Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-178-2014.pdf
PDF · 78.47 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-2P/178/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Jozefom Zlochom, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti N., O., nar. X.X.XXXX a W., nar. XX.X.XXXX, bytom ako otec, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, deti A. N., nar. XX.X.XXXX, bytom S., S. X a O. N., nar. XX.X.XXXX, bytom S., C. XX, o návrhu otca na zmenu výchovného prostredia, takto
rozhodol:
I. Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu a m e n í rozsudok Okresného súdu Brezno č.k. 6C/141/2008-56 zo dňa 31.10.2008 vo výrokoch o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode tak, že s účinnosťou od 1.10.2014 sa maloleté deti N., O., nar. X.X.XXXX a W., nar. XX.X.XXXX z v e r u j ú do osobnej starostlivosti otca.
II. Matka sa s účinnosťou od 1.10.2014 z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletých detí výživným vo výške 50,-Eur mesačne na každé z maloletých detí zvlášť, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám otca.
III. Súd styk matky s maloletými deťmi neupravuje, tento ponecháva na dohode rodičov.
IV. Matke za obdobie od 1.10.2014 do 21.11.2014 dlh na výživnom nevznikol.
odôvodnenie:
Otec maloletých detí návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 1.10.2014 žiadal, aby súd zveril maloleté deti do jeho osobnej starostlivosti, matku zaviazal prispievať na ich výživu výživným v sume 66,39Eur mesačne na každé z maloletých detí zvlášť a upravil styk matky s maloletými deťmi. Svoj návrh odôvodnil tým, že maloleté deti boli na čas po rozvode jeho manželstva s matkou maloletých detí zverené do osobnej starostlivosti matky. Maloleté deti žijú s ním v spoločnej domácnosti od 1.5.2014, pričom sa odmietajú vrátiť k matke a to z toho dôvodu, že sa pri ňom cítia omnoho lepšie ako pri matke. Otec má za to, že sa city medzi matkou a synmi zhoršili, čomu nasvedčuje fakt, že matka prestala prejavovať záujem o maloleté deti. Uviedol, že má pre výchovu maloletých detí vytvorené vhodné podmienky po každej stránke.
Matka maloletých detí vo vyjadrení k návrhu otca súhlasila so zverením maloletých detí do starostlivosti otca a s návrhom úpravy styku. Vyjadrila však nesúhlas s navrhovaným výživným, keď žiadala, aby súd rozhodol o nižšej mesačnej sume výživného, ktoré bude povinná platiť.
Kolízny opatrovník v správe zo sociálneho zisťovania navrhol maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti otca a matku maloletých detí zaviazať prispievať na výživu maloletých detí primeraným výživným podľa jej možností a schopností. Poukázal na to, že v starostlivosti otca o maloleté deti neboli zistené nedostatky, starostlivosť o maloleté deti je na dobrej úrovni. Pred kolíznym opatrovníkom matka uviedla, že styk s maloletými deťmi nežiada upravovať a to z dôvodu, že ju maloleté deti môžu kedykoľvek navštíviť, nakoľko žijú ona a otec maloletých detí v jednej obci.
Súd vo veci samej nariadil pojednávanie na deň 21.11.2014, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a na základe ich vyjadrení dospel k záveru, že je na mieste schválenie rodičovskej dohody.
Otec maloletých detí na pojednávaní predniesol návrh rodičovskej dohody, na základe ktorej majú byť maloleté deti zverené do jeho osobnej starostlivosti s účinnosťou od 1.10.2014 a matka má byť s rovnakou účinnosťou zaviazaná prispievaním výživného vo výške 50,-Eur mesačne na každé z maloletých detí zvlášť; úprava styku nebola žiadaná. Otec zároveň uviedol, že za obdobie od podania návrhu do dňa rozhodovania súdu matka na výživu maloletých detí prispela a dlh na výživnom jej nevznikol.
Matka sa na pojednávaní pripojila k s návrhu rodičovskej dohody. Vyjadrila súhlas so zverením maloletých detí otcovi aj výškou výživného. Styk s maloletými deťmi nežiadala upraviť.
Kolízny opatrovník navrhol rodičovskú dohodu schváliť, nakoľko je v prospech a záujme maloletých detí.
Súd oboznámením sa s listinami obsiahnutými v spise zistil, že matka maloletých detí je toho času na rodičovskej dovolenke, súčasne vykonáva podnikateľskú činnosť, pričom jej priemerný mesačný príjem za rok 2013 predstavoval 77,66 Eur a to pri príjmoch zo živnosti zo výške 3.062,76 Eur a výdavkoch 2.130,89 Eur. Má tri vyživovacie povinnosti. Otec maloletých detí je v čase rozhodovania súdu zamestnaný, jeho priemerný mesačný príjem za obdobie 10/2013 do 9/2014 činil 363,37Eur. Má dve vyživovacie povinnosti.
Podľa § 36 ods.1 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o rodine"), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 25 ods.1 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 62 ods.1, 2, 3, 4 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 65 ods.1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
V súdenej veci súd prihliadol na dohodu rodičov ohľadne výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ktorá nebola v rozpore so zákonom, a ani zákon neobchádzala a súd nenašiel ani iný dôvod, prečo by rodičovskú dohodu neschválil. Súd mal za preukázané, že maloleté deti boli rozvodovým rozsudkom rodičov zverené do starostlivosti matky, v súčasnosti sa nachádzajú v starostlivosti otca, matka na ich výživu prispela. Na základe zisteného skutkového stavu mal súd za to, že vznikol dôvod na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Preto súd za súhlasu oboch rodičov a kolízneho opatrovníka schválil rodičovskú dohodu, pokiaľ ide o výchovné prostredie maloletých detí, určenie výživného a jeho výšku tak, že maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti otca a matku maloletých detí zaviazal prispievať na ich výživu výživným vo výške 50,-Eur mesačne na každé z maloletých detí zvlášť, s účinnosťou od 1.10.2014. Pri určení výšky výživného súd prihliadol na to, že matka maloletých detí je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke; s určenou výškou výživného vyjadril súhlas otec aj kolízny opatrovník. Styk matky s maloletými deťmi rodičia nežiadali upraviť, a preto ho súd neupravoval a ponechal ho na dohode rodičov. Je na rodičoch maloletého dieťaťa, aby svoje vzájomné vzťahy upravili tak, aby ostalo zachované právo maloletých detí na stretávanie sa s matkou. Ohľadom zameškaného výživného mal súd na základe vyjadrení rodičov maloletého za preukázané, že v období odo dňa podania návrhu otca do dňa rozhodovania súdu o tomto návrhu matka na maloleté deti prispela, a preto jej dlh na výživnom nevznikol.
Podľa § 162 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "O.s.p."), rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú predbežne vykonateľné.
Po vyhlásení rozsudku, po jeho stručnom odôvodnení a po poučení o riadnom opravnom prostriedku sa všetci prítomní účastníci vzdali práva na podanie odvolania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia podané v 3 vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Právo podať odvolanie n e m a j ú tí účastníci, ktorí sa ho účinne vzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.