Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3S/65/2013

Potvrdené rozhodnutím 8Sžo/23/2015
„Identifikačné číslo spisu: 8013200693 Dátum vydania rozhodnutia: 26.01.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Jaroslava Fúrová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:8013200693.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Kataríny Benczovej v právnej veci žalobcu: J. F., bytom M. XX, W., zastúpeného Mgr. Slavomírom Ilavským, advokátom so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, so sídlom Pionierska 33, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-PO-KDI3-44/2013-P zo dňa 30. mája 2013, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/65/2013-49 zo dňa 21. novembra 2014, jednohlasne, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/65/2013-49 zo dňa 21. novembra 2014 p o t v r d z u j e. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu JUDr. Slavomíra Ilavského náhradu trov odvolacieho konania v sume 72,92 € z titulu trov právneho zastúpenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobcu J. F., trvale bytom M. XX, W., zastúpeného Mgr. Slavomírom Ilavským, advokátom so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Prešove, krajskému dopravnému inšpektorátu so sídlom Pionierska 33, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 30. mája 2013 Č.p.: KRPZ-PO-KDI3-44/2013-P na základe žaloby, jednohlasne takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 30. mája 2013 Č.p.: KRPZ-PO-KDI3-44/2013-P v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, ODI zo dňa 18. apríla 2013 Č.p.: ORP-P-114/ODI2-PO-2013, VS: 34355 podľa a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie.

Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 205,64 Eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet Mgr. Slavomíra Ilavského, advokáta, vedený v H., a.s., pobočka W., č. ú.: XXXXXXXXX/XXXX.

odôvodnenie:

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 30.05.2013 rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, ODI zo dňa 18.04.2014 Č.p.: ORP-P-114/ODI2-PO-2013 (ďalej len rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu) tak, že podľa o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že prvostupňový správny orgán podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinnému ku dňu spáchania skutku (ďalej len zákon o priestupkoch) uložil žalobcovi pokutu vo výške 150 Eur. Zároveň mu uložil povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 Eur.

Prvostupňový správny orgán odôvodnil toto rozhodnutie tým, že žalobca dňa 21.05.2012 v čase o 10.55 hod. v meste W. na križovatke miestnej komunikácie - ul. A. a cesty X/XX - ul. B., ako účastník cestnej premávky sa nesprával disciplinovane a ohľaduplne, ale ohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky tým, že ako chodec pri prechádzaní cez cestu nepoužil priechod pre chodcov, ale vstúpil na vozovku mimo priechodu pre chodcov v bezprostrednej blízkosti vozidla, ktoré zastavilo pred križovatkou na pokyn vyplývajúci z dopravného značenia a následne začínalo jazdný úkon pohýnania sa, pričom žalobca sa nepresvedčil či tak môže urobiť bez nebezpečenstva. Svojim správaním donútil vodiča motorového vozidla zn. T. C., ev. č. W. XXXDL, ktoré v tom čase viedol J.. H. A. k brzdeniu, avšak aj

napriek tomu došlo k zrážke chodca s vozidlom. Pri nehode došlo k zraneniu chodca, ktoré si vyžiadalo liečenie v trvaní od 21.05.2012 do 02.07.2012 t.j. 43 dní a dočasnú pracovnú neschopnosť od 22.05.2012 do 11.06.2012, t.j. 21 dní.

Prvostupňový správny orgán kvalifikoval konanie obvineného žalobcu ako porušenie ustanovenia , , , o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o cestnej premávke), čím v zmysle zákona o cestnej premávke závažným spôsobom porušil pravidlá cestnej premávky a naplnil tak skutkovú podstatu priestupku podľa zákona o priestupkoch.

