Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_26C-1-2010.pdf
PDF · 125.5 KB
No categories available
26C/1/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou v právnej veci navrhovateľa v 1/ V. Š. Y., J.. X.X.XXXX, I. X/ V. M. Y., J.. XX.X.XXXX, Q. G. Y. XXX, obaja zastúpení AK JUDr. Peter Wolf, s.r.o., IČO: 47252987, Galanta, Šafárikova 1522, proti odporcovi v 1/ rade S.. S. O., J.. X.XX.XXXX, G. J. XXX/XX, J., zastúpený JUDr. Milan Sobota, advokát so sídlom Nitrianske Rudno, Hlavná 659, v 2/ rade Generali Poisťovňa, a.s., IČO: 35709332, Bratislava, Lamačská cesta 3/A, zastúpený MST PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 36861545, Zámocké schody 2/A, Bratislava, v 3/ rade F.. K. O., G. J., J. XXX, o ochranu osobnosti a zaplatenie nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
Odporca v 1/ rade, odporca v 2/ rade a odporca v 3/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi v 1/ rade nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 16.600,- eur a navrhovateľovi v 2/ rade nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 16.600,- eur do 3 dní.
Odporcovia v 1/ , v 2/ a v 3/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom v 1 a 2/ rade náhradu trov konania vo výške 66,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 525,39 eur do 3 dní k rukám právneho zástupcu navrhovateľov.
odôvodnenie:
Návrhom podaným súdu dňa 6. 11. 2009, v priebehu konania niekoľkokrát zmeneným a doplneným, navrhovatelia v 1. a 2. rade žiadali, aby súd uložil odporcom v 1.2. a 3. rade povinnosti zaplatiť navrhovateľom nemajetkovú ujmu v peniazoch, a to vo výške po 16 600 euro každému navrhovateľovi zvlášť. Dôvodom podania návrhu bola tá skutočnosť, že odporca 1/ zavinil dňa 30. 12. 2008 dopravnú nehodu, v súvislosti s ktorou zomrel syn navrhovateľov F.. N. Y. na následky ťažkých zranení, ktoré spôsobil odporca 1/ako vodič osobného motorového vozidla I. K. D. K. XXX U.. odporca 1/ bol v tejto veci právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. XT/XX/XXXX-XXX zo dňa 22. 6. 2009 a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, podmienečne odložený so skúšobnou dobou 24 mesiacov a zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na dobu 36 mesiacov. Zároveň mu bola uložená povinnosť nahradiť škodu, ktorú spôsobil. Odporcov 2/ navrhovatelia žiadali uvedenej povinnosti zaviazať ako poistiteľa osobného motorového vozidla, ktoré ujmu navrhovateľom spôsobilo podľa zákona číslo 381 /2001 Z.z. a jeho príslušných ustanovení. Pasívnu legitimáciu odporcu 3/ navrhovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu odôvodnili ustanovením § 427 Občianskeho zákonníka a s odkazom na obsah rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 3/1984 a ďalších.
Odporcovia v zásade s návrhom nesúhlasili a z rôznych dôvodov žiadali zamietnuť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie všetkými dôkaznými prostriedkami navrhnutými v zmysle § 118 a nasledujúcich O.s.p., v a to výpoveďami navrhovateľov v 1. a 2. rade, výpoveďou odporcu 1/a
odporcu 3/, vyjadreniami právneho zástupcu navrhovateľov a právnych zástupcov odporcov 1/a odporcu 2/, rozsudkom Okresného súdu Martin číslo konania X Y. /. - XXX lekárskymi správami a nálezmi predloženými navrhovateľmi, poistnou zmluvou povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla číslo XXXXXXXXXX, oznámením o náhrade za náklady spojené s pohrebom, rozsudkom súdneho dvora Európskej únie vo veci číslo C - 22/12 zo dňa 24. 10. 2013, ako aj ostatnými listinnými dôkaznými prostriedkami obsiahnutými v spise aj a dospel k nasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu veci:
