Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Co-329-2013.pdf
PDF · 82.22 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/329/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v občianskoprávnej veci žalobkyne: H. W., K.. X.X.XXXX, O. Ľ. X, S., zastúpená JUDr. Jolanou Fuchsovou, advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: ADOMIX s. r. o., IČO: 36 613 631, Einsteinova 21, Bratislava, zastúpený JUDr. Beátou Topolčaniovou, advokátka, Vojenská 3, Košice, o 2 987,45 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 9. apríla 2013 č. k. 35C/74/2011-161
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice I ako súd prvého stupňa rozsudkom označeným v záhlaví žalovaného zaviazal žalobkyni zaplatiť 2 987,45 € titulom vydania bezdôvodného obohatenia ako majetkového prospechu žalovaného získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa ako záujemkyňa o kúpu v zmluve so žalovaným presne špecifikovanej nehnuteľnosti (rodinného domu v Cesticiach) žalovanému ako sprostredkovateľovi jej predaja titulom preddavku na kúpnu cenu spornej nehnuteľnosti 8.7.2008 zložila žalovanú sumu v slovenských korunách (90 000) a toho istého dňa so žalovaným uzavrela zmluvu o sprostredkovaní kúpy danej nehnuteľnosti podľa §642 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Z dôvodu, že k uzavretiu kúpnej zmluvy sledovanej zmluvou o sprostredkovaní nedošlo, dospel k záveru o povinnosti žalovaného žalobkyni vydať zložený preddavok, čo menovaný dobrovoľne nesplnil, preto na splnenie tejto povinnosti sumou 2 987,45 € ho zaviazal rozsudkom (§451 ods. 2, 456 a 458 ods. 1 Obč. zák.); prepočet na menu euro vykonal konverzným kurzom 30,126.
Vychádzajúc zo spornej zmluvy z 8.7.2008, ktorú právne posúdil zhodne s tým, ako bola označená jej účastníkmi, mal preukázaný záväzok žalovaného ako sprostredkovateľa vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby žalobkyňa mala príležitosť uzavrieť kúpnu zmluvu na spornú nehnuteľnosť. Zmluva bola uzavretá na dobu 6 týždňov odo dňa jej podpisu oboma jej účastníkmi s tým, že 18.8.2008 ich vzájomnou dohodou došlo k predĺženiu termínu jej účinnosti o ďalšie tri týždne. Zmluva ani v znení dodatku neobsahovala záväzok žalobkyne sprostredkovateľovi zaplatiť odplatu, len konštatovanie, že túto v zmysle zmluvy s predávajúcim sprostredkovateľovi mal zaplatiť predávajúci. Podľa zmluvy žalobkyňa mala záujem o kúpu rodinného domu, pričom predmetná nehnuteľnosť na liste vlastníctva bola evidovaná ako obytný dom. Vychádzajúc z tvrdenia žalobkyne, že na túto okolnosť nebola upozornená, ako aj zo skutočnosti, že žalovaný pred podpisom dodatku zmluvy z 18.8.2008 žalobkyni neoznámil zápis ťarchy v KN (exekučné záložné právo na spornú nehnuteľnosť) usúdil, že u žalobkyne ako laika v realitnej oblasti oprávnene mohli vzniknúť obavy, že zápis ťarchy v časti C listu vlastníctva je prekážkou prevodu vlastníckeho práva. Právne uzavrel, že neoznámením týchto, pre rozhodovanie žalobkyne o uzavretí sprostredkúvanej zmluvy dôležitých okolností ani ich nezohľadnením v dodatku k zmluve o sprostredkovaní z 18.8.2008, žalovaný preukázane porušil svoju zmluvnú povinnosť žalobkyni bez zbytočného odkladu oznamovať okolnosti dôležité pre jej rozhodovanie o uzavretí sprostredkúvanej zmluvy (bod 4.1. zmluvy). S prihliadnutím na tieto okolnosti usúdil, že konanie žalobkyne, keď táto
napriek výzve žalovaného nepristúpila k uzavretiu kúpnej zmluvy s predávajúcim, nemožno považovať za porušenie zmluvnej povinnosti uzavrieť sprostredkúvanú zmluvu. Právne preto uzavrel, že žalobkyňa svojím konaním nezmarila účel zmluvy a žalovanému preto nevznikol nárok na zmluvnú pokutu vo výške zloženého preddavku na kúpnu cenu, a žalovaný preto nemal oprávnenie ponechať si tento preddavok (bod 6.3. zmluvy). Z týchto podstatných dôvodov nárok žalobkyne považoval za plne dôvodný a v celom rozsahu preto mu vyhovel. V ďalšom rozvíjal úvahy, že aj pre prípad, keby žalovaný mal nárok na zmluvnú pokutu, pre absenciu úkonu smerujúceho k jeho započítaniu na zmluvnú pokutu, nemohol si ponechať žalobkyňou zložený preddavok resp. pre jeho neprimeranosť nemohol si ho ponechať v plnej výške.
