Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_24P-279-2014.pdf
PDF · 73.77 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/279/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Zuzanou Biščákovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého K. Z., H.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúceho z matky A.F. A., H.. XX.X.XXXX, bytom S., Š. XX, toho času 17. novembra 128 a otca S. Z., H.. X.XX.XXXX, bytom S., G. XX, v konaní o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného zamieta,
žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podala dňa 3.10.2014 návrh na zvýšenie výživného na maloleté dieťa K. Z. na sumu 150,-Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že nezamestnaná, poberá rodinný príspevok a od júla 2014 náhradné výživné. Býva u svojich rodičov v rodinnom dome, kde rodičia uhrádzajú všetky poplatky spojené s bývaním. Rodičia jej taktiež finančne vypomáhajú s nákupom vecí potrebných pre maloleté dieťa. Maloletý navštevuje škôlku, kde je mesačný poplatok vo výške 50,-Eur. Otec na výživu maloletého žiadnym spôsobom neprispieva.
Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.
Kolízny opatrovník v písomne podanej správe uviedol, že maloleté dieťa pochádza zo vzťahu rodičov S. Z. B. A.F. A., ktorí nežijú v spoločnej domácnosti. Rozsudkom Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 24P 217/11 zo dňa 19.3.2012 bola maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo určená vyživovacia povinnosť vo výške 30% zo sumy životného minima. Pri šetrení pomerov sa matka v domácnosti nenachádzala bola odcestovaná v zahraničí, presný návrat domov nevedela uviesť. Dieťa bolo v starostlivosti starých rodičov. Otec bol v auguste 2014 podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. V súčasnosti je nezamestnaný, evidovaný na Úrade práce. Býva v spoločnej domácnosti s rodičmi a sestrou, ktorý ho finančne podporujú. So zvýšením výživného nesúhlasí, pretože poberá len dávku v hmotnej núdzi.
Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu. Uviedla, že poberá 20,-Eur na dieťa a výživné, ktoré jej odporca platí od apríla 2014 vo výške 27,-Eur. Maloletý navštevuje materskú škôlku, kde sú mesačné poplatky vo výške 50,-Eur. Navrhovateľka ďalej uviedla, že nie je evidovaná na Úrade práce z dôvodu, že bola vyradená z evidencie, pretože sa nebola podpísať v termíne, ktorý bol na to určený. Uviedla, že bola v tom čase v zahraničí, pričom súdu neuviedla, za akým účelom tam bola.
Odporca na pojednávaní uviedol, že s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasí, pretože po prepustení z výkonu trestu sa hneď na druhý deň zaevidoval na Úrade práce a momentálne poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 61.60,-Eur. Uviedol že je vyučený murár a aktívne si hľadá prácu. Býva v spoločnej domácnosti s rodičmi.
Kolízna opatrovníčka uviedla, že vzhľadom na potreby maloletého dieťaťa je potrebné zvýšiť výživné na sumu 40 - 50,-Eur.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé za živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si
rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 2 písm. a ) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 189,83,-Eur mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu.
Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Súd vzhľadom na takto vykonané dokazovanie návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Vzhľadom k príjmom odporcu, ktorý je evidovaný na úrade práce a poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 61,60,- Eur z ktorej platí pravidelne výživné vo výške 27,-Eur nebolo možné zvýšiť výživné na maloleté dieťa. Je tu však potrebné podotknúť, že vzhľadom na vek a potreby maloletého dieťaťa bolo by potrebné, aby otec platil vyššie výživné, kde vlastným pričinením je momentálne v hmotnej núdzi a je nútený bývať s rodičmi, ktorí ho finančne podporujú. Súd tu zároveň prihliadol k tomu, že matka sa o maloletého osobne stará, jej správanie je však tiež neuvážené, keď z dôvodu svojho pobytu v zahraničí bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie.
V závere súd dodáva, že v prípade zmeny finančnej situácie na strane otca je možné kedykoľvek podať na súd ďalší návrh na úpravu vyživovacej povinnosti.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 odsek 1 písmeno a) Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Odvolanie je potrebné podať v štyroch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.