Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-4Cpr/6/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou Mgr. Alenou Búlikovou v spore žalobkyne F. V., Z.. XX.XX.XXXX, B. A., J. XXX, štátny občan SR, právne zastúpenej: AK VAVRINČÍK s.r.o. so sídlom Hurbanova 752/1, Nové Mesto nad Váhom; proti žalovanému Roen Est, s.r.o., so sídlom Trenčianska 17, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 310 255, právne zastúpený Advokátska kancelária LUKAJKA & PARTNERS s. r. o., so sídlom Jesenského 7713/12, Trenčín, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a o náhradu škody z neplatného skončenia pracovného pomeru, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o uloženie povinnosti zaplatiť náhradu škody z a s t a v u j e.

II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou dňa 28.07.2020 sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala určenia, že Dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 27.05.2020 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná a že pracovný pomer žalobkyne k žalovanému naďalej trvá. Žalobkyňa sa ďalej voči žalovanému domáhala bližšie nevyčíslenej náhrady škody a náhrady trov konania.

3. Dôvodila tým, že medzi ňou a žalovaným bol uzatvorený pracovný pomer na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 01.06.2011 v znení jej dodatkov. Dohodnutý deň nástupu do práce bol 14.09.2011, miesto výkonu práce Z. F. Z. V., K. XX, pracovné miesto - robotník pri výrobe výmenníkov tepla a pod. Počas čerpania OČR /z dôvodu šírenia pandemického ochorenia COVID -19/ bola žalobkyňa dňa 26.05.2020 telefonicky kontaktovaná svojou nadriadenou Ž. A. a požiadaná, aby sa dostavila do sídla žalovaného. Tam ju jej nadriadená odviedla na personálne oddelenie, kde jej zamestnankyňa personálneho oddelenia Z. G. predložila vopred pripravenú dohodu o skončení pracovného pomeru podľa a nasl. (ďalej i len ), datovanú dňom 27.05.2020. Pritom jej povedala, že ide o najlepší spôsob ukončenia pracovného pomeru a v prípade výpovede by nedostala také „výhodné“ podmienky, ako keď podpíše predloženú dohodu. Žalobkyňa, nevedomá si svojich práv, v dobrej viere a bez možnosti premyslieť si ako ďalej postupovať, resp. vziať si tento dokument na preštudovanie, či poradu s právnym zástupcom, predloženú dohodu podpísala. Až následne oslovila právneho zástupcu, ktorý listom zo dňa 01.06.2020 namietol u zamestnávateľa neplatnosť skončenia pracovného pomeru a pokúsil sa mimosúdne urovnať protiprávny stav. Žalobkyňa poukazovala na to, že ona nebola autorom ani iniciátorom uvedenej dohody o skončení pracovného pomeru, táto jej bola predložená spolu s uistením, že jej podpisom získa najlepšie podmienky za akých sa dá ukončiť pracovný pomer. Neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru žalobkyňa videla v absencii prejavu vôle, ako základnej náležitosti právneho úkonu, kvôli čomu je dohoda, podľa (ďalej i len ), neplatná. Poukázala na to, že

zamestnávateľ ju vedome uviedol do omylu, preto jej prejav vôle nemohol byť daný. Na podporu svojich tvrdení poukázala na rozhodnutie Z. Q. XCdo/XXX/XXXX. Žalobkyňa zároveň vo veci podala aj Podnet na preskúmanie porušenia zamestnávateľom na Inšpektorát práce Trenčín z 22.06.2020.

4. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa predložila Pracovnú zmluvu s dodatkami, Dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 27.05.2020, Vyjadrenie zamestnanca o neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru - pokus o mimosúdne urovnanie veci zo dňa 01.06.2020, Odpoveď zamestnávateľa na pokus o mimosúdne urovnanie veci zo dňa 15.06.2020, na podnet na Inšpektorát práce zo dňa 22.06.2020.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe považoval žalobu za nedôvodnú. Na svoju obranu uviedol, že predmetná Dohoda o skončení pracovného pomeru bola uzatvorená platne, v súlade s . Žalovaná mala dostatočný čas na premyslenie, či Dohodu o skončení pracovného pomeru podpíše alebo nie. Žalovaný nijakým spôsobom nenútil žalobkyňu k podpísaniu predmetnej dohody, nakoľko žalovaný ako zamestnávateľ mohol skončiť pracovný pomer výpoveďou z organizačných dôvodov, pričom však žalobkyňa navrhla a mala záujem uzavrieť predmetnú dohodu. Dohoda bola žalobkyni predložená a ona ju akceptovala, vyjadrila tým vôľu skončiť pracovný pomer, pričom za primeraný čas na uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru sa dá vnímať aj časový priestor vytvorený v rámci tohto rokovania. Ďalej poukázal na , podľa ktorého musia byť v dohode o skončení pracovného pomeru uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, len ak to zamestnanec vyžaduje, ak sú dôvodom organizačné zmeny u zamestnávateľa alebo zdravotná nespôsobilosť zamestnanca. Nestotožnil sa ani s tvrdením žalobkyne ohľadom výšky odstupného. V danom prípade sa jedná o plnenie, na ktoré žalobkyňa nemala zákonný nárok, avšak zamestnávateľ jej ho poskytol ako vďaku za vykonanú prácu. Na podporu svojich tvrdení žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. XXCoPr/X/XXXX zo dňa 27.03.2019 a rozsudok Nejvyššího soudu ČR sp. zn. XXCdo/XXXX/ XXXX zo dňa 16.11.2005.

6. Žalobkyňa v replike uviedla, že nechcela ukončiť pracovný pomer a ani neiniciovala jeho skončenie, preto má za to, že v zmysle je dohoda neplatná. Dohodu spísal vopred zamestnávateľ bez vedomia zamestnanca, teda žalobkyňa ako zamestnanec nemala možnosť sa s ňou vopred oboznámiť ani meniť jej obsah. Nejednalo sa o dohodu na návrh zamestnanca. Žalobkyňa nemala záujem dohodu uzatvoriť. Výška samotného odstupného je zjavne nižšia, než aké by dostala v prípade, ak by dostala výpoveď od žalovaného. Poukázala na vyjadrenie žalovaného z 28.07.2021, v ktorom sa uvádza, že: „...žalovaný ako zamestnávateľ mohol skončiť pracovný pomer výpoveďou z organizačných dôvodov...“, čím žalovaný priznal, že žalobkyňa nenavrhla uzatvorenie dohody. Žalobkyňa by mala vzhľadom na dĺžku trvania pracovného pomeru u žalovaného podľa 76 ods. 1 písm. c/ nárok na odstupné vo výške 2-násobku priemerného mesačného zárobku. Žalobkyňa považuje konanie žalovaného spočívajúce v zavolaní žalobkyne na jednanie z vopred nešpecifikovaného dôvodu počas čerpania OČR, vyhotovením dohody s proklamáciou, že bola navrhnutá zamestnancom za vedomé uvedenie žalobkyne do omylu o „najvýhodnejšom riešení pre zamestnanca, ktoré napĺňa ľstivé konanie zo strany zamestnávateľa.

7. Žalovaný v duplike uviedol, že podľa je dohoda o skončení pracovného pomeru dvojstranným právnym úkonom s tým, že iniciovať skončenie pracovného pomeru dohodou môže rovnako zamestnanec ako aj zamestnávateľ. Žalovaný má za to, že zo strany žalobkyne išlo o prijatie ponuky na skončenie pracovného pomeru dohodou, teda žalobkyňa nemôže neplatnosť dohody odvodzovať od toho, že žalobkyňa nebola iniciátorkou dohody. Nemožno považovať za nátlak (časový tlak), uvedenie do omylu žalobkyne alebo lstivé konanie zo strany zamestnávateľa, ak v čase ponuky na prijatie skončenia pracovného pomeru žalovaný údajne uviedol, že ide o najlepší spôsob skončenia pracovného pomeru. Zároveň dodal, že žalobkyňa mala dostatočný čas na premyslenie, či dohodu podpíše alebo nie. Poukázal na čl. II. ods. 4 dohody, podľa ktorej strany prehlásili, že zmluvu uzatvorili na základe slobodnej vôle, zmluva nebola uzatvorená v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, zmluvné prejavy boli dostatočne zrozumiteľné, dohodu si prečítali a jej obsahu porozumeli. Žalobkyňa podpísala predmetnú zmluvu slobodne a bez nátlaku, neuviedla žiadny text dopísaný voľnou rukou o nesúhlase, ani žiadosti o lehotu na premyslenie, poradu, čo žalobkyňa nevyužila.

