Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-115-2013.pdf
PDF · 106.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-6C/115/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci navrhovateľa: P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. G., P. XXX, právne zastúpený: Dudzík & Gerová, Advokátske združenie JUDr. Jozef Dudzík, JUDr. Kristína Gerová, so sídlom Topoľčany, Škultétyho 1597/7,
proti odporkyni: N. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., I. XXXX/X, právne zastúpená: Mgr. Patrik Pálffy, advokát so sídlom Martin, Námestie SNP 5, o zrušenie a vysporiadanie spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území P. G., zapísaných na LV č. XXX, parcely registra „C“, a to parc. č. XXX/XX záhrady o výmere 768 m2, parc. č. XXX/XX zastavené plochy a nádvoria o výmere 311 m2, a rodinný dom súpisné č. XXX, stojaci na parc. č. XXX/XX. Uvedené nehnuteľnosti sa vyporiadávajú tak, že sa prikazujú do výlučného vlastníctva navrhovateľovi vcelosti.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 23.800 eur, a to do 3-och od právoplatnosti rozsudku.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v kat. území P. G., zapísané na LV č. XXX ako parc. č. XXX/XX záhrady o výmere 768 m2, parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 311 m2, rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. XXX/XX. Uvedené nehnuteľnosti navrhol vyporiadať tak, že sa prikazujú do jeho výlučného vlastníctva a bude zaviazaný zaplatiť odporkyni 17.000 eur, alebo nehnuteľnosti budú prikázané do výlučného vlastníctva odporkyne, ktorá sa zaviaže vyplatiť navrhovateľovi 28.000 eur. Návrh podal z dôvodu, že je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele 1/4-iny a odporkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností v podiele 3/4-ín. Za sporné označil to, že do nehnuteľností zo svojich peňazí investoval 23.000 eur. Spoluvlastnícky podiel odporkyne ohodnotil na 22.000 eur. V minulosti však odporkyňa prijala od neho na budúce možné vyporiadanie sumu 5.000 eur. Rozdiel, teda sumu 17.000 eur, by odporkyni vyplatil a bol by výlučným vlastníkom nehnuteľností. Ako druhú alternatívu uviedol, že nehnuteľnosti ostatnú vo výlučnom vlastníctve odporkyne, ktorá vyplatí navrhovateľovi investície do nehnuteľností vo výške 23.000 eur a už prijatú zálohu 5.000 eur, spolu 28.000 eur.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení právneho zástupcu uviedla, že neuznáva návrh navrhovateľa v celom rozsahu z dôvodu, že tento poukazuje nato, že investoval vlastné finančné prostriedky na úpravu predmetných nehnuteľností vo výške 23.000 eur. O výške vynaložených finančných prostriedkov
navrhovateľ neposkytol žiaden dôkaz. Taktiež neexistuje dôkaz o rozsahu a čase, kedy došlo k úprave predmetných nehnuteľností. Úprava na predmetných nehnuteľnostiach bola vykonaná bez súhlasu spoluvlastníka nehnuteľnosti. Odporkyňa má zato, že keď navrhovateľ investoval vlastné finančné prostriedky do predmetných nehnuteľností, upravil si ich podľa vlastných predstáv, že ich chce ďalej užívať a preto nesúhlasí, aby boli predmetné nehnuteľnosti prikázané do jej vlastníctva. Tiež nesúhlasila s ohodnotením jej spoluvlastníckeho podielu, pretože predmetné nehnuteľnosti boli pred vykonanými úprava ohodnotené na 40.000 eur, z čoho vyplýva, že ako spoluvlastník spoluvlastníckeho podielu vo výške 3-ín má nárok na finančný podiel 30.000 eur. Nakoľko nemá záujem o užívanie predmetných nehnuteľností, navrhla nehnuteľnosti prikázať do výlučného vlastníctva navrhovateľovi, ktorý bude zaviazaný zaplatiť jej 30.000 eur do 3-och dní od právoplatnosti rozsudku.
Za účelom ocenenia predmetných nehnuteľností účastníci si dali vypracovať znalecký posudok, ktorý vypracoval znalec Ing. Peter Karásek, z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby - odhad hodnoty nehnuteľností. Znalec vyčíslil všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností na sumu 50.000 eur s tým, že ich všeobecná hodnota pred vykonanými rekonštrukciami zo strany navrhovateľa je 38.400 eur.
Právny zástupca navrhovateľa vo veci uviedol, že navrhovateľ je ochotný vyplatiť odporkyni 19.000 eur po odpočítaní už vopred ňou prijatej zálohy 5.000 eur.
