Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-6T/22/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok v konaní pred samosudcom JUDr. Bohuslavom Majerníčkom v trestnej veci T. G. Š.F. trestne stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Kežmarok 24. novembra 2014 takto

rozhodol:

Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodzuje obžalovaného G. Š., I.. XX. J. XXXX O. N., M. G.Ý. Z. O. N., B. Č.. XXXX/X, E. F. O. O. M. B. K., F..M.. O. N. spod obžaloby okresného Okresnej prokuratúry N. z XX. J. XXXX podanej na Okresnom súde N. XX. J. XXXX pod sp.zn.: Pv XXX/XXXX B. M., ktorého sa mal obžalovaný dopustiť tak, že XX. V. XXXX T. XX.XX K.., po asfaltom spevnenej ceste slúžiacej ako príjazdová cesta k objektu závodu B. K., F..M.. O. N., od štátnej cesty č. III/06724, viedol v smere od parkoviska pred objektom závodu k štátnej ceste č. R. osobné motorové vozidlo zn.: T. O., evidenčného čísla N. XXX Z., kde pri vychádzaní na uvedenú komunikáciu nedal prednosť tam idúcemu osobnému motorovému vozidlu zn.: T. F., evidenčného čísla XAXXXXX, medzinárodnej značky Č. L., vedenému W. T. v smere od mesta N. X. T. W. M., okres Kežmarok, v dôsledku čoho došlo k zrážke uvedených vozidiel, pričom došlo k zraneniam W. T., ktorý utrpel tržnú ranu hlavy vľavo aj vpravo, a odreninu ľavého lakťa a pravého kolena, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie a práceneschopnosť do 1. augusta 2009, ktorý skutok prokurátor v obžalobe právne posúdil ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, pretože dospel k záveru, že obžalovaný inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, pretože tento skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd T. M. O. E. B., F..M.., N. B. B., M. M. N. Č.. X, B., R.: XXXXXXXX F. W. T., I.. XX.X.XXXX, M. G. Z. O. W. M., X. Č.. XXX/XX, T. N. s ich nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok 18. februára 2011 podal na Okresný súd Kežmarok obžalobu na G. Š. pre skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, ktorý právne kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, pretože dospel k záveru, že obžalovaný inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona.

Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom vykonával dokazovanie.

Obžalovaný na pojednávaní vypovedal, že 17. júla 2009 o 16.20 hod. viedol motorové vozidlo po ceste od hydinárskych závodov smerom ku križovatke so štátnou cestou č. III/06724. Pri tejto križovatke nebolo žiadne zvislé ani vodorovné dopravné značenie. Pred vstupom do križovatky sa riadne presvedčil, že nejde žiadne motorové vozidlo a odbočil doľava smerom na Kežmarok, pričom došlo k zrážke s motorovým vozidlom poškodeného prichádzajúcim od Kežmarku. Poškodený sa ku križovatke približoval neprimerane vysokou rýchlosťou, preto si ho všimol až tesne pred zrážkou. Kolízii sa obžalovaný snažil

zabrániť prudkým otočením volantu vpravo. V okamihu zrážky sa už vozidlo obžalovaného nachádzalo na ceste Kežmarok - Malý Slavkov vo svojom jazdnom pruhu. Vozidlo poškodeného prešlo do jazdného pruhu obžalovaného, kde narazilo do jeho prednej ľavej časti.

Z prečítanej výpovede obžalovaného v prípravnom konaní vyplynulo, že 17. júla 2009 o 16.20 hod. viedol obžalovaný motorové vozidlo zn.: T. O., s evidenčným číslom N.-XXXBA po ceste od závodov spoločnosti Podtatranská hydina, a.s. smerom ku križovatke s cestou N. - W. M.. Pred križovatkou obžalovaný zastavil a dával znamenie o zmene smeru jazdy vľavo, smerom na Kežmarok. Pred vstupom do križovatky vizuálne skontroloval situáciu a to najskôr pohľadom doľava a následne doprava. Keďže nevidel prichádzať žiadne vozidlá, začal plynulo odbočovať doľava. Keď sa už na ceste Malý Slavkov

- Kežmarok bezpečne zaradil do svojho pravého jazdného pruhu, zbadal ako sa k nemu vysokou rýchlosťou približuje vozidlo poškodeného, ktoré prechádzalo do jeho jazdného pruhu. Následne došlo k takmer čelnej zrážke oboch vozidiel. K nárazu došlo pri pravom okraji cesty, v jazdnom pruhu obžalovaného. Obžalovaný na hroziacu kolíziu reagoval strhnutím volantu vpravo. Nevedel si už spomenúť, či pred zrážkou brzdil. Obžalovaný vyslovil názor, že príčinou nehody bola neprimeraná rýchlosť poškodeného a jeho nesprávny spôsob jazdy (jazda v protismere.)

