Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_6Er-307-2011.pdf
PDF · 89.22 KB
Case nature
Area
Subarea
6Er/307/2011
Uznesenie
Okresný súd v Žiari nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného CETELEM SLOVENSKO a.s., IČO: 35787783, Panenská 7, 812 36 Bratislava 1, právne zast. JUDr. Marek Czompoly - advokát, Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti povinnému: V. S., N.. XX.XX.XXXX, B.Č. XXXX/XX, XXX XX Ž. N. S., právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47234466, vedenej pod sp. zn. EX1046/2011, súdnym exekútorom: JUDr. Roman Fogta, Exekútorský úrad Kynceľová, 974 01 Kynceľová 77, pre pohľadávku 162,98€ s prísl., takto
rozhodol:
I. Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a zastavuje.
II. Povoľuje odklad exekúcie do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.
odôvodnenie:
Okresný súd Žiar nad Hronom poverením č. 5613 034657* zo dňa 07.03.2011 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 162,98€ s prísl. na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pri Komerčnej rozhodcovskej spoločnosti a.s., v Čadci č. k. 1KRS/51/2010 zo dňa 03.01.2011 a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie.
Povinná podala dňa 04.09.2014 návrh na odklad exekúcie a dňa 11.09.2014 návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri Komerčnej rozhodcovskej spoločnosti a.s., v Čadci č. k. 1KRS/51/2010 bol vydaný na základe absolútne neplatných ustanovení úverovej zmluvy o rozhodcovskej doložke uzavretej medzi účastníkmi konania. Veriteľ si s dlžníkom rozhodcu nevyjednal, ale rozhodcovská doložka bola vopred naformulovaná v štandartnej zmluve. Rozhodcovská doložka pre dlžníka, tu povinného, je neprijateľná aj z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá veriteľ, tu oprávnený, musí sa dlžník nezvratne prispôsobiť a tak riešiť spor pred rozhodcom, ktorý je pre neho nepredvídateľný a má vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu. Ide teda o neprijateľnú rozhodcovskú doložku, ktorou si veriteľ
- dodávateľ zabezpečil výber spriazneného rozhodcu, ktorý bude ovládať celé rozhodcovské konanie.
Exekučný titul v danom prípade predstavuje rozhodcovský rozsudok sp. zn. 1KRS/51/2010, ktorý vydal dňa 03.01.2011 Stály rozhodcovský súd pri Komerčnej rozhodcovskej spoločnosti a.s., so sídlom Nábrežná 1293, 022 01 Čadca, a ktorý rozsudok mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 05.01.2011 vykonateľnosť 09.01.2011. Predmetným rozhodcovským rozsudkom bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 162,98€ s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 01.12.2009 do zaplatenia a a zároveň bola žalovanému uložená povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 96,50€.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku (ďalej len EP), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 57 ods. 2 EP, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 45 ods. 1 písm. b), c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu podľa osobitných predpisov (§ 45 EP) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Súd preskúmal oprávneným predloženú, úverovú zmluvu - o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 2601870 06161455 zo dňa 12.02.2009 spolu s Všeobecnými podmienkami CETELEM SLOVENSKO a.s., pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy a zistil nasledujúce skutočnosti.
V zmysle bodu 13 Všeobecné podmienky CETELEM SLOVENSKO a.s., pre poskytnutie spotrebiteľského úveru sa zmluvné strany dohodli na rozhodcovskej doložke tak, že majetkové spory vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom - Stály rozhodcovský súd pri Komerčnej rozhodcovskej spoločnosti a.s., so sídlom Nábrežná 1293, 022 01 Čadca, alebo Rozhodcovským súdom v Bratislave so sídlom Bratislava, Ventúrska 14.
