platil otec výživné v sume 23,24 eur mesačne, od 06/2020 platil výživné v sume 100,-

eur mesačne, a od 3/2022 mal otec podľa vykonateľného rozsudku platiť sumu 140,- eur. Od vzniknutého dlhu na výživnom však odvolací súd odrátal sumu 950,- eur, ktorú otec na zaplatil navrhovateľke na účely splatenia dlžného výživného v zmysle skorších rozsudkov vo veci. Výsledné dlžné výživné v sume 1.480,- eur je preto otec povinný zaplatiť navrhovateľke v lehote 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. v spojení s ust. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V preskúmavanej veci odvolací súd súčasne nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov podľa .

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).