Proti rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, v ktorom žiadal, aby žalovaný zrušil napadnuté rozhodnutie alebo konanie o priestupku zastavil podľa § 76 ods. 1 písm. a/, c/ zákona o priestupkoch. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu považuje za nesprávne, pričom došlo k porušeniu postupu predovšetkým v trestnom konaní, s ktorým je konanie o priestupku spojené a súvisí. Orgán činný v trestnom konaní predovšetkým nevykonal opakovane zdôrazňovanú rekonštrukciu nehody, čím nebolo dokazovanie riadne vykonané a jediný znalecký posudok nemôže byť rozhodujúci pre určenie viny žalobcu. Všetky pochybenia orgánov činných v trestnom konaní sú v súčasnosti preskúmavané krajskou prokuratúrou. Poukázal, že správny orgán v rozhodnutí uviedol, že: „Vozidlo, ktoré zastavilo pred križovatkou následne začínalo jazdný úkon pohýnania sa a ja som svojim správaním donútil vodiča motorového vozidla k brzdeniu, avšak aj napriek tomu došlo k zrážke chodca s vozidlom.“ Toto tvrdenie nie je pravdivé. Vodič vozidla, ktoré do chodca narazilo, vôbec nebrzdil. Na mieste vznikla úplne iná situácia ako je popísaná, vodič náhle pohol, keď pred tým stál, keď chodec prechádzal cez cestu a po pohybe vozidla narazil, teda nevenoval riadnu pozornosť vedeniu vozidla. Na vozovku by chodec nikdy nevstúpil, ak by vozidlo bolo v pohybe. Nesprávnosť tvrdenia, že vodič brzdil je preukázaná aj v uznesení Okresnej prokuratúry W. sp. zn. -10 zo dňa 25.01.2013, v ktorom sa cituje časť znaleckého posudku v znení: „... miesto zrážky sa nachádza v oblasti vyústenia ul. A. na ulicu B. vo vzdialenosti 3,2 až 3,4 m od okraja chodníka. Chodec na pravý okraj vozovky vstúpil v čase, keď vozidlo stálo, alebo mohlo ešte mierne cúvať a vzdialenosť medzi predným obrysom vozidla a koridorom chôdze chodca bola maximálne v rozmedzí 51 a 60 cm. Od momentu rozjazdu vozidla až do doby jeho kontaktu s chodcom uplynul časový interval 1,04 až 1,09 sekundy.“ Žalobca napáda správnosť znaleckého posudku, nakoľko vo vzdialenosti 51 a 60 cm chodca od vozidla nie je možné vodičom neregistrovať, pri primeranej pozornosti, chodca pred vozidlom, v situácii keď vozidlo stojí alebo dokonca mierne cúva. Nie je tam zmienka, že vodič brzdil. V odôvodnení sa poukazuje na údajné porušenie zákona o cestnej premávke, že chodca nemusel registrovať a nebol povinný predvídať, že chodec bude vozovku prechádzať, čo je nesprávne konštatovanie a záver. Žalobca dôrazne popiera, že skutok sa stal tak, ako je popísaný, opak je pravdou, je podozrenie, že vodič zjavne porušil § 4 ods. 1 písm. e/, § 4 ods. 2 písm. g/ zákona o cestnej premávke, nakoľko nedbal na zvýšenú opatrnosť voči chodcovi a spôsobil poškodenie zdravia, k čomu nemuselo pri jeho opatrnosti dôjsť. Žalobca poukázal na výsluch vodiča J. a zistenia, ktoré boli počas neho objasnené a práve jeho výpoveď, ktorá je značne rozporná mení dôkaznú situáciu v jeho neprospech. Uvádza, že: „Nepamätá, že by chodca videl, ale na okamih mali očný kontakt (čo je nelogické tvrdenie), nemá pocit, že došlo k zrážke ... zastavil tesne pred autom a pozreli sa na seba, okamžite brzdil (nezmysel lebo stál a tak nemohol brzdiť), zrejme sa museli pohybovať súčasne (domnienka, nelogická), teoreticky, že ak sa auto pohýna z miesta ... tak auto trošičku cúvlo a potom išlo vpred, že keď sa pohýnal s autom, tak chodec tam teoreticky nebol.“ Uvedené časti výpovede vodiča J.. A. sú nejasné, protirečivé a nelogické tvrdenia, ktoré boli prvostupňovým správnym orgán interpretované nesprávne, pričom aj ďalšie necitované výpovede vodiča sú rozporné. Žalobca ďalej vymenúva čo je zásadné, rozhodné a výpoveďami preukázané a to, že vozidlo stálo - chodec vstúpil na vozovku keď vozidlo stálo - pozreli si navzájom do očí (v tom momente vodič chodca registroval a vnímal), teda videl vodič chodca - a napriek tomu pohol a narazil do neho - vodič nemohol zabočiť vpravo ako zamýšľal, nakoľko mu v tom bránila súvislá, nepretržitá kolóna prechádzajúcich vozidiel po B. ulici do centra mesta a nikto mu nedával prednosť. Nevenoval pozornosť okoliu. V závere odvolania žalobca uviedol, že tieto skutočnosti sú rozhodujúce pre zmenu právnej kvalifikácie zavinenia účastníkov nehody a zdôrazňuje, že chodec vstúpil na vozovku a prechádzal kolmo na jej os, presvedčil sa, že tak môže urobiť (vozidlo stálo), a teda konal v súlade s § 53 ods. 3, 4 zákona o cestnej premávke.

Prvostupňový správny orgán podanému odvolaniu nevyhovel a po zaujatí stanoviska spisový materiál v zmysle § 57 ods. 2 Správneho poriadku predložil k preskúmaniu a rozhodnutiu žalovanému.

Žalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v celom rozsahu. Pri rozhodovaní o odvolaní vychádzal z predloženého spisového materiálu, ktorý v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia podrobne špecifikoval. Poukázal, že zo záznamu dopravnej nehody zo dňa 22.05.2012 okrem iného vyplýva, že k dopravnej nehode došlo tak, že žalobca prechádzal cez cestu ul. A. v smere od centra mesta W. k Mestskej polícii W. so sídlom na ul. B., kde pri prechádzaní kolmo cez cestu doň prednou ľavou časťou narazilo doposiaľ neznáme vozidlo s neznámym vodičom, ktoré odbočovalo do centra mesta. Vozidlo po nehode nezastalo a z miesta dopravnej nehody odišlo. Zo zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody okrem iného vyplýva, že šírka pravého jazdného pruhu na ul. A. je 4,3 m a ľavého jazdného pruhu je 3,7 m. Zo záznamu o podaní vysvetlenia žalobcu zo dňa 22.05.2012 vyplýva, že ako chodec prechádzal po ul. A. v W. mimo priechodu pre chodcov, v smere od centra mesta W.. Keď chcel vstúpiť na vozovku, vozidlo červenej farby odbočujúce na ul. B. sa pohlo a následne cúvlo a to sa opakovalo viackrát. Pri jednom cúvnutí sa rozhodol, že prejde cez vozovku, ale ako náhle bol na vozovke, vozidlo sa pohlo dopredu a prednou časťou mu narazilo do ľavej nohy. Nespadol na vozovku, iba sa s ním zatackalo a rýchlo sa presunul na druhú stranu vozovky. Tam si všimol, že vozidlo sa už zaradilo do kolóny v smere do centra mesta. Podľa lekárskeho potvrdenia zo dňa 26.07.2012 žalobca dňa 21.05.2012 utrpel pohmoždenie ľavého kolena a odlúpnutie časti okostnice jabĺčka ľavého kolena s dobou liečenia od 21.05.2012 do 02.07.2012 a práceneschopnosti od 22.05.2012 do 11.06.2012. Ďalej z lekárskej správy vyplýva, že zranenia nezanechajú trvalé následky a nebudú mať vplyv na pracovnú činnosť.