8. V priebehu konania - dňa 02.06.2022 vzala žalobkyňa žalobu v časti uplatnenej náhrady škody späť a žiadala konanie v tejto časti zastaviť. Žalobkyňa zotrvala na žalobe v časti určenia, že Dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 27.05.2020 založeného medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná a že pracovný pomer naďalej trvá.

9. Súd nariadil vo veci pojednávanie.

10. Vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom svedkov E. Ž., Z. G., oboznámil s dôkazmi predloženými stranami sporu, a to Pracovnou zmluvou a jej prílohami, Dohodou o skončení pracovného pomeru z 27.05.2020, pokusom o mimosúdne urovnanie sporu, Oznámením z 15.06.2020, Podnetom žalobkyne na preskúmanie porušenia zamestnávateľom na Inšpektorát práce Trenčín z 22.06.2020, ako i ostatným obsahom spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

11. Medzi žalobkyňou ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom bol založený pracovný pomer na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 14.09.2011, s dohodnutým dňom nástupu do práce dňa 14.9.2011 a dohodnutým druhom práce - robotník zaradený pri výrobe výmenníkov tepla, zodpovedný za spájkovanie niplov, zodpovedný udržiavať poriadok na svojom pracovisku. Pracovný pomer bol dohodnutý pôvodne na dobu určitú so skúšobnou dobou 3 mesiace. Neskôr bol opakovane predĺžený a nakoniec Dodatkom č. 8 zo dňa 30.11.2013 zmenený na pracovný pomer na dobu neurčitú.

12. Dňa 27.05.2020 došlo medzi stranami sporu k podpisu Dohody o skončení pracovného pomeru podľa . V texte dohody je uvedené, že pracovný pomer „...sa na návrh zamestnanca končí dohodou podľa , a to bez uvedenia dôvodu.“ Pracovný pomer sa končí dňom 31.05.2020 - tento deň je posledným pracovným dňom. V čl. I. bod 3. dohody si strany dohodli, že zamestnancovi bude vyplatené odstupné vo výške jednonásobku priemerného mesačného platu.

13. Z výplatnej pásky z mesiac 05/2020 vyplýva, že žalobkyni žalovaný zamestnávateľ vyplatil odstupné vo výške 834,57 € v hrubom.

14. Listom zo dňa 01.06.2020 žalobkyňa oznámila žalovanému zamestnávateľovi, že podľa jej názoru nedošlo k riadnemu skončeniu jej pracovného pomeru. Namietala rozpor čl. I ods. 1. Dohody o skončení pracovného pomeru so skutočnosťou t.j. že pracovný pomer končí na návrh zamestnanca, ako aj čl. I ods. 3 dohody, o výške odstupného vo výške jednonásobku priemerného mesačného zárobku.