Svedok - poškodený W. T. vypovedal, že 17. júla 2009 viedol motorové vozidlo po ceste č. III/06724 smerom ku závodom spoločnosti Podtatranská hydina, a.s. Ako sa približoval ku križovatke štátnej cesty č. III/06724 a príjazdovej cesty od objektu hydinární, videl, že od hydinárskych závodov prichádza vozidlo obžalovaného. Poškodený predpokladal, že obžalovaný svoje vozidlo pred križovatkou včas zastaví, keďže bol na hlavnej ceste a mal prednosť v jazde. Keď si však uvedomil, že sa jeho predpoklady nenaplnia, odbočením do protismeru sa snažil vyhnúť hroziacej zrážke. Viditeľnosť bola v tom čase dobrá, bolo slnečné počasie. Poškodený tiež potvrdil, že pred križovatkou nebolo žiadne dopravné značenie.

Z výpovede svedka R.. G. B., riaditeľa Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemnú komunikáciu v Kežmarku súd zistil, že v čase nehody nebolo pri križovatke dopravné značenie, ktoré by vyznačovalo, ktorá cesta je hlavná a ktorá vedľajšia. Až po dopravnej nehode (napriek tomu, že sa to vlastne nesmelo) došlo k označeniu štátnej cesty číslo III/06724 ako hlavnej cesty, avšak na príjazdovej ceste značka upozorňujúca, že ide o vedľajšiu cestu stále chýba. Svedok potvrdil, že spoločnosť Podtatranská hydina, a.s. doteraz nepodala žiadosť o napojenie tejto príjazdovej cesty na štátnu cestu číslo III/06724.

Svedeckou výpoveďou T. Q., vedúceho autodopravy spoločnosti Podtatranská hydina, a.s. mal súd preukázané, že uvedená spoločnosť doteraz nepodala žiadosť o napojenie svojej príjazdovej cesty na štátnu cestu č. III/06724. Táto príjazdová cesta bola vytvorená ešte pri výstavbe objektu hydinárskych závodov.

Svedok W.. B. M., zástupca riaditeľa Odboru poriadkovej a dopravnej polície, OR PZ v Kežmarku vypovedal, že vodič vedúci motorové vozidlo po príjazdovej ceste, ktorá nie je evidovaná v databáze ciest, má pri vjazde na cestu evidovanú v databáze ciest povinnosť dávať prednosť v jazde vozidlám idúcim po tejto ceste. Svedok však súčasne uznal, že vodič sa počas premávky nemá ako dozvedieť, či jazdí po ceste, ktorá je evidovaná v databáze ciest. Mal by sa preto vždy orientovať podľa dopravného značenia.

Z výpovede znalca z odboru cestná doprava R.. Š. H. súd zistil, že ani jeden z účastníkov nehody neprekročil hranicu povolenej rýchlosti. Vodič T. F. prudkým brzdením reagoval na vzniknutú prekážku na ceste, ktorú vytvoril T. O. prichádzajúci do križovatky sprava, v dôsledku čoho sa T. F. dostal do šmyku, pri ktorom sa dostal do protismerného jazdného pruhu. Ak by T. F. zostal vo svojom jazdnom pruhu, vozidla by sa minuli. Obidvaja vodiči mali na križovatke dobré výhľadové pomery, minimálne 70 až 90 metrov.

Zo správy Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Kežmarku z 20. februára 2013 vyplynulo, že za štátnu cestu je považovaná len pozemná komunikácia, ktorá spája mesto Kežmarok s obcou Malý Slavkov (cesta č. III/06724). Táto cesta je vo vlastníctve Prešovského samosprávneho kraja a patrí pod Správu a údržbu ciest Prešovského samosprávneho kraja, oblasť Poprad. Štátnu správu nad ňou vykonáva Obvodný úrad dopravy a pozemných komunikácií v Kežmarku. Pokiaľ ide o cestu spájajúcu areál spoločnosti Podtatranská hydina, a.s. so štátnou cestou č. III/06724, Obvodný úrad dopravy a pozemných komunikácií v Kežmarku odkázal na Mestský úrad Kežmarok,

Oddelenie dopravy a cestného hospodárstva, ktoré je príslušné na výkon štátnej správy vo veciach miestnych a účelových komunikácií.