Pri skúmaní vyššie konkretizovanej rozhodcovskej doložky súd bral do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka). Rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky rozsudku súdu, ale zákonodarca upravil postup ako zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymohlo, ak zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Je nesporné, že klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj ustanovenie § 52 a nasledujúce týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho zákonníka. Rovnako by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že zmluva o úvere je štandardnou formulárovou zmluvou, a že za takéhoto stavu musí súd túto zmluvu podrobiť súdnej kontrole, či sa nevymáha plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Základným právnym aktom ochrany spotrebiteľa bola smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5.apríla 1993. Táto bola do nášho právneho poriadku prebratá zákonom č. 150/2004 Z.z. (účinného od 1. apríla 2004 okrem § 60, ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii), ktorý novelizoval Občiansky zákonník a okrem toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre Slovenskú republiku a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov. V spotrebiteľskom práve je princíp zmluvnej slobody potrebné konfrontovať s princípom zmluvnej spravodlivosti. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých
dochádza ku kontraktu, s ohľadom na vyššiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a jednoduchšiu dostupnosť právnych služieb a nakoniec aj so zreteľom na možnosť určiť zmluvné podmienky jednostranne prostredníctvom formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu vychádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na toto rokovanie dostatočne pripravený, pri kontrakte je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spotrebiteľ koná právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou prezentovaný skutkový stav, pretože dôveru je potrebné považovať za elementárnu kategóriu sociálneho štátu. Spoločným znakom právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa je snaha prostredníctvom práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Takýto postup nie je v rozpore z čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Ochrana autonómie vôle totiž nemôže byť absolútna tam, kde existuje iné základné právo jednotlivca alebo ústavný princíp, či iný ústavne aprobovaný verejný záujem, ktoré sú spôsobilé autonómiu vôle proporcionálne obmedziť. V uvedených prípadoch subjektívne právo jednotlivca (dodávateľa) je obmedzené za účelom presadenia iného práva (spotrebiteľa) pričom toto obmedzenie je primerané sledovanému cieľu, ktorý má byť dosiahnutý (ochrana spotrebiteľa) - viď Nález Ústavného súdu ČR I. ÚS 342/09 zo dňa 15.06.2009.
Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Asturcom C-40/08, smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.
V bode 34 odôvodnenia rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Cofidis C-473/00, súd uviedol, že ochrana, ktorú smernica poskytuje spotrebiteľom, sa rozširuje na prípady, keď spotrebiteľ, ktorý uzavrel s predajcom alebo dodávateľom zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo.
Treba tiež uviesť, že Súdny dvor EÚ v bode 38 rozsudku Mostaza Claro C-168/05 rozhodol, že povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.
Spotrebiteľské zmluvy sú v Občianskom zákonníku upravené v § 52 a nasl. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (vzťah fakticky nerovný a nevyvážený), niet žiadnych pochybností o tom, že taká zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, §45 ods. 1 písm. c), ods. 2 ZRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.
Rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Už túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku a to v neprospech spotrebiteľa. Dodávateľ v nej dokonca primárne uviedol konkrétneho rozhodcu JUDr. Radima Kuchtu, ktorý by spory rozhodoval (prípadne tento mohol sám určiť iného rozhodcu). Navyše sídlo „dohodnutého“ rozhodcu (miesta rozhodcovského konania) je značne vzdialené (cca 200 km) od trvalého bydliska spotrebiteľa, čo mu môže - na rozdiel od blízkosti štátneho súdu - sťažiť účasť na rozhodcovskom konaní. Totiž náklady s tým súvisiace (napr. cestovné) by mohli byť pre spotrebiteľa odstrašujúce. Keďže miesto konania ani zďaleka nespĺňa požiadavku predvídateľnosti a dostupnosti, aj takáto podmienka patrí do kategórie podmienok, ktorých zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva (viď rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach C-240/98 až 244/98 Océano Grupo Editorial SA v. Rocío Murciano Quintero a Salvat Editores SA v. José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vińas Feliu z 27. júna 2000). Rozhodca JUDr. Radim Kuchta je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho
procesu. Takýto záver podporuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom vedených na tunajšom súde, kde rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly v závislosti od konkrétneho oprávneného vykazujú značnú dávku podobnosti, čo naznačuje istú väzbu medzi rozhodcami a jednou zmluvnou stranou a tiež vedie k pochybnosti o dostatočne individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa zo strany rozhodcov.
V záujme rešpektovania medzinárodnej zmluvy (č.l. 7 ods. 2 Ústavy) a naplnenia cieľa Európskej únie vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch, v záujme vyššej kvality života bežných ľudí, nevidí súd iné východisko ako záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. V tomto smere súdu dáva za pravdu aj prijatá novela Občianskeho zákonníka, ktorá zákonom č. 568/2007 Z.z. účinným od 1. januára 2008 zaviedla do § 53 ods. 4 písm. r) v znení: „za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní“.
Nakoľko neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, v danej veci - napriek tomu, že exekúcia sa začala - boli splnené podmienky na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, resp. § 45 ods. 2 ZoRK.
Po právoplatnosti tohto uznesenia súd rozhodne o trovách exekúcie / § 200 ods. 2 EP /.
Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku (ďalej aj „EP“), aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
Z uvedeného vyplýva, že je tú dôvodný predpoklad, že rozhodcovská doložka je neplatná a exekúcia bude zastavená, a preto súd podľa citovaného zákonného ustanovenia povolil odklad exekúcie do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e m o ž n é podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici v troch vyhotoveniach.