15. Z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že bola zamestnaná u žalovaného od 14.09.2011, pričom v neskoršom období bola na materskej dovolenke s mladším synom. Začiatkom marca 2020 nastúpila na pandemickú OČR z dôvodu uzavretia materských škôl kvôli šíreniu ochorenia COVID-19. Koncom mája 2020 jej zo zamestnania zavolala majsterka, či by mohla od 01.06.2020 opäť nastúpiť do práce? Žalobkyni sa však do práce nastúpiť nedalo, pretože riaditeľ materskej školy, ktorú navštevovali jej deti rozhodol, že škôlku nemôžu navštevovať deti žijúce v spoločnej domácnosti so seniorom alebo s osobami pracujúcimi v zahraničí. V jej rodine v tom čase spĺňali obe tieto podmienky, nakoľko manžel pracoval v zahraničí a zároveň žili v spoločnej domácnosti s otcom žalobkyne. Z uvedených dôvodov žalobkyňa majsterke oznámila, že od 01.06.2020 do práce nenastúpi a bude môcť nastúpiť, až škôlka umožní nástup jej deťom (čo sa nakoniec stalo 15.06.2020). Krátko na to jej z práce zavolali znova, či by bola ochotná dostaviť sa do zamestnania ohľadne niečoho sa dohodnúť, resp. niečo prebrať? Žalobkyňa ešte v ten deň volala kolegyni, ktorá jej povedala, že v práci dávajú čerpať minuloročnú dovolenku. Rovnako volala pani G. z personálneho oddelenia, ktorá jej však do telefónu nič konkrétne nepovedala. Na ďalší deň sa žalobkyňa dostavila do práce. Pracovníčka personálneho oddelenia Z. G. s ňou najskôr viedla nezáväznú konverzáciu o tom ako sa má a pod. Keď sedeli u nej v kancelárii, pani Z. G. jej povedala, že má pre ňu takú ponuku a položila pred ňu dve listiny. Povedala jej, čo v nich je a spýtala sa, či by to podpísala? Žalobkyňa pochopila, že to je skončenie pracovného pomeru. K dôvodom skončenia pracovného pomeru jej pani G. uviedla, že jednak je na pandemickej OČR a navyše častejšie čerpávala OČR, keďže jej syn v januári 2019 začal chodiť do materskej škôlky a býval častejšie chorý. Pokiaľ ide o odstupné, pani G. jej to prezentovala tak, že: „pri dohode o skončení pracovného pomeru nemá nárok na nič, ale keďže je dobrý zamestnanec, tak jej ako odmenu vyplatia jednomesačné odstupné“. Dohoda jej bola predložená s už napísaným jednomesačným odstupným, nedohadovali sa o tom. Rovnako aj deň skončenia pracovného pomeru 31.05.2020 bol v dohode už uvedený. Prišlo jej to vtedy ako hotová vec. Žalobkyňa teda listiny v kancelárii pani G. podpísala a s jedným vyhotovením

odišla. Celé stretnutie u pani G. podľa žalobkyne mohlo trvať asi 20 minút. Ona si čas na rozmyslenie nežiadala, pretože v situácii, kedy s ňou zamestnávateľ končí pracovný pomer bola prvý krát. Iný spôsob skončenia pracovného pomeru jej zo strany zamestnávateľa ponúknutý nebol. Na ďalší deň si však žalobkyňa všimla, že v dohode o skončení pracovného pomeru je uvedené, že je to na jej žiadosť, čo nebola pravda. Ona v tom čase mala dve deti a potrebovala pracovať na ranné zmeny. Nemala žiaden dôvod žiadať o skončenie pracovného pomeru, pretože túto prácu potrebovala. Zrejme tomu nerozumela správne, keď predloženú listinu podpísala, preto následne kontaktovala právneho zástupcu. Žalobkyňa mala vedomosť ešte o jednej kolegyni - E. Ž.D., s ktorou zamestnávateľ obdobným spôsobom skončil pracovný pomer. Pracovný pomer žalobkyňa u žalovaného hodnotí ako bezproblémový, nikdy v práci nemala žiadne problémy.