Zo správy Mestského úradu Kežmarok z 23. marca 2013 súd zistil, že komunikácia, ktorá slúži ako prístup od štátnej cesty č. III/06724 do areálu Podtatranskej hydiny, a.s. nie je zaradená do evidencie miestnych komunikácií mesta Kežmarok, a nie ani je vo vlastníctve či správe mesta Kežmarok.

Po vykonanom dokazovaní obžalovaný vyhlásil, že žalovaný skutok nie je trestným činom, pretože v trestnom konaní nebolo preukázané naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona. Predovšetkým sa nepreukázalo, že by obžalovaný porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona. Na základe uvedeného obžalovaný súdu navrhol, aby ho podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby. Obžalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že cesta vedúca od hydinární ku križovatke je aj v obžalobe označená ako príjazdová, pričom takto označená cesta je podľa zákona č. 135/1991 Zb. o pozemných komunikáciách tzv. účelovou komunikáciou, nejde teda o nejaké miesto nachádzajúce sa mimo cestu, či o nejakú poľnú cestu. Účelové komunikácie slúžia aj k spojeniu s ostatnými pozemnými komunikáciami. Vzhľadom na to, že križovatkou sa podľa zákona o cestnej premávke rozumie miesto v ktorom sa cesty prelínajú alebo spájajú, pričom pri danej križovatke nebolo v čase nehody žiadne dopravné značenie, poukázal obžalovaný na ustanovenie § 20 ods. 2 zákona o cestnej premávke, z ktorého vyplýva, že ak chýba dopravné značenie, vodič je povinný dať prednosť vozidlu prichádzajúcemu sprava. Z uvedeného tak vyplýva, že poškodený bol povinný dať prednosť v jazde obžalovanému, ktorý vo vzťahu k poškodenému prichádzal sprava. O skutočnosti, že obžalovaný neporušil žiadnu zákonnú povinnosť svedčí podľa neho aj skutočnosť, že na križovatke bolo (po nehode) dodatočne nainštalované dopravné značenie označujúce hlavnú a vedľajšiu cestu, čím zo strany príslušných orgánov došlo k uznaniu, že príjazdová komunikácia od objektu hydinární je riadna cesta, a nie nejaké miesto mimo cesty.

Poškodený poukázal na to, že už osem mesiacov pred nehodou obžalovaný pracoval v hydinárňach ako vodič z povolania, a že v minulosti už raz bolo pri tejto križovatke umiestnené dopravné značenie, ktoré za hlavnú považovalo cestu z Kežmarku do Malého Slavkova. Vzhľadom na tieto skutočnosti obžalovaný musel vedieť ako sa správať na križovatke.

Prokurátor po vykonanom dokazovaní uznal, že v čase nehody pri križovatke nebolo žiadne dopravné značenie, uviedol však, že tento stav bol dôsledkom toho, že príjazdová cesta od objektu hydinární nie je evidovaná v systéme pozemných komunikácií. Príjazdová cesta sa vytvorila ešte pri výstavbe objektu Podtatranskej hydiny, a.s. pre potreby premávky nákladných áut podieľajúcich sa na výstavbe hydinární, a až následne došlo k jej postupným úpravám a spevneniu asfaltom. K vydaniu príslušného rozhodnutia a začleneniu tejto cesty medzi pozemné komunikácie doteraz nedošlo, preto túto cestu v zmysle platných právnych predpisov na úseku dopravy (pri aplikácii trestnoprávnych predpisov) nemožno zaradiť pod pojem „pozemná komunikácia.“ V uvedenom prípade tak nie je daná možnosť aplikácie ustanovenia § 20 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávky v znení neskorších predpisov. Naopak do úvahy prichádza len aplikácia ustanovenia § 21 zákona o cestnej premávke. Prokurátor následne poukázal na osobou obžalovaného, ktorý od 18.11.2008 vykonáva pre spoločnosť Podtatranská hydina, a.s. funkciu vodiča nákladných motorových vozidiel. V čase nehody obžalovaný už osem mesiacov, takmer každodenne, prechádzal vozidlom cez kritický úsek, preto musel poznať miestnu dopravnú situáciu a obvyklé správanie sa účastníkov cestnej premávky na uvedenom úseku (vrátane svojich kolegov vodičov z povolania.)