Zo zápisnice o výsluchu žalobcu zo dňa 21.09.2012 vyplýva, že tento dňa 21.05.2012 zastavil pri pravej krajnici ul. A. a čakal na vhodný okamih, aby v bezpečí mohol prejsť. Všimol si, že po ulici B. ide kolóna vozidiel v smere do centra mesta. Po rozhliadnutí si všimol ako sa na ul. A. pohybuje vozidlo osobné motorové vozidlo červenej farby dopredu a dozadu. Zhodnotil situáciu, a pri tom ako sa vozidlo pohlo dozadu, rozhodol sa vkročiť na vozovku a prejsť cez cestu. Keď vkročil na vozovku a urobil asi 4-5 krokov pocítil náraz do ľavej nohy v oblasti kolena. Auto mu do ľavej nohy narazilo ľavou stranou z pohľadu vodiča. Po náraze sa jemne zatackal, nespadol na zem, ani na kapotu vozidla. Pozrel sa na vodiča a urýchlene sa odobral na druhú stranu vozovky, pričom po prejdení vozovky sa zastavil na chodníku, obzrel sa na vozidlo, ktoré v tom čase ešte stálo a jeho vodič sa snažil odbočiť vpravo. Po otočení k vozidlu sa snažil zapamätať jeho evidenčné číslo. K svojmu správaniu uviedol, že po náraze necítil žiadnu bolesť v kolene, bolesť začal pociťovať až cca po 2-2,5 hod. Vodičovi nedával žiadne znamenie, aby zostal stáť. Priechod pre chodcov na ul. A. nepoužil preto, lebo na priechode pre chodcov stáli motorové vozidlá v kolóne odbočujúce na ulicu B. a strašne sa ponáhľal na Mestskú políciu W., kde bol predvolaný na 11.00 hod.

Zo zápisnice o výsluchu svedka J.. H. A. zo dňa 20.09.2012 vyplýva, že dňa 21.05.2012 ako vodič motorového vozidla pri výjazde na ul. B., na križovatke označenej dopravnou značkou STOP, daj prednosť vjazde! zastal s vozidlom pri pravej krajnici. S vozidlom sa nepohyboval, nakoľko je jeho dlhoročnou praxou zatiahnuť ručnú brzdu a túto uvoľniť až tesne pred výjazdom. Keď sa pohol cca 30-50 cm, zaregistroval v pravej časti prednej kapoty neznámeho chodca a prudko stúpol na pedál brzdy. Chodec idúci sprava ho prekvapil, necítil žiaden náraz, chodec nespadol a ani si nevšimol, aby s chodcom zatackalo. Chodec sa vyčítavo pozrel na neho a ani nevidel, aby niečo ukazoval, alebo hovoril. Ďalej si nevšimol, aby chodec pri prechádzaní cez cestu kríval. Po prejedení chodca na ľavú stranu ešte stále stál v križovatke a dával prednosť vozidlám idúcim po hlavnej ceste. Medzitým pozrel na chodca, ktorý nedával žiadny signál, aby zostal stáť na mieste. Ak by mu chodec dal rukou, alebo iným spôsobom znamenie o tom, aby s vozidla vystúpil, že sa niečo stalo, vozidlo by tam nechal odstavené, v prípade zranenia poskytol prvú pomoc a privolal políciu.

Zo záverov znaleckého posudku č. 367/2012 znalca V.. V. K. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo vyplýva, že žalobca nebol odkázaný na pomoc druhej osoby pri vykonávaní základných životných potrieb, bol obmedzovaný chôdzou za pomoci barlí a bolesťami v mieste poranení počas liečby v dĺžke 20 - 21 dní s klesajúcou intenzitou. Doba liečenia spojená s práceneschopnosťou môže byť v prípade žalobcu 20 - 21 dní. Zranenia, ktoré žalobca utrpel boli spôsobené tupým predmetom o širšej kontaktnej ploche, ktorý pôsobil na uvedenú oblasť strednou silou a prudkosťou a mohlo sa tak stať s najväčšou pravdepodobnosťou pri náraze prednej ľavej časti osobného motorového vozidla do ľavého klena poškodeného. Zranenia žalobcu zodpovedajú nárazu vozidla, pričom vznikli v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou. Zo súdnolekárskeho hľadiska išlo o pomliaždenie ľavého

kolena ťažkého stupňa s odlúpením časti okostnice ľavého jabĺčka o poranenia stredne ťažké s dobou liečenia 20-21 dní.

