Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-24-2021.pdf
PDF · 107.93 KB
No categories available
19C/24/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, pred sudkyňou JUDr. Tatianou Zapletajovou v spore žalobcu: U. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. D. Č.. XXX, T. D., štátna prísl. SR právne zastúpený advokátkou JUDr. Marta Heidingerová, Vysoká 32, Bratislava, proti žalovanej: B. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. D. Č.. XXX, T. D., štátna prísl. SR o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v katastrálnom území A. D., obec T. D., okres Senec vedených v katastri nehnuteľností Okresného úradu Senec, odbor katastrálny na LV č. XXX ako parcely registra "C" č. XXX/XX - orná pôda o výmere 623 m2 a parcely registra "C" č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 134 m2 spolu s domom súpisné číslo 868, na parc. č. XXX/XX a v y p o r i a d a v a ho tak, že s a n a r i a ď u j e p r e d a j nehnuteľností s tým, že výťažok z predaja nehnuteľností bude rozdelený medzi strany sporu podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov. II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca ako podielový spoluvlastník v 1 -ici sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 14.04.2021 domáhal voči žalovanej ako podielovej spoluvlastníčky v 1 -ici zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v katastrálnom území A. D., obec T. D., okres Senec vedených v katastri nehnuteľností Okresného úradu Senec, odbor katastrálny na LV č. XXX ako parcely registra "C" č. XXX/XX - orná pôda o výmere 623 m2 a parcely registra "C" č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 134 m2 spolu s domom súpisné číslo XXX, na parc. č. XXX/ XX. Nehnuteľnosti navrhol prikázať do výlučného vlastníctva žalovanej s povinnosťou vyplatiť žalobcovi primeranú finančnú náhradu stanovenú znaleckým posudkom a to vo výške 120 000 eur, zodpovedajúcu spoluvlastníckemu podielu žalobcu v podiele 1/2 nehnuteľnosti.
2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území A. D., obec T. D., okres Senec vedených v katastri nehnuteľností Okresného úradu Senec, odbor katastrálny na LV č. XXX ako parcely registra "C" č. XXX/ XX - orná pôda o výmere 623 m2 a parcely registra "C" č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 134 m2 spolu s domom súpisné číslo XXX, na parc. č. XXX/XX. Predmetnú nehnuteľnosť od roku 2010 užíva výlučne žalovaná, pričom časť z nej bez jeho súhlasu prenajíma a výlučne sama poberá nájomné. Žalobca ako pacient s ťažkými zdravotnými komplikáciami navrhol žalovanej uzavrieť dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti tak, aby sa stala jej výlučnou vlastníčkou a titulom vyporiadania mu vyplatila sumu 120 000 eur ako polovicu hodnoty nehnuteľnosti určenej podľa znaleckého posudku. Žalovaná však s návrhom žalobcu nesúhlasila, preto bol nútený podať predmetnú žalobu.
3. Žalobca k žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy: rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 52C/328/06-20 zo dňa 20.12.2006 o rozvode manželstva strán sporu, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.12.2006, ponuku žalobcu žalovanej na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu zo dňa 10.07.2020, výpis z katastra nehnuteľností Okresného úradu Senec, odbor katastrálny na LV č. XXX, znalecký posudok č.5/2021 znalca Ing. Viery Herdovej z odboru Stavebníctvo, Odhad hodnoty nehnuteľností zo dňa 16.01.2021, lekárske správy o svojom zdravotnom stave a vzájomnú písomnú korešpondenciu strán sporu.
4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanej žalobe doručenom súdu dňa 01.10.2021 uviedla, že nedisponuje sumou 120 000 eur a je schopná vyplatiť titulom vyporiadania iba sumu 45 000 eur. Potvrdila, že prenajíma časť nehnuteľnosti, avšak iba malú izbu a ak by ju žalobca ako jej bývalý manžel vyzval, bola by mu časť nájomného platila. Bola v domnení, že po 15 rokoch od rozvodu ich manželstva boli obaja v tom, že podiel žalobcu sa prevedie na ich syna F..
5. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 05.11.2021 uviedol, že tvrdenia žalovanej sú nepravdivé, nikdy medzi nimi nebola dohoda, že žalobca prevedie svoj podiel na syna. Žalovaná zároveň disponuje aj iným nehnuteľným majetkom ako bytom v Š.Y., polovicou nehnuteľnosti po svojich rodičoch a ateliérom v T. D. a v skutočnosti prenajíma tri izby v ich spoločnej nehnuteľnosti. Zároveň navrhol predaj nehnuteľnosti a rozdelenie výťažku v prípade, ak žalovaná nebude spôsobilá vyplatiť hodnotu jeho spoluvlastníckeho podielu.
6. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanej žalobe doručenom súdu dňa 22.11.2021 opätovne uviedla, že je schopná vyplatiť za podiel žalobcu titulom vyporiadania sumu 45 000 eur a zároveň nepoprela, že je výlučnou a spoluvlastníčkou nehnuteľnosti po svojej matke.
7. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovanej, oboznámil sa s listinnými dôkazmi v bode č. 4 odôvodnenia tohto rozsudku a zistil nasledovný skutkový stav.
8. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že spornú nehnuteľnosť nadobudli so žalovanou počas trvania manželstva. Manželstvo strán sporu bolo v roku 2006 právoplatne rozvedené avšak v lehote 3 rokov sa nedohodli na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. V súčasnej dobe sú tak podielovými spoluvlastníci každý v jednej polovici. Žalobca nehnuteľnosť približne od roku 2006 neužíva a od tej doby sa nepodieľa na žiadnych úhradách energií, daňové povinnosti uhrádza posledný rok. Nehnuteľnosť užíva žalovaná so svojim priateľom, a dve miestnosti prenajíma. Žalobca žije a býva v H. v nehnuteľnosti svojej terajšej manželky, pričom poberá dôchodok vo výške 400 eur. Prístup do nehnuteľnosti mu umožnený nie je a ani nedisponuje kľúčmi od nej. Okrem tejto nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. Následne uviedol, že napriek snahe nedisponuje sumou 120 000 eur na vyplatenie za podiel žalovanej a preto žiada, aby súd podielové spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal tým spôsobom, že nariadi predaj nehnuteľnosti a rozdelenie výťažku.
9. Z výsluchu žalovanej súd zistil, že je podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností a má spoluvlastnícky podiel 1 avšak nemá možnosť vyplatiť žalobcu za jeho podiel vo výške 120 000 eur, je schopná vyplatiť sumu 60 000 eur. Nepoprela, že po svojej matke v dedičskom konaní nadobudla do výlučného vlastníctva 3 izbový byt, na 7 poschodí, T. XX v Š., že je podielovou vlastníčkou rodičovského domu v 1/2 v T. D., D. XXX. Byt v Š. v súčasnej dobe prenajíma. V rodinnom dome, ktorý zdedila po matke býva jej invalidná sestra s dvomi deťmi. Nepoprela, že v rodinnom dome, ktorý je predmetom tohto sporu býva aj jej priateľ a že časť domu prenajala za nájomné najskôr 130 eur mesačne a neskôr 260 eur mesačne. Žalovaná nepracuje, je vedená od roku 2020 na úrade práce, nepoberá žiadnu podporu, žije len z prenájmu za byt v Š. za nájomné 100 eur až 250 eur mesačne. Žalovaná síce sporovala znalecký posudok č. 5/2021 znalkyne Herdovej, avšak nežiadala súdom nariadiť znalecké dokazovanie. Žalovaná uviedla, že s nariadením predaja nehnuteľnosti a rozdelením výťažku nesúhlasí z dôvodu, že k nehnuteľnosti má citovú väzbu, nehnuteľnosť stavali spolu so žalobcom počas manželstva, narobila sa na nehnuteľnosti, dohody boli iné. Žalovaná v nehnuteľnosti býva a nepoprela, že tam bývali aj nájomníci. Je skutočne vlastníčkou 3 izbového bytu v Š.A. T. XX, ďalej spoluvlastníčkou nejakých pozemkov a súčasne podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v 1/2 nachádzajúcej sa v T. D. na D. J.. XXX. Byt v Š. predať nechce, lebo má nejakú hodnotu, tento prenajíma. Žalovaná nedisponuje finančnou čiastkou na vyplatenie bývalého manžela.
10. Súd zo znaleckého posudku č.5/2021 znalca z odboru Stavebníctvo, Odhad hodnoty nehnuteľností Ing. Viery Herdovej zo dňa 16.01.2021 zistil, že predmetom ocenenia je rodinný dom súp. č. XXX na ul. O. Č.. XX na parcele č. XXX/XX s príslušenstvom a pozemky parc. č. XXX/XX, parc. č. XXX/XX vedené na LV č. XXX, v obci T. D., k.ú. A. D., okres X.. Rodinný dom je murovaná stavba, má prízemie kde sa nachádzajú 3 izby, kúpeľňa, WC komora, kuchyňa, chodba, schodisko do podkrovia a v podkroví sa nachádzajú 3 izby a kúpeľňa. Hodnotu rodinného domu znalec ohodnotil vo výške 142 116,80 eur. Predmetom ocenenia v znaleckom posudku bola tiež garáž na parcele č. 148/30, ktorú znalec ohodnotil na sumu 8 946,83 eur a záhradný domček v hodnote 5814,54 eur, v ktorom sa v suteréne nachádza studňa v hodnote 2174,60 eur a na prízemí sklad teda v celkovej hodnote 7989,14 eur a pozemky boli ohodnotené na sumu 85 101,94 eur.