Právny zástupca odporkyne uviedol, že navrhovateľ nikdy žiadnu zálohu odporkyni nevyplatil. Odporkyňa akceptuje všeobecnú hodnotu nehnuteľností pred rekonštrukciou vo výške 38.400 eur a z toho jej patrí podiel 3/4-ín, t. j. 28.800 eur.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že mal záujem dohodnúť sa s odporkyňou, keď táto ešte bola podielovou spoluvlastníčkou v 1/4-ine. Jeho matka mala 1/4-inu a potom druhú polovicu vlastnila stará matka, ktorá ju prepísala na odporkyňu. Svoj spoluvlastnícky podiel v 1/4-ine nadobudol po matke na základe darovacej zmluvy. S odporkyňou boli dohodnutí na tom, že jej vyplatí podiel 15.000 eur, z toho jej vyplatil 5.000 eur v roku 2009 a to v júli alebo v auguste. Peniaze boli v obálke, kde bolo 5.000 eur a tieto odporkyni odovzdal pred bránou predmetnej nehnuteľnosti. Odporkyňa tam bola na návšteve u svojej matky. Prítomná bola i nebohá stará matka, teda matka odporkyne. Uvedenú sumu si požičal od svojho otca P. U., o čom vedela tiež jeho matka X. U. a sestra Z. Š.. Potvrdenie si od odporkyne nepýtal. Chcel skôr vyplatiť aj ostatné peniaze odporkyni, ale stará matka trvala na tom, aby najskôr urobil rekonštrukciu domu.
Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že keď sa jej matka pýtala ohľadom užívania a bývania v predmetnom dome povedala jej, že nemá oň záujem. Tiež jej matka povedala, že o dom prejavil záujem navrhovateľ. Vyjadrila sa tak, žeby bola pre ňu prijateľná suma vtedy na vyplatenie podielu 15.000 eur. V tom čase ešte vlastnila menší podiel a to 1/4-inu ale neskôr jej matka previedla svoj spoluvlastnícky podiel v polovici. Poprela, žeby prijala od navrhovateľa 5.000 eur. Potvrdila, že matka jej odovzdala 5.000 eur s tým, že tieto peniaze jej dáva, keď sa navrhovateľ bude o ňu starať, ako sa patrí, a chcela, aby sa dohodli, že táto suma sa odpočíta z jej finančného podielu. Pokiaľ sa nestotožnila s tým, ako uviedla matka, aby sa odpočítala uvedená suma 5.000 eur z ceny podielu bolo preto, lebo videla, že starostlivosť navrhovateľa a jeho manželky o matku nebola dobrá. Stalo sa, že táto ochorela, a musela si ju ona zobrať domov a starať sa o ňu. Keď matka zomrela, chcela sa dohodnúť s navrhovateľom, že zohľadní uvedenú sumu 5.000 eur s tým, aby došlo k dohode, ale táto nebola možná, lebo navrhovateľ jej povedal, že dostane 15.000 eur. K sume 5.000 eur uviedla, že boli to peniaze jej matky, šlo o jej úspory. Zo začiatku to brala akoby jej dal peniaze navrhovateľ, ale po tom všetkom čo sa udialo, nie je ochotná uvedenú sumu zohľadniť. V tejto súvislosti poukázala nato, že podľa nej sa navrhovateľ riadne o jej matku a jeho starú matku nestaral, v dome, v ktorom bývala jej nevytvoril riadne podmienky. Pracovala v Nórsku a kvôli zhoršenému zdravotnému stavu matky sa vrátila, a preto že matka potrebovala pomoc zobrala si ju k sebe a starala sa o ňu do 17.1.2012.
Svedkyňa X. U., matka navrhovateľa uviedla, že navštevovala svoju matku, od ktorej sa dozvedela, že navrhovateľ vyplatil odporkyni 5.000 eur. Tieto peniaze odovzdal navrhovateľ v obálke odporkyni, ktorá je jej sestrou. Nepamätala si, kedy to bolo. Uvedenú sumu si požičal navrhovateľ od otca, ktorý mal peniaze z dedičstva. Mala vedomosť od svojej matky, že účastníci boli dohodnutí tak, že keď bude mať navrhovateľ peniaze doplatí odporkyni.