Z návrhu na začatie konania, ako aj z vyjadrení právneho zástupcu navrhovateľov vyplynulo, že odporca 1/ ako vodič motorového vozidla I. K. D.I. I. K. XXX U., dňa 30. 12. 2008 spôsobil závažnú dopravnú nehodu, pri ktorej zomrel syn navrhovateľov v 1. a 2. rade F.. Š. Y.. Uvedená skutočnosť je preukázaná rozsudkom Okresného súdu Martin číslo konania X Y. XX /. - XXX zo dňa 22. 6. 2009, právoplatným 22. 6. 2009, ktorého výrokom je súd v tomto konaní viazaný. S nárokom na náhradu škody boli navrhovatelia ako poškodení odkázaní na občianske súdne konanie. Navrhovateľom v 1. a 2. rade spôsobila táto udalosť v podobe tragickej a zbytočnej smrti ich syna nesmierne závažnú ujmu spočívajúcu v strate milovaného dieťaťa, čím sú navrhovatelia do budúcnosti ochudobnení o rodinný život a ujma spočíva aj v citovej strate, nakoľko navrhovatelia smrťou syna stratili jeho lásku a radosť s ním prežívanú. Utrpeli citovú ujmu spočívajúcu v nepríjemných pocitoch úzkosti, smútku zúfalstva a šoku zo smrti milovanej osoby. Zo strany odporcu 1/išlo o jednu z prvých jázd neprehľadnej križovatke, na ktorej sa stálo už niekoľko podobných dopravných nehôd tragickými následkami. Teda sám doznal, že napriek neskúsenosti a vedomosti o nehodovosti predmetného úseku, nevenoval dostatočnú pozornosť cestnej premávke a nedaním prednosti v jazde svojou hrubou nedbanlivosťou pripravil syna navrhovateľov o život. Právne predmetný nárok oprel o ustanovenie § 13 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka s odôvodnením, že účelom požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy nie je majetkový prospech ako ekvivalent straty života, ale táto vyjadruje iba náhradu za utrpené pocity frustrácie šoku a stresu, zhoršený zdravotný stav pozostalej osoby po jej fyzickej a duševnej stránke. Pasívnu legitimáciu odporcu 2/ odôvodnil právny zástupca navrhovateľov najmä ustanovením § 4 ods. 1, ods. 2 ods. 4 a § 15 ods. 1 zákona číslo 381/2001 Z.z. O povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v súvislosti s rozsudkom súdneho dvora Európskej únie číslo 22 /12 a pasívnu legitimáciu odporcu 3/ s poukazom na ustanovenie § 427 Občianskeho zákonníka.
Z výpovede navrhovateľa 1/ vyplynulo, že od smrti jeho syna sa jeho zdravotný stav výrazne zhoršil, nakoľko asi mesiac po udalosti dostal infarkt, navštevuje kardiológa, nemôže vykonávať žiadnu prácu len sedieť a pozerať televízor. Ich syn sa mal o nich ako rodičov po ukončení vysokej školy postarať, teraz ostali s manželkou len sami. Do smrti býval s nimi v spoločnej domácnosti a denne dochádza do Bratislavy za prácou, čiastočne pracoval ako projektant a strojný inžinier v odbore vzduchotechnika a klimatizácia. V tom čase pracoval aj navrhovateľ 1/ na napriek tomu, že mal nárok na predčasný dôchodok. Okrem nebohého syna má navrhovateľ ešte dcéru, ktorá však so svojou rodinou žije v Bratislave a, z ktorého dôvodu sa s ňou stretáva len zriedka. Nebohý syn sa z Tešedíkova nechcel odsťahovať, chcel zostať s rodičmi. Navrhovateľ sa nevie venovať ani svojím záľubám, lebo sa stále potí a je unavený. Denne berie päť druhov liekov a niečo na rozšírenie ciev. Po udalosti mal depresívne stavy a bral lieky, ktoré mu predpisoval obvodný lekár. Psychiatra alebo psychológa nenavštívil.
Navrhovateľka 2/ oznámeniu o smrti jej syna najskôr ani nechcela veriť, nervove sa zrútila potom, ako si prečítala pitevnú správu, kde bolo uvedené, že jej syn 5 krát dopadol na hlavu a 5 krát mal zlomenú krčnú chrbticu ak sa mu napokon odtrhla hlava. Jej syn bol vlastne, akoby sťatý. Následne vyhľadala odbornú lekársku pomoc a užívala viacero druhov liekov napríklad xanax, tritico, grandaxín. So synom mala veľmi blízky vzťah, narodil sa až z 5. tehotenstva navrhovateľky 2/ a vychovávala ho s veľkou láskou. V čase udalosti už zamestnaná nebola, nakoľko bola na starobnom dôchodku. Osobnú pomoc ona zatiaľ nepotrebuje, ale finančná pomoc, ktorú jej už syn neposkytne, by sa zišla.