Zo záverov znaleckého posudku č. 131/2012 znalca J. z odboru cestná doprava vyplýva, že chodec na pravý okraj vozovky vstúpil v čase keď vozidlo stálo, alebo mohlo ešte mierne cúvať. Vzdialenosť medzi predným okrajom vozidla a koridorom chôdze bola maximálne v rozmedzí 51 až 60 cm. Od momentu rozjazdu vozidla až do doby jeho kontaktu s chodcom uplynul časový interval 1,04 až 1,09 sekundy. Vozidlo sa v čase kolízie pohybovalo rýchlosťou 2,6 až 3.8 km/hod. Reakciu vodiča J.. A. na vstup chodca na pravý okraj vozovky, pri technickom posudzovaní deja je odôvodnené označiť za reakciu včasnú. Znalec ďalej označil žalobcom opísaný pohyb vozidla (vzhľadom na spádové pomery križovatky) za technický možný. Na základe technickej analýzy pohybu vozidla s poukazom na výkonové pomery vozidla, rozsah zranenia chodca a jeho následný pohyb po zrážke je možné potvrdiť, že chodec vstúpil pred takto sa pohybujúce vozidlo vo vzdialenosti 51 až 60 cm pred jeho predným obrysom. S poukazom na aktuálnu dopravnú situáciu vstup v takej vzdialenosti pred pohybujúce sa vozidlo je odôvodnené označiť ako nebezpečný. Následne znalec konštatoval, že s poukazom na aktuálnu dopravnú situáciu a z toho plynúce povinnosti jednotlivých účastníkov cestnej premávky je možné potvrdiť, že chodec mal kvalitatívne lepšie technické podmienky pre sledovanie pohybu vozidla ako vodič vozidla pre sledovanie chodca. Na otázku určenia priamej príčiny opravnej nehody z technického hľadiska znalec konštatoval, že na základe analýzy získaných podkladov je odôvodnené označiť za technickú príčinu dopravnej nehody vstup chodca v nebezpečnej vzdialenosti pred prednú časť vozidla vychádzajúceho na hlavnú cestu v križovatke, v oblasti vyústenia vedľajšej cesty na hlavnú a odbočujúceho vpravo. Po zohľadnení výstupov z vypracovanej technickej analýzy nehodového deja je možné potvrdiť, že vodič vozidla T. C. nemal technicky vytvorené primerané podmienky, aby kolízii s chodcom zabránil. Pri chodcovi je odôvodnené poukázať na skutočnosť, že pokiaľ by využil technické podmienky, ktoré sú na prechádzanie chodcov v posudzovanom mieste vyznačené - vyznačený priechod pre chodcov, bol by zrážke s vozidlom a teda aj vzniku dopravnej nehody zabránil.

Žalovaný po posúdení skutočností uvedených v predloženom spisovom materiáli vo vzťahu k vecnej stránke konania, t.j. rozhodnutia o vine, resp. nevine žalobcu dospel k záveru, že žalobca dňa 21.05.2012 v čase o 10.55 hod. pri prechádzaní cez cestu ul. A. v W. sa nesprával disciplinovane a ohľaduplne, pričom ako chodec prechádzal cez cestu, mimo vyznačený priechod pre chodcov, ktorý sa nachádzal v blízkosti, v bezprostrednej blízkosti vozidla, pričom donútil jeho vodiča na zmenu rýchlosti jazdy, čím takto porušil povinnosti vyplývajúce zo zákona tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia. Tento názor žalovaný založil na posúdení vyjadrení žalobcu vo vzájomnej súvislosti so závermi znalca J.. Q. B., pričom poukázal, že úmyselným uvedením nepravdivých údajov v znaleckom posudku, by sa znalec dopustil trestného činu podľa . Nepravdivý znalecký posudok, tlmočnícky úkon a prekladateľský úkon a tým by sa vystavil riziku trestného stíhania a aj tieto úvahy viedli žalovaného k záverom, že žiadnym spôsobom nespochybňuje znalecký posudok ako celok, resp. jeho časti ku ktorým sa znalec pomocou použitej literatúry, počítačových simulačných programov dopracoval. Žalovaný mal za to, že žalobca nie je v priestupkovom konaní iba nositeľom zákonných práv, ale aj určitých povinností, nesmie byť v konaní o priestupku pasívny, teda svoje zákonné práva je povinný hájiť aktívne. Žalobca k vedenému priestupkovému konaniu nepristupoval aktívne, práve naopak pasívnym spôsobom, aj keď osobnou účasťou na ústnych pojednávaniach o priestupku uviedol, že si nie je vedomý zavinenia dopravnej nehody. Žalobca namietal správnosť spracovaného znaleckého posudku J.. Q. B.. K tomu sa však vyjadril iba všeobecne. Spochybniť takýto dôkazný prostriedok, t.j. znalecký posudok znalca osvedčujúceho vznik dopravnej nehody je možné vykonať iba procesné relevantným spôsobom, t.j. preukázať odbornú nemožnosť takéhoto vzniku predložením iného, hodnoverného znaleckého úkonu. O predložení takéhoto dôkazného prostriedku bol žalobca upovedomený minimálne už v napadnutom rozhodnutí o priestupku zo dňa 18.04.2013, avšak do dnešného dňa takýto dôkazný prostriedok nepredložil, a ani neavizoval jeho vyhotovovanie.