Svedok P. U., otec navrhovateľa vo svojej výpovedi uviedol, že požičal navrhovateľovi 5.000 eur pre odporkyňu. Peniaze mal preto, lebo dedil a z dedičstva dostal 240.000,-Sk (7.966,54 eura). Nepamätal si, kedy to bolo, keď požičal peniaze navrhovateľovi. Navrhovateľ mu vrátil peniaze v novembri 2009 a to tak, že bol u neho v Ripňanoch a vrátil mu ich. Prítomná bola aj jeho manželka a tiež manželka navrhovateľa. Navrhovateľ potreboval peniaze preto, že odporkyňa si ich pýtala ako z dedičstva. Boli dohodnutí, že navrhovateľ to zdedí a on odporkyni vyplatí podiel. K spôsobu vrátenia sumy 5.000 eur navrhovateľom uviedol, že tento mu ich vrátil tak, že boli predtým v obálke a dal mu ich na ruku a on ich spočítal. Peniaze boli v bankovkách v hodnote 50 a 100 eur. Prítomní videli, ako navrhovateľ mu peniaze odovzdal, bolo to vo P. G., v predmetnom dome, v obývačke.
Svedkyňa T.. Z. Š., sestra navrhovateľa vo svojej výpovedi uviedla, že navrhovateľ dával krstnej mame, t. j. odporkyni 5.000 eur ako zálohu na predbežné dohodnutie, že čiastku odporkyne z domu odkúpi. Boli dohodnutí tak, že stará matka prepíše na navrhovateľa čiastku po ich mame a tú, ktorú zdedí odporkyňa odkúpi navrhovateľ. Dávali jej zálohu 5.000 eur a odporkyňa s tým súhlasila. Celkom mal vyplatiť navrhovateľ odporkyni 15.000 eur. Navrhovateľ mal peniaze od otca. Keď boli u starej matky, táto spomínala, že navrhovateľ dal odporkyni 5.000 eur a žeby bola veľmi rada, aby bol ten dom už na poriadku s tým, že odporkyňa nemá záujem o dom. Ďalej uviedla, že na cene 15.000 eur sa zhodli stará matka, navrhovateľ a odporkyňa, keď v tom čase sa to malo deliť na polovicu a preto mala byť vyplatená odporkyni suma 15.000 eur. O odovzdaní sumy 5.000 eur navrhovateľom odporkyni sa dozvedela od starej matky.
Svedkyňa C. U., manželka navrhovateľa vo svojej výpovedi uviedla, že má vedomosť o tom, že navrhovateľ mal dohodu so svojou krstnou, t. j. odporkyňou a starou matkou, že rodinný dom odkúpi a že vyplatí odporkyni 15.000 eur. Vtedy sa hovorilo v korunách, stará matka navrhla 400.000,-Sk (13.277,57 eura). Navrhovateľ dal preddavok 5.000 eur odporkyni. Chcela to tak stará matka od neho. Navrhovateľ mal účet vo francúzskej banke a preto si chcel peniaze požičať od svojho otca. Neskôr si navrhovateľ prevádzal peniaze z francúzskeho účtu na slovenský účet. Peniaze vybral a otcovi vrátil.
Svedok Y. R., manžel odporkyne vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 2010 prišli k nebohej matke odporkyne na návštevu, keď prišli z Nórska na dovolenku, bolo to asi týždeň pred Vianocami. Spolu sa rozprávali a po obede sa chystali na odchod a vtedy nebohá svokra, teda matka odporkyne povedala, že má pre odporkyňu 5.000 eur, ktoré budú započítané navrhovateľovi, čo sa týkalo domu a opatrovateľstva. Doopatrovať matku odporkyne mal navrhovateľ. Malo to byť započítané, keď sa o starú matku budú dobre starať.