Odporca 1/ uviedol na pojednávaní, že udalosť ho veľmi mrzí, navrhovateľom sa ospravedlnil a všetko mu je veľmi ju to. Trojročný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo nuž vypršal, ale pre vodičský preukaz sa neponáhľal. V súvislosti s tragickou udalosťou, ktorú spôsobil, odbornú pomoc nevyhľadal . Napriek všetkému poukázal na to, že ešte študuje a ani po ukončení štúdia nemá a v dohľadnej dobe ani nebude mať dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie požadovanej náhrady, nakoľko je závislý na príjmoch svojich rodičov.
Právny zástupca odporcu 1/ návrh nepovažoval za dôvodný čo do výšky požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, nakoľko podľa jeho názoru v konaní nebolo preukázané že ujma spôsobená navrhovateľom nezodpovedá výške požadovaného peňažného plnenia. Avšak v prípade, ak by súd požadovanú výšku ale vôbec dôvodnosť peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy mal za preukázanú, žiadal, aby povinnosť plnenia súd uložil nielen odporcovi 1/, ale aj odporcovi 2/ ako poistiteľovi vozidla na základe v tom čase platnej a účinnej zmluvy o povinnom zmluvnom poistení.
Právny zástupca odporcu 2/ poukázal na neexistenciu pasívnej legitimácie odporcu 2/v predmetnom konaní s poukazom na rozsudok súdneho dvora Európskej únie číslo C - 22/12 zo dňa 24. 10. 2013, ktorým nič nezmenil na doterajšom právnom stave a rozhodovacej praxi, ktorú nastolil Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím rozhodnutím zo dňa 20. 4. 2011 spisová značka X U. XXX/XXXX, v, ktorom sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal vzťahom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a poistného plnenia a, z ktorého jasne vyplýva separácia náhrady nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv usmrtením blízkej osoby a náhrady škody podľa ustanovení § 415 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Rozsudok súdneho dvora obsahuje len vyjadrenie, že povinné zmluvné poistenie má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám, ktoré boli usmrtené pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo, európsky súdny dvor sa vyhol pojmu „kryje“. Z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) zákona číslo 381/2001 Z.z. vyplýva, že nepokrýva uvedený nárok nemajetkovej ujmy, ale kryje iba škodu na zdraví, pričom škodu na zdraví a nemajetkovú ujmu Občiansky zákonník jasne od seba odlišujú. Ďalej uviedol, že pokým povinnosť krytia poistením je zabezpečená a definovaná právnou úpravou Európskej únie, rozsah náhrady škody sa výhradne spravuje vnútroštátnym právom. Vzhľadom na rozdiely medzi právom na náhradu škody a právom na náhradu nemajetkovej ujmy nie je žiaden dôvod odchýliť sa od doterajšej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Poukázal aj na rozhodovaciu činnosť slovenských súdov v čase vo účinnosti v rozsudku európskeho dvora, a to najmä na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 26. 9. 2014 spisová značka XX U. Q. /. /. - XXX, ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu Poprad zo dňa 17. 5. 2013, spisová značka XX U. Y., zamietol návrh rodičov nebohého na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za zásah do osobnostných práv voči poisťovni. Z odôvodnenia vyplynulo, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokryť aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenú blízkym osobám usmrtením pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poistenie za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Súdny dvor Európskej únie dával dôraz na to, že náhrada zodpovednosti poisteného za škodu má byť upravená vnútroštátnym právom, pokiaľ sa týka nemajetkovej ujmy. Podľa jeho názoru si Európska únia síce neželá zúžiť ochranu zaručenú smernicami rady 72/166/EHS, v 2005/14/ES a 90/ /232/EHS, len na osoby, ktoré sa priamo zúčastnili škodovej udalosti, ale povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokryť aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Súdny dvor dal dôraz nato, aby vnútroštátna právna úprava riešila otázku náhrady na základe zodpovednosti poisteného za škodu, a teda aj odškodnenie nemajetkovej ujmy blízkym osobám obetí. Odvolací súd sa priklonil k stanovisku žalovanej poisťovne, že náš právny predpis, a to zákon o povinnom zmluvnom poistení číslo 381/2001 Z.z. v paragrafe 4 taxatívne vymedzuje rozsah poistenia zodpovednosti, pričom v paragrafe 2 ods. 2 sa uvádza, že poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení. Poisťovňa za poisteného bude kryť len škodu na zdraví a náklady pri usmrtení. Poukázal na to, že článok 1 bod 1 druhej smernice rady zo dňa 30. 