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že skutok uvedený v obžalobe sa stal. Tento skutkový záver vyplýva predovšetkým z výpovede poškodeného ako aj z výsledkov znaleckého dokazovania. V rozpore s týmto záverom nie je ani výpoveď obžalovaného, ktorý síce spočiatku tvrdil, že pred vstupom do križovatky zastavil a riadne sa presvedčil, či neprichádza nejaké vozidlo, avšak neskôr svoju výpoveď zmenil, keď uviedol, že pri vstupe do križovatky sa riadil ustanovením § 20 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, a keď vyhlásil, že žalovaný skutok nie je trestným činom. Podľa § 20 ods. 2 zákona o cestnej premávke sa na križovatke, pri ktorej chýba dopravná značka „Daj prednosť v jazde“ alebo „Stoj, daj prednosť v jazde“, prednosť v jazde riadi tzv. pravidlom pravej ruky, kedy vodič je povinný dať prednosť vozidlu prichádzajúcemu sprava. To znamená, že ak sa obžalovaný pri vstupe do križovatky riadil týmto pravidlom, nemohol dávať prednosť zľava prichádzajúcemu poškodenému.

Tento záver potvrdzuje aj ďalšie vyhlásenie obžalovaného, že žalovaný skutok nie je trestným činom. Obžalovaný tým vlastne priznal, že skutok uvedený v obžalobe sa stal.

Po právnom posúdení zisteného skutkového stavu, súd dospel k záveru, že obžalovaný nenaplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona. Obligatórnym znakom objektívnej stránky trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona je (okrem iného) skutočnosť, že konanie páchateľa bolo spojené s porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona. Podľa prokurátora obžalovaný porušil dôležitú povinnosť uloženú mu § 21 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, pretože pri vchádzaní na cestu nedal prednosť v jazde po nej idúcemu vozidlu poškodeného. S týmto právnym názorom však nemožno súhlasiť.

Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) pri vchádzaní na cestu z miesta mimo cesty, z poľnej cesty, z lesnej cesty, z cestičky pre cyklistov, z obytnej zóny alebo z pešej zóny je vodič povinný dať prednosť v jazde vozidlu idúcemu po ceste.

Pre zodpovedanie otázky, či obžalovaný porušil povinnosť uloženú mu § 21 ods. 1 zákona o cestnej premávke bolo najprv nevyhnutné odpovedať na otázku, či príjazdovú cestu (cestu v bežne používanom slova zmysle - pozn. súdu) od závodov Podtatranskej hydiny, a.s. ku ceste č. III/06724 možno považovať za cestu podľa § 21 ods. 1 zákona o cestnej premávke alebo či ide len o miesto mimo cesty, poľnú cestu, lesnú cestu, cestičku pre cyklistov resp. miesto, ktoré je súčasťou obytnej alebo pešej zóny.

V § 2 ods. 1 zákona o cestnej premávke sa pre účely ďalšieho použitia pojmu (v zákone o cestnej premávke, teda aj pre účely ustanovenia § 21 ods. 1 zákona o cestnej premávke) ako cesta (cesta v širšom slova zmysle) definuje : diaľnica, cesta (cesta v užšom slova zmysle), miestna komunikácia a účelová komunikácia. Z uvedeného vyplýva, že za cestu v zmysle § 21 ods. 1 zákona o cestnej premávke možno podľa § 2 ods. 1 považovať (okrem iného) účelovú komunikáciu. Zákon výslovne uvádza slovné spojenie „účelová komunikácia“, bez ďalšieho špecifikujúceho dodatku, preto ho treba vykladať tak, že ide o akúkoľvek účelovú komunikáciu. Rozlišovať účelovú komunikáciu slúžiacu pre verejnosť a účelovú komunikáciu slúžiacu na prevádzku alebo správu súkromnej spoločnosti tak nemá žiadny zmysel.

K ustanoveniu § 2 ods. 1 zákona o cestnej premávke pripojil zákonodarca poznámku (pod čiarou) 1, ktorou (vo vzťahu k použitým pojmom - diaľnica, cesta (cesta v užšom slova zmysle), miestna komunikácia a účelová komunikácia) odkazuje na ustanovenia zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestného zákona) v znení neskorších predpisov.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestného zákona) v znení neskorších predpisov (ďalej len „cestný zákon“) sa pozemné komunikácie rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na :

a) diaľnice,

b) cesty,

c) miestne komunikácie,

d) účelové komunikácie.