V rozhodnutí sa ďalej podrobne vysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní a preskúmal postup prvostupňového správneho orgánu.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. Namietal, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Došlo k porušeniu práv a záujmov žalobcu (§ 3 ods. 1 Správneho poriadku), k nedodržaniu zásad dokazovania (§ 34 ods. 1 Správneho poriadku) v

tom, že neboli použité na objasnenie skutkového stavu veci všetky prostriedky, najmä nebola nariadená ohliadka miesta nehody so simulovaním predošlej dopravnej situácie, v ktorej došlo k nehode a tým k poškodeniu zdravia žalobcu, čo je obdoba a analógia postupu podľa (vyšetrovací pokus alebo rekonštrukcia). Tento návrh žalobcu bol správnymi orgánmi ignorovaný. Ďalej namietal, že svedeckým výpovediam vodiča a žalobcu sa venovala rozdielna pozornosť. Došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu, resp. zníženiu závažnosti výpovede žalobcu a opačne, výpovedi vodiča sa venovalo podstatne viacej pozornosti a pripísala sa jej väčšia dôkazná váha, ako je tomu pri takýchto prípadoch obvyklé, teda nastalo nevyvážené hodnotenie výpovedi, čo vyvolalo v žalobcovi dôvodné podozrenie, že celé správne konanie a predtým trestné konanie bolo účelovo vedené proti nemu. Aj bol uznaný vinným a je podozrenie, že skutočný vinník sa vyhol trestnému stíhaniu a obvineniu. Rozhodnutie je nesprávne, pričom neprimerane sa vyzdvihuje dôkazný prostriedok, ktorým je znalecký posudok J., ktorý je ale iba jeden z dôkazov rovnakej váhy a významu ako iné dôkazy, čo bolo mylne interpretované. Žalobca zastáva názor, že skutkový stav nebol správnym orgánom riadne zistený a tiež v trestnom konaní bolo začaté trestné stíhanie za prečin ublíženia na zdraví podľa , došlo k podstatným pochybeniam povereného príslušníka, pričom nedôslednosť a nesprávnosť rozhodnutia a celého konania spôsobilo, že vec postúpili na priestupkové konanie a z poškodeného sa stal vinný priestupca, teda zavinenie bolo prenesené na poškodeného. Predošlé trestné konanie a priestupkové konanie vzájomne súvisia, a preto je potrebné pri preskúmavaní rozhodnutia vyhodnocovať niektoré skutočnosti aj v iných súvislostiach ako to urobil správny orgán. V neukončenom trestnom konaní poverený príslušník W. pri výsluchoch žalobcu mu opakovane zdôrazňoval, že bude vykonaná rekonštrukcia a tam sa objasní, ako to všetko bolo, čo sa ale nestalo, teda vyvodzuje, že práve nenariadením rekonštrukcie alebo vyšetrovacieho pokusu v rámci trestného konania došlo k pochybeniu, ktoré zapríčinilo, že nebol skutkový stav zistený riadne a správne. Namietal, že nie je bez pochybností bezpečne preukázaný moment nárazu vozidla do chodca, čo nezodpovedal ani toľko vyzdvihovaný znalecký posudok, a jediným prostriedkom na preukázanie tejto, pre správne rozhodnutie významnej skutočnosti, je ohliadka na mieste nehody so simulovaním dopravnej situácie, v ktorej došlo k poškodeniu zdravia žalobcu. Žalobca neuznáva argumentáciu, že k nerealizovaniu rekonštrukcie nehody došlo z dôvodu rýchlosti a hospodárnosti konania. Správne a dôsledné zistenie skutkového stavu priamo na mieste nehody má prednosť pred zastieraním a odvolávaním sa na hospodárnosť konania. Právne odmietnutím ohliadky, vyšetrovacieho pokusu, rekonštrukcie bola porušená zásada nepochybného zistenia materiálnej pravdy, čo súvisí priamo s nesprávnym a nezákonným rozhodnutím. Doba liečenia žalobcu od 21.05.2012 do 02.07.2012 signalizuje, že došlo k závažnému zraneniu, ku ktorému nemohlo dôjsť iba akýmsi „obterom“ vozidla o chodca, čo je zase závažná skutočnosť s ktorou sa správny orgán nezaoberal a určite iba „technická príčina“, ktorou bol podľa znaleckého posudku vstup chodca na vozovku v nebezpečnej vzdialenosti nemohla spôsobiť popísané zranenia. V znaleckom posudku V.. V. K. sa uvádza, že spôsobenie zranenia strednou silou a prudkosťou, teda je tu rozpor so závermi správneho orgánu o intenzite nárazu, ale aj so znaleckým posudkom J.. B., nakoľko také zranenia nemohli byť spôsobené iba pri pohýnaní vozidla, rýchlosť musela byť vyššia. V trestnom konaní nebola riadne zistená objektívna stránka trestného činu ublíženia na zdraví, pričom ale nepochybne došlo k porušeniu objektu skutkovej podstaty trestného činu, ktorým je ochrana zdravia človeka a nastal aj poruchový následok (poranenia s dlhšou dobou liečenia). Nevykonaním rekonštrukcie, alebo vyšetrovacieho pokusu alebo ohliadky na mieste nehody so simulovaním predošlého stavu nehody, správny orgán porušil , zákona o priestupkoch a predtým orgán činný v trestnom konaní porušil , . Nebolo bezpečne preukázané, či sa skutok stal tak, ako je popísaný správnym orgánom, a či tento skutok spáchal skutočne žalobca. Zásadnou a rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť bezpečne zodpovedaná s dopadom na rozhodnutie je, prečo vodič pohýnal s vozidlom práve v čase, keď nemal kde odbočiť na ul. B., nakoľko v tom čase po nej od B. do centra W. súvisle prechádzali vozidla za sebou a ani jedno mu nedalo prednosť, teda nezodpovedané ostalo, ako mohol odbočovať, keď' nemal priestor na zaradenie sa do premávky. Tento časový úsek a uvedená skutková okolnosť je rozhodujúca pre správne posúdenie, aký bol skutkový dej na mieste dopravnej nehody. V závere žaloby navrhol, aby súd nariadil po prípadnom zrušení rozsudku správnemu orgánu povinnosť vykonať ohliadku na mieste nehody so simulovaním dopravnej situácie existujúcej v čase nehody. Zotrval na tom, že nikdy by na vozovku nevstúpil, ak by videl vozidlo v pohybe, namietal to už v odvolaní zo dňa 25.04.2013, nedonútil vodiča k brzdeniu, vstúpil na vozovku, keď vozidlo stálo alebo ešte mohlo mierne cúvať, teda nezodpovedá za dopravnú nehodu, ktorú nezavinil. Poukázal, že správny orgán sa nevysporiadal s jeho argumentáciou a je dôvodné podozrenie, že vodič porušil , , zákona o cestnej premávke tým, že nedbal na zvýšenú opatrnosť voči chodcovi bez ohľadu, že tento sa nenachádzal na prechode pre chodcov. Ako chodec a účastník cestnej premávky vstúpil na vozovku a