12. 1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel definuje, že: poistenie uvedené v článku 3 ods. 1 smernice 72/166/EHS pokrýva škodu na majetku, ako aj ujmy na zdraví. To znamená, že v zmysle európskej legislatívy nespadá pod povinné poistné krytie škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla ani náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch pozostalých blízkych osôb vo veci dopravnej nehody. Smernica je právny nástroj európskych spoločenstiev, ktorý v zásade nedisponuje vlastnosťou priameho účinku, čiže norma obsiahnutá v smernici štandardne potrebuje pre svoju aplikáciu prenos do právneho poriadku členského štátu, ktorý prenos doposiaľ žiadnou novelou uskutočnený nebol. Nie je možné súkromnej fyzickej alebo právnickej osobe uložiť s odvolaním sa na priamy účinok smernice žiadnu povinnosť. Ak by z uvedených smerníc vyplývala členským štátom povinnosť zahrnúť do rozsahu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch pre pozostalé obete dopravných nehôd, neprevrátili
takejto právnej úpravy by nemohlo mať priamy účinok na poisťovne ako subjekty súkromného práva čo znamená, že na základe takejto hypotetickej úpravy smerníc by nevzniklo pozostalým obetí z dopravných nehôd právo domáhať sa voči poisťovni nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Slovenská právna úprava dôsledne rozlišuje medzi právom na ochranu osobnosti a právom na náhradu škody. Podľa názoru Slovenskej republiky ide o 2 samostatné práva s rôznym predmetom a režimom ochrany. Preto podľa platnej slovenskej právnej úpravy možno náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv uplatňovať len mimo rámca inštitútu zodpovednosti za škodu. Pozostalí po obetiach dopravnej nehody, ktorí neboli účastníkmi dopravnej nehody, nie sú poškodenými v zmysle smerníc, týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami. Teda právny rámec , týkajúci sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, má vykladať tak, že nevyžaduje, aby poistné krytie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zahŕňalo aj náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú utrpeli pozostalí po obetí dopravnej nehody v dôsledku zásahu do ich osobnostných práv. Keďže existujúca právna úprava definuje rozsah poistného krytia povinného zmluvného poistenia tak, že do neho nezahŕňa nemajetkovú ujmu za zásah do osobnostných práv pozostalých blízkych osôb, prípadný eurokonformný výklad pojmu škoda na zdraví podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona o povinnom zmluvnom poistení v tom zmysle, že by mala zahŕňať aj náhradu nemajetkovej ujmy blízkych osôb obete dopravnej nehody, by bol v rozpore so slovenským právom a preto nie je podľa presvedčenia odporcu 2 takýto výklad prípustný. Eurokonformný výklad by rovnako odporoval oprávnenej požiadavke subjektov na zachovanie právnej istoty pri interpretácii a následnej aplikácii právnych predpisov a výrazne by oslaboval princípy právneho štátu. Žiadal, teda aby súd návrh v celom rozsahu zamietol.
Odporca 3/ žiadal návrh vo vzťahu k svojej osobe zamietnuť, nakoľko na dopravnej nehode nenesie žiadnu právnu zodpovednosť. V čase dopravnej nehody bol síce držiteľom predmetného vozidla, vozidlo však bolo v dobrom technickom stave, malo platnú technickú aj emisnú kontrolu ak bolo poistené povinným zmluvným poistením u odporcu 2/. Trval na tom, ak by v prípade, že navrhovatelia majú nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, táto bola súčasťou plnenia z povinného zmluvného poistenia s poukazom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie číslo C 22/12, nakoľko súdny dvor jednoznačne dospel k záveru, že medzi škody, ktoré sa musia z povinného zmluvného poistenia nahradiť v súlade s prvou, druhou a treťou smernicou, patrí aj nemajetková ujma, a, ak možno náhradu tejto ujmy požadovať podľa vnútroštátneho práva. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Piešťany spisová značka XX U., ktorý rozsudok bol v časti náhrady nemajetkovej ujmy z povinného zmluvného poistenia potvrdení rozsudkom Krajského súdu Trnava spisová značka XX U. /. zo v dňa 21. 5. 2014.
