Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8To/109/2014

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Mitterpákovej a sudcov JUDr. Karola Kučeru a JUDr. Martina Michalanského, v trestnej veci proti obžalovanému O. P. pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 30. 7. 2014 na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 24. novembra 2014 takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a odvolanie obžalovaného O. P..

odôvodnenie:

Okresný súd Košice II napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného vinným z prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 14.11.2012 asi o 18.42 hod. v Košiciach na ul. Trieda KVP č. 1 na parkovisku pred OC BILLA, po opätovných výzvach príslušníkov Obvodného oddelenia PZ Košice - KVP poškodeného nstržm. PZ Ing. E. J. a poškodenej nstržm. PZ Bc. D. C. na preukázanie totožnosti a po výzve, aby vyprázdnil obsah svojich vrecák za účelom vykonania bezpečnostnej prehliadky, týchto fyzicky napadol tak, že najskôr kopol do ľavej nohy poškodenú nstržm. PZ Bc. D. C. a následne sotil ľavou rukou poškodeného nstržm. PZ W.. E. J. a pokúsil sa tohto udrieť do oblasti tváre, avšak poškodený nstržm. PZ W.. E. J. tento útok vykryl pravou rukou, pričom v dôsledku horeuvedeného útoku utrpela poškodená nstržm. PZ Bc. D. Michalková zranenie - pomliaždenie ľavého predkolenia, ktoré si nevyžiadalo liečenie ani práceneschopnosť.

Súd mu za to uložil podľa trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov a podľa , výkon trestu odňatia slobody mu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie obžalovaný priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, ktoré aj následne písomne odôvodnil. Namietal, že okresný súd pri rozhodovaní nezobral do úvahy všetky okolnosti významné pre rozhodnutie. Uviedol, že sa nedopustil žalovaného skutku a že skutok, ktorý sa mu kladie za vinu nie je trestným činom v zmysle Tr. zák., ale len priestupkom na úseku občianskeho spolunažívania podľa Konštatoval, že príslušník PZ je vždy povinný dbať na to, aby pri zákroku neprekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu zákroku, čo v tomto prípade nebolo dodržané. Namietal, že okresný súd nijakým spôsobom nezohľadnil rozpory vo výpovediach tzv. poškodených, konkrétne akým spôsobom sa mali identifikovať osobe, ktorú mali vyťažovať pri OC Billa. V tejto súvislosti poukázal na výpoveď poškodenej C. kde sama vôbec neuvádzala akým spôsobom sa identifikovala ako príslušníka PZ. Z jej výpovede zdôraznil, že si nepamätala, či sa páchateľ skutku pozrel na ich služobné preukazy, ani či mu verbálne oznámili, kto sú. Okrem toho poukázal na to, že v čase keď hliadka pozorovala páchateľa sa tento nedopúšťal žiadnej

trestnej činnosti. Dodal, že tiež nie je preukázané, či poškodení minimálne zákonne poučovali páchateľa skutku. Zdôraznil aj tú časť výpovedí poškodených, v ktorej uviedli, že úmyslom páchateľa bol len útek a nie pôsobenie na právomoc verejného činiteľa. Namietal, že ho okresný súd uznal za vinného len na podklade jeho spornej identifikácie. Uviedol, že uznesenie o vznesení obvinenia je vydané v rozpore s , nakoľko mu bolo doručené až ako poslednému, dňa 18. 6. 2013 napriek tomu, že bol označený ako páchateľ už 8. 2. 2013.

Z uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a oslobodil ho spod skutku obžaloby.

Krajský súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu obhajca obžalovaného v svojom záverečnom návrhu uviedol, že aj keby sa skutok presne stal tak, ako je to uvedené v obžalobe, nešlo by o trestný čin, ale tento skutok sa nestal spôsobom opísaným v obžalobe. Má zato, že v tomto prípade bolo veľa pochybností, ktoré odôvodňujú, aby tento senát zrušil rozsudok a oslobodil obžalovaného spod obžaloby. V konkrétnostiach poukázal na dôvody uvedené v odvolaní.

Krajský prokurátor uviedol, že rozsudok okresného súdu považuje za správny a zákonný a navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že okresný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z výpovede obžalovaného, poškodeného W.. E. J. a poškodenej Bc. D. C., svedkyne K. T., z listinných dôkazov, konkrétne zo zápisnice o obhliadke miesta činu, z lekárskych správ a zo záznamu zo služby Okresného riaditeľstva PZ, na podklade ktorých mal preukázané, že sa skutok stal tak, ako ho popísal prokurátor okresnej prokuratúry a že ho spáchal obžalovaný. V tejto súvislosti konštatoval, že poškodení identifikovali obžalovaného pri náhodnom stretnutí v priestoroch budovy PZ. Okresný súd pri formulovaní svojich záverov poukázal aj nato, že obžalovaný je v inej veci stíhaný za krádež vlámaním do osobného motorového vozidla, ku ktorému malo dôjsť v marci 2011 na parkovisku v Košiciach na Sídlisku KVP. Na závere o vine obžalovaného podľa okresného súdu nič nemení ani skutočnosť, že nedošlo k opoznaniu páchateľa v štádiu prípravného konania, nakoľko sa obžalovaný odmietol podrobiť úkonom, ktoré by k opoznaniu smerovali. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, že okresný súd považoval poškodených za verejných činiteľov, aj keď boli v čase skutku v civilnom odeve, nakoľko sa tak preukázali jednal verbálne, ako aj služobnými preukazmi príslušníkov PZ za dobrých viditeľných podmienok. Skonštatoval tiež, že poškodení neprekročili rámec svojich právomocí, keď pristúpili k stotožneniu podozrivej osoby, nakoľko sa odmietla legitimovať a riadne sa predstaviť. Okresný súd mal za preukázané, že poškodení riadne poučili obžalovaného o tom, že bude za tým účelom predvedený na obvodné oddelenie. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania obžalovaného, okresný súd dospel k záveru, že nevyžaduje, aby konanie útočníka, pri ktorom použije fyzickú silu proti telu napadnutého si vyžiadalo v konečnom dôsledku ublíženie na zdraví pre to, aby toto mohlo byť kvalifikované ako násilie v zmysle Tr. zák.