Z uvedeného vyplýva, že pojem cesta podľa zákona o cestnej premávke (cesta v užšom slova zmysle) je totožný s pojmom cesta podľa cestného zákona a pojem cesta podľa zákona o cestnej premávke (cesta v širšom slova zmysle) je totožný s pojmom pozemná komunikácia podľa cestného zákona.

Podľa § 22 ods. 1 cestného zákona účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľností s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch.

Príjazdová cesta od areálu Podtatranskej hydiny, a.s. ku ceste č. III/06724 je účelovou komunikáciou podľa § 22 ods. 1 cestného zákona, pretože slúži spojeniu výrobného závodu spoločnosti Podtatranská hydina, a.s. s inou pozemnou komunikáciou (cestou č. III/06724.) Ako každá účelová komunikácia bude

táto príjazdová cesta cestou podľa § 2 ods. 1 zákona o cestnej premávke, a tým pádom aj cestou podľa § 21 ods. 1 zákona o cestnej premávke.

Podľa § 4a ods. 1 cestného zákona cesty vrátane ich prejazdných úsekov cez colné priestory a obce sú pozemné komunikácie zaradené do cestnej siete. Do cestnej siete patria aj pozemné komunikácie mimo súvisle zastavaného územia alebo územia určeného na zastavanie, ktoré spájajú železničné stanice, terminály kombinovanej dopravy, letiská pre pravidelnú verejnú dopravu a verejné prístavy s diaľnicami a cestami, ak neslúžia ako účelové komunikácie prevažne na prevádzku alebo na správu týchto zariadení.

Podľa § 4a ods. 2 cestného zákona účelné usporiadanie cestnej siete sa zabezpečuje výstavbou nových ciest alebo zaradením miestnych komunikácií, prípadne účelových komunikácií do cestnej siete. Cesty, ktoré nie sú potrebné na účelné usporiadanie cestnej siete, môžu sa z tejto siete vyradiť a zaradiť do siete miestnych komunikácií alebo preradiť medzi účelové komunikácie alebo zrušiť.

Z ustanovenia § 4a ods. 1 cestného zákona vyplýva, že účelové komunikácie slúžiace prevažne na prevádzku alebo správu železničných staníc, terminálov kombinovanej dopravy, letísk pre pravidelnú verejnú dopravu a verejných prístavov, ktoré uvedené objekty spájajú s cestami alebo diaľnicami nepatria do cestnej siete (podľa cestného zákona.) Cestná sieť (sieť ciest podľa cestného zákona) je pojem používaný cestným zákonom, nie aj zákonom o cestnej premávke.

Z ustanovenia § 4a ods. 2 cestného zákona vyplýva, že pre potreby účelného usporiadania cestnej siete možno niektoré účelové komunikácie zaraďovať do cestnej siete. Podľa tohto ustanovenia tiež možno vyradiť z cestnej siete (niektoré) cesty, ktoré nie sú potrebné na jej účelné usporiadanie a preradiť ich medzi účelové komunikácie alebo ich zrušiť.

Z citovaných právnych ustanovení tak vyplýva, že je nevyhnutné rozlišovať pojem cesta podľa § 21 ods. 1 zákona o cestnej premávke (v spojení s § 2 ods. 1 zákona o cestnej premávke) a pojem cesta podľa cestného zákona.

Pre účely rozhodnutia, či obžalovaný porušil dôležitú povinnosť uloženú mu § 21 ods. 1 zákona o cestnej premávke je však rozhodujúce výlučne chápanie cesty podľa § 21 ods. 1 zákona o cestnej premávke (v spojení s § 2 ods. 1 zákona o cestnej premávke.)

Ako už bolo uvedené vyššie, príjazdová cesta od areálu Podtatranskej hydiny, a.s. ku ceste č. III/06724 je cestou podľa § 21 ods. 1 zákona o cestnej premávke, a nie miestom mimo cestu, poľnou cestou, lesnou cestou, cestičkou pre cyklistov resp. miestom, ktoré je súčasťou obytnej alebo pešej zóny, a preto sa na obžalovaného povinnosť o prednosti v jazde ustanovená v § 21 ods. 1 zákona o cestnej premávke nevzťahovala.