16. Z výsluchu svedkyne Z. G. - zamestnankyne personálneho oddelenia žalovaného vyplynulo, že jej úlohou v spoločnosti Roen Est bolo vykonávať rozhodnutia vedenia spoločnosti. Výber zamestnancov s ktorými mal byť skončený pracovný pomer bol záležitosťou iných zložiek spoločnosti - výroby a vedenia. Ona v tomto konkrétnom prípade dostala informáciu, že vedenie má záujem skončiť pracovný pomer s pani V. a má sa pokúsiť o jeho ukončenie dohodou. Žalobkyňa o tomto zámere vopred informovaná nebola. Stretli sa so žalobkyňou v jej kancelárii, kde žalobkyni predostrela dve vopred pripravené vyhovenia dohody o skončení pracovného pomeru, jedno pre zamestnanca a jedno pre zamestnávateľa s tým, že si prešli všetky body dohody. Nechala žalobkyni čas, aby si to preštudovala, načo ona dohodu podpísala a rozišli sa. Táto listina bola podpísaná zo strany zamestnávateľa, buď ňou alebo pánom L. J.. Ak si dobre spomína, ponúkli žalobkyni jednomesačné odstupné. Nespomína si, že by výšku odstupného so žalobkyňou nejako rozoberali. Pokiaľ ide o čas, nevie presne určiť, aký čas mala žalobkyňa na preštudovanie predloženej dohody, ale hodinu tam určite nesedeli. So zamestnancami štandardne postupovali tak, že dohodu o skončení pracovného pomeru s nimi prešli a nechali im čas. Mali predpripravené dohody s vypísanými údajmi, kam sa v prípade potreby dopĺňalo, napr. odstupné. O navrhovanej výške odstupného rozhodovalo vedenie. Pokiaľ by zamestnanec nesúhlasil, vec by bola opätovne predložená vedeniu, ktoré by navrhlo iné podmienky. Nebolo v kompetencii svedkyne zamestnancom čokoľvek navrhovať. O všetkom rozhodovalo vedenie firmy. Svedkyňa sama neponúkala žalobkyni možnosť, že si dohodu môže vziať domov na preštudovanie, ale ak by o to požiadala, nebránila by sa tomu. Rovnako, ak by žalobkyňa povedala, že s niečím nesúhlasí, obsah dohody o skončení pracovného pomeru by menili. V danom období prepúšťali zo zamestnania dvoch alebo troch ľudí. Svedkyňa nemala bližšie informácie o dôvodoch skončenia pracovného pomeru. Dostala len menný zoznam zamestnancov s ktorými sa má pokúsiť o skončenie pracovného pomeru dohodou za daných podmienok. Pokiaľ by sa jej to nepodarilo, bol by zvolený iný postup. So všetkými zamestnancami postupovali rovnako t.j. tak, že si ich zavolali, kde im rovno a bez predchádzajúceho upozornenia predložili návrh dohody o skočení pracovného pomeru na podpis a bolo na zamestnancovi, či ho podpíše alebo nie. Za cca 4 ročné pôsobenie svedkyne v tejto firme sa našli zamestnanci, ktorí dohodu o skončení pracovného pomeru nepodpísali, ale v tomto konkrétnom období roku 2020 sa to nestalo. Snažili sa vyhýbať iným formám skončenia pracovného pomeru, pokiaľ to nebolo skončenie zo zdravotných dôvodov a pod., Vždy skúšali skončiť pracovný pomer dohodou.

16. Z výpovede svedkyne E. Ž. - bývalej kolegyne žalobkyne vyplynulo, že ona, rovnako ako žalobkyňa, bola v roku 2020 na pandemickej OČR. Od 01.06.2020 sa mali opätovne otvárať materské školy, preto asi 2 týždne predtým volala pani G., či sa od 01.06. môže vrátiť do práce. Bolo jej povedané, že áno. Asi 2 dni pred 01.06.2020 jej pani G. zavolala, či sa môže dostaviť do práce? Keď tam prišla, bola jej daná výpoveď. Na papieri, ktorý dostala bolo napísané ,,Dohoda o skončení pracovného pomeru“, ale ona to považuje za výpoveď. Dostala dvojmesačné odstupné, pri odpracovaných 12 rokoch. Dvojmesačné odstupné bolo uvedené už v pripravenej dohode o skončení pracovného pomeru, pričom jej vtedy pani G. povedala, že viac ako dvojmesačné odstupné by aj tak nedostala. Dohodu o skončení pracovného pomeru podpísala, avšak povedala pani G., že považuje za neseriózne, že jej o tom nepovedala už pred tými 2 týždňami. Pre ňu ako slobodnú matku je ťažké z hodiny na hodinu prísť o prácu. Iná možnosť skončenia pracovného pomeru jej zo strany zamestnávateľa nebola predostretá. Z pani G. nikdy nemala dobrý pocit, lebo sa síce usmieva a pozerá človeku do očí, ale ona vždy cítila, že tam je niečo ako faloš.