prechádzal kolmo na jej os, presvedčil sa že tak môže urobiť (vozidlo stálo alebo mierne cúvalo), a teda konal v súlade s § 53 ods. 3, 4 zákona o cestnej premávke.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 25.03.2014 zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a nepriznať žalobcovi právo na náhradu trov konania.

Krajský súd podľa (ďalej len ) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, lebo v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým uznal žalobcu podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, lebo porušil povinnosť ustanovenú v § 3 ods. 2 písm. a/, § 53 ods. 1, 3, 4 zákona o cestnej premávke, čím v zmysle § 137 ods. 2 písm. c/ zákona o cestnej premávke závažným spôsobom poručil pravidlá cestnej premávky tým, že dňa 21.05.2012 v čase o 10.55 hod. v meste W. na križovatke miestnej komunikácie - ul. A. a cesta I/XX - ul. B., ako účastník cestnej premávky sa nesprával disciplinovane a ohľaduplne, ale ohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky tým, že ako chodec pri prechádzaní cez cestu nepoužil priechod pre chodcov, ale vstúpil na vozovku mimo priechodu pre chodcov v bezprostrednej blízkosti vozidla, ktoré zastavilo pred križovatkou na pokyn vyplývajúci z dopravného značenia a následne začínalo jazdný úkon pohýnania sa, pričom žalobca sa nepresvedčil či tak môže urobiť bez nebezpečenstva. Svojim správaním donútil vodiča motorového vozidla zn. T. C., ev. č. W., ktoré v tom čase viedol J.. H. A. k brzdeniu, avšak aj napriek tomu došlo k zrážke chodca s vozidlom. Pri nehode došlo k zraneniu chodca, ktoré si vyžiadalo liečenie v trvaní od 21.05.2012 do 02.07.2012 t.j. 43 dní a dočasnú pracovnú neschopnosť od 22.05.2012 do 11.06.2012, t.j. 21 dní. Žalobcovi bola podľa § 22 ods. 2 písm. c/ zákona o priestupkoch uložená pokuta vo výške 150 Eur. Zároveň bol zaviazaný uhradiť trovy konania v sume 16 Eur.

Na základe odvolania žalobcu žalovaný podľa 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, z výpovedí žalobcu, vodiča J.. H. A. a z ďalších vykonaných dôkazov v správnom konaní, súd skúmal, či skutočne došlo k dopravnej nehode tak, ako to tvrdil žalobca, a či je táto dopravná nehoda v príčinnej súvislosti so zranením žalobcu tak, ako to uviedol prvostupňový správny orgán v rozhodnutí.

Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

Podľa § 58 ods. 1 zákona o priestupkoch objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či

a/ sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona, b/ tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku, c/ sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku d/ uloží ochranné opatrenie, e/ uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.

Podľa § 58 ods. 3 písm. a/ zákona o priestupkoch objasňovanie priestupkov podľa odseku 1 vykonávajú tiež orgány Policajného zboru v rozsahu podľa odseku 4.

Podľa § 58 ods. 4 písm. c/ zákona o priestupkoch orgány Policajného zboru objasňujú priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, priestupky proti bezpečnosti a plynulosti železničnej dopravy a ďalšie priestupky proti poriadku v štátnej správe, ak boli spáchané na úseku štátnej správy v pôsobnosti

Policajného zboru, ak uvedené priestupky nezistil alebo ich neobjasňuje orgán uvedený v odseku 2 alebo odseku 3 písm. b/ až e/.

Podľa § 59 ods. 1 zákona o priestupkoch objasňovanie priestupkov sa koná na základe vlastného zistenia správnych orgánov alebo orgánov oprávnených objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) alebo na základe oznámenia fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

Podľa § 59 ods. 2 zákona o priestupkoch správne orgány a orgány oprávnené objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) sú povinné v rozsahu svojej pôsobnosti prijímať oznámenia o priestupkoch a čo najskôr ich vybavovať.

Podľa § 59 ods. 3 zákona o priestupkoch, ak sa oznámenie o priestupku podá osobne správnemu orgánu, ktorý je oprávnený priestupok prejednať, alebo orgánu oprávnenému objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3), napíše sa o obsahu oznámenia záznam; zápisnica sa napíše len vtedy, ak by oznámenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie nebolo možné vykonať neskôr pred správnym orgánom.