Podľa § 2 ods. 2 písm. j) zákona o cestnej premávke je križovatkou miesto, v ktorom sa cesty pretínajú alebo spájajú.

Podľa § 22 ods. 1 zákona o cestnej premávke vodič, ktorý prichádza do križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou "Daj prednosť v jazde" alebo "Stoj, daj prednosť v jazde", je povinný dať prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej ceste okrem chodcov, ktorí neprechádzajú cez križovatku v organizovanom útvare.

Podľa § 22 ods. 2 zákona o cestnej premávke ak prednosť v jazde nevyplýva z odseku 1, vodič je povinný dať prednosť v jazde vozidlu prichádzajúcemu sprava.

Križovatka cesty č. III/06724 a príjazdovej cesty od areálu Podtatranskej hydiny, a.s. je križovatkou podľa § 2 ods. 2 písm. j) zákona o cestnej premávke, pretože obidve pretínajúce sa cesty sú cestami podľa § 2 ods. 1 zákona o cestnej premávke.

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že v čase nehody pri križovatke chýbalo dopravné značenie vyznačujúce, ktorá cesta je hlavná a ktorá vedľajšia, a preto obžalovaný pri vstupe do križovatky nemal povinnosť dávať prednosť zľava prichádzajúcemu vozidlu poškodeného. Naopak

obžalovaný mal podľa § 22 ods. 2 zákona o cestnej premávke (vo vzťahu k poškodenému) prednosť v jazde.

Z uvedeného dôvodu nemožno skutok spočívajúci v tom, že obžalovaný vošiel do križovatky a nedal pritom prednosť v jazde zľava prichádzajúcemu poškodenému, v súvislosti s ktorým došlo ku škodám a zraneniam uvedeným v obžalobe, považovať za prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona. Chýba tu totiž podstatný obligatórny znak objektívnej stránky trestného činu, a to skutočnosť, že konanie obžalovaného bolo spojené s porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona.

Krajský súd v Prešove vo svojom uznesení z 30. apríla 2012, sp.zn.: zaviazal Okresný súd Kežmarok, aby na novom pojednávaní zákonným spôsobom vykonal listinné dôkazy, o ktoré opieral svoj predchádzajúci rozsudok, a pri poukázaní na ustanovenie § 4a ods. 1 zákona o cestnej premávke mu prikázal, aby sa zaoberal otázkou, či príjazdová cesta od areálu Podtatranskej hydiny, a.s. ku ceste č. III/06724 je účelovou komunikáciou slúžiacou pre verejnosť alebo účelovou komunikáciou na prevádzku a správu objektu Podtatranskej hydiny, a.s., ako aj aby sa zaoberal otázkou či táto príjazdová cesta je zaradená do siete účelových komunikácií v meste Kežmarok, resp. v okrese Kežmarok.

Súd rešpektujúc pokyny Krajského súdu v Prešove podľa § 269 Trestného poriadku na pojednávaní prečítal všetky listinné dôkazy, o ktoré oprel svoje rozhodnutie.

Súd sa takisto (v zmysle pokynu odvolacieho súdu) zaoberal otázkou, či príjazdová cesta od areálu Podtatranskej hydiny, a.s. ku ceste č. III/06724 je účelovou komunikáciou slúžiacou pre verejnosť alebo na prevádzku a správu objektu Podtatranskej hydiny, a.s., ako aj otázkou či táto príjazdová cesta je zaradená do siete účelových komunikácií v meste Kežmarok, resp. v okrese Kežmarok, keď Obvodnému úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Kežmarku, OR PZ, Okresnému dopravnému inšpektorátu Kežmarok, ako aj Mestu Kežmarok zaslal písomné výzvy na vyjadrenie sa k uvedeným otázkam.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že príjazdová cesta nie je zaradená do evidencie komunikácií mesta Kežmarok, nie je vo vlastníctve mesta Kežmarok, pričom toto mesto nevykonáva jej správu a údržbu. Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Kežmarku vo svojej odpovedi odkázal na mesto Kežmarok, ktoré má zabezpečovať štátnu správu účelových a miestnych komunikácií.