***

17. Podľa - (ďalej i len „CSP“), ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

18. Podľa - (ďalej i len „ZP“), ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

19. Podľa , dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v až c) a .

20. Podľa ustanovenia , neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

21. Podľa ustanovenia , prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.

22. Podľa právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

23. Podľa ustanovenia , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

24. Podľa ustanovenia , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

***

25. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa vzala žalobu späť v časti náhrady škody, súd postupoval podľa a konanie v tejto časti výrokom I. zastavil. Predmetom konania zostal len nárok žalobkyne na určenie neplatnosti Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 27.05.2020 a určenia, že pracovný pomer medzi žalovanou ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom naďalej trvá.

26. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

27. Bolo preukázané, že medzi žalobkyňou ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom bol na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 14.09.2011 v znení jej dodatkov, založený pracovný pomer na dobu neurčitú, a to na pozíciu robotník zaradený pri výrobe výmenníkov tepla, zodpovedný za spajkovanie niplov a iné.

28. Nebolo medzi stranami sporné, že počas čerpania pandemickej OČR žalobkyňou, ju žalovaný zamestnávateľ bez bližšieho vysvetlenia telefonicky požiadal, aby sa dňa 27.05.2020 dostavila na pracovisko, pričom žalobkyňa nemala vopred vedomosť o zámere zamestnávateľa ukončiť s ňou pracovný pomer.

29. Po príchode žalobkyne na pracovisko šla na personálne oddelenie, kde jej na pokojne prebiehajúcom osobnom stretnutí pracovníčka Z. G. predložila 2 pripravené návrhy dohody o skončení pracovného pomeru - dňom 31.05.2020, pričom oboznámila žalobkyňu s ich obsahom a ponechala na žalobkyni, či dohodu o skončení pracovného pomeru podpíše alebo nie.

30. Z predloženého návrhu dohody o skončení pracovného pomeru vyplýval žalobkyni nárok na odstupné vo výške jednonásobku priemerného mesačného zárobku. Z výpovede žalobkyne vyplynulo, že zamestnávateľ jej to prezentoval tak, že v prípade skončenia pracovného pomeru dohodou nemá nárok na nič, ale keďže je dobrý zamestnanec, tak jej ako odmenu vyplatia jednomesačné odstupné.

31. Žalobkyňa na tomto stretnutí /bez akéhokoľvek nátlaku, bezprávnych vyhrážok alebo tiesne/ predloženú dohodu o skončení pracovného pomeru podpísala a s jedným vyhotovením odišla. Až neskôr si všimla, že v čl. I bod 1 sa uvádza, že pracovný pomer končí dohodou na návrh zamestnanca, čo sa však nezakladalo na pravde. Písomne sa preto obrátila na zamestnávateľa listom zo dňa 01.06.2020 v ktorom de facto namietala neplatnosť skončenia pracovného pomeru dohodou poukazujúc na uvedenú nesprávnosť, ako aj skutočnosť, že má nárok na odstupné vo výške len jednomesačného priemerného príjmu.

32. Medzi stranami nebolo sporné a vykonaným dokazovaním bolo nespochybniteľne preukázané, že iniciátorom skončenia pracovného pomeru bol v tomto prípade zamestnávateľ, a nie zamestnanec ako sa uvádza v dohode. Keďže údaj o navrhovateľovi uzatvorenia dohody o skončení pracovného pomeru nie je podľa povinnou náležitosťou dohody o skončení pracovného pomeru, podľa názoru súdu nesprávne označenie oferenta v tomto prípade nemá žiaden vplyv na platnosť samotnej dohody o skončení pracovného pomeru, poťažmo ak ide o dvojstranný právny úkon, vyžadujúci súhlas zamestnanca aj zamestnávateľa. Dohoda o skončení pracovného pomeru musí obsahovať len dve podstatné náležitosti, ktorými sú vzájomný súhlasný prejav vôle účastníkov skončiť pracovný pomer a deň jeho skončenia, čo z predloženej dohody jednoznačne vyplýva.

33. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané ani to, že by žalovaný zamestnávateľ pri predložení návrhu dohody o skončení pracovného pomeru žalobkyňu uviedol do takého omylu, ktorý by mohol mať za následok neplatnosť tohto právneho úkonu v zmysle .

34. Pokiaľ ide o výhodnosť resp. nevýhodnosť podmienok za akých bolo žalobkyni navrhnuté skončenie pracovného pomeru dohodou, z výpovede žalobkyne vyplynulo, že zamestnávateľ jej tvrdil, že v prípade dohody o skončení pracovného pomeru nárok na odstupné nemá /ale on jej napriek tomu jednomesačné odstupné poskytne/. Toto tvrdenie vyhodnotil súd ako pravdivé, nakoľko nebolo tvrdené a ani nebol produkovaný dôkaz, že by ku skončeniu pracovného pomeru žalobkyne dohodou viedli dôvody na strane zamestnávateľa vymedzené v ods. l písm. a) alebo písm. b) alebo zdravotné dôvody na strane zamestnanca vedúce k strate spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu, kedy by žalobkyni mohol vzniknúť nárok na odstupné podľa .

35. Keď teda žalovaný zamestnávateľ uviedol, že v prípade dohody nemá žalobkyňa nárok na odstupné, žalobkyni neklamal. Poskytol jej len neúplnú informáciu ohľadne finančných nárokov zamestnanca pri skončení pracovného pomeru, ktorá v konečnom dôsledku mohla viesť k tomu, že žalobkyňa sa nesprávne rozhodla a uzavrela dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorá pre ňu nebola príliš výhodná v porovnaní s nárokmi na ktoré by jej vznikol nárok napr. v prípade výpovede. Zamestnanec má však poznať svoje práva a podľa zákona nie je povinnosťou zamestnávateľa komplexne poučovať zamestnanca o jeho právach súvisiacich so skončením pracovného pomeru. Z uvedeného dôvodu zvolený postup žalovaného nemôže zakladať neplatnosť uzatvorenej dohody o skončení pracovného pomeru, nakoľko žalobkyňa sa podľa všetkého rozhodla slobodne, vážne, i keď nie najlepšie.

36. Súd však považuje za potrebné uviesť, že z čisto etického a ľudského hľadiska uvedené konanie žalovaného voči žalobkyni resp. iným zamestnancom nemožno hodnotiť ako seriózne a morálne, poťažmo ak sa dotýka zamestnancov pracujúcich na slabšie platených robotníckych pozíciách. Zamestnávateľ v tomto prípade volil sofistikovaný, manipulatívny postup od využívania momentu prekvapenia, kedy zamestnanci vopred nevedeli, že im bude predložená dohoda o skončení pracovného pomeru, cez poskytovanie polopravdivých informácii ohľadne výhodnosti predloženej ponuky, čím zamestnávateľ finančne aj právne profitoval na úkor svojich zamestnancov. Je preto plne pochopiteľné, že sa zamestnanci cítia ukrivdení a poškodení.

37. Súd len pre úplnosť dodáva, že nebolo zistené, že by vo vzťahu k žalobkyni žalovaný postupoval diskriminačne resp. odlišne, než k iným zamestnancom. Postup žalovaného v prípade skočenia pracovného pomeru svedkyne E. Ž. bol v podstate identický, vrátane poskytnutia nižšieho odstupného, než by jej prináležalo v prípade skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa.

38. S ohľadom na vykonané dokazovanie a uvedené skutočnosti súd nemal za preukázanú existenciu zákonných dôvodov, pre ktoré by bolo možné posúdiť dohodu o skončení pracovného pomeru za neplatnú, preto súd žalobu v celom rozsahu žalobu zamietol.

39. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

40. O trovách konania súd rozhodol podľa a náhradu trov konania procesne úspešnému žalovanému nepriznal. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl v nie príliš čestnom postupe žalovaného pri uzatváraní spornej dohody o skončení pracovného pomeru, ktorým žalobkyňu ako zamestnanca bezdôvodne priamo finančne ukrátil. Súd nepovažoval za spravodlivé, aby sa týchto okolností žalovaná znášala trovy tohto konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. i) Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.