Podľa § 59 ods. 4 zákona o priestupkoch objasňovanie priestupku sa skončí spravidla do jedného mesiaca odo dňa, keď sa správny orgán alebo orgán oprávnený objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) o priestupku dozvedel.

Podľa § 60 ods. 1 zákona o priestupkoch orgány oprávnené objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) sú pri objasňovaní priestupkov oprávnené

a/ vyžadovať vysvetlenie od fyzických osôb alebo právnických osôb b/ vyžadovať vysvetlenie od štátnych orgánov alebo obcí, c/ vyžadovať odborné vyjadrenie od príslušných orgánov, d/ vykonávať alebo vyžadovať úkony potrebné na zistenie totožnosti osôb a ich pobytu, e/ vyžadovať predloženie potrebných podkladov, najmä spisov a iných písomných materiálov.

Podľa § 60 ods. 1 zákona o priestupkoch o úkonoch uvedených v odseku 1 napíše orgán oprávnený objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) záznam alebo ich výsledok zapíše do správy o výsledku objasňovania priestupku.

Podľa § 60 ods. 3 zákona o priestupkoch orgán oprávnený objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3)

a/ odloží vec záznamom, ak nie je podozrenie z priestupku alebo ak nemožno priestupok prejednať, b/ uloží vec záznamom, ak sa nepodarí v lehote určenej v § 59 ods. 4 zistiť skutočnosti svedčiace o tom, že priestupok spáchala konkrétna osoba, c/ odovzdá vec príslušnému orgánu, ak ide o konanie majúce znak priestupku, ktoré sa prejednáva podľa osobitných predpisov, alebo ak ide o iný správny delikt než priestupok, alebo ak ide o trestný čin.

Podľa § 67 ods. 2 zákona o priestupkoch podkladom na začatie konania o priestupku je správa o výsledku objasňovania priestupku, oznámenie štátneho orgánu obce, organizácie alebo občana o priestupku, poznatok z vlastnej činnosti správneho orgánu alebo postúpenie veci orgánom činným v trestnom konaní.

Podľa § 76 ods. 1 zákona o priestupkoch správny orgán konanie o priestupku zastaví, ak sa v ňom zistí, že

a/ skutok, o ktorom sa koná, sa nestal alebo nie je priestupkom, b/ skutok nespáchal obvinený z priestupku, c/ spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané.

Podľa zákona o priestupkoch ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní - (ďalej len Správny poriadok).

Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Z obsahu administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že dňa 21.05.2012 bol prvostupňovým správnym orgánom spísaný záznam o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zákona o priestupkoch o 11.00 hod. so žalobcom, ktorý sa dostavil na Okresné riaditeľstvo PZ, okresný dopravný inšpektorát, oddelenie výkonu služby W.. Žalobca k dopravnej nehode zo dňa 21.05.2012, ku ktorej došlo v čase o 10.50 na ul. A. v W. uviedol nasledovné: „že prechádzal po ul. A. v W. pred križovatkou s ul. B., mimo prechod pre chodcov v smere od centra mesta W. k MsP W.. Ďalej uviedol, že keď chcel vstúpiť na vozovku, vozidlo červenej farby idúce a odbočujúce na ul. B. v smere do centra mesta W., sa pohlo a náhle cúvlo, to sa opakovalo viac krát. Pri jednom cúvnutí sa rozhodol, že prejde cez vozovku, ale ako náhle už bol na vozovke, vozidlo sa pohlo smerom dopredu a prednou časťou mu narazilo do ľavej nohy. Menovaný uviedol, že nespadol na vozovku, iba s ním zatackalo a rýchlo sa presunul na druhu stranu vozovky. Tam si všimol, že vozidlo sa už zaradilo do kolóny v smere do centra mesta“.

Prvostupňový správny orgán začal konanie o priestupku len na základe tvrdenia žalobcu, že k takejto dopravnej nehode došlo. Súd poukazuje na to, že prvostupňový správny orgán a následne ani žalovaný sa v preskúmavaných rozhodnutiach žiadnym spôsobom nevysporiadali so skutočnosťou, že k nehode malo dôjsť dňa 21.05.2012 o 10:50 hod. pričom až o 23:00 hod. žalobca bol na lekárskej pohotovosti ošetrený a spáchanie priestupku oznámil až nasledujúci deň 22.05.2012 o 11:00 hod., teda skoro 24 hodín po údajnej dopravnej nehode. K zraneniu žalobcu však mohlo dôjsť v priebehu 24 hodín aj iným spôsobom a na inom mieste. Žiadnymi relevantnými dôkazmi nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi zranením žalobcu a dopravnou nehodou zo dňa 21.05.2015 o 10.50 hod. na danom mieste tak, ako to uviedol prvostupňový správny orgán v rozhodnutí.

Z výpovede vodiča J. pritom vyplýva, že nevie o tom, aby spôsobil dopravnú nehodu, následkom ktorej by malo dôjsť k zraneniu žalobcu. Aj samotný žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že bezprostredne po údajnej dopravnej nehode si nebol vedomý, aby došlo k jeho zraneniu, a až následne ho začala pobolievať noha, preto išiel na lekársku pohotovosť.

