Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2er-2933-1999.pdf
PDF · 72.05 KB
Case nature
Area
Subarea
2er/2933/1999
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Q. J., E. Š. XX/X, XXX XX I., Š. W. C., právne zast. JUDr. Miroslavom Kriškom, advokátom, so sídlom Rázusova 79, 977 01 Brezno, proti povinnému B. R., Y.. XX. XX. XXXX, P.. XX. XX. XXXX, Y. E. R. XXX, I., na vymoženie pohľadávky vo výške 255,69 eura s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jurajom Kašinským, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Kukučínova 18, 974 01 Banská Bystrica, pod spis. zn. EX 370/99, o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
Súd oprávnenému náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 255,69 eura (7.703,- Sk) s príslušenstvom, a to na základe vykonateľného rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1T/214/89 zo dňa 17. 10. 1989.
Poverením č. 5601 014755 * zo dňa 22. 10. 1999 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Juraja Kašinského, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Kukučínova 18, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 370/99.
Dňa 03. 07. 2014 súdny exekútor postúpil súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie. Oprávnený vo svojom podaní uviedol, že povinný dňa XX. XX. XXXX P. a dedičské konanie po povinnom bolo zastavené pre nemajetnosť poručiteľa. Vzhľadom na uvedené skutočnosti oprávnený navrhol z dôvodu nedobytnosti a nemajetnosti exekúciu zastaviť.
Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia, súd na základe návrhu oprávneného exekúciu zastavil.
Súd v konaní o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie rešpektoval dispozičnú zásadu občianskeho súdneho konania, a preto aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, napriek tomu, že oprávnený žiadal zastaviť exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného, t.j. podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 01. 2002. Súd nie je viazaný právnym
názorom účastníkov konania a túto skutočnosť neopomenul ani pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie, keď uprednostnil fakt, že návrh na zastavenie exekúcie podal oprávnený. V prípade, že podá návrh na zastavenie exekúcie oprávnený, ide vždy o dôvod zastavenia podľa ust. § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. V takom prípade súd nemusí skúmať, či sú dané súčasne aj iné dôvody zastavenia. Keby súdny exekútor zaslal súdu správu o tom, že exekúcia nemôže byť úspešne vykonaná z dôvodu nemajetnosti povinného, čo by dokladoval predložením relevantných skutočností, súd by exekúciu zastavil v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 01. 2002 z dôvodu nemajetnosti povinného aj bez návrhu.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "OSP") na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu /Exekučný poriadok/ sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 151 ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Súd mal za preukázané, že exekučné konanie začalo dňom 06. 09. 1999, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému.
Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 196 Exekučného poriadku /v znení účinnom až do 31. 08. 2005/ za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Súdny exekútor súdu v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 07. 08. 2014 oznámil, že si trovy exekúcie neuplatňuje. Keďže súdny exekútor si trovy exekúcie neuplatnil, súd potom o ich náhrade v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil náhradu trov exekučného konania. Oprávnenému však vzniká nárok na náhradu trov exekučného konania od povinného, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie úspešný, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku splnenia uloženej povinnosti v priebehu exekúcie. Keďže exekúcia bola zastavená na základe návrhu oprávneného a navyše povinný v priebehu exekučného konania zomrel (t.j. oprávnený nemal úspech v konaní), v danom prípade nie je možné na úhradu vzniknutých trov oprávneného zaviazať povinného. Súd preto o uplatnených trovách exekučného konania oprávneného rozhodol tak, že ich oprávnenému nepriznal.
Pri rozhodovaní súd aplikoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 zák. č. 659/2007 Z.z., podľa ktorého peňažné sumy v slovenskej mene, ktoré sú uvedené vo všeobecne záväzných právnych predpisoch, v rozhodnutiach, opatreniach, osvedčeniach a iných právnych, administratívnych alebo organizačných aktoch súdov, iných štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, rozhodcovských súdov alebo iných orgánov verejnej moci, v zmluvách a dohodách, ako aj v registroch, evidenciách a iných záznamoch, na účtoch, v ďalších právnych aktoch, návrhoch, oznámeniach a iných právnych úkonoch, v ostatných právnych dokumentoch alebo v iných právnych prostriedkoch vyhotovených v akejkoľvek forme alebo podobe, sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro; to sa nevzťahuje na ustanovenia právnych predpisov o nominálnej hodnote slovenských bankoviek alebo slovenských mincí, na ustanovenia právnych predpisov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré upravujú zmenu peňažných súm zo slovenskej meny na eurá, ani na ustanovenia právnych predpisov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré nie sú aplikovateľné po prechode na euro.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.