Podľa § 11 OZ fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa § 13 ods. 2 OZ pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
POdľa § 13 ods. 3 OZ všku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Podľa § 15 OZ po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.
Podľa § 415 OZ každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
POdľa § 427 ods. 2 OZ rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa § 788 ods. 1 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ z.č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení.
Súd na základe vykonaného dokazovania posúdením a vyhodnotením navrhnutých a vykonaných dôkazov ako jednotlivo, tak aj v ich vzájomnej súvislosti, dospel k záveru, že návrh je plne dôvodný. Navrhovatelia sa v konaní domáhajú náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej úmrtím svojho syna, ktorú spôsobil nedbanlivostným konaním odporca 1/ ako vodič osobného motorového vozidla, za čo bol právoplatne uznaný vinným a odsúdený rozsudkom Okresného súdu Martin. Súd vychádzal z uplatneného nároku , že navrhovatelia v konaní preukázali aktívnu legitimáciu podľa § 15 Občianskeho zákonníka, ktorým je zabezpečená posmrtná ochrana osobnosti osoby jeho príbuznými a podľa tohto ustanovenia po smrti fyzickej osoby patrí právo na uplatnenie ochrany osobnosti zomrelej fyzickej osoby manželovi a deťom ak ich niet, tak rodičom. V danom prípade uplatňujú právo rodičia nebohého. Realizácia posmrtnej ochrany je teda vo výlučnom záujme osôb, ktoré sú v takom úzkom vzťahu k postihnutej osobe, že ochrana integrity jeho osobnosti aj po jeho smrti je aj ich osobným záujmom, ide o najbližších príbuzných, rodičov. Zákon týmto osobám priznáva právo uplatňovať ochranu osobnosti osobitným výslovným predpisom preto, lebo toto právo ako právo čisto osobné, smrťou osoby zaniká, neprechádza na dedičov, takže uvedené subjekty by nemohli vykonať právo na základe titulu, že ho zdedili.
Obsah tohto práva je totožný s obsahom práva, ktorý patril zomrelému subjektu, preto osoby uvedené v paragrafe 15 Občianskeho zákonníka môžu na ochranu osobnosti zomrelej fyzickej osoby použiť všetky právne prostriedky, ktoré vymedzuje § 13 Občianskeho zákonníka, teda aj žalobu na zadosťučinenie v peniazoch takzvanú peňažnú satisfakciu. Opak totiž nemožno vidieť vyvodiť zo žiadneho z ustanovení § 11 a z § 15 Občianskeho zákonníka. V zmysle ustálenej judikatúry možnosť priznania náhrady nemateriálnej ujmy v peniazoch aj pozostalým možno vyvodiť zo všeobecnej zásady platnej v demokratických právnych štátoch, v zmysle, ktorej je " nemravné akúkoľvek ujmu, neodškodniť ". Zároveň v konaní bolo nesporné, že navrhovatelia splnili aj podmienku aktívnej legitimácie domáhať sa práva na ochranu osobnosti podľa § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka, kde smrťou dieťaťa navrhovateľov došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv navrhovateľov, nakoľko možno konštatovať, že súčasťou súkromného života je nepochybne aj rodinný život, ktorý zahŕňa vzťahy medzi blízkymi príbuznými a rešpektovanie súkromného, a teda aj rodinného života musí zahŕňať aj právo na vytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľudskými bytosťami, aby tak bolo možné okrem iného tiež rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť. Zavinená smrť blízkej osoby preto môže vzhľadom k vzájomným, sociálnym, morálnym, kultúrnym aj iným väzbám predstavovať natoľko vážnou nemateriálnu ujmu pre rozvoj osobnosti pozostalého, že môže byť kvalifikovaná ako ujma, ktorá znižuje jeho dôstojnosť alebo vážnosť v spoločnosti. Z tohto pohľadu Občianskeho zákonníka tento dával podmienky na uplatnenie finančnej satisfakcie za ujmu spočívajúcu zásahu