Na pojednávaní dňa 31.10.2014 sa účastníci zhodli na cene predmetných nehnuteľností podľa znaleckého posudku znalca Ing. Petra Karáska 38.400 eur, z čoho 3/4-iny ako finančný podiel odporkyne predstavuje 28.800 eur. Právna zástupkyňa navrhovateľa žiadala započítať zálohu 5.000 eur. Na základe toho si potom navrhovateľ predstavuje výplatu podielu odporkyni vo výške 20.000 eur. Právny zástupca odporkyne žiadal, aby navrhovateľ vyplatil odporkyni jej finančný podiel vo výške 28.800 eur, keď navrhovateľovi sa v konaní nepodarilo preukázať, že sumu 5.000 eur, ktorú žiada započítať odporkyni uhradil a odporkyňa ďalej zotrváva na vyslovenej námietke premlčania.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov X. U., P. U., T.. Z. Š., C. U., Y. R., obsahom listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
Účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území P. G., zapísané na LV č. XXX a to parc. č. XXX/XX záhrady o výmere 768 m2, parc. č. XXX/XX zastavené plochy
a nádvoria o výmere 311 m2. Navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom v 1/4-ine a odporkyňa je podielovou spoluvlastníčkou vedenou na uvedenom liste vlastníctva v 3/4-inách. Účastníci sa nezhodli na cene finančného podielu, ktorý má vyplatiť navrhovateľ odporkyni. V priebehu konania dali vypracovať znalecký posudok znalcom z odboru stavebníctva, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností Ing. Petrom Karáskom, ktorý v znaleckom posudku č. 181/2013 vyčíslil všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností na sumu 50.000 eur s tým, že ich všeobecná hodnota pred vykonanými rekonštrukciami zo strany navrhovateľa je 38.400 eur, na ktorej všeobecnej hodnote sa účastníci v konaní zhodli. Nezhodli sa účastníci na žiadosti navrhovateľa započítať pri finančnom vyrovnaní odporkyňou prijatú zálohu 5.000 eur, k čomu malo dôjsť v júli alebo v auguste 2009.
Podľa § 141 ods. 1 OZ, Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
Podľa § 142 ods. 1, 2 OZ, Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia podieloví spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a jeho vyporiadaní, pokiaľ nedôjde medzi nimi k dohode o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva, môže ktorýkoľvek z nich podať návrh na zrušenie a vyporiadanie súdnou cestou. Pri svojom rozhodovaní súd nie je viazaný konkrétnym návrhom spoluvlastníka, ale môže rozhodnúť aj inak, zákon však určuje záväzné poradie spôsobu vyporiadanie spoluvlastníctva, ktoré súd musí rešpektovať. Na prvom mieste súd skúma, či vec možno reálne rozdeliť podľa výšky spoluvlastníckych podielov. Reálnym rozdelením sa rozumie vznik samostatných vecí v právnom zmysle, pričom pokiaľ ide o rozdelenie budovy, rodinného domu tieto možno rozdeliť tak, aby vznikli samostatné nehnuteľnosti podľa stavebno-právnych predpisov. Pri zrušení spoluvlastníctva nehnuteľností reálnym rozdelením veci je potrebné, aby bolo možné vytýčiť hranice medzi novo vzniknutými parcelami, aby bolo možné zaviesť nový stav do evidencie nehnuteľností, pri reálnom rozdelení nehnuteľností treba skúmať, či môžu slúžiť vlastníkovi takým spôsobom, aký zodpovedá ich povahe, pričom pri pozemkoch závisí toto posúdenie od ich polohy, celkovej plochy ako aj tvaru, u budov vyplýva nerozdeliteľnosť už i z toho, že ide o rodinný dom s jediným bytom, jediným vchodom, jediným komínom a podobne. Pokiaľ spoločnú vec nie je možné reálne rozdeliť medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov, prichádza potom do úvahy druhý spôsob, ktorým je prikázanie vecí za primeranú náhradu jednému zo spoluvlastníkov. Pri rozhodovaní súd prihliada nato, aby vec mohla byť účelne využitá i vzhľadom na výšku podielu spoluvlastníkov. Tretím spôsobom vyporiadania je predaj a rozdelenie výťažku podľa podielov, ak vec nechce žiadny zo spoluvlastníkov. Pri rozhodovaní platí zásada, že spoluvlastníctvo k veciam má byť zrušené, ak o to požiada niektorí zo spoluvlastníkov, lebo nik nemá byť spravodlivo nútený, aby v podielovom spoluvlastníctve zotrval.
Výnimočne ustanovenie § 142 ods. 2 OZ umožňuje súdu z dôvodov hodných osobitného zreteľa spoluvlastníctvo nezrušiť a nevyporiadať, pričom v takom prípade môže súd návrh na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva zamietnuť. Môže dôjsť k tomu iba výnimočne, zo závažných dôvodov.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam a preto musel vo veci rozhodnúť súd, ktorý zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov. Medzi účastníkmi nebol sporný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, keď prvý spôsob, ktorý uvádza zákonné ustanovenie nebol možný. Preto prichádzal do úvahy druhý spôsob, nehnuteľnosti prikázať do výlučného vlastníctva navrhovateľa, keď pri svojom rozhodovaní súd prihliadal na účelné využitie nehnuteľností, ďalej na
skutočnosť, že navrhovateľ tieto nehnuteľnosti užíva a do nich investoval finančné prostriedky. Preto súd prikázal predmetné nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva navrhovateľovi vcelosti.
