Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Er/531/2011

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova č. 4, 816 23 Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Soňa Pohovejová, advokátka so sídlom Záhradnícka č. 37, 811 07 Bratislava, proti povinnému: ROLLY - TRANS, s.r.o., IČO: 36 271 373, deň výmazu: 01.02.2012, so sídlom Hlavná č. 60, 931 01 Šamorín, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Pavel Halás, Exekútorský úrad so sídlom Popradská č. 70, 822 01 Bratislava 214, pod sp. zn. EX 2679/11, o vymoženie uloženej povinnosti 2.449,60 eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie takto

rozhodol:

Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú.

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznáva.

odôvodnenie:

Oprávnený podal dňa 10.03.2011 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. -45, zo dňa 22.11.2010. Poverenie na vykonanie exekúcie vydal tunajší súd dňa 25.05.2011 pod č. k. -10.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 20.09.2013 postúpil súdny exekútor svoj návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu zániku povinného podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Súdny exekútor vo svojom podaní oznámil, že v priebehu exekučného konania zistil, že povinný bol dňa 01.02.2012 ex offo vymazaný z obchodného registra a túto skutočnosť preukázal aj zaslaním výpisu z Obchodného registra. Vzhľadom na uvedený právny a skutkový stav je zrejmé, že nastal dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať, preto súdny exekútor navrhuje rozhodnúť súdu v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Tunajší súd preskúmaním výpisu z Obchodného registra dospel k záveru, že účastník konania na strane povinného stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, nakoľko z výpisu z Obchodného registra

Okresného súdu Trnava jednoznačne vyplýva, že povinný zanikol výmazom z Obchodného registra dňa 01.02.2012 bez právneho nástupcu.

Vzhľadom na skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z Obchodného registra bez právneho nástupcu, čím stratil svoju spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania, niet s kým konať na strane povinného, čo predstavuje taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, preto súd v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.

Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa ustanovenia § 197 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa ustanovenia § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že pri zastavení exekúcie je povinnosťou súdu rozhodnúť aj o trovách exekúcie, teda aj o trovách súdneho exekútora. Súdny exekútor súčasne s návrhom na zastavenie exekúcie zaslal tunajšiemu súdu vyúčtovanie trov exekúcie vo výške 256,33 eur. Súdny exekútor si v zmysle vyúčtovania uplatnil odmenu podľa ustanovenia a vyhlášky MS SR č. vo výške 152,71 eur, náhradu hotových výdavkov vo výške 60,90 eur a DPH 20 % z odmeny vo výške 42,72 eur, t. j. v celkovej výške 256,33 eur.

V danom prípade povinný zanikol bez právneho nástupcu, súd preto nemohol zaviazať na úhradu trov exekúcie povinného, ktorý má podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku prednostne hradiť náklady exekúcie. Oprávneného môže súd v zmysle § 203 Exekučného poriadku zaviazať na úhradu trov exekúcie v troch prípadoch, a to - pokiaľ dôjde jeho zavinením k zastaveniu exekúcie, z dôvodu nemajetnosti povinného a ak bol na majetok povinného vyhlásený konkurz. Pre rozhodnutie súdu, či zaviaže oprávneného na platenie trov exekúcie, bolo preto potrebné dôkladne preskúmať jednotlivé prípady, kedy môže súd oprávnenému uložiť takúto povinnosť.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa názoru súdu táto skutočnosť nemôže byť pripísaná na úkor oprávneného, keďže ten zastavenie exekúcie nezavinil a z jeho strany nedošlo k porušeniu procesných predpisov, ktoré porušenie by povinnosť náhrady trov odôvodňovalo.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Súdny exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko vznikol dôvod, pre ktorý nemožno v exekúcii pokračovať. Týmto dôvodom bol výmaz povinného bez právneho nástupcu, čím povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania a preto nebolo s kým konať na strane povinného.

Výmaz povinného predstavoval taký nedostatok podmienky konania, ktorý nebolo možné odstrániť, preto súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Súd poukazuje na to, že povinnosťou súdneho exekútora je v zmysle § 57 ods. 4 Exekučného poriadku predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie. Pokiaľ súdny exekútor zistil počas vykonávania exekúcie nemajetnosť povinného, resp. všetky jeho zistenia tomu nasvedčovali, bol povinný túto skutočnosť bezodkladne oznámiť súdu ako aj oprávnenému. Nemajetnosť povinného je jedným z možných dôvodov zastavenia exekúcie, a to podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, ktoré zastavenie následne predpokladá uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnenému. V danom prípade na strane povinného ide o neexistujúci subjekt, ktorý neumožňuje exekúciu viesť a vôbec v nej pokračovať, pričom prvoradým hľadiskom tu nie je majetok povinného, ale neexistencia povinného subjektu. V prípade neexistencie povinného je neexistencia jeho majetku druhoradým hľadiskom, ktorý nebol prioritným pre rozhodnutie súdu o neprípustnosti exekúcie (následne zastavenie exekúcie). Výmaz povinného z obchodného registra nemohol oprávnený ani pri náležitej opatrnosti predvídať. Nie je možné uzavrieť, že by povinnosť náhrady trov exekúcie súdneho exekútora prešla na oprávneného, pretože v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku možno k povinnosti úhrady trov exekúcie zaviazať oprávneného v prípade, ak je povinný nemajetný, ale nie vtedy, ak bol povinný vymazaný z obchodného registra. Preto aplikácia ustanovenia § 203 Exekučného poriadku, kedy by mal trovy exekúcie znášať oprávnený, nie je naplnená.

Dôvodom na zastavenie exekúcie bola neexistencia povinného, preto súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Nakoľko v tomto prípade bola exekúcia zastavená z dôvodu zániku povinného, nie z dôvodu nemajetnosti povinného, zastavenie exekúcie oprávnený takisto nezavinil, nemohol súd zaviazať oprávneného na úhradu trov. Súčasne súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu sp. zn. -12 zo dňa 24.01.2008, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že „v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie.“ Vzhľadom na vyššie uvedené súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu vo výroku o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie ( ).

Proti tomuto uzneseniu vo výroku o náhrade trov exekúcie nie je prípustné odvolanie ( ).

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.. ( ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).