11. Zo záveru znaleckého posudku súd zistil, že všeobecná hodnota stavby a pozemkov bola určená metódou polohovej diferenciácie. Všeobecná hodnota celej nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu je spolu 240 000 eur.
12. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
13. Podľa § 136 ods.2 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.
14. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
15. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
16. Podľa § 141 ods. 2 Občianskeho zákonníka, každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu.
17. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobré možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
18. Občiansky zákonník vychádza zo zásady, že nemožno nikoho nútiť, aby zotrvával v podielovom spoluvlastníctve, preto pripúšťa zrušenie podielového spoluvlastníctva jednak na základe dohody spoluvlastníkov (§ 141 OZ) a jednak na základe rozhodnutia súdu. Zákon dáva prednosť dohode ako základnému spôsobu zrušenia spoluvlastníctva a vzájomného vyporiadania. Dohodou o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva sa rieši vzťah všetkých spoluvlastníkov k veci ako celku (nie teda len k určitému podielu). Na jej základe vzniká nový vlastnícky vzťah či nové spoluvlastnícke vzťahy. Ak nedôjde k dohode o zrušení podielového spoluvlastníctva, spoluvlastníctvo zruší súd, ktorý vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva musí súd bezpečne zistiť okruh spoluvlastníkov a rozsah ich podielov. Pokiaľ ide o navrhovaný spôsob vyporiadania, nie je súd viazaný podaným návrhom a môže teda rozhodnúť, že zrušené spoluvlastníctva bude vyporiadané aj iným spôsobom než je navrhovaný (tzv. iudicium duplex). Preto môže svojím rozhodnutím napr. vec rozdeliť napriek tomu, že sa navrhovateľ domáhal toho, aby mu bol predmet spoluvlastníctva prikázaný do výlučného vlastníctva /R 4/1966). Zákon dáva súdu smernice, ako si má počínať pri vyporiadaní, ak ani na súde pokus o zmierne vybavenie veci nevedie k cieľu. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vykoná súd jedným z týchto troch spôsobov: a) reálne rozdelenie veci podľa výšky podielov, b) prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu, c) predaj veci a rozdelenie výťažku podľa výšky podielov.
19. Občiansky zákonník v § 142 ods. 1 uvádza pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva len dve kritériá, a to veľkosť podielov a účelné využitie veci. Ak ich riadna aplikácia vyznieva pre strany sporu rovnocenne, záleží len od súdu, ktoré z iných relevantných okolností prípadu (najmä schopnosť
a včasnosť zaplatenia primeranej náhrady v zmysle uvedeného ustanovenia) vyhodnotí v prospech tejktorej strany (Uz NS ČR z 21.03.2006, sp. zn. 22Cdo 1604/2005).
20. Súd posudzoval nadobudnutie spoluvlastníctva strán sporu ako podielových spoluvlastníkov k predmetným nehnuteľnostiam. Občiansky zákonník neustanovuje žiadne osobitné vymedzenie spôsobu nadobúdania spoločných vecí spoluvlastníkmi, použije sa režim podľa ustanovenia § 132 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Z vykonaného dokazovania predovšetkým zhodnými tvrdeniami strán sporu ako aj z LV č. XXX mal tak súd preukázané, že strany sporu nadobudli nehnuteľnosť počas manželstva do bezpodielového spoluvlastníctva a po rozvode manželstva nedošlo v lehote troch rokov medzi nimi k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva, čím táto nehnuteľnosť prešla do podielového spoluvlastníctva.