Prvostupňový správny orgán vo výroku rozhodnutia uviedol, že ..., avšak aj napriek tomu došlo k zrážke chodca s vozidlom. Pri nehode došlo k zraneniu chodca ...“. Žalovaný tým, že potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, neodstránil rozpory či došlo alebo nedošlo k dopravnej nehode aj s poukazom na to, že v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia ako spisový materiál uviedol aj Záznam dopravnej nehody, Zápisnicu o obhliadke miesta dopravnej nehody, Fotodokumentáciu z miesta dopravnej nehody.

Prvostupňový správny orgán uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku, lebo porušil povinnosti chodca (podľa § 2 ods. 2 písm. f/ zákona o cestnej premávke je chodcom účastník cestnej premávky pohybujúci sa pešo) ustanovené v § 53 ods.1, 3, 4 citovaného zákona, čím zvlášť závažným spôsobom porušil pravidlá cestnej premávky.

Podľa § 137 ods. 2 písm. c/ zákona o cestnej premávke porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda alebo nesplnenie si povinnosti účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti.

Ak správne orgány kladú žalobcovi za vinu porušenie pravidiel cestnej premávky a v dôsledku toho vznik dopravnej nehody, sú povinné sa vysporiadať aj s obsahom pojmu dopravná nehoda v zmysle § 64 ods. 1 zákona o cestnej premávke a na základe tohto ustanovenia aj s povinnosťami účastníkov cestnej premávky, ktorí bol účastní na tejto dopravnej nehode, a to v zmysle § 66 ods. 2 zákona o cestnej premávke.

Podľa § 64 ods. 1 zákona o cestnej premávke dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej

a/ sa usmrtí alebo zraní osoba, b/ sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie, c/ uniknú nebezpečné veci alebo d/ na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa .

Podľa § 66 ods. 2 zákona o cestnej premávke účastník dopravnej nehody je povinný

a/ ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi, b/ poskytnúť podľa svojich schopností a možností zranenej osobe prvú pomoc a bezodkladne privolať záchrannú zdravotnú službu, c/ urobiť potrebné opatrenia na záchranu osoby alebo majetku ohrozeného dopravnou nehodou, d/ zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, e/ zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel, f/ urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť cestnej premávky na mieste dopravnej nehody, g/ umožniť obnovenie cestnej premávky, najmä premávky vozidiel pravidelnej verejnej dopravy osôb, h/ preukázať svoju totožnosť na požiadanie iného účastníka dopravnej nehody, i/ bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou, a oznámiť jej svoje osobné údaje; ak to nie je možné, upovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom Policajného zboru.

Ak správne orgány nepreukážu, či k zraneniam žalobcu došlo v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou (zrážke žalobcu s vozidlom vodiča J.. H. A.) a nestačí sa pritom opierať iba o jediný znalecký posudok, v ktorom je uvedené, že k takýmto zraneniam mohlo dôjsť s najväčšou pravdepodobnosťou stretom žalobcu s tupým predmetom o širšej kontaktnej ploche, ktorý pôsobil na uvedenú oblasť strednou silou a prudkosťou a mohlo sa tak stať s najväčšou pravdepodobnosťou pri náraze prednej ľavej časti osobného motorového vozidla do ľavého kolena žalobcu tak, ako to uviedol v tomto posudku znalec V.. V. K., sú podľa názoru súdu povinné v zmysle § 76 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch konanie o priestupku zastaviť.

Správne orgány teda rozhodli predčasne, ak na základe vykonaného dokazovania nepreukázali, že k zraneniam žalobcu došlo v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou tak, ako to prvostupňový správny orgán uviedol vo výroku svojho rozhodnutia. Preto krajský súd podľa zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, nakoľko aj prvostupňový správny orgán si neozrejmil vyššie uvedenú skutočnosť a súd musí zo zákona prihliadať na vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko správne orgány vydali nezákonné rozhodnutia. Preto súd rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym orgánom zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude presne a úplne zistiť skutkový stav tak, ako to naznačil krajský súd v tomto rozhodnutí. Správny orgán musí nepochybne preukázať, že skutok, o ktorom sa koná sa stal a že je priestupkom, v opačnom prípade konanie zastaviť.

Správne orgány sú viazané právnym názorom súdu ( ).

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania v sume 205, Eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia podľa druhá veta, ods. l, vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhlášky) za tieto právne úkony:

-prevzatie a príprava zastúpenia dňa 18.04.2013 .........................................................60,07 Eur -podanie žaloby dňa 24.07.2013 ..................................................................................60,07 Eur -účasť na pojednávaní dňa 21.11.2014 ........................................................................61,84 Eur

-2x režijný paušál á 7,81 Eur, spolu ............................................................................15,62 Eur -l x režijný paušál á 8,04 Eur, spolu ........................................................................... ..8,04 Eur

Spolu trovy právneho zastúpenia .................................................................. 205,64 Eur

Súd priznal trovy právneho zastúpenia v nižšej sume ako boli vyčíslené právnym zástupcom žalobcu, lebo podľa § 11 ods. 4 druhá veta vyhlášky... vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za 1 úkon právnej služby vo výške 1/13 výpočtového základu (nie 1/6). Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalobcu ani trovy právneho zastúpenia za účasť na výsluchu pred okresným dopravným inšpektorátom dňa 18.04.2013 a za odvolanie proti rozhodnutiu podané 25.04.2013, nakoľko sa jedná o úkony vykonané v správnom konaní, a nie úkony týkajúce sa súdneho preskúmania napadnutého rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.