Pokiaľ ide o náhradu za podiel odporkyne v 3/4-inách vychádzal súd zo znaleckého posudku Ing. Petra Karáska a všeobecnej hodnoty, na ktorej sa zhodli samotní účastníci 38.400 eur.
Spornou však ostala otázka výšky finančného podielu, ktorý má zaplatiť navrhovateľ odporkyni na vyrovnanie jej podielu domáhajúc sa zo strany navrhovateľa započítania sumy 5.000 eur, ktorú mal vyplatiť navrhovateľ odporkyni, ktorá toto tvrdenie poprela, ale nepoprela, že tieto finančné prostriedky jej boli vyplatené, avšak zo strany matky. Odporkyňa ďalej potvrdila, že matka jej dávala peniaze s tým, že sa vyplatená suma odpočíta z jej finančného podielu. Z uvedeného vyplýva, že odporkyni bola vyplatená suma 5.000 eur na čiastočné vyrovnanie jej finančného podielu, vzhľadom na podiel odporkyne k predmetným nehnuteľnostiam, k čomu došlo na základe zhody na strane účastníkov a matky odporkyne a starej matky navrhovateľa. Uvedené bolo potvrdené svedkami X. U., P. U., T.. Z. Š.N., C. U. ale aj manželom odporkyne Y. R., keď vo svojej výpovedi uviedol, že matka odporkyne povedala odporkyni, že má pre odporkyňu 5.000 eur, ktoré budú započítané navrhovateľovi, čo sa týkalo domu a opatrovateľstva. K opatrovaniu zo strany navrhovateľa súd dodáva, že v konaní nebolo preukázané, že uvedená suma 5.000 eur bola vyplácaná pod uvedenou podmienkou a tiež jednoznačným spôsobom nebolo preukázané, že navrhovateľ sa riadne o starú matku, teda matku odporkyne nestaral. Preto súd považoval za dôvodné navrhovateľom požadované odpočítanie uvedenej sumy 5.000 eur z finančného podielu odporkyne.
Odporkyňa vzniesla námietku premlčania k uvedenej uplatnenej sume 5.000 eur poukazujúc nato, že podľa vyjadrenia navrhovateľa v lete 2009 mala byť údajná záloha vyplatená a takéto plnenie sa dá považovať za plnenie bez právneho titulu ako bezdôvodné obohatenie a premlčacia lehota na uplatnenie takého nároku dávno uplynula a to subjektívna 2-ročná a objektívna 3-ročná.
Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 107 ods. 1, 2 OZ, Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 3 ods. 1 OZ, Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa súdu, vznesenú námietku premlčania zo strany odporkyne, čo do uvedenej sumy 5.000 eur, možno považovať za rozpor s dobrými mravmi, k čomu súd dospel na základe skutočností, že uvedená suma 5.000 eur odporkyni bola vyplatená, čo nebolo sporné a spochybňované ani odporkyňou, ktorú sumu odporkyňa prijala na budúce možné vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Ďalej tiež samotná odporkyňa vo veci uviedla, že zo začiatku to brala, akoby jej dal peniaze navrhovateľ. K vyplateniu uvedenej sumy odporkyni došlo na základe zhody účastníkov, ale aj zhody a želania matky odporkyne. Nezohľadnenie uvedenej sumy by nebolo spravodlivé a odporkyňa by tak bola zvýhodňovaná voči navrhovateľovi ako podielovému spoluvlastníkovi.
Vzhľadom na výšku podielu odporkyne v 3/4-inách a všeobecnú cenu predmetných nehnuteľností 38.400 eur patrí odporkyni primeraná náhrada vo výške 28.800 eur, z ktorej treba potom odpočítať sumu
5.000 eur. Preto súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporkyni sumu 23.800 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, vzhľadom na čiastočný úspech v konaní, keď navrhovateľ pôvodne v návrhu navrhoval prikázať predmetné nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva oproti vyplateniu sumy 17.000 eur po zohľadnení sumy 5.000 eur, takže spolu to predstavovalo 22.000 eur. V priebehu konania uviedol vyplatenie sumy 20.000 eur. Odporkyňa vo svojom vyjadrení najskôr požadovala vyplatenie sumy 30.000 eur a neskôr podľa znaleckého posudku podiel 3/4-ín v sume 28.800 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1, 2, 3 O.s.p., V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.