21. V predmetnej veci súd v prvom rade posudzoval reálnu deľbu nehnuteľnosti, pri rozhodovaní vychádzal zo súkromného znaleckého posudku č.5 /2021 vypracovaného znalcom Ing. Vierou Herdovou predloženým žalobcom, ktorý mal všetky zákonnom predpísané náležitosti a obsahoval znaleckú doložku v zmysle § 209 ods. 2 CSP, pri vykonávaní tohto dôkazu súd postupoval akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Z uvedeného znaleckého posudku mal súd nesporne preukázané, že stavba rodinný dom súp. č. XXX nie je reálne deliteľný, v zmysle vydaného užívacieho povolenia, objekt má jednu bytovú jednotku s príslušenstvom, má charakter rodinného domu, ktorý je v dobrom technickom stave. Ďalej mal súd preukázané, že rodinný dom nie je reálne deliteľný podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov (časť „Dispozičné riešenie“) a reálne vzhľadom na veľkosť a umiestnenie nie sú deliteľné ani pozemky a ostatné stavby na pozemku. Pri posudzovaní reálnej deliteľnosti pozemku je nutné brať do úvahy nielen územnoplánovaciu dokumentáciu, prístup ale aj účelnosť technického spôsobu, reálnym rozdelením musia vzniknúť samostatné veci, pri delení pozemku musí vzniknúť pozemok so samostatnou funkciou v území, súd nemôže skúmať účelné využitie veci vzhľadom na užívanie pozemku ako záhrada, toto kritérium sa uplatňuje pri rozhodovaní o prikázaní veci jednému zo spoluvlastníkov za náhradu. Zvolený spôsob vyporiadania má viesť k vyriešeniu všetkých vzťahov, ktoré sa vytvorili medzi podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou spoluvlastníctva, v danom prípade medzi podielovými spoluvlastníkmi sú vzťahy už dlhšiu dobu vážne narušené, medzi ktorými nedošlo k žiadnej dohode.
22. Z ustanovenia § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob vyporiadania, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Súd za primeranú náhradu pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva považoval príslušný podiel všeobecnej ceny veci vyjadrujúcej hodnotový ekvivalent v peniazoch. Primeranosť ceny je závislá nielen od konštrukcie a vybavenia, ale aj od dopytu a ponuky v danom mieste a čase. Zo záveru znaleckého posudku č. 5/2021 mal súd preukázané, že všeobecná hodnota stavby a pozemkov bola určená metódou polohovej diferenciácie. Všeobecná hodnota stavby, rodinného domu spolu s príslušenstvom je 142 116,80 eur. Všeobecná hodnota pozemkov predstavuje sumu 85 101,94 eur. Všeobecná hodnota garáže na parcele č. XXX/XX bola 8 946,83 eur a záhradný domček v hodnote 5814,54 eur a studňa v hodnote 2174,60 eur. Všeobecná hodnota celej nehnuteľnosti bola vyčíslená na sumu 240 000 eur.
23. Predpokladom na prikázanie vyporiadavanej veci do výlučného vlastníctva niektorého z doterajších spoluvlastníkov je skutočnosť, že spoluvlastník s týmto prikázaním súhlasí, aby mu vec bola prikázaná do vlastníctva. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca nemá záujem, aby predmetné nehnuteľnosti boli prikázané do jeho výlučného vlastníctva, navrhol predmetné nehnuteľnosti najskôr prikázať do výlučného vlastníctva žalovanej ako podielovej spoluvlastníčke. Žalovaná síce prejavila záujem predmetné nehnuteľnosti prikázať do jej výlučného vlastníctva, avšak zároveň uviedla, že nedisponuje sumou 120 000 eur na vyplatenie žalobcu titulom vyporiadania.
24. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že súd môže prikázať vec len tomu zo spoluvlastníkov, ktorý preukáže aj schopnosť zaplatiť primeranú finančnú náhradu, prihliada sa na hľadisko solventnosti, schopnosť poskytnúť náhradu a včasnosť poskytnutia náhrady. Ústavnoprávna judikatúra prvok solventnosti zdôrazňuje z hľadiska toho, že pre spoluvlastníka, ktorému spoluvlastnícky podiel je prikázaný je zrušenie podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie týmto spôsobom v podstate odňatím
vlastníckeho práva, ktoré musí spĺňať ústavné podmienky, medzi ktoré patrí povinnosť poskytnúť náhradu.
25. Vzťahy medzi stranami sporu sú vážne narušené. Žalovaná tvrdí, že nie je solventná a v súčasnosti schopná žalobcovi vyplatiť primeranú finančnú náhradu. V konaní však mal súd preukázané predovšetkým tvrdením žalovanej, že po svojej matke v dedičskom konaní nadobudla do výlučného vlastníctva 3 izbový byt v Š., ktorý v súčasnosti prenajíma a pre jeho vysokú hodnotu ho nechce predať a že je podielovou vlastníčkou rodičovského domu v 1/2 v T. D., D. XXX ako aj vlastníčkou presne nešpecifikovaných pozemkov. Žalobca nie je vlastníkom žiadnej inej nehnuteľnosti, žije v nehnuteľnosti svojej súčasnej manželky a jeho zdravotný stav ako onkologického pacienta si vyžaduje nákladnú finančnú liečbu, ktorými nedisponuje. Liečbu si chce hradiť práve z prostriedkov a predaj nehnuteľnosti.
26. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Podľa § 185 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich uplatnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutie nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenie dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 132 C.s.p. alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Žalovaná však nepreukázala v konaní, že žalobca je vlastníkom inej nehnuteľnosti.
27. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania nie sú reálne deliteľné a neprichádza do úvahy ani spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním podielu druhým spoluvlastníkom do vlastníctva, každý má svoju bytovú otázku riešenú. Nemožno však opomenúť ani tú skutočnosť, že nemožno nútiť niekoho, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Nie je únosné, aby takýto právny stav pretrvával aj naďalej. Žalovaná nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby vyplatila žalobcu z jeho spoluvlastníckeho podielu. Podľa názoru súdu takto nebol možný druhý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi stranami sporu, teda prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov za finančnú náhradu pre druhého spoluvlastníka. Z týchto dôvodov súd prikročil k tretej možnosti, keď zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo a nariadil predaj nehnuteľnosti s tým, že výťažok z jeho predaja bude rozdelený medzi strany sporu podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov. Súd opätovne podotýka, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nie je súd viazaný návrhmi strán sporu a zisťuje najlepší spôsob na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Ak by v tomto prípade žalobca aj súhlasil s prikázaním svojho podielu do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorá nemá dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie finančnej náhrady pre žalobcu, rozhodnutie súdu by sa minulo účinkom a medzi stranami sporu by opäť vznikla právna neistota. Vzhľadom na takýto postoj strán sporu možno usudzovať, že nehnuteľnosť bude potrebné predať prostredníctvom súdneho exekútora, aby bol rozsudok súdu vykonateľný, nakoľko strany sporu sa nebudú vedieť dohodnúť ani na ohodnotení nehnuteľnosti. Súd preto považoval za v tomto prípade najlepšie riešenie nariadiť predaj nehnuteľnosti.
28. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových a právnych záverov, súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré vyporiadal tak, že nariadil predaj nehnuteľností s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov a to žalobcovi spoluvlastnícky podiel 1 a žalovanej spoluvlastnícky podiel 1/2, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Žalobca ako onkologický pacient môže peniaze z výťažku predaja nehnuteľností použiť na financovanie liečby v zahraničí, žalovaná má otázku bývania vyriešenú bytom v Š., pričom bude disponovať finančnou náhradou za svoj spoluvlastnícky podiel na uhrádzanie svojich životných nákladov. V prípade zrušenia spoluvlastníctva a jeho vyporiadania nariadením predaja veci rozdelením výťažku podľa podielov dochádza k zániku spoluvlastníctva dňom v ktorom dôjde k predaju veci, návrh na exekúciu môže podať ktorýkoľvek zo
spoluvlastníkov a predaj sa uskutočňuje spôsobom predpokladaným podľa ustanovenia § 189 a nasl. Exekučného poriadku.
29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
31. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí podľa § 262 ods. 1 CSP. Žalobca pred podaním žaloby na súde v liste zo dňa 10.07.2020 (č.l.8) vyzval žalovanú na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a navrhol vyplatiť mu finančnú náhradu za predaj svojho spoluvlastníckeho podielu. Žalovaná v písomnom vyjadrení dňa 16.07.2020 (č.l.7) nesúhlasila s návrhom žalobcu, ponúkla žalobcovi za spoluvlastnícky podiel sumu 45 000 eur, s čím žalobca nesúhlasil, vzhľadom na hodnotu svojho podielu. Žalobca bol vo veci úspešný, keď dosiahol zrušenie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam autoritatívnym rozhodnutím súdu, navrhnutým spôsobom vyporiadania, ako aj predajom nehnuteľností a rozdelením výťažku z predaja podľa výšky spoluvlastníckych podielov podielových spoluvlastníkov. Žalovaná vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam nebola úspešná, zapríčinila trovy konania nemala dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobcovi za nehnuteľnosti. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi vo veci priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100%.
32. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania, rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie vo výroku I. nie je prípustné ( 356 ods. 1 písm. a) CSP) okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Proti rozsudku vo výroku II. je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.