So žalovaným uplatnenou námietkou premlčania sa vysporiadal s poukazom na dohodu účastníkov obsiahnutú v bode 7.1. zmluvy, v zmysle ktorého medzi účastníkmi ide o obchodnoprávny vzťah a z toho dôvodu aj na premlčanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého v obchodnoprávnom vzťahu aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka, t. j. štvorročnú premlčaciu dobu odo dňa nepristúpenia žalobkyne k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorý s poukazom na predĺženie termínu účinnosti zmluvy o sprostredkovaní v zmysle dodatku z 18.8.2008 v posudzovanom prípade pripadol na 8.9.2008. Z dôvodu, že žalobkyňa nárok na súde žalobou uplatnila 25.10.2010, t. j. pred uplynutím premlčacej doby, uplatnený nárok nepovažoval za premlčaný a na námietku premlčania preto neprihliadal. O trovách konania rozhodol podľa §142 ods. 1 OSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal ich náhradu 784,06 € pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia.
Proti tomuto rozsudku žalovaný podal odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol. Namietal, že k porušeniu zmluvných povinností došlo výlučne zo strany žalobkyne tým, že bez uvedenia dôvodu nepristúpila k záväzku uzavrieť sprostredkovanú kúpnu zmluvu, v dôsledku čoho plne v súlade s platnou legislatívou a pravidlami poctivého obchodného styku žalovanému vznikla škoda vo forme ušlého zisku z nezrealizovaného obchodu a zároveň aj právo na uplatnenie zmluvnej pokuty. V danom prípade má ísť o zmluvne zadefinované, časovo presne špecifikované porušenie povinností (čl. 6 zmluvy), v dôsledku čoho suma preddavku zostáva ako sankcia žalovanému, a nejde preto o bezdôvodné obohatenie. Súdu prvého stupňa vytýkal preto nesprávne právne posúdenie uplatnenia zmluvnej pokuty voči žalobkyni.
Dôvody a pohnútky žalobkyne, ktorými zmarila účel sprostredkovanej kúpnej zmluvy, označil za účelové a tendenčné a jej postoj za ľahkovážny a nezodpovedný, keď žalovanému zatajila svoju insolventnosť. Žalobkyňa už pred uzavretím zmluvného záväzku so žalovaným mala plnú a komplexnú vedomosť o predmete kúpy (spornú nehnuteľnosť sama si vybrala, oboznámila sa s jej technickým, vizuálnym a právnym stavom), pričom nesporne poznala aj svoje možnosti financovať kúpu danej nehnuteľnosti. Pritom ani jedna z okolností žalobkyňou označených za rozhodné pre odstúpenie od zmluvy (nevyhovujúci charakter zápisu spornej nehnuteľnosti na liste vlastníctva, zápis ťarchy v KN k 18.8.2008) podľa žalovaného nebránila uzavretiu kúpnej zmluvy. Žalovaný jednak ich vedel odstrániť a sprostredkúvaný obchod uskutočniť za dohodnutých podmienok tvrdiac, že žalobkyňa v každom štádiu plynutia účinnosti zmluvy vedela, že spornú nehnuteľnosť môže nadobudnúť bez akýchkoľvek obmedzení a tiarch a jednak malo ísť o okolnosti, ktoré žalovaný nebol povinný zohľadňovať, pretože išlo o dodatočné podmienky uzavretia budúcej kúpnej zmluvy vymienené účastníkmi, ktorých plnenie žalovaný nemôže ovplyvniť a ktoré sami o sebe nemajú vplyv na riadny a nerušený prevod, prechod, či výkon vlastníckych práv (bod 6.2. zmluvy). Vzhľadom na to, že zápis ťarchy v KN bol uskutočnený až 15.8.2008, bránil sa tiež tvrdením, že pokiaľ by žalobkyňa ku kúpe bola pristúpila včas a bez zbytočných prieťahov, sporná ťarcha do KN by nikdy nebola zapísaná a obchod by bol prebehol ku spokojnosti všetkých zúčastnených strán.
Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. Existenciu ťarchy na nehnuteľnosti vo forme exekučného záložného práva označila za dôležitú okolnosť o stave nehnuteľnosti a jej neoznámenie kupujúcemu pred podpisom dodatku zmluvy nepochybne za tak významné, že nemôže byť prekvapujúcim, ak kupujúci takto zaťaženú nehnuteľnosť odmietne kúpiť a nebude mať záujem na ďalšej spolupráci s realitnou kanceláriou, ktorá mu takto závažnú skutočnosť neoznámila. Tvrdila preto, že v dôsledku zavinenia žalovaného ona dôvodne nepristúpila k podpisu kúpnej zmluvy, a žalovanému preto nemohol vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu, resp. ak takýto nárok mu aj vznikol, stotožnila sa so záverom súdu prvého stupňa o potrebe započítacieho prejavu. Keďže tento doposiaľ absentuje, žalovaný je povinný preddavok vrátiť žalobkyni.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania a po zistení, že odvolanie bolo podané na to oprávneným účastníkom konania (§201, 202 a 204 OSP), bez potreby nariadiť odvolacie pojednávanie (§214 OSP) vec preskúmal v rozsahu vyplývajúcom z §212 ods. 1 a 3 OSP, ako i z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, v dôsledku čoho napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie [§221 ods. 1 písm. h), ods. 2 OSP].
Súd prvého stupňa vychádzajúc z právneho záveru, že medzi žalobkyňou a žalovaným išlo o obchodnoprávny vzťah založený zmluvou o sprostredkovaní podľa §642 a nasl. Obchodného zákonníka, aplikujúc preto ustanovenia Obchodného zákonníka o štvorročnej premlčacej dobe právo žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia ako majetkového prospechu žalovaného získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, nepovažoval za premlčané a neprihliadol preto na žalovaným uplatnenú námietku premlčania.
Odvolací súd sa nestotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o sprostredkovaní. Zmluvou o sprostredkovaní podľa §642 Obch. zák. jedna zmluvná strana (sprostredkovateľ) sa zaväzuje vyvíjať činnosť, ktorá vedie k tomu, aby druhá strana (záujemca) mala príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odplatu (províziu), ak k uzavretiu zmluvy došlo činnosťou sprostredkovateľa. Základným pojmovým znakom a podstatnou obsahovou náležitosťou zmluvy o sprostredkovaní podľa § 642 a nasl. Obch. zák. preto sú: 1. záväzok sprostredkovateľa obstarať záujemcovi príležitosť k uzavretiu určitej zmluvy a 2. záväzok záujemcu poskytnúť sprostredkovateľovi odplatu, ak výsledok bude dosiahnutý zásluhou sprostredkovateľa.