Skutočnosť, že predmetná príjazdová cesta slúži na prevádzku a správu objektu Podtatranskej hydiny, a.s. vyplynula zo svedeckej výpovede T. Q., vedúceho autodopravy B. K., F..M.. podľa ktorej príjazdová cesta bola vytvorená pri výstavbe objektu hydinární pre potreby premávky nákladných vozidiel podieľajúcich sa na výstavbe objektu hydinární, ako aj zo svedeckej výpovede R.. G. B., ktorý uviedol, že spoločnosť B. K., F..M.. doteraz nepodala žiadosť o napojenie príjazdovej cesty na štátnu cestu číslo III/06724. Svedok pritom dodal, že ako riaditeľ Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Kežmarku, s tým nemohol nič urobiť, pretože iniciatíva v tomto smere mohla byť len na uvedenej spoločnosti. Z tejto výpovede tak vyplynulo, že ak by príjazdová cesta bola účelovou komunikáciou, ktorá slúži potrebám verejnosti, nemohla by byť na podanie takejto žiadosti výlučne oprávnená súkromná spoločnosť.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k zisteniu, že príjazdová cesta od areálu B. K., F..M.. ku ceste č. III/06724 je účelovou komunikáciou slúžiacou na prevádzku a správu objektu B. K., F..M.., pričom táto cesta nie je v evidencii komunikácií mesta Kežmarok.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd vykonal všetky nariadené úkony odvolacieho súdu.

Pokiaľ ide o námietku prokurátora a poškodeného spočívajúcu v tvrdení, že čase nehody obžalovaný už osem mesiacov, takmer každodenne, prechádzal vozidlom cez kritický úsek, preto musel poznať miestnu dopravnú situáciu a obvyklé správanie sa účastníkov cestnej premávky na uvedenom úseku (vrátane svojich kolegov vodičov z povolania), súd uvádza, že obvyklé správanie sa účastníkov cestnej premávky na križovatke, ktoré je v rozpore so zákonom predpísanými pravidlami cestnej premávky nie je podstatné. Pravidlá cestnej premávky sa nevytvárajú na základe všeobecne uznávaných zvyklostí, ale sú výlučne určené formou zákona. Skutočnosť, že sa väčšina účastníkov cestnej premávky na danom úseku dlhodobo správala v rozpore so zákonom nemôže byť v neprospech obžalovaného.

Vzhľadom na uvedené súd podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku rozhodol, že oslobodzuje obžalovaného spod obžaloby pre skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože skutok nie je trestným činom.

Na záver súd poznamenáva, že ak by sa aj v konaní preukázalo tvrdenie obžaloby, že príjazdová cesta od areálu B. K., F..M.. ku ceste č. III/06724 nie je cestou podľa § 21 ods. 1 zákona o cestnej premávke, a že ak by aj obžalovaný mal podľa § 21 ods. 1 zákona o cestnej premávke (objektívne) povinnosť dať prednosť v jazde vozidlu poškodeného idúcemu po ceste, súd by bol aj tak nútený obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, pretože skutok obžalovaného by ani v tomto prípade nebol trestným činom.

Obžalovaný by totiž nenaplnil obligatórny znak subjektívnej stránky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, ktorým je zavinenie. Na spáchanie uvedeného trestného činu síce postačuje aj len nedbanlivostné zavinenie, avšak obžalovaný ako účastník cestnej premávky (hoci zamestnaný v hydinárňach a dennodenne jazdiaci po tejto ceste) by (bez dožiadania na príslušné orgány) nemohol vedieť, či príjazdová cesta, ktorá je riadne upravená a spevnená asfaltom, a teda pôsobí ako riadna cesta, v skutočnosti nie je cestou v zmysle zákona o cestnej premávke, ale je len miestom mimo cestu, poľnou cestou atď., z ktorého sa vychádza na inú (riadnu) cestu.

Opačný názor by viedol k tomu záveru, že vodič motorového vozidla predtým ako sa dopraví na zamýšľané miesto, si musí v evidenciách príslušných orgánov overiť, či všetky cesty, po ktorých plánuje ísť, sú riadne evidované ako cesty alebo ide len o zdanlivé cesty, ktoré oficiálne neexistujú. Takúto povinnosť mu žiadny zákon neukladá, pričom podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno nútiť robiť to, čo zákon neukladá.

Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný bol oslobodený spod obžaloby, súd podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku osobitným výrokom odkázal oboch poškodených s ich uplatnenými nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od oznámenia rozsudku na Krajský súd v Prešove podaním adresovaným tunajšiemu súdu.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť, v prípade neprítomnosti takej osoby pri vyhlásení rozsudku, je oznámením doručenie rozsudku.

Odvolanie má odkladný účinok.

V Kežmarku, 24. novembra 2014