do osobnostných práv v dôsledku smrti blízkej osoby. V konaní bolo nesporne preukázané, že pri dopravnej nehode protiprávnym nedbanlivostným konaním odporcu 1/bola zavinená smrť jedného človeka. V konaní bolo preukázané, že vzťahy medzi navrhovateľmi ako rodičmi a nebohým ako synom navrhovateľov boli minimálne štandardné, teda také, ako možno vzhľadom na všetky okolnosti rozumne očakávať od bežnej rodinny. Súd pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy vychádzal 1/ z blízkeho vzájomného vzťahu nebohého syna a navrhovateľov v 1. a 2. rade, pričom je možné konštatovať a zároveň je možné považovať za nesporné že i keď strata každej blízkej osoby predstavuje nenahraditeľnú ujmu pre pozostalých, za najzávažnejšiu ujmu v tejto súvislosti je nepochybne nutné považovať stratu dieťaťa, nakoľko ide o z prirodzeného hľadiska s poukazom na etapy ľudského života absolútne neprirodzený, nečakaný a nežiaduci jav, nakoľko prirodzene by nemala smrti rodičov predchádzať smrť dieťaťa. Odhliadnuc od skutočnosti, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že udalosť spôsobila nezvratný stav v citovom živote navrhovateľov v 1. a 2. rade, bolo preukázané lekárskymi vyjadreniami a potvrdeniami, že udalosti mala vážny dopad na psychický a fyzický stav navrhovateľov, pozostalých rodičov, pričom mesiac po udalosti dostal navrhovateľ 1/infarkt,
na ktorého dôsledky sústavne trpí doposiaľ, nakoľko je vylúčené, aby sa fyzicky namáhal a to do takej miery, že ako v súčasnosti starobný dôchodca nemôže realizovať ani len svoje bežné koníčky napríklad prácu v záhrade. Na strane navrhovateľky 2/ rovnako v dôsledku tragickej udalosti došlo k závažnému poškodeniu psychickej stability a psychického zdravia, nakoľko po smrti syna navštevovala odbornú pomoc psychiatra užívala antidepresíva rôzneho druhu. Zomrelý syn ako jedno z jej ich dvoch detí sa narodil až v poradí z 5. tehotenstva navrhovateľky 2/, z, ktorého dôvodu o podľa jej vlastného vyjadrenia tým bola znásobená vzájomná láska. Syn navrhovateľom vypomáhal nielen osobne, ale aj finančne a mal im zabezpečiť v starobe a chorobe pomoc, o čom svedčí aj skutočnosť, že po ukončení vysokoškolského štúdia a následnom zamestnaní sa neustále zotrvával v spoločnej domácnosti s rodičmi a do práce do Bratislavy denne dochádzal. Je nesporné, že hodnota ľudského života nie je dokonale nahraditeľná a z toho dôvodu ani oceniteľná peniazmi. Navrhovatelia z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch požadovali ako určitú satisfakciu ( nie je reparáciu ) peňažnú náhradu vo výške po 16 600 EUR pre každého navrhovateľa zvlášť. Len na porovnanie vnútroštátne práva iných štátov sa pokúsili určitým spôsobom hodnotu ľudského života vyčíslení, napríklad v českej republike ide o sumu 340 931 euro, v rakúsku 805 233 eura, vo veľkej Británii 867 891 euro aby Nemecku ide o sumu 1 000 000 186 839 eura ako suma hodnoty ľudského života. Bolo by scestným domnievať sa, že hodnota občana Českej republiky je objektívne neporovnateľne nižšia ako hodnota štátneho príslušníka v Nemecku, ide o sumy, ktoré vyplynuli z rozhodovacej činnosti tamojších súdov a súd ich v tomto konaní uvádza len pre porovnanie s náhradou nemajetkovej ujmy požadovanou v tomto konaní. Podľa odborného stanoviska výskumného ústavu dopravného v Žiline z roku 2007 je hodnota ľudského života určená matematickým výpočtom v sume 332 144 euro. Vzhľadom na vyššie uvedený výklad súd preto náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch požadovanú navrhovateľmi v 1. a 2. rade považuje za plne dôvodnú táto čo do dôvodu jej vzniku, tak i vo vzťahu k požadovanej výške.
Pasívna legitimácia odporcu 1/ je preukázaná rozsudkom Okresného súdu Martin číslo konania X Y. /.