Vychádzajúc z obsahu zmluvy z 8.7.2008 aj v znení jej dodatku z 18.8.2008 označenej ako zmluva o sprostredkovaní je nepochybné, že medzi účastníkmi konania odplata za činnosť žalovaného dohodnutá nebola, pričom aplikácia §647 ods. 1 Obch. zák. o nároku sprostredkovateľa voči záujemcovi na obvyklú províziu neprichádza do úvahy vzhľadom na výslovné ustanovenie zmluvy o tom, že províziu žalovanému má platiť od zmluvných strán odlišný subjekt (predávajúci). Keďže posudzovaná zmluva neobsahuje záväzok záujemcu poskytnúť sprostredkovateľovi odplatu ako jednu z jej podstatných náležitostí pre tento zmluvný typ uvedený v jej základnom ustanovení (§642 Obch. zák.), od ktorých v zmysle §263 ods. 2 Obch. zák. zmluvné strany nemôžu sa odchýliť, v posudzovanej veci medzi účastníkmi konania nemôže ísť o práva a záväzky zo zmluvy o sprostredkovaní podľa §642 a nasl. Obch. zák. Súd prvého stupňa vec preto nesprávne právne posúdil, keď konštatoval, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania je potrebné podriadiť pod ustanovenia §642 a nasl. Obch. zák. a v dôsledku toho potom nezistil riadne skutočnosti rozhodujúce pre správne posúdenie veci. Ide o vadu konania ustanovenú v §221 ods. 1 písm. h) OSP, pre výskyt ktorej odvolací súd napadnutý rozsudok musí vždy zrušiť, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je nesprávny tak po skutkovej, ako aj po právnej stránke, je odstrániteľná len zrušením rozhodnutia vydaného v konaní, v ktorom k nej došlo. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa §221 ods. 1 písm. h) OSP v celom rozsahu zrušil a vec mu vracia na ďalšie konanie (§221 ods. 2 OSP).
V tomto ďalšom konaní po dôslednom posúdení obsahu vzájomných zmluvných práv a záväzkov účastníkov konania bude potrebné tieto podriadiť pod príslušné hmotnoprávne ustanovenia Občianskeho, prípadne Obchodného zákonníka, právne posúdiť, o aký právny vzťah medzi účastníkmi konania (obchodnoprávny alebo občianskoprávny) ide a v závislosti od toho následne posúdiť tak žalovaným uplatnenú námietku premlčania vzhľadom na dĺžku premlčacej doby (troj-, alebo štvorročná), ako aj jeho obranu o nároku na žalovanú sumu titulom zmluvnej pokuty.
Vychádzajúc z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania (skutočností konštatovaných aj v samotnom texte zmluvy) bude pritom potrebné mať na zreteli, že žalovaný bol v určitom zmluvnom vzťahu predovšetkým s predávajúcim vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, o kúpu ktorej žalobkyňa prejavila záujem zrejme na základe ponuky jej predaja realizovanej žalovaným, a že aj so zreteľom na charakter obchodnej činnosti žalovaného aj žalobkyni vstupujúcej do konania so žalovaným muselo byť zjavné, že žalovaný s ňou nekoná vo vlastnom mene. Javí sa preto, že rozhodným pre posúdenie žalobou uplatneného nároku na vrátenie žalobkyňou poskytnutého plnenia titulom preddavku na kúpnu
cenu nehnuteľnosti môže byť aj rozsah práv a povinností žalovaného voči žalobkyni vyplývajúci zo zmluvného vzťahu s predávajúcim. Okrem toho javí sa potrebným zistiť tiež konkrétne podmienky predaja spornej nehnuteľnosti, na ktoré žalobkyňa reagovala prejavením záujmu o jej kúpu, tiež prípadné výhrady žalobkyne, za ktorých (ne)bola ochotná uzavrieť kúpnu zmluvu, všetko za účelom posúdenia, či opodstatnenosti dôvodov, z ktorých zišlo zo zamýšľanej kúpy, či zmluvná pokuta bola dohodnutá platne, či sa vzťahovala na porušenie zmluvnej povinnosti zodpovedajúcej danému typu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania a v kladnom prípade či dôvody, pre ktoré žalobkyňa na výzvu žalovaného nepristúpila k uzavretiu kúpnej zmluvy, zakladajú nárok žalovaného na dohodnutú zmluvnú pokutu.
V odôvodnení rozsudku súd uvedie, aký skutkový záver z vykonaných dôkazov vyvodil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov pritom vychádzal, akými úvahami pri hodnotení dôkazov sa riadil a ako vec právne posúdil. Bude dbať na to, aby odôvodnenie jeho rozsudku bolo presvedčivé. Pri posúdení opodstatnenosti uplatneného nároku bude prihliadať na všetky rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli, príp. ktoré ešte aj vyjdú za konania najavo, vysporiada sa s relevantnými odvolacími námietkami žalovaného i s obranou žalobkyne obsiahnutou vo vyjadrení k odvolaniu. O žalobe rozhodne rozhodnutím majúcim všetky náležitosti v zmysle §157 ods. 2 OSP.
Výsledok hlasovania senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.