Krajský súd sa po dôkladnom preštudovaní spisového materiálu s týmto záverom okresného súdu stotožnil.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením okresný súd jasne a zreteľne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia, ktoré aj správne právne posúdil a následne kvalifikoval a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje a k odvolaniu obžalovaného uvádza nasledovné.

Aj krajský súd dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre kvalifikovanie žalovaného konania ako prečinu útoku na verejného činiteľa a nie ako priestupku proti občianskemu spolunažívaniu v zmysle odvolacích námietok obžalovaného, aj keď došlo len k drobnému ublíženiu na zdraví, nakoľko obžalovaný sa tohto konania dopustil voči verejným činiteľom a vzhľadom na spôsob vykonania činu a okolnosti, za ktorých bol spáchaný, nemožno hovoriť o tom, že by bola závažnosť jeho konania nepatrná najmä preto, že objektom jeho útoku bola žena.

Z výpovedí oboch poškodených tak, ako sú zaznamenané v spise je jednoznačne zrejmé, že sa obžalovanému preukázali svojimi služobnými preukazmi, teda obžalovaný mal vedomosť o tom, že sú verejnými činiteľmi, aj keď boli v civilnom odeve. Samotná skutočnosť, že poškodená C. si nepamätala, či sa preukázala aj verbálne nič nemení na právnej kvalifikácii skutku, pretože práve druhý poškodený W.. E. J. si s určitosťou pamätal, že sa obaja preukázali aj verbálne. Okresný súd nemal dôvod odstraňovať rozpory vo výpovediach poškodených čo sa týka ich identifikácie pred páchateľom skutku, nakoľko žiadne neexistovali. Pokiaľ si totiž svedok na určitú okolnosť nepamätá, t. j. o nej ani s určitosťou nevypovedá, potom nemá byť s čím v rozpore.

Z výpovedí poškodených mal okresný súd tiež správne preukázané, že obžalovaného poučili o jeho právach a zo spôsobu vykonania zákroku nie je zrejmé, že by prekročili rámec svojich právomocí. Pokiaľ obžalovaný poukazoval nato, že v čase zákroku sa páchateľ nedopúšťal žiadnej trestnej činnosti, krajský súd poukazuje nato, že úlohou policajného zboru je pôsobiť aj preventívne, t. j. zasiahnuť aj vtedy, ak majú podozrenie, že sa páchateľ plánuje dopustiť protiprávnej činnosti, resp. protiprávnej činnosti včas zabrániť tak, ako sa tomu stalo aj v tomto prípade.

Poškodení totiž viac ako hodinu pozorovali obžalovaného, ako nazeral do vozidiel, potom si všimli, že si vybral jedno vozidlo, pri ktorom s niečím manipuloval, akoby sa snažil do neho dostať, preto sa veľmi správne rozhodli legitimovať ho.

Skutočnosť, že obžalovaný je v inej veci trestnej stíhaný za krádež vlámaním do osobného motorového vozidla už len zapadá do kontextu vykonaného dokazovania a potvrdzuje správnosť záverov okresného súdu o dôvodnosti zákroku poškodených.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku žalovaného konania neobstojí tvrdenie obžalovaného, že jeho úmysel smeroval len k úteku a nie aj na právomoc verejného činiteľa, nakoľko útok spôsobom ako bol vykonaný nebolo možné viesť z nevedomosti a teda z nedbanlivosti.

Krajský súd tiež neakceptoval tvrdenie obžalovaného o jeho spornej identifikácii, nakoľko obaja poškodení jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností najprv zhodne popísali páchateľa skutku a potom ho aj identifikovali pri náhodnom stretnutí v budove policajného zboru, kde bol v ten deň vypovedať v inej trestnej veci.

Na závere o správnosti napadnutého rozsudku nič nemení ani skutočnosť, že obžalovanému bolo doručené uznesenie o vznesení obvinenia až 18. 6. 2013, aj keď ho poškodení opoznali už vo februári 2013, nakoľko z doručenky založenej v spise je zrejmé, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo obžalovaného doručované už 5. 6. 2013, kedy si zásielku neprevzal a bola uložená na pošte. Samotná skutočnosť, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané 31. 5. 2013 nezmarila právo obžalovaného na obhajobu ako sa domnieval v podanom odvolaní, nakoľko mal stále zachovanú možnosť využiť všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii podľa príslušných zákonných ustanovení.

Aj pri rozhodovaní o treste obžalovaného okresný súd náležitým spôsobom prihliadol ku všetkým okolnostiam, ktoré mal na určenie jeho druhu a výmery a rozhodol v súlade so zákonom, keď

obžalovanému uložil trest odňatia slobody na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorý mu podmienečne odložil na primeranú skúšobnú dobu, počas ktorej bude sledovať jeho nápravu.

Takto uložený trest splní pre spoločnosť z hľadiska generálnej prevencie a pre obžalovaného z hľadiska individuálnej prevencie svoj účel a prispeje tak k účinnej ochrane spoločnosti a náprave obžalovaného.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.