- XXX, právoplatným 22. 6. 2009, ktorým bol odporca 1/uznaný iným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, za čo bol právoplatne odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, podmienečne odložený so skúšobnou dobou 24 mesiacov. Zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu na 36 mesiacov a poškodená navrhovateľka 2/ a poškodená spoločnosť Unicredit leasing a.s. Boli odkázaní s náhradou škody na občianske súdne konanie. Výrokom z uvedeného rozsudku o vine a o treste je súd v tomto konaní viazaný. V prípade odporcu 1 išlo v zmysle výroku o nedbanlivostné konanie.
Vo vzťahu k preukázaniu pasívnej legitimácie odporcu 2/ sa súd plne stotožnil s právnym názorom a argumentáciou právneho zástupcu navrhovateľov, s ktorou argumentáciou sa stotožnil aj odporca 1/a odporca 3/. S použitím eurokonformného výkladu pojmov " náhrada škody, náhrada škody na zdraví“ v ustanovení § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 a § 4 ods. 4 a § 15 ods. 1 zákona číslo 381/2001 Z.z. s prihliadnutím k samotnému účelu povinného zmluvného poistenia, z hľadiska zodpovednosti za neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby vyvolaným prevádzkou motorových vozidiel, sa v rámci náhrady škody odškodňuje aj nemajetková ujma spôsobená pozostalým po obeti dopravnej nehody ako poškodeným, za ktorú možno priznať náhradu peňažnou formou podľa § 13 ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorú v širšom ponímaní treba považovať za škodu na zdraví podľa § 4 ods. 2 písmena a/ zákona číslo 381/2001 Z.z. Takáto náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka preto spadá do rozsahu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa citovaného zákona. V súlade s týmto cieľom sa úpravou povinného poistenia občianskoprávnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel okrem iného vyžaduje, aby poistenie zodpovednosti za ujmu na zdraví pokrývalo zodpovednosť za ujmu na zdraví spôsobenou všetkým cestujúcim okrem vodiča vyplývajúce z prevádzky vozidla (článok 3 ods. 1 smernica 72/166/EHS, článok 1 smernica 90/2/EHS) aby bolo zaručené poškodeným osobám, ktoré utrpia ujmu alebo škodu následkom havárie motorového vozidla, poskytnutie poistného plnenia a priame právo na podanie žaloby proti poistiteľovi zodpovednej osoby, pričom podľa citovaných smerníc za poškodeného sa považuje akákoľvek osoba, ktorá utrpela ujmu alebo škodu následkom dopravných nehôd, teda aj osoba pozostalého po usmrtenej blízkej osobe oprávnená na náhradu - odškodné, pokiaľ ide o akúkoľvek škodu alebo ujmu spôsobenú motorovými vozidlami. Rozhodol súdny dvor Európskej únie v rozsudku C - 22/12 a zodpovedal prejudiciálnej otázky uložené Krajským súdom Prešov. Čo sa týka interpretácie záverov predmetného rozsudku, súd sa v danom prípade stotožnil s rozhodnutím Krajského súdu Trnava spisová značka XX U. /. zo dňa 21.
5. 2014, ktorým bolo v časti náhrady nemajetkovej ujmy z povinného zmluvného poistenia potvrdený rozsudok Okresného súdu Piešťany spisová značka XX U., kde v odôvodnení odvolací súd uviedol: " odvolací súd mal taktiež za to, že s použitím eurokonformného výkladu (smernica EP a Rady 2009/103/ SL ) pojem " náhrada škody, škoda na zdraví“ v ustanovení § 4 ods. 1, 2, 4 a § 15 ods. 1 zákona číslo 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a s prihliadnutím k samotnému účelu povinného zmluvného poistenia, z hľadiska zodpovednosti za neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby vyvolaným prevádzkou motorových vozidiel zábran si náhrady škody od podmieňuje aj nemajetková ujma spôsobená pozostalým po obeti dopravnej nehody, za ktorú možno priznať náhradu peňažnou formou podľa § 13 Občianskeho zákonníka, ktorú širšom ponímaní treba považovať za škodu na zdraví podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona číslo 381/2001 Z.z.. Takáto náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch preto spadá do rozsahu povinného zmluvného poistenia. Analogické použitie ustanovenia § 420 ods. 2 a 427 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka sa tu uplatní len pri určení osoby zodpovednej za zásah proti osobnosti fyzickej osoby vyvolaný osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, avšak pri skúmaní predpokladov tejto zodpovednosti treba postupovať podľa § 13 Občianskeho zákonníka. Zákon číslo 381/2001 Z.z. v ustanovení § 15 ods. 1 zaviedol všeobecný priamy nárok poškodeného na náhradu škody proti poisťovateľovi zodpovednej osoby tak, ako to poznajú všetky obdobné právne úpravy v Európe, preto si poškodený môže vybrať, či svoj nárok na náhradu škody uplatní voči škodcovi (poistenému ) alebo voči poisťovateľovi alebo voči obom súčasne. Z uvedeného vyplýva, že odporkyňa je v danej veci pasívne legitimovaná. Zodpovednosť poisteného, ktorá podľa vnútroštátnych predpisov vyplýva z § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka vznikla na základe dopravnej nehody a mala občianskoprávnu povahu a ničím nenasvedčuje, že na túto zodpovednosť sa nevzťahuje vnútroštátne hmotné právo zodpovednosti za škodu, na, ktoré odkazujú smernice rady 72 /166/EHS, 84 /5/EHS a 90 /232/EHS. "
Vo vzťahu k pasívnej legitimácii odporcu 3/ ako držiteľa vyššie uvedeného osobného motorového vozidla v čase vzniku škodnej udalosti, súd sa opäť stotožnil s právnym názorom navrhovateľov, podporeným konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Ide o zodpovednosť podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka prevádzateľa motorového vozidla, nakoľko podľa rozhodnutia R 3/1984 " postavenie poškodeného pri uplatňovaní nárokov na náhradu škody spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov je podstatne uľahčené, nemusí sa preukazovať porušenie právnej povinnosti škodcu, ale len to, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou, ktorá je vlastná prevádzke dopravných prostriedkov, pričom musí byť zistená, kto je prevádzateľom dopravného prostriedku. V niektorých prípadoch žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov voči viacerým subjektom, z ktorých 1 je zodpovedný podľa § 420 Občianskeho zákonníka a 2. v zmysle ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka. Bude to vtedy, ak chce poškodený využiť možnosť výhody solidarity záväzku viacerých zodpovedných subjektov. " podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky spisová značka XX U. XXX/XXXX: " ak pri určení osoby zodpovednej za nemajetkovú ujmu, ktorú utrpela na svojej osobnosti fyzická osoba, treba pripustiť analogické použitie ustanovenia § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, neexistuje argument, ktorý by vylučoval analogické použitie § 427 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka pri určení osoby zodpovednej za zásah proti osobnosti fyzickej osoby vyvolaný osobitnou povahou prevádzky dopravných prostriedkov. Obdobne ako v prípade úvahy, že za škodu spôsobenú touto prevádzkovou zodpovedá prevádzkovateľ vozidla, treba vychádzať z toho, že za majetkovú ujmu spôsobenú na osobnosti fyzickej osoby touto prevádzkou musí zodpovedať tiež tento prevádzkovateľ. " Analogické použitie ustanovenia § 427 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka sa však v uvedenom zmysle uplatní len pri určení osoby zodpovednej za zásah proti osobnosti fyzickej osoby vyvolaný osobitnou povahou prevádzky dopravných prostriedkov. Preto pri skúmaní predpokladov zodpovednosti za zásah do osobnostných práv treba postupovať podľa § 13 Občianskeho zákonníka a nie podľa ustanovenia § 427 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. A navrhovateľom v 1. a 2. rade ako procesne plne úspešným účastníkom konania priznal právo na náhradu trov konania, pričom trovy konania predstavuje súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 66 euro a trovy právneho zastúpenia navrhovateľov spolu vo výške 525,39 eura, ktoré trovy pozostávajú zo: prevzatie a príprava veci - 91,29 eura + 7,41 eura režijný paušál, podanie vo veci samej 6. 5. 2011 - 91,29 euro + 7,41 eura a režijný paušál, pojednávanie 5. 4. 2012 - 91 Szalay 29 eura + 7,61 euro a režijný paušál, vyjadrenie k odvolaniu - 91,29 eura v + 7,61 euro a režijný paušál, návrh na pokračovanie súdu v konaní - 22,82 EUR + 8,04 eura režijný paušál, pojednávanie 30. 10. 2014 - 91,29 eura + 8,04 eura režijný paušál;
pričom 1 úkon právnej pomoci v zmysle § 10 ods. 8 vyhlášky číslo 655/2004 Z.z. v platnom znení je v tarifnej výške 91,29 euro.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave v písomnom